V živote mnohých rodín sa objavia situácie, ktoré kladú extrémne nároky na ich fyzické a psychické sily. Či už ide o dlhodobú chorobu dieťaťa, náročné životné zmeny, alebo len obyčajné sťahovanie, tieto výzvy môžu viesť k pocitu vyčerpania a neistoty. V takýchto okamihoch je pochopiteľné túžiť po oddychu, zmene prostredia a chvíľach blízkosti. Tento článok sa zameriava na to, ako zvládnuť tieto náročné situácie, či už ide o plánovanie dovolenky s vážne chorým dieťaťom, alebo o zvládnutie sťahovania s deťmi, a zároveň načrtne aj hlbšie filozofické a teologické aspekty toho, čo znamená "peklo" a ako sa mu v živote vyhnúť.
Dovolenka s výzvami: Oddych aj s nevyliečiteľne chorým dieťaťom
Aj rodiny, ktoré denne čelia vážnej chorobe dieťaťa, túžia po oddychu, zmene prostredia, chvíľach blízkosti. Možno je to len pár dní v chate neďaleko domova. Možno len tichý výlet s istotou, že ak bude treba, vieme sa rýchlo vrátiť. Leto je časom, keď mnohí z nás balia kufre, plánujú cesty k moru, do hôr či len tak na chalupu. Obdobie dovoleniek, keď túžime na chvíľu vypnúť, zmeniť prostredie, byť spolu. Ale čo znamená dovolenka, keď sa doma každý deň staráme o nevyliečiteľne choré dieťa či dospelého? Je vôbec možné na chvíľu odísť? Dá sa naplánovať cesta, ktorá nebude len náročná, ale aj obohacujúca? Zvládneme to po fyzickej aj psychickej stránke? Ako zabezpečiť potrebnú starostlivosť na cestách? Čo všetko musíme zobrať so sebou? Otázok je veľa a pochybnosti sú prirodzené.
Dovolenku - ako zmenu v každodennom rytme života - potrebujeme - deti aj dospelí. Čas, ktorý máme, je vzácny - nech už sme zdraví, alebo žijeme s chorobou. Každodenný rytmus starostlivosti, lekárskych kontrol a neustáleho premýšľania nad tým, čo nás ešte čaká, dokáže človeka vyčerpať. Dovolenka neznamená, že na ťažkosti zabudneme. Znamená, že si dovolíme na chvíľu spomaliť. Byť spolu inak - mimo známych stien, bez presného harmonogramu, v prostredí, kde sa život vníma inak. Pre dieťa môže byť takýto čas darom nových zážitkov, ktoré nemusia byť veľké, ale môžu byť hlboké: vôňa lesa, teplo slnečných lúčov na pokožke, šum mora, ktorý uspáva.
Dovolenka s nevyliečiteľne chorým dieťaťom nie je útek ani únik. Ak je vaše dieťa v starostlivosti detského paliatívneho tímu, môžete sa obrátiť na detského paliatológa so žiadosťou o pomoc s prípravou „cestovného liekového setu“ prispôsobeného potrebám vášho dieťaťa. Mnohé vážne choré deti dnes doma používajú rôzne zdravotnícke prístroje - napríklad kyslíkový koncentrátor, odsávačku, inhalátor, ventilátor, kašľací prístroj, enterálnu pumpu a podobne. Zvyčajne nie všetky z nich je potrebné používať denne. Ak vaše dieťa dlhodobo potrebuje kyslík, je možné prenajať si prenosný kyslíkový koncentrátor alebo kyslíkové fľaše. Ako na to? Najlepšie je poradiť sa priamo s lekárom - detským pneumológom, ktorý sa o vaše dieťa stará.
Praktické kroky pre cestovanie s chorým dieťaťom
Zoznam liekov, lekárska správa a pohotovosť v okolíNezabudnite si so sebou vziať aktuálnu lekársku správu a zoznam všetkých liekov, ktoré vaše dieťa užíva. V prípade nečakaných ťažkostí - napríklad pri návšteve pohotovosti - vám tieto dokumenty výrazne uľahčia komunikáciu s lekármi, ktorí vaše dieťa nepoznajú. Odporúčame tiež vopred si vyhľadať najbližšiu nemocnicu alebo pohotovosť v mieste pobytu.
