Adina Mandlová, jedna z najvýraznejších a najkrajších českých herečiek obdobia protektorátu, sa stala legendou, ktorej život bol plný dramatických zvratov. Jej kariéra trvala relatívne krátko, no stihla zanechať nezmazateľnú stopu v českej kinematografii. Jej život bol poznačený úspechmi, ale aj osobnými tragédiami a povojnovým odsúdením. Tento článok sa zameriava na jej život, kariéru a osobnosť, pričom čerpá z rôznych zdrojov, vrátane jej vlastných spomienok a publikácií o jej živote.
Detstvo a formovanie osobnosti
Adina Mandlová sa narodila 28. januára 1910 v Mladej Boleslavi ako Jarmila Anna Františka Marie Mandlová. Jej otec bol prednostom stanice a inšpektorom železníc. Odmalička bolo jasné, že z Adiny, ktorej vykala celá rodina, zatiaľ čo ona všetkým tykala, „niečo“ bude. Milovaným tatínkovým benjamínkom však bola len necelých osem rokov. Po smrti otca sa rodinné pomery veľmi zhoršili. Matka našla niekoľko strýčkov, ktorí rodinu podporovali, no to nestačilo.
Už v škole mala problémy so správaním, čo viedlo k vylúčeniu z reálneho gymnázia. Neúspešné bolo aj jej štúdium v Paríži, kam ju poslali do dievčenského penzionátu, kde sa mala trochu umravniť. Vo francúzskom penzionáte si našla milenca, s ktorým otehotnela, načo absolvovala potrat. Po návrate do Prahy pracovala krátko ako sekretárka, no rýchlo sa zoznámila s ľuďmi, ktorí ju uviedli do sveta filmu.
Zrod filmovej hviezdy
Prvýkrát sa objavila na striebornom plátne v roku 1932 vo filme Děvčátko, neříkej ne!. Prelomový moment sa dostavil, keď sa zoznámila s hercom a režisérom Hugom Haasom. Vďaka jeho podpore získala rolu v komédii Život je pes, ktorú napísal a režíroval Martin Frič. Hugo Haas správne odhadol jej nadanie, ambície i píli, bol to práve on, kto z nej urobil to, čím bola. Naučil ju mluvit, hrát, oblékat se, i jej pověstnou sebeironii a zdravou dávku cynismu.
V ďalšom roku nasledovali komédie Nezlobte dědečka s Vlastou Burianom a Mazlíček, na ktorej sa Haas podieľal ako herec aj spoluautor scenára. V tom čase sa Mandlová stala jednou z najznámejších herečiek, ktorá vynikala šarmom, hereckým dôvtipom a prirodzenosťou. Len v roku 1937 účinkovala v deviatich filmoch. K vrcholom jej spolupráce s Haasom patrí komédia Mravnost nade vše (1937), kde stvárnila dcéru upätého moralistu.
Vrchol kariéry: Éra Kristiána
Jej cesty sa definitívne pretli s Oldřichom Novým v divácky úspešnej komédii Kristián v réžii Martina Friča (1939). Kristián umožnil vyniknúť Mandlovej herectvu i kráse a pre herečku znamenal vrchol jej kariéry. Účinkovala aj vo filmoch Kouzelný dům (1939) od Otakara Vávru, Přítelkyně pana ministra (1940) a Hotel modrá hvězda (1941).
V tom čase patrila k najžiadanejším tváram Barrandova. Zarábala rozprávkové peniaze, striedala drahé róby a jej milostný život bol témou každej kaviarne. No pod maskou suverénnej divy sa skrývalo dievča, ktoré nikdy neprestalo hľadať stabilitu. Jej herecký repertoár sa postupne menil z prirodzených športových dievčat na mondénne, zhýčkané ženy z vyššej spoločnosti.
Vojnové tiene a osobné tragédie
Nakrúcaniu filmu Sobota (1944), ktorý bol jej posledným českým filmom, neprial ani vojnový stav, ani súkromný život Adiny Mandlovej. Jej manželom bol krátky čas výtvarník Zdeněk Tůma, ktorý spáchal samovraždu. K jej láskam patril herecký kolega Vladimír Šmeral, s ktorým čakala dieťa, ktoré sa narodilo mŕtve krátko po dokončení Soboty.
Životy hereckých hviezd v období protektorátu boli zložité a často obklopené mýtmi. Po vojne sa väčšina národa obrátila proti nej, obviňujúc ju z pomeru s K. H. Frankom. Mandlová tvrdila, že sa s Frankom prvýkrát osobne stretla až v roku 1943. Napriek tomu dostávala anonymné listy a výhražné telefonáty. Po vojne pomer s Mandlovou poprel aj sám Frank.
Emigrácia a hľadanie pokoja
Po vojne bola Mandlová obvinená z kolaborácie, strávila tri mesiace vo väzení a pracovala manuálne. Po sobáši s pilotom RAF Joeom Knightom (alias Josefom Kočvárkom) odišla do Anglicka, kde pracovala ako kuchárka. Zahrala si ešte vo filme Blázon a princezná (1948). V 60. rokoch vystupovala v seriáli The Saint. Neskôr sa vydala za módneho návrhára Bena Pearsona.
Prekonala tuberkulózu a pokúsila sa o samovraždu, keď sa nedočkala hereckej šance v Československu. V roku 1966 mala hrať v muzikáli Hello Dolly, no neprajnosť českých kolegov a dozor Štátnej bezpečnosti ju odradili. V Londýne napokon študovala sochárstvo, ktoré sa stalo jej profesiou.
Odkaz a spomienky
Domov do Čiech sa Adina Mandlová vrátila v roku 1991 a zomrela 16. júna 1991. Jej život bol plný slávy, pádov a kontroverzií, no navždy zostane jednou z najvýznamnejších osobností českej kinematografie. O živote Adiny Mandlovej vzniklo niekoľko kníh a audiokníh. V roku 1974 Josef Škvorecký nahrával s Adinou Mandlovou rozhovor, ktorý mal slúžiť ako podklad pre knihu Adina Mandlová - Dneska už se tomu směju. Ondřej Suchý neskôr napísal knihu Čemu se smála Adina Mandlová na základe týchto zvukových materiálov. Audioknihy ponúkajú autentický pohľad do života herečky, ktorá spomína na významné osobnosti českého filmu, okolnosti filmovania a širšie súvislosti udalostí.