Pôvod a detstvo v tieni autority
Adolf Hitler prišiel na svet pred 120 rokmi, 20. apríla 1889 v rakúskom Braunau am Inn. Braunau je malé pohraničné mestečko ležiace na rieke Inn, ktorá predeľuje dva germánske štáty Nemecko a Rakúsko. Práve tu sa v rodine colného úradníka Aloisa Hitlera oslavovalo narodenie prvého syna - Adolfa. V dobe, keď malý Adolf prišiel na svet, mal jeho otec už 52 rokov. Bol to typický predstaviteľ úradníka zastávajúceho priemerne dôležitú funkciu - šporovlivý, prísny a pedantný. Všetok čas trávil v práci, alebo pri včelách, ktoré boli jeho veľkou záľubou. O výchovu svojich detí sa príliš nezaujímal.
Problémová povaha budúceho führera nemeckej ríše sa začala prejavovať už od útleho detstva a jeho neochota podriaďovať sa autoritám sa dennodenne dostávala do konfliktu s panovačnosťou otca, ktorý sa pri výchove svojich ratolestí mimoriadne rád uchyľoval k telesným trestom. „Brat otca provokoval na samú hranicu jeho trpezlivosti. Dokázal v ňom prebudiť všetku krutosť a takmer každý deň si vyslúžil bitku. Matka ho zakaždým utešovala a snažila sa láskavosťou a podobrom docieliť to, čo nezmohla otcova tvrdosť," spomínala neskôr Adolfova mladšia sestra Paula na bratove vzťahy s otcom.
Môžeme sa teda právom domnievať, že despotickú povahu zdedil Hitler po svojom otcovi - čo po ňom nezdedil, to otec svojimi praktikami vypestoval. No či už bola bitka od otca zaslúžená alebo nie, u matky sa vždy dočkal iba láskavého pohladenia. Zaujímavosťou je otázka jeho pôvodu. Otec Adolfa Hitlera bol nemanželským synom slúžky Anny Schiklgruberovej a bohatého Žida Frankenbergera, u ktorého slúžila. Alois však bol pokrstený po matke, Schiklgruber. O 5 rokov neskôr sa matka vydala za Johana Gregora Hiedlera, ale Alois sa dal premenovať na Aloisa Hitlera. Bol teda polovičný Žid. Keď sa narodil Adolf, volal sa už jeho otec Hitler a bol štvrtinový žid, nie teda čistá árijská rasa, ako o ňom vyhlasovali.
Školské neúspechy a umelecké ambície
Mladý Adolf patril k priemerným študentom. Jeho prospech mohol byť lepší, ale na jeho školských výsledkoch sa vo veľkej miere odzrkadľovala jeho tvrdohlavá povaha a sústavné odporovanie. V roku 1900 opustil základnú školu a nastúpil na reálku (Realschule), kam ho proti jeho vôli poslal otec. Adolfovým snom bolo študovať maliarstvo na Viedenskej akadémii krásnych umení, keďže od detstva sa u neho prejavovalo výtvarné nadanie. Otec však chcel mať zo syna úradníka a nie umelca bez perspektívy. Táto názorová nezhoda si vyžiadala svoju obeť - školský prospech mladého Adolfa Hitlera sa prudko zhoršil.
Prechod na reálku nebol pre mladého Adolfa ľahký. Musel každý deň dochádzať zo svojho domova v Leondingu do školy v Linci. Cesta tam a späť mu trvala viac ako hodinu. Pozornosť, ktorú mu predtým venoval učiteľ v dedinskej škole, teraz ustúpila nie príliš osobnému prístupu radu učiteľov, ktorí mali na starosti jednotlivé predmety. Jeho školský výkon, ktorý bol na základnej škole taký dobrý, od začiatku rapídne klesal. Na konci prvého školského roku reálky 1900 - 1901 bol Adolf klasifikovaný v matematike a prírodopise nedostatočnú, čo znamenalo, že musel tento ročník opakovať.