Lekárske potvrdenie na prevoz dieťaťa v ľahuAk vaše dieťa nemôže cestovať v autosedačke alebo potrebuje špeciálny spôsob prepravy vzhľadom na svoj zdravotný stav, môže vám ošetrujúci lekár vystaviť potvrdenie, ktoré to umožňuje. Aj v takom prípade však platí, že dieťa musí byť počas jazdy bezpečne fixované - napríklad v transportnom lôžku, špeciálnom kočíku alebo inej pomôcke, ktorá zodpovedá jeho zdravotnému stavu a zároveň zabezpečuje čo najvyššiu možnú mieru bezpečnosti.
Malé výlety kúsok od domovaPrípravy na dovolenku s vážne chorým dieťaťom môžu byť náročné. Vyžadujú čas, energiu, plánovanie aj odvahu. Dovolenka však nemusí byť ďaleká ani dokonalá. Ak máte viac detí, skúste pozvať na výlet aj starých rodičov, priateľov či blízkych.
"Plamienok je tu pre vás," odkazuje organizácia, ktorá sa venuje podpore rodín s deťmi so závažnými ochoreniami. "Prajeme vám veľa krásnych, slnečných letných dní. Nech sa vám všetka energia, ktorú venujete do plánovania výletov, mnohonásobne vráti - v podobe radosti, oddychu a blízkosti."
Ako cestovať, keď žijete s chronickým ochorením
Sťahovanie s deťmi: Od bábätiek po puberťákov
Sťahovanie s deťmi do nového domova vyžaduje veľké množstvo rozhodnutí a plánovania. Je jedno, či sa rodina sťahuje len do vedľajšieho bytu alebo ide na opačný koniec krajiny. Pre rodičov býva sťahovanie stresujúce a vyčerpávajúce. Pre deti však tiež môže ísť o veľmi náročné obdobie. Sťahovanie je pre dieťa ťažšie, ak je navyše spojené aj s veľkými životnými zmenami rodiny (napr. rozvod, smrť, strata zamestnania). Vo všeobecnosti platí, že čím staršie dieťa, tým bude menej naklonené sťahovaniu. Čím staršie deti, tým viac sú pre nich dôležití rovesníci.
Sťahovanie s bábätkami a škôlkármi
Pre deti mladšie ako 6 rokov nemusí byť sťahovanie náročné. Ešte nedokážu pochopiť celú škálu zmien, ktorá je so sťahovaním spojená. Napriek tomu potrebujú dobré vedenie od rodičov.
- Vysvetľujte jasne a jednoducho. Porozprávajte dieťaťu príbeh o sťahovaní. Na pomoc si môžete zobrať jeho hračky a predviesť s nimi, ako sťahovanie prebieha. Použite kamióny, nákladné autá, nábytok na hranie a hračky.
- Pri balení hračiek do krabíc, uistite dieťa, že ich nevyhadzujete. Vysvetlite mu, že u vás doma bude žiť niekto iný. Deti môžu ostať šokované, keď vidia cudzích ľudí, ktorí si prídu zmerať ich izbičku alebo vidia pred domom dodávku, ktorá čaká na vyloženie, keď odídete. Uistite ho tiež, že všetky vaše veci a najmä tie jeho budú presťahované do nového bytu.
- Ak je váš nový domov blízko, zoberte tam dieťa na návštevu. Ak je prázdny, tak si tam dieťa môže vždy preniesť niekoľko svojich hračiek.
- Ak je to možné, nevyhadzujte dieťaťu nábytok z jeho izbičky. Pri spánku v novej izbičke môže na dieťa pôsobiť upokojujúco. Dobrý nápad je aj na začiatok rozložiť nábytok v novej izbe rovnakým alebo podobným spôsobom ako v starej.
