Zvonka vyzerajú umrnčané, plačlivé, so záľubou v dramatických scénkach. V skutočnosti sú tieto deti veľmi citlivé. Detská terapeutka Becky Masfield tvrdí, že hypersenzibilných je viac detí, ako si myslíme. Niektoré deti jednoducho pociťujú emócie intenzívnejšie ako druhé a aj keď sa ich obyčajne do 6 rokov naučia mať pod kontrolou, vždy budú citlivejšie ako ostatné deti. Rodičia senzibilných detí s nimi musia zaobchádzať tak, aby pri vyžadovaní disciplíny nezlomili ich ducha.
Vysoko citlivé dieťa (HSC - Highly Sensitive Child) je termín používaný na opis detí s vrodenou vlastnosťou veľkej citlivosti na svoje okolie. Táto citlivosť sa týka nielen emocionálnych, ale aj senzorických podnetov. Prvotný vhľad do témy vysoká citlivosť prináša americká psychologička a psychoterapeutka dr. Elaine Aron, ktorá ju začala skúmať začiatkom 90. rokov. Spoločne s ďalšími odborníkmi definuje vysokú citlivosť ako charakteristickú črtu osobnosti, s ktorou sa človek narodí. Z biologického hľadiska je táto osobnostná črta daná špecifickým nastavením nervovej sústavy, ktorá vplýva na to, akým spôsobom vysoko citliví ľudia spracúvajú a vyhodnocujú podnety z vonkajšieho prostredia.

Charakteristika a prejavy vysokej citlivosti
Vnímanie vysoko citlivého človeka je intenzívnejšie. Je schopný z vonkajšieho prostredia zachytávať aj tie najjemnejšie nuansy, ktoré bežne iní ľudia nevnímajú. Takýto človek vo veľkej miere najskôr situáciu pozoruje, premýšľa a analyzuje, a až následne koná. Nervová sústava vysoko citlivého človeka spracúva podnety z vonkajšieho prostredia do väčšej hĺbky. Okolie si tento stav často všimne ako prvé.
Vysoko citliví jedinci reagujú intenzívnejšie na emočne nabité situácie, bez ohľadu na to, či ich vnímajú ako pozitívne alebo negatívne. Okrem silnejšej emočnej reakcie majú aj výraznejší zmysel pre empatiu. Niektoré deti sú citlivé len na konkrétny typ podnetov, iné reagujú intenzívne na viacero faktorov súčasne. Ak ste svoje dieťa v niektorých z vyššie uvedených charakteristík spoznali, je dôležité si uvedomiť, že vysoká citlivosť nie je niečo, proti čomu treba bojovať alebo čo treba meniť. Naopak, ak s touto črtou u svojho dieťaťa pracujete s rešpektom a porozumením, môže sa stať jeho silnou stránkou.
Medzi najčastejšie prejavy patrí:
- Túžia po telesnom kontakte s ľuďmi, ktorí im poskytujú istotu.
- Vzhľadom na svoj vek sa vyjadrujú premyslenejšie a obraznejšie ako ich rovesníci.
- Ťažko zaspávajú, ak prežili deň plný zážitkov a prekvapení.
- Nemajú rady veľké zmeny.
- Dávajú dospelým veľké množstvo otázok a snažia sa veci robiť dokonale.
Výzvy v školskom prostredí a sociálnych interakciách
Precitlivené deti sú viac ovplyvnené svojím prostredím, vrátane hlasných zvukov, intenzívnych svetiel alebo dokonca zmeny v ich rutine. Môžu sa ľahko cítiť preťažené, keď je okolo nich príliš veľa stimulácie. V školskom prostredí sa nachádza množstvo spúšťačov zmyslového prestimulovania, ako napríklad hlasné zvuky a hluky, množstvo iných detí a dospelých, s ktorými treba interagovať, rušivé osvetlenie či rôzne pachy.
Tranzícia z materskej školy do základnej školy či akákoľvek iná situácia spojená so zmenou doposiaľ familiárneho prostredia môže byť pre vysoko citlivé dieťa obzvlášť náročná. Vysoko citlivé deti sú k sebe častokrát neprimerane kritické a obzvlášť citlivo znášajú kritiku z okolitého sveta. Tá značne narúša ich sebahodnotu a sebalásku. V školskom prostredí sa často porovnávajú s inými deťmi a obviňujú sa, ak sa im nepodarilo podať želaný výkon.

