Vo svojom okolí veľmi často stretávam mamičky s detičkami, ktoré nemajú ešte ani dva mesiace, ale už majú na tej drobnučkej nôžke „riadne“, hlavne štýlové topánočky. Nohy nie sú len na chodenie. Majú obrovské množstvo schopností, ktoré sa ale naším životným štýlom a aj nosením topánok často strácajú a zanikajú. Keď sa dieťatko narodí, veľa vecí vníma cez dotyk. Koža dieťatka na koži maminky dieťatko upokojuje, dáva mu pocit bezpečia a istoty. V tomto rannom detstve majú nožičky aj úchopovú funkciu. Keď sa deti snažia niečo chytiť rukou, objaví sa asociovaný úchop (automaticky sa pokrčia prsty) aj na nožičkách. Týmito pohybmi si aktivuje svalstvo a pomaličky začína formovať tvar nohy, klenby. Práve pre tieto dôvody je ideálne, aby dieťatku už od narodenia bolo dopriate byť často bez oblečenia, aby mohlo hmatom spoznávať seba a objavovať okolitý svet. Ideálne by bolo ponožky a uzavreté dupačky dávať čo najmenej (samozrejme aj tu platí, že nie v zime a v chlade).
Dôvodom prečo to tak robiť je, že v tesnom oblečení nohy a prsty nemajú priestor, nemôžu objavovať svet a prstíky sú v nich tlačené k sebe, čo môže byť zárodok prvých deformít na nožičkách. Oblečenie a ponožky, ktoré sú dieťatku akurát dobré sú z hľadiska vývinu pohybu už malé. Studených bosých nôh sa báť netreba. Aj dospelí, keď sa hýbu a cvičia častokrát mávajú studené ruky a nohy a zima im vôbec nie je. Tak isto bábätko, keď hýbe rukami a nohami (vzhľadom na pomer váhy rúk a nôh voči jeho telu), je to pre neho podobné, ako keď my cvičíme vo fitku alebo beháme. Nemala by mu byť zima tak, ako ani nám nie je zima. Samozrejme, aj tu treba brať do úvahy rozumnú teplotu a v zime dieťa musí byť chránené, pretože ani my nechodíme behávať napr. naboso v snehu.
Anatómia a vývoj detského chodidla
Rodičia, ktorí svojim deťom takéto topánky obúvajú, si možno iba neuvedomujú to, že detská noha je úplne iná ako noha dospelého človeka. Keď sa dieťa narodí, kosti, väzy a svaly v jeho nožičke nie sú ešte také pevné ako v dospelosti a nemajú takú silu. Až dospievaním a rastom tieto nožičky získavajú konečnú silu a pevnosť a aj ich finálnu podobu a vzhľad - takú, akú majú nohy dospelého človeka.
Postupne ako dieťa napreduje vo vývine, je potrebné, aby bolo čo najviac bosé, v kontakte so zemou, a rôznymi povrchmi, aby sa učilo správne našľapovať, vyrovnávať nerovnosti, aby sa mohla tvarovať klenba aktívnou prácou svalov. V pevných topánkach to nie je nohe dostatočne umožnené a hlavne dieťatku topánočky na nohách zavadzajú. Videla som veľa detí s veľkými pevnými topánkami, ako sa pokúšali zo sedu začať štvornožkovať a dosť dlho im trvalo, kým sa cez tie topánky vôbec dostali na štyri alebo si v takýchto topánkach nevedeli správne čupnúť do hlbokého drepu.
Ak teda dať niečo na nohu ako ochranu pred zimou a chladom, tak ponožky (kľudne protišmykové), ktoré sú aspoň o kúsok väčšie ako nožička alebo potom tzv. „capačky“, čo sú topánočky z kože, prípadne majú tenučkú gumenú podrážku, sú ohybné do všetkých strán a sú úplne ľahučké. Netreba zabúdať ani na tvar špičky, ktorý by mal kopírovať anatomický tvar nohy.