V liste Hitlerovému advokátovi z 12. decembra 1923, teda po nevydarenom puči v Mníchove, spomínal ako bývalý triedny učiteľ dr. Eduard Huemer, že Adolf býval vychudnutý, bledý mládenec, ktorý dochádzal do Lincu z Leondingu, chlapec neschopný plne využiť svoje nadanie, ktorému chýbala snaha a ktorý sa nedokázal podriadiť školskému poriadku. Vykreslil ho ako svojrázneho, svojvoľného, neústupného a prchkého mladíka. Jediný predmet, o ktorý javil záujem, bol dejepis - zvlášť dejiny Nemecka. Dejepis si obľúbil práve kvôli učiteľovi dr. Leonardovi Pötschovi za to, že v ňom svojimi hrdinskými príbehmi z nemeckej minulosti prebudil silno podfarbené, vlastenecké uvedomenie straniace Nemecku a zamerané proti Habsburgovcom.
V roku 1907 opustil mladý Hitler nenávidenú školu a chcel začať štúdium na vysnívanej výtvarnej akadémii. Prijímacie skúšky však nezvládol a zostal tak bez ukončeného vzdelania. V tom čase prežíval mladý Hitler ťažké obdobie; neúspech v škole znásobila aj smrť milovanej matky (1908), a tak sa opustený potĺkal ulicami Viedne. Živil sa ako nádenný robotník a prespával v nocľahárňach. Zo svojej biedy a chudoby obviňoval profesorov, ktorí mu znemožnili ďalej študovať na akadémii. V tomto období si zrejme vypestoval nenávisť voči všetkým intelektuálom.
Cesta k moci a hospodárska kríza
Výrazná zmena v živote mladého Hitlera nastala po vypuknutí prvej svetovej vojny. Okamžite sa prihlásil k vojsku, avšak odmietol bojovať na strane Rakúsko-Uhorska. Musel preto požiadať bavorského kráľa Ludwiga III. o povolenie obliecť uniformu nemeckej armády. Po vojne, v roku 1919, sa stal členom Nemeckej robotníckej strany (DAP). Strhujúce prejavy energického tridsiatnika vlákali do strany mnoho nových členov a 29. júla 1921 bol zvolený za Führera strany.
V októbri 1929, teda pred 80 rokmi, sa začala veľká hospodárska kríza. „Hitler potreboval hospodársky kolaps, aby Nemci dali dôveru jeho riešeniu krízy,“ povedal pre Pravdu historik Richard Overy. „Je dôležité predstaviť si šok, ktorý zažili Nemci s nástupom veľkej hospodárskej krízy. Ich krajina sa už niekoľko rokov ekonomicky zviechala, prijali ju do Spoločnosti národov a zrazu dostala úder, ktorý ju postihol ešte viac ako iných.“ Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP) získala vo voľbách v roku 1928 iba 2,6 percenta hlasov. O dva roky neskôr, už po vypuknutí krízy, dostala Hitlerova NSDAP 18,3 percenta hlasov.
„Počet hlasov pre NSDP rástol s tým, ako rástla nezamestnanosť. Zďaleka však neplatí, že za Hitlerom stáli práve nezamestnaní,“ upozorňuje Robert Gellately, autor knihy Lenin, Stalin a Hitler: Vek sociálnej katastrofy. „Môžeme to povedať aj takto dramaticky: Nijaká kríza, nijaký Hitler,“ tvrdí Gellately. Ian Kershaw, známy autor dvojdielnej Hitlerovej autobiografie, si dokonca myslí, že bez vtedajšieho globálneho ekonomického úpadku by sa dejiny vyvíjali úplne ináč.