Ako správne pristupovať k výchove a disciplíne
Sústavné výnimky z pravidiel dieťaťu nepomáhajú. Senzibilné deti sú zvlášť citlivé na posmešky. Nehovorte im, ale ukazujte. Ak sa vaše citlivé dieťa nespráva vhodne, ukážte mu, aké správanie od neho očakávate. Čo najviac zmierlivým tónom dieťaťu povedzte, aby prestalo a pozrelo sa na vás. Skúste mu ukázať, čo robilo zle a ako to má robiť správne. Slová nemajú taký silný účinok ako názorný príklad.
Citlivé deti reagujú oveľa lepšie, keď cítia partnerský prístup a nie strohú rodičovskú diktatúru. Striktná disciplína môže priniesť presne to správanie, ktoré sa pokúšate eliminovať - emocionálne výjavy, explózie plaču, krik. Ak nechcete dieťa ešte viac rozľútostiť, nepodceňujte jeho pocity, ale ani naopak, neľutujte ho príliš. Zamerajte sa na to, ako budete problém riešiť. Identifikácia a pomenovanie pocitov môže deťom výrazne pomôcť regulovať ich emocionálne prežívanie. Naučte deti slová, ktorými pomenujú svoje pocity a vytvárajte si s deťmi modelové situácie, v ktorých bude tieto pocity vyjadrovať spolu s nimi.
Podpora v domácim prostredí
V prvom rade nie je vysoká citlivosť vášho dieťaťa niečo, čo by ste mali meniť alebo potláčať. Keď túto črtu prijmete, dokážete svojmu dieťaťu oveľa lepšie pomôcť zvládať každodenné výzvy. Nech prežíva čokoľvek, každá jeho emócia je skutočná a zaslúži si pozornosť. V náročných chvíľach, keď sme unavení alebo frustrovaní, máme často tendenciu zľahčovať emócie svojho dieťaťa. Skúste namiesto toho zvoliť inú reakciu. Môžete povedať napríklad: „Vidím, že ťa to veľmi rozrušilo, chceš sa o tom porozprávať?“ alebo „Rozumiem, že je to pre teba ťažké.“
Vysoká citlivosť sa prejavuje aj tým, že dieťa potrebuje viac času na spracovanie všetkých podnetov, ktoré počas dňa zažilo. V takýchých chvíľach mu doprajte nerušený čas v tichu a osamote. Zosmiešňovanie alebo zľahčovanie emočného prežívania dieťaťa narúša jeho osobnostnú integritu a bráni zdravému rozvoju sebavedomia. Dôležité je preto vytvoriť im bezpečný priestor, kde sa budú môcť slobodne vyjadriť bez obáv, že budú súdené alebo zosmiešnené.
Ako posilniť citlivé dieťa
Budovanie psychickej odolnosti a silných stránok
Každá silná stránka citlivého dieťaťa sa môže stať jeho slabinou, ak jej nevenuje dostatok pozornosti a rešpektu. Citlivosť je vlastnosť, ktorá má mnoho výhod. Vedie k empatii, sebauvedomeniu aj kreativite. Kým však dieťa dospeje do štádia, kedy bude svoju citlivosť vnímať ako dar, musí prejsť dlhú cestu, na ktorej potrebuje pomoc a podporu rodičov.
Orientácia na silné stránky vysoko citlivého dieťaťa je vhodnou formou pozitívnej motivácie. Dieťa okrem pravidelného oceňovania podporujeme aj v schopnosti odhaľovania svojich silných stránok a zručností, ktorými disponuje. Dôležitou súčasťou procesu je aj práca s flexibilitou, poznaním a prijatím svojich slabších stránok. Psychická odolnosť alebo reziliencia je jednou z kľúčových životných zručností, predstavuje schopnosť vyrovnať sa so zmenou či záťažovou situáciou a adekvátne na ňu reagovať.
Už od materskej školy vieme s deťmi primerane ich veku precvičovať schopnosť vyjadriť svoje potreby či svoj názor, flexibilne reagovať na zmenu či hľadať alternatívne riešenia problémov v bežnom živote počas dňa. Je dôležité pomôcť vysoko citlivému dieťaťu pochopiť, že aj chyby sú vítanou súčasťou života a učenia a posúvajú nás vpred. Dieťa tiež učíme, že je v poriadku vyjadriť svoj názor alebo povedať „nie“ bez ohľadu na to, či s nami niekto súhlasí alebo nesúhlasí.

Výživa, prostredie a biologické faktory
Možno sa ti to bude zdať ako úplne mimo názor, ale mnohí rodičia si všímajú vplyv stravy. Človek by neveril, čo všetko trávenie ovplyvňuje. Jedlo ozaj tieto deti veľmi ovplyvňuje. Nie je vôbec jedno, čo jedia. Niektoré deti sú citlivé najmä na jedlo - nesmie byť hladné - a únavu. Musíme dávať na to veľmi pozor. Je dobré viesť si denník alebo pozorovať, či strava neovplyvňuje náladu alebo hladinu energie.
Vytvorte dieťaťu aspoň doma prostredie chudobné na podnety. A doprajte mu medzi aktivitami dlhšie prestávky. Citlivé dieťa potrebuje svoj útulný kútik, kam sa môže v pokoji ukryť a nenechať sa ničím rozptyľovať, keď toho na neho bude veľa. Prehnane citlivé reakcie môže spôsobiť aj množstvo podnetov, ktorým sú deti počas dňa vystavené. Neplánujte deťom na jeden deň príliš veľa aktivít, pretože to môže v závere dňa vyústiť do problémov so spánkom. Ak viete, že vaše dieťa čaká športový krúžok alebo dokonca zápas, neplánujte na ten istý večer rodinnú oslavu. Deti si potrebujú oddýchnuť, načerpať energiu a dať svojim pocitom priestor na spracovanie.
tags: #ako #na #dieta #ked #je #velmi