Ako stimulovať body na chodidlách
Riziká dedenia obuvi a hygienické aspekty
Mamy sú všetky rovnaké. Ľahko sa citovo upnú na rozkošné kúsky detského oblečenia a obuvi, a ak im navyše nič nie je, bolo by na škodu nepodsunúť ich priateľke alebo ďalšiemu dieťaťu. No zatiaľ čo pri oblečení problém nevidíme, zdedená obuv už predstavuje väčšie riziko pre našich drobcov. Kým niektoré mamičky v živote nenavštívili s dieťatkom kamennú predajňu s obuvou, sú tu aj také deti, ktorým vyhovuje len obuv konkrétnej značky, príp. konkrétneho strihu či materiálu. Nie všetkým drobcom sadne číslovanie detských topánok. Špeciálnu kategóriu tvoria topánky, ktoré nám niekto s dobrým úmyslom podaroval. Platí teda základné pravidlo - dieťatku je dobré všetky topánočky najskôr vyskúšať, až potom kupujeme overené značky obuvi. Ak si chceme ušetriť starosti a výdavky, dedenie obuvi je prípustné jedine pri topánkach do vody, gumenej obuvi typu crocs alebo v prípade prvej obuvi batoliat.
Čoraz častejšie natrafíme na dieťa, ktoré trpí problémom plochých nôh. Pediatrička vám síce povie, že nôžka sa formuje do troch rokov, no ak ani za ten čas problém nezmizne, nastal čas s tým čosi robiť. Uvažovali ste niekedy nad tým, či to nemôže byť spojené s tým, že vaše dieťa nosilo topánky po druhom, napr. staršom súrodencovi? Je to tak, zdedené detské topánky sú najčastejšou príčinou plochých nôh, ale aj zdeformovanej klenby či prštekov. Keďže topánky sa ľahko prispôsobia návykom svojho prvého nositeľa, bolo by na škodu tieto návyky učiť aj mladšie dieťa. Nesprávna chôdza, ale aj ploché nohy staršieho súrodenca sa podpíšu pod kvalitu vašich obľúbených sandálov alebo detských tenisiek. Druhá vec je otázka hygieny, keďže v detských sandáloch alebo papučkách sa často nenosia ponožky.
Samozrejme, nie všetky detské topánky sa zničia hneď po prvom nositeľovi. Keďže detská noha rastie skutočne rýchlo, niektoré druhy obuvi, ako napr. detské snehule, detské sandále alebo detské gumáky, budú stále pôsobiť ako nové, zvlášť ak sú zhotovené z kvalitného materiálu. Pokiaľ prvý nositeľ obuvi nemá problémy s chôdzou ani s nohami, bolo by na škodu vzdať sa takmer nových detských topánok. Skontrolujte stav podrážok, či nie sú zošliapané, a či boky obuvi nesmerujú do strán. S plochosťou nôh sa často spája prepadnutá klenba či skolióza. Odborníci preto odporúčajú nenosiť obuv po staršom súrodencovi, ale radšej kúpiť novú.
Päť zásadných chýb pri výbere detskej obuvi
Výber správnej obuvi pre deti nie je len otázkou štýlu alebo ceny. Zle zvolená veľkosť, nevhodný materiál či chýbajúca opora môžu negatívne ovplyvniť vývoj chodidla, držanie tela aj celkový komfort pri chôdzi. Mnohí rodičia si neuvedomujú, že práve obuv, ktorú deťom obúvajú každý deň, má zásadný vplyv na ich zdravý vývin.
- Snaha kúpiť topánky „na dlhšie“: Mnohí rodičia z ekonomických dôvodov alebo zo zvyku kupujú topánky, ktoré sú o číslo či dve väčšie. Tento prístup spôsobuje, že noha v topánke nedrží pevne, čo vedie k zakopávaniu, strate stability a nesprávnemu držaniu chodidla. Ideálny nadmerok pre detskú obuv je 8-12 mm.
- Neznalosť aktuálnej veľkosti: Detské nohy rastú veľmi rýchlo - najmä v predškolskom veku môžu narásť aj o jedno číslo každé tri mesiace. Pravidelné meranie je nevyhnutné. Odporúča sa merať nohy každé 2-3 mesiace. Merajte dĺžku od päty po najdlhší prst, vždy zaťaženej nohy a pri oboch nohách naraz.
- Absencia štruktúry pri prvých krokoch: Deti, ktoré sa učia chodiť, potrebujú kvalitnú oporu. Často sa stretávame s módnymi topánkami, ktorým chýba potrebná štruktúra. Dôležité je, aby topánky mali vystuženú pätu, ktorá drží nohu v správnej polohe a podporuje stabilitu členku. Pozor na obuv s veľmi hrubou podrážkou - tá bráni dieťaťu cítiť povrch.