Budovanie Tretej ríše a cesta k vojne
Prezident Hindenburg nakoniec v januári 1933 vymenoval za nového nemeckého kancelára ambiciózneho Hitlera. V boji za samovládu použil všetky prostriedky, likvidoval svojich politických protivníkov (požiar ríšskeho snemu v roku 1933) a zbavil sa nepohodlných vodcov SA. Noc dlhých nožov bola krvavá čistka v Nemecku, ku ktorej došlo v noci z 29. na 30. júna 1934. Cieľom bola likvidácia potenciálnych Hitlerových súperov a iných nepohodlných osôb. Útok bol namierený hlavne proti vedeniu SA (E. Röhm), ale zavraždení boli i generáli ako Kurt von Schleicher.
Po Hindenburgovej smrti v auguste 1934 vyhlásil koniec republiky a začiatok budovania tretej ríše, potom seba samého vodcom národa. Stal sa i vrchným veliteľom armády. Agresívna politika sa prejavila už 12. septembra, kedy Hitler na zjazde svojej strany volal po odtrhnutí pohraničných oblastí. Nasledovala Berchtesgadenská schôdzka, kde Hitler formuloval svoje požiadavky voči ČSR. Požadoval, aby ČSR odstúpila Nemecku okresy s viac než 50 % nemeckého obyvateľstva. Mníchovská dohoda, podpísaná 29. septembra 1938, znamenala pre Československo stratu rozsiahle hospodársky a strategicky významných území v pohraničných oblastiach.
Ako Západ zradil Československo Hitlerovi (Mníchovská dohoda, 1938)
Dňa 1. septembra 1939 Hitler napadol Poľsko, čo rozpútalo 2. svetovú vojnu. Zo začiatku mal veľké úspechy. Hitler podľahol ilúzii vlastnej neporaziteľnosti a doplatil na to, na čo Nemecko už doplatilo v prvej svetovej vojne - na dvoch frontoch sa bojovať nedá ani s výbornou technikou a generálmi, čo tretia ríša bezpochyby mala. Na konci vojny, po vstupe sovietskej armády do Berlína, spáchal v podzemí svojho bunkra samovraždu spolu s milenkou Evou Braunovou. Bolo to 30. apríla 1945. O osem dní Nemecko kapitulovalo.
Symbolika a historické dedičstvo
Dodnes zostáva meno Adolf Hitler spojené s kontroverziami, ktoré sa objavujú aj v súčasnosti. Dve protirasistické skupiny vyzvali svojich podporovateľov, aby protestovali proti zámerom istej pravicovej extrémistickej skupiny pripomenúť si 20. apríla v uliciach Ingelheimu narodeniny Adolfa Hitlera. Miestne úrady zhromaždenie pri príležitosti Hitlerových narodenín zakázali. Svetový židovský kongres v piatok vyzval vlády európskych krajín, aby prijali opatrenia proti sérii plánovaných neonacistických zhromaždení.
Hitler bol Rakúšan so židovskými koreňmi, a predsa sa vyhlasoval za „najnemeckejšieho“ z Nemcov a kruto prenasledoval Židov. Jeho životný príbeh - od detstva v Braunau, cez viedenskú biedu, až po absolutistickú moc v Berlíne - zostáva varovným príkladom toho, ako môže politický populizmus v kombinácii s hospodárskym krachom zmeniť chod svetových dejín. Ako uviedol vo svojom závete: „Od doby, keď som v roku 1914 ako dobrovoľník nasadil svoje skromné sily vo svetovej vojne, ktorá bola ríši nanútená, ubehlo viac ako tridsať rokov. V týchto troch desaťročiach mi boli pohnútkou pri všetkom myslení, konaní a žití láska a vernosť môjmu národu.“ Táto rétorika, ktorou zdôvodňoval svoje činy, ostáva predmetom skúmania historikov, ktorí sa snažia pochopiť mechanizmy moci, ktoré viedli k najväčšej sociálnej katastrofe 20. storočia.
tags: #adolf #hitler #narodenie