- V čase sťahovania sa pokúste vyhnúť veľkým zmenám pre dieťa ako je nočník alebo prechod z detskej postieľky do veľkej.
- V deň sťahovania si zabezpečte pomoc alebo opatrovanie detí.
- Po nasťahovaní vybaľte čo najskôr veci do detskej izbičky. Mnoho deťom postačí vybaliť ich obľúbené hračky, aby sa cítili príjemnejšie v novom domove. Ak vybaľujete spolu s dieťaťom, poukazujte na to, čo je v jeho novej izbičke lepšie (Tvoja izbička je oveľa väčšia. Do týchto poličiek sa výborne vojdu tvoje knižky.)
- Po nasťahovaní deti ukľudní, ak sa spolu s vami zoznámia s novým domom. Prejdite si spolu cestu z jeho izbičky do spálne, kúpeľne a WC. Poukazujte mu vypínače, ak sa v noci zvykne budiť.
Sťahovanie so školákmi
Deti na základnej škole nemusia byť negatívne naladené na sťahovanie, ale napriek tomu je potrebné neobísť ich a vyhnúť sa zbytočným chybám. Niektorí odporúčajú sťahovanie v lete, pretože sa tak nenaruší dieťaťu školský rok. Iní odporúčajú sťahovanie v školskom polroku, pretože tak má dieťa okamžite sa stretnúť s deťmi a nadviazať nové kamarátstva.
- Pred odchodom navštívte vaše obľúbené miesta v starom bydlisku, aby sa deti s nimi mohli rozlúčiť.
Sťahovanie s deťmi v puberte
Je pravdepodobné, že puberťáci sa budú búriť proti sťahovaniu. Dospievajúce dieťa už investovalo značnú energiu na začlenenie sa k istej sociálnej skupine a môžu mať aj prvé lásky. Sťahovanie môže pre dieťa znamenať aj, že príde o dlho očakávanú udalosť (napr. zápas so športovým družstvom, školský výlet a pod.). Dospievajúcemu sa nemusí páčiť, že ste ho postavili pred hotovú vec. Vyhnúť sa tomu môžete, ak ho zapojíte do procesu rozhodovania o sťahovaní, vyberaní nového domova, zapojením do balenia a tiež do výberu novej školy. Pre dieťa je dôležité, aby vedelo, že chcete počuť jeho názory a obavy a uistenie, že nie je "mimo hry".
- Ak plánujete nákup nového nábytku a deti sa o to zaujímajú, môžete ich zobrať so sebou.
- Pri nákupe nového nábytku do detskej izby môžete určiť dieťaťu finančný limit.
- Nezabudnite na dieťa ani pri výbere farby stien, kobercov a doplnkov do jeho izby.
- Po presťahovaní môže dieťa potešiť navštíviť jeho staré bydlisko alebo prísť na udalosť, na ktorú sa tešilo.
- Ak sa sťahujete počas školského roka, dieťa možno privíta nemeniť školu a bývať do konca školského roka u príbuzného.
Po sťahovaní
- Po sťahovaní sa vrhnite na detskú izbu a až potom na zvyšok domu.
- Snažte sa zachovať bežný režim rodiny aj po nasťahovaní (časy jedál, čas spánku a pod.).
- Pred začiatkom školy môžete dieťa zoznámiť s čo najväčším počtom nových učiteľov a riaditeľom. Väčšina detí sa adaptuje v novej škole do 6 týždňov.
- Ukazujte dieťaťu, ako nadväzujete nové kontakty v novom prostredí. Dieťa bude mať vo vás vzor v správaní. A s novými kamarátmi bude jeho adaptácia v novom prostredí rýchlejšia.
Zvládanie horúčky u detí: Kedy panikáriť a kedy nie
Čo robiť, ak má dieťa zvýšenú teplotu a ako postupovať pri horúčke? Koho z rodičov by nevystrašilo, ak ich drobcovi stúpne teplota? U detí je to ale pomerne častý jav. Hoci je nepríjemná, má svoju dôležitú úlohu. Znásobuje tiež intenzitu metabolických procesov buniek, čím podporuje procesy spojené s imunitnou odpoveďou. Napriek tomu nie je vhodné dovoliť jej vystúpiť príliš vysoko.
