Adolf Hitler, neskorší diktátor nacistického Nemecka, ktorého život a činy nezvratne zmenili dejiny 20. storočia, bol človekom, ktorého korene siahajú do malého rakúskeho mestečka Braunau am Inn. Hoci je jeho meno synonymom pre totalitnú diktatúru, masové vraždenie, rozpútanie druhej svetovej vojny a nepredstaviteľné utrpenie miliónov ľudí, detstvo a mladosť tohto muža ostávajú predmetom hlbokého historického a psychologického skúmania. Pochopenie cesty, ktorá viedla z biednych pomerov a neúspešných ambícií k absolútnej moci, vyžaduje pohľad na jeho pôvod, rodinné zázemie a formovanie jeho svetonázoru v prostredí, ktoré vnímal ako nepriateľské.
Korene a rodinné zázemie
Adolf Hitler sa narodil 20. apríla 1889 v Braunau am Inn v Rakúsko-Uhorsku. Jeho otec, Alois Hitler, bol colným úradníkom. Aloisov pôvod bol dlho predmetom špekulácií a Hitler sa zaň neskôr v živote silne hanbil. Alois bol nemanželským synom slúžky Anny Schicklgruberovej. Až v roku 1876, vo veku tridsaťdeväť rokov, prijal meno Hitler (po svojom otčimovi Johannovi Georgovi Hiedlerovi, pričom meno bolo v matrikách skomolené). Táto skutočnosť viedla k neskorším špekuláciám o jeho pôvode, ktoré sa Hitler snažil za každú cenu zahmlievať.
V roku 1885 sa Alois oženil s Klárou Pölzlovou, ktorá bola vnučkou jeho strýka Hiedlera. Išlo o jeho tretie manželstvo. Klára bola o dvadsaťštyri rokov mladšia ako jej manžel. Pre Adolfa bola matka stredobodom sveta. Bola to ona, kto mu venoval veľkú lásku a starostlivosť, čo v ňom zanechalo hlbokú citovú závislosť. Nové historické zistenia, ako napríklad tie od historika Floriana Kotanka, naznačujú, že poradie a osudy jeho súrodencov boli zložitejšie, než sa pôvodne predpokladalo, čo môže priniesť nové pohľady na dynamiku vzťahu medzi matkou a synom.
Detské roky a školské prostredie
Adolfovo detstvo bolo poznačené častým sťahovaním rodiny kvôli otcovmu zamestnaniu. Navštevoval školy v Passau, Lambachu a Leondingu pri Linzi. V škole sa spočiatku javil ako nadaný žiak, no neskôr, na reálnom gymnáziu v Linzi, sa jeho výsledky zhoršili. Tu sa začal prejavovať jeho konflikt s autoritou otca, ktorý chcel, aby sa syn stal úradníkom. Adolf však sníval o kariére umelca.
V školských laviciach sa mladý Hitler stretol s nemeckým nacionalizmom, ktorý na neho silne zapôsobil, najmä pod vplyvom učiteľa dejepisu Dr. Leopolda Pötscha. Tento učiteľ svojimi pútavými príbehmi o nemeckých dejinách a postavách ako Bismarck či Fridrich Veľký spôsobil, že nacionalizmus sa stal Hitlerovou fixnou ideou.
Umelecké ambície a viedenské obdobie
Po smrti otca v roku 1903 a neskôr po smrti matky v roku 1907 sa Hitler ocitol na križovatke. Pokúšal sa dostať na prestížnu viedenskú umeleckú akadémiu, no dvakrát neuspel. Komisia zhodnotila jeho práce ako nedostatočné, pričom vytkla najmä chýbajúce postavy na jeho maľbách. Pre Hitlera to bola rana, ktorú ťažko niesol.
Vo Viedni, kde istý čas žil v podnájmoch a neskôr v útulkoch pre bezdomovcov, sa živil príležitostnými prácami a predajom malieb a pohľadníc. Práve v tomto období, v multikultúrnom a politicky vriacom meste, sa formovali jeho antisemitské a rasistické názory. Vstrebával vplyvy radikálnych mysliteľov a opery Richarda Wagnera, ktorá v ňom posilňovala pocit výnimočnosti a osudovej misie.
Hitler navštevuje svoju minulosť - Rakúske detské domy
Cesta k politickému radikalizmu
Zlomovým bodom v jeho živote bola prvá svetová vojna. Hitler do nej vstúpil ako dobrovoľník s nadšením, ktoré vnímal ako vykúpenie z osobnej stagnácie. Počas vojny slúžil ako pešia spojka a bol vyznamenaný Železným krížom. Koniec vojny a nemecká porážka v ňom vyvolali hlbokú zatrpknutosť. Uveril konšpiračnej teórii o „dýke do chrbta“, podľa ktorej armádu na fronte neporazili nepriatelia, ale zradcovia z vnútra krajiny, najmä Židia a sociálni demokrati.
V roku 1919 vstúpil do Nemeckej robotníckej strany (DAP), z ktorej neskôr vybudoval NSDAP. Vďaka svojim rečníckym schopnostiam a schopnosti využívať dobovú nespokojnosť s reparáciami a hospodárskou krízou, začal Hitler získavať čoraz väčší vplyv. Pivný puč v roku 1923, hoci neúspešný, mu poskytol platformu, z ktorej v čase väznenia v Landsbergu sformuloval svoje idey v knihe Mein Kampf.
Vzostup k moci a totalitná kontrola
Po prepustení z väzenia Hitler systematicky pracoval na získaní moci legálnou cestou. Veľká hospodárska kríza po roku 1929 mu nahrala do kariet. V roku 1933 bol menovaný ríšskym kancelárom. Postupne zlikvidoval akúkoľvek opozíciu, zrušil občianske slobody a po smrti prezidenta Hindenburga v roku 1934 sa stal absolútnym vládcom, „Führerom“.
Jeho vládnutie bolo definované agresívnou expanzívnou politikou - od anšlusu Rakúska cez Mníchovskú dohodu až po okupáciu Čiech a Moravy, čo nevyhnutne viedlo k druhej svetovej vojne. Jeho rasistická ideológia, ktorá bola rozvíjaná už od detstva a radikalizovaná vo Viedni, vyústila do Norimberských zákonov a neskôr do systematického vyvražďovania Židov a iných skupín obyvateľstva v koncentračných táboroch.
Záver v bunkri
Koniec Hitlerovho života sa odohral v berlínskej podzemnej pevnosti, zatiaľ čo sa Nemecko pod náporom spojeneckých vojsk rúcalo. Jeho posledné dni boli poznačené izoláciou, fanatizmom a stratou kontaktu s realitou. Po svadbe s Evou Braunovou a nadiktovaní poslednej vôle spáchal 30. apríla 1945 samovraždu. Jeho odkaz však zostal navždy spojený s najväčšou katastrofou v dejinách modernej Európy, ktorá ukázala, kam až môže viesť neriadená ambícia spojená s nenávisťou a schopnosťou manipulovať masy.
tags: #adolf #hitler #ako #dieta