Adam František Kollár, v historickej literatúre často označovaný ako „slovenský Sokrates“, patrí medzi najvýznamnejšie, hoci širokej verejnosti nie vždy dostatočne známe postavy slovenských dejín 18. storočia. Tento polyhistor, právny teoretik, knihovník a osvietenský reformátor sa narodil 17. apríla 1718 v rázovitej obci Terchová, len päť rokov po poprave legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka. Kým Jánošík zostal v ľudovej pamäti ukotvený ako symbol odporu, Kollár reprezentuje intelektuálnu silu, ktorá sa usilovala o hĺbkovú transformáciu vtedajšej spoločnosti prostredníctvom vedy, práva a administratívnych reforiem.
Korene a cesta k vzdelanosti
Detstvo budúceho učenca sa spája s presunmi jeho rodiny za prácou. Po raných rokoch v Terchovej sa rodina presťahovala na Staré Hory a neskôr do Banskej Bystrice, kde jeho otec pracoval ako baník v medených baniach. Práve v Banskej Bystrici absolvoval Kollár svoje prvé gymnaziálne vzdelanie, v ktorom pokračoval v Banskej Štiavnici a napokon v Trnave. V Trnave vstúpil do jezuitského rádu, no ešte pred vysvätením z neho pre názorové nezhody vystúpil.
Jeho vzdelávacia cesta pokračovala vo Viedni, kde v rokoch 1740 až 1742 študoval filozofiu a od roku 1746 teológiu. Okrem teologického a filozofického základu sa intenzívne venoval štúdiu východných jazykov, najmä hebrejčiny, turečtiny a perzštiny. Hoci svoje teologické štúdium predčasne ukončil a s pápežským povolením opustil jezuitský rád, jeho vedomostný rozhľad bol mimoriadny. Ovládal latinčinu, gréčtinu, francúzštinu, taliančinu, maďarčinu a viaceré slovanské jazyky, čo mu otvorilo dvere do najvyšších viedenských vedeckých kruhov.
Kariéra v službách Dvorskej knižnice
Kollárov talent neušiel pozornosti Gerharda van Swietena, prefekta cisárskej Dvorskej knižnice a osobného lekára Márie Terézie. Práve na jeho odporúčanie sa Kollár v roku 1748 zamestnal vo viedenskej knižnici. Počas 35 rokov, ktoré v tejto inštitúcii strávil, prešiel mnohými pozíciami - od skriptora cez druhého a prvého kustóda až po riaditeľa, ktorým sa stal v roku 1774.
Jeho práca v knižnici nebola len administratívna. Významne sa zaslúžil o jej rozvoj, spracovanie dovtedy neprístupných katalógov a systematizáciu fondov. Vypracoval štvorzväzkový katalóg, ktorý sa stal vzorom pre knihovnícku prácu tej doby. Kollár bol okrem iného aj autorom prameňov k dejinám Viedne a tureckej expanzie v Uhorsku, pričom ako editor sa podieľal na príprave rozsiahlych diplomatárnych zbierok.
Klimatická kríza a znečistenie oceánov: globálne výzvy a riešenia | Dokumentárny film (2024)
Reformátor a osobný poradca Márie Terézie
Vrcholom Kollárovej kariéry bolo pôsobenie v úlohe osobného poradcu Márie Terézie pre uhorské záležitosti. Bol členom vedeckých komisií a dvorským radcom pre reformu školstva, čím sa priamo podieľal na modernizácii habsburskej monarchie. Panovníčka si jeho vedomosti natoľko vážila, že mu v roku 1775 obnovila šľachtictvo a darovala majetok v dedine Keresztény, podľa ktorého si Kollár začal písať latinsko-maďarský prídomok „de Keresztény“. Mária Terézia bola dokonca krstnou matkou jeho jediného dieťaťa, dcéry Márie Terézie, a často nad ním držala ochrannú ruku.
Kollárove názory však boli na vtedajšie pomery mimoriadne radikálne. Vo svojich publikovaných projektoch, najmä v diele „O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci v cirkevných záležitostiach apoštolských kráľov uhorských“, ostro vystúpil proti privilégiam šľachty. Požadoval:
- Zrušenie nevoľníctva a zlepšenie hospodárskeho postavenia poddaného ľudu.
- Zdanenie šľachty, ktorá doteraz znášala minimálnu daňovú záťaž.
- Zavedenie náboženskej slobody a zrovnoprávnenie protestantov.
- Posilnenie centrálnej panovníckej moci ako nástroja na modernizáciu spoločnosti.
Tieto postoje vyvolali prudké pobúrenie uhorskej šľachty a katolíckej cirkvi. Jeho diela boli oficiálne zakázané, na bratislavskom námestí verejne pálené a pápežská kúria ich zaradila na cirkevný index zakázaných kníh.
Vedecký odkaz a význam pre slovenskú identitu
Adam František Kollár bol nielen učencom, ale aj uvedomelým Slovákom, ktorý sa snažil o pozdvihnutie slovenskej vedeckej úrovne. Snaha založiť vedeckú spoločnosť Societas literaria podľa vzoru Francúzskej akadémie, pričom chcel využiť pozostalosť po Matejovi Belovi, síce stroskotala pre nedostatok podpory zo strany jezuitov, no Kollár pokračoval vo svojich snahách inak. Vydával dvojtýždenník Privilegierte Anzeigen, ktorý prinášal prehľad najnovších vedeckých poznatkov.
Jeho vplyv na školské reformy Márie Terézie bol nezastupiteľný. Práve on stál v pozadí mnohých osvietenských zmien, ktoré sú dnes často pripisované len samotnej panovníčke alebo jej synovi Jozefovi II. Kollár ako archivár a editor sprístupnil pramene, ktoré sú dodnes základom pre štúdium dejín strednej Európy.
Kollár zomrel vo Viedni 10. júla 1783. Zanechal po sebe odkaz, ktorý presahuje hranice jednej národnosti. Hoci je Rakúšanmi vnímaný ako významná súčasť rakúskej histórie, je nevyhnutné, aby bol rovnako vnímaný aj Slovákmi. Jeho celoživotný zápas o vzdelanie, rovnosť občanov pred zákonom a osvietený absolutizmus, ktorý mal nahradiť prežitý feudálny systém, zostávajú relevantné aj v modernom kontexte. Výstavný projekt Slovenskej národnej knižnice „Slovenský Sokrates - Adam František Kollár“ či vydanie pamätnej mince sú len malými krokmi k tomu, aby sa tento významný európsky vzdelanec 18. storočia vrátil späť do povedomia slovenskej verejnosti ako jedna z kľúčových osobností našich dejín.
tags: #adam #frantisek #kollar #narodenie