Normálna telesná teplota obvykle uvádzaná ako teplota do 37 °C fyziologicky kolíše počas dňa, najnižšia je o 4. hodine, najvyššia o 17. hodine. Na nameranú hodnotu vplýva aj časť dňa. Najvyššia býva poobede a v skorých večerných hodinách. Ak chcete zistiť, akú reálnu teplotu má vaše dieťa, nemerajte ju po výdatnom jedle a po skončení pohybovej aktivity.
Pri mierne zvýšenej teplote do 38 °C nepodávame lieky na znižovanie teploty. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa medikamentózna liečba horúčky u detí začína pri teplote nad 38 °C nameranej v podpazuší. Keby ste vtedy podali liek na zníženie teploty, túto obrannú funkciu by ste spomalili. Dieťa má byť v domácom prostredí, malo by viac odpočívať, byť v teple a dôležitý je dostatočný prísun tekutín. Nezabudnite mu však opakovane merať teplotu. Vhodný je čaj, skôr vlažný ako teplý, riedený džús alebo pitná voda v malých množstvách. Tieto tekutiny dieťaťu podávajte naozaj často, bez toho teplota nemusí klesnúť. A navyše, čím je dieťa menšie, tým skôr je ohrozené nebezpečnou dehydratáciou. Netrápte sa, ak nechce jesť.
V prípade, že sa objaví stuhnutosť šije, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy a dieťa sa nevie pozrieť do svetla, neváhajte a utekajte k lekárovi. Vtedy neváhajte a utekajte k lekárovi. Ak neordinuje, musíte ísť na pohotovosť alebo na urgentné oddelenie. Dehydratácia je u malých detí veľmi nebezpečná a tento stav sa môže pri horúčke dostaviť naozaj rýchlo. Najmä vtedy, ak dieťa navyše vracia alebo hnačkuje. V ťažkých prípadoch sa môže rozvinúť až šok a rozvrat vnútorného prostredia. Febrilné kŕče sa vyskytujú takmer výlučne u detí vo veku od 5 mesiacov do 5 rokov, pričom najčastejšie sa vyskytujú medzi 12. a 18. mesiacom života. Prejavovať sa môžu kŕčmi končatín, poruchami vedomia až zmodraním.
Liečba horúčky
Dieťa môžete prechodne vyzliecť alebo mu dať iba ľahší bavlnený odev. Ak sa spotí, prezlečte ho a prikryte ľahkou prikrývkou. Pozor! Ak má dieťa triašku a studené končatiny, znamená to, že teplota je na vzostupe. Platí to pre teplotu do 38 °C.
Dajte dieťaťu niektorý z voľne dostupných liekov proti teplote. Väčšina je na báze paracetamolu (Paralen, Panadol) v dávke 15 mg/kg telesnej hmotnosti a dávku, ktorú môžeme zopakovať najskôr o 6 hodín. Podávame vo forme sirupu, čapíka alebo tablety. Alebo ibuprofenu (Nurofen, Brufen, Ibalgin), ktorý podávame v dávke 7 mg/kg hmotnosti a dávku, ktorú môžeme zopakovať najskôr o 6 hodín. Ak teplota znova stúpne a podali ste mu liek s obsahom paracetamolu, v poradí druhú dávku mu môžete výnimočne podať už skôr, po 3 až 4 hodinách. Tá ďalšia však musí nasledovať až po 6 hodinách. Potom už toto liečivo podávajte pravidelne každých 6 hodín.
