Obdobie, kedy dieťa prestáva potrebovať poobedňajší spánok, je prirodzenou súčasťou jeho vývoja. Pre rodičov to však často predstavuje výzvu, najmä ak sa zmení celkový spánkový režim dieťaťa a následne aj rodiny. Hoci každé dieťa je individuálne a tempo jeho vývoja sa líši, existujú určité všeobecné znaky a odporúčania, ktoré môžu rodičom pomôcť pochopiť a zvládnuť túto fázu.
Fyziologická potreba spánku a jeho vývoj
Deti, rovnako ako dospelí, zažívajú po obede pokles aktivity a pociťujú fyziologickú potrebu spánku. Táto potreba sa však s vekom mení. Kým dojčatá a batoľatá potrebujú dlhý spánok počas dňa, u starších detí sa táto potreba postupne znižuje. Niektoré deti opúšťajú zvyk poobedňajšieho spánku už po druhom roku života, iné si ho udržiavajú aj po príchode zo školy. Vo všeobecnosti platí, že väčšina detí začne vynechávať poobedňajší spánok medzi tretím a piatym rokom života. Toto prechodné obdobie môže byť náročné pre obe strany, dieťa aj rodičov, a môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Štúdie spájajú nedostatok spánku po obede s hyperaktivitou, úzkosťou a depresiami u detí. Preto je dôležité dbať na dostatočný spánok, či už poobede alebo v noci. Potreba poobedňajšieho spánku a jeho trvanie sa môže meniť, závisí od individuálnych potrieb dieťaťa, ale aj od dĺžky nočného spánku.
A Good Night's Slumber: Tips for Healthy Sleep Habits in Children | UCLAMDChat
Kedy začať spochybňovať potrebu poobedňajšieho spánku?
Prvým signálom, že dieťa možno už nepotrebuje poobedňajší spánok, je problém so zaspaním v obvyklom čase. Dieťa sa v posteli prehadzuje, nevie zaspať ani po dlhšom čase. Alternatívne, aj keď poobede zaspí, môže sa objaviť problém s večerným zaspávaním. Dieťa dlho bdie, prehadzuje sa a nevie zaspať.
Ako zistiť, či dieťa spí dostatočne a je pripravené vzdať sa poobedňajšieho spánku? Sledujte svoje dieťa počas dňa. Ak je po celý deň v dobrom rozpoložení, má dostatok energie až do neskorých popoludňajších hodín, bez problémov prespí celú noc a ráno sa budí spontánne, je pravdepodobné, že poobedňajší spánok už nepotrebuje. Nebude mu chýbať, ak ho vynechá.
Naopak, dieťa, ktoré kladie minimálny odpor proti poobedňajšiemu spánku, ľahko zaspí (napríklad aj v aute) a spí dlhšie ako hodinu, pravdepodobne ešte pripravené nebude. U takýchto detí si môžete všimnúť nervozitu, podráždenosť, najmä vo večerných hodinách, ak vynechali poobedňajší spánok. Tieto deti poobedňajší spánok stále potrebujú. Niekedy je únava viditeľná na deťoch, ktoré si trú oči a zívajú. Iné však svoju potrebu spánku prejavujú zmenou nálady, mrnkaním alebo prudkým záchvatom aktivity.
Prechodné obdobia a ich zvládanie
Prechod na režim bez poobedňajšieho spánku nemusí