- Nevhodné syntetické materiály: Lacná obuv z umelých materiálov často nedýcha, spôsobuje potenie a zvyšuje riziko plesní. Vnútorná stielka by mala byť antibakteriálna alebo dobre priedušná.
- Ignorovanie individuálnych potrieb: Každé dieťa má iné nohy - rozdiely môžu byť vo veľkosti, šírke, výške priehlavku, ale aj v držaní tela a spôsobe chôdze. Nie všetky deti môžu nosiť rovnaký typ obuvi.
Prečo sa detské topánky správajú ako "pamäťová pena"
Klasická pevná obuv má často tvarovanú stielku (klenbu), pevný opätok a hrubšiu podrážku. Tieto materiály majú „pamäť“. Ak sa raz vytvarujú podľa prvej nohy, je takmer nemožné to zmeniť. Naopak, detské barefoot topánky sú špecifické tým, že majú tenkú, rovnú podrážku (zero drop) a sú veľmi flexibilné.
Pokiaľ máte doma dieťatko, ktoré sa len obchádza okolo nábytku, na prvé samostatné kôcky v pohode stačia protišmykové ponožky, maximálne „capačky“, kde podrazku tvorí 1 vrstva kože. Neskôr, na väčšie behanie po dome či byte, záleží od toho, aké máte podlahy. Na mäkkých povrchoch (vyššie koberce, trávnik, piesok) je dobré nechať drobca behať bosého. Naopak, na tvrdých povrchoch (dlažba, plávajúca podlaha), je lepšie obúvať certifikované topánočky s pevným vedením päty nad členok a na šnúrky, s dostatočným nadmerkom 12 mm.
Zakopávanie: Signál, ktorý netreba prehliadať
Časté zakopávanie u detí môže mať viacero príčin, pričom najčastejším problémom býva nesprávna voľba topánok. Veľa rodičov si to neuvedomuje, no práve veľkosť, tvrdosť podrážky, hmotnosť topánky i spôsob, akým drží na nohe, majú významný vplyv na koordináciu a stabilitu detského kroku. Nášľapovanie na špičky je častý „zlozvyk“, ktorý sa rozvinie, ak je dieťa nútené k chôdzi, pričom na ňu ešte nie je samo pripravené. Napríklad keď ho dospelí dávajú do chodítka, alebo keď s ním príliš skoro začnú chodiť za ručičky.
Ak zmena obuvi nepomôže alebo sa objavujú ďalšie signály - bolestivosť, strach z pohybu či zmeny v chôdzi - neváhajte riešiť problém s odborníkom. So zrakom súvisia aj pády: ak dieťa zle vidí, horšie odhadne vzdialenosť a môže zakopávať častejšie. Najdôležitejším signálom je vždy správanie sa samotného dieťaťa. Ak je radostné a v pohybe sa teší, občasné zakopnutie rieši úsmevom, nemusíte sa príliš trápiť - telo i mozog potrebujú čas na zosúladenie. Ak je padanie časté, bolestivé alebo spôsobuje strach z pohybu, je čas hľadať príčinu.
Praktické rady pri údržbe obuvi z druhej ruky
Ak sa napriek všetkým odporúčaniam rozhodnete pre obuv z druhej ruky, existuje niekoľko krokov, ako znížiť riziká:
- Vymeňte stielku (vložku): Toto je najdôležitejší krok! Kúpte nové vložky (termo, kožené alebo uhlíkové).
- Vyčistenie zvršku: Kožené topánky z druhej ruky vyčistite vhodným čistiacim prípravkom a naneste výživu alebo impregnáciu.
- Kontrola stability: Postavte topánky na rovnú podložku. Stoja rovno? Je na niektorom mieste nerovnomerne zodratá podrážka? Ak áno, zmeňte ťažisko dieťaťa a radšej ich nepoužívajte.
- Dezinfekcia: V prípade hygienických obáv použite špeciálne dezinfekčné prostriedky na obuv.
Pamätajte, že topánky, v ktorých dieťa trávi väčšinu dňa (do škôlky, na dlhé prechádzky), by mali byť vždy nové. Výber správnej detskej obuvi je, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, kľúčom k radostnému detstvu plnému bezpečných a stabilných krokov. Kvalitná obuv by mala byť vždy funkčná, priedušná, flexibilná a prispôsobená aktuálnym potrebám dieťaťa. Výber topánok by nemal byť impulzívny ani založený len na dizajne či akcii. Na detských krokoch záleží.