Pozor! Pre deti do 15 rokov nie sú vhodné lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (napríklad Acylpyrin). Mohli by vyprovokovať takzvaný Reyov syndróm. Ide o veľmi vzácnu poruchu, pri ktorej hrozí poškodenie mozgu, pečene, obličiek a srdca. Príznaky Reyovho syndrómu sa nemusia objaviť iba po podaní lieku s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, nastúpiť môžu aj po bežnej vírusovej infekcii. Obvykle 3 až 5 dní po nej. Preto sledujte, či dieťa zrazu opakovane nezvracia, nemá hnačky a bolesti hlavy. Môže byť tiež unavené, slabé a zrýchlene dýcha. Urobte tak, aj keby ste neskôr skončili na pohotovosti alebo urgentnom príjme. Nebojte sa, že tým niečo pokazíte alebo zabránite podaniu iného lieku. Z tohto dôvodu si zapíšte, kedy ste podali liečivo, v akej forme a množstve. Lekárom to pomôže pri nastavovaní ďalšej liečby.
Dieťaťu podajte antipyretikum a namočenou tkaninou vo vlažnej vode mu potierajte čelo a hrudník. Opäť si nastavte vlažnú vodu. Studená by mohla vyprovokovať triašku a teplota sa ešte viac zvýši. Sprchovať začnite od nôh smerom hore, aby ste dieťa ochladzovali postupne. Ochladia organizmus, kým zaúčinkuje liek proti horúčke. Uterák, plienku alebo plachtu namočte do vlažnej vody, dobre vyžmýkajte a tkaninu obtočte okolo hrudníka. Ruky a nohy dieťatka vynechajte. Následne ho zabaľte do suchej prikrývky. Zábal mu zopakujte, ak sa mokrá látka zohreje alebo vyschne. Zábal by ste mali meniť každých 10 až 15 minút a tento postup opakujte tri až štyrikrát. Nebojte sa toho, že dieťa bude pri zábaloch nespokojné a bude sa im brániť. Pre rozhorúčený organizmus nie sú veľmi príjemné.
Vaňu naplňte vodou teplou asi 29 až 34 °C, ideálne do výšky 2,5 až 5 centimetrov. Dieťa posaďte do vody a pomocou špongie alebo malého uteráka mu malým množstvom vody oplachujte trup, ruky a nohy. Voda sa z pokožky začne odparovať a telesná teplota sa zníži. Oplachovanie opakujte každých 5 minút a teplotu merajte každých 20 minút. Kúpeľ by mal trvať dovtedy,, kým sa teplota nezníži na 38 °C. Vodu však obmieňajte, pretože sa postupne ochladzuje, čo môže u dieťaťa vyprovokovať triašku a následný vzostup teploty.
…má dieťa už vyššiu teplotu a stále triašku či pocit zimy. Zvyčajne to znamená, že mu teplota naďalej stúpa. Dieťa neochladzujte ani vtedy, keď má výrazne chladné a bledé končatiny, mramorovanú kožu pri vysokej teplote. Znamená to už ale vážnejšiu infekciu a je čas kontaktovať vášho lekára.
"Peklo" na zemi: Rodinné vzťahy a sebavýchova
Ľudia neveria na peklo, ale vedia si ho často doma vytvoriť. Ten krásny manželský vzťah, ktorý mal byť „zmesou priateľstva, lásky, zmyselnosti a úcty“ (A. Maurois) sa často nepozorovane zmení na „smrteľný zápas dvoch egoizmov“ (V. Dyk), usilujúcich o zničenie druha, netušiac, že vlastné šťastie priúzko súvisí so šťastím partnera. Z takejto rodiny, kde sa nikto necíti dobre, každý uteká, iba malé deti nevinne nasávajú často celoživotnú neistotu. Čo sa stalo? Partneri mali nereálne očakávania a požiadavky prevažne na druhého, bez ochoty k vlastnej zmene. Priskoro sa vzdali nádeje a zahodili pušku do žita. Chýbala vyššia idea, utopili sa v maličkostiach. Stratili záujem o spoluprácu aj vieru v sebavýchovu a možnú zmenu partnera. Vždy sa nájde optimálne východisko, len treba začať u seba.
Mnohí si prinášame z detstva nejeden zradný komplex, pocit ukrivdenia, menejcennosti, nemilovania, či narcistický sebaobdiv a náročnosť. S tým sa nedá vybudovať pekný vzťah. Ale meditácie nepomáhajú, zdravé dospelé sebavedomie narastá v činnosti a v radosti z úspechov. Ani partnera nenapravíme každodennou kritikou, skôr podporou jeho dobrých vlastností. Čo očakávame má tendenciu sa uskutočniť, to platí i o dobrom i zlom, v manželskom i rodičovskom vzťahu. Ocenenie vedie k spolupráci, kritika k rozchodu.
Pravda, nemusíme sa vždy spáliť na pekelnom ohni nenávisti, možno sa vrátiť pri prvom závane nepríjemného tepla. Normálna rodina má v sebe viac príťažlivosti ako nepochopenia. Humor a hravosť charakterizujú priateľský vzťah manželov. Existuje však aj iné peklo, do ktorého sa nám vyberie mladá slečna či mladý pán s presvedčením, že ich čaká raj. Najväčšie nebezpečia dnešného dospievania sú drogy, vrátane alkoholu a cigariet, delikvencia a predčasný sex bez citového zakotvenia. Dve životne najrozhodujúcejšie podmienky vývinu sú dobrí rodičia a sebavýchova, vo vzájomnej spoluzávislosti. Ak nám dospievajúce deti utečú za nevhodnými kamarátmi, chýbala nám doma láska, hlbšie porozumenie a častejšie ocenenie. Spoluprácu si musíme zabezpečiť ešte v ich predškolskom veku. Prvé roky vytvárajú úspešnú pubertu, ale nemusíme sa prehnane strachovať nad každým výchovným nezdarom, rozhoduje - ako vždy, prirodzený, otvorený vzťah a vlastný príklad. Bez chýb nie je žiadna životná aktivita.
Súčasné "ľudské peklo" má podobu troch „V“: Vzor, výťah a výkon. Predviesť deťom, ako sa dá pekne žiť, je tým najkrajším odkazom. Každodenne, v každej chvíli, ba dokonca aj vtedy, kedy nás deti nevidia, staviame svoju aj ich osobnosť. Ale budú nás s radosťou napodobňovať iba vtedy, ak nám budú dôverovať a vážiť si naše schopnosti, vrátane snahy porozumieť. Tretie „V“ znamená potrebu samostatného výkonu, bez čoho nikto nezíska zdravé sebavedomie. Dieťa si musí život vyskúšať samo, najlepšie bez priveľmi bolestivých omylov. Sprevádzajme ho od kolísky po dospelosť a učme sa s ním. Vždy sa dá niečo zlepšovať. Základnou premisou vývinu nie je zbavovať sa negatívneho, ale pestovať pozitívne. Preto je ponuka pozitívneho programu rozhodujúcim faktorom výchovy. Ba aj tá najťažšia cesta z pekla je možná iba lákaním k lepšiemu, nie príkazom nerobenia zla.
Teologický pohľad na "peklo"
V prvom rade treba povedať, že Biblia hovorí o pekle ako o mieste, kde Boh nie je a ani nikdy nebude. Pravdou tiež je, že Boh nikoho do pekla neposiela. My sa tam posielame sami. Boh urobil všetko preto, aby sme tam nemuseli ísť. Dal nám slobodnú vôľu, teda nie sme v živote naprogramovaní ako roboti. Toto je Jeho zámer so všetkými ľuďmi. Boh nás stvoril podľa svojho obrazu, preto máme slobodnú vôľu. V určitom slova zmysle môžeme povedať, že Boh do pekla nikoho neposiela, pretože následky nášho odmietnutia zakúsil namiesto nás Ježiš Kristus. Boh v podobe ľudí, kníh, prednášok, kázní a modlitieb kladie svoje „prekážky“ na našej ceste do pekla. Robí všetko preto, aby nás na našej životnej ceste odvrátil z nesprávneho smeru a viedol úplne opačne, k záchrane od následkov našich zlých rozhodnutí.
Niekedy dostaneme otázku: „Ako môže Boh posielať svoje deti do pekla?“ Boh určite svoje deti do pekla neposiela. Tu treba vidieť rozdiel v tom, že nie každý človek je automaticky Božie dieťa. Na druhej strane platí, že ak je niekto dieťaťom Božím, je zároveň oslobodený od následkov, ktoré pramenia z odmietnutia Boha. Takže posiela Boh ľudí do pekla? Je Boh zodpovedný za choroby vo svete? Je priamo zodpovedný za to, že sa mnohí dostanú do väzenia? Môže za to, že niekto skončí na elektrickom kresle? Privoláva Boh vojny? Spôsobuje zlomené srdcia a nešťastné rodiny? Všetky tieto veci sú následkami hriešnej prirodzenosti človeka a sú vlastne výsledkom rebélie človeka voči tomu, čo chce Boh. To je ovocie hriechu človeka. Práve to prináša množstvo utrpenia vo svete. Neexistuje na to iné vysvetlenie.
Ľudské hriechy zvykneme deliť do kategórií. Hovoríme o vraždách, znásilneniach, ale to všetko môžeme zhrnúť pod jeden hriech a tým je odmietanie toho, čo pre nás urobil Ježiš Kristus. Inými slovami - ten hriech sa nazýva nevera v Boha. Všimnime si, čo sa píše v Biblii. Ježiš Kristus nehovorí: „A keď príde (Duch Svätý), poučí svet: o hriechu, že ľudia žijú skazene a vykrádajú banky… “. Je naivné myslieť si, že sa človek môže zahrávať s Ježišom Kristom a neočakávať za to náležité dôsledky. Aké smiešne je ľudské zmýšľanie práve v tejto záležitosti. Ak vyskočíme z vysokej budovy, zákon gravitácie urobí hneď svoje. Môžeme povedať, že Boh je láska a to je iste pravda, ale zákonite musíme, na druhej strane, očakávať, že keď „úmyselne vstúpime do mláky, môžeme sa ošpliechať“. Ak si myslíme, že pôjdeme proti zákonu gravitácie, tak nás to v konečnom dôsledku zničí.
Základné hodnoty sú večné. Vzájomnú potrebnú úctu s dieťaťom si rodič vytvára od prvých dní. Spočíva v nevtieravej pozornosti a láskyplnom porozumení. Tu nepomôžu všeobecné znalosti a hmlisté príkazy. Každá matka aj každý otec musia byť umelcami, tvorcami, ktorí každú situáciu riešia v konkrétnej závislosti od jedinečnosti dieťaťa, seba aj objektívnych možností. Keď predsa niečo nevyjde a dieťa si prisadne k čertovi do koča, niet inej sily, ktorá by ho privolala späť, než schopnosť obrátiť si ho k sebe tou pozitívnou stránkou. Nárek nad nevďačnosťou a zhrozenie nad nemorálnosťou sú neúčinné. Nemôžeš urobiť človeka lepším, než zbytkom toho dobra, ktoré v ňom je - vraví filozof Kant. Kto neobjaví v druhom nič dobré, odsúdi ho k zničeniu.
Najlepšiu výchovu predstavujú životné kotvy - záujmy, ako dôvody lásky k životu. Kto sa nenaučí žiť tvorivo, žije deštruktívne. V tom možno vidieť najväčší problém života, odpovedať si na otázku čo robiť, ako naplniť svoj pozemský život, ubrániť sa čertovským sľubom ničnerobenia, oklamania druhých, klamlivého sebauspokojenia. Jediná obrana proti životnému peklu je radosť z každého dňa, láska ku každej prežívanej chvíli. A keď sa všetko zrútilo a naše dieťa sa nevie akosi nájsť, vynáša nám veci i peniaze, nekomunikuje a my sme vyskúšali už všetky možné metódy, zostáva tu ešte reálna nádej, aby sme sami pekne žili. To vytvorí v našich blúdiacich deťoch obraz, ku ktorému sa budú môcť večne vracať a po ktorom skôr, alebo neskôr zatúžia.
tags: #aj #vy #posielate #kazde #rano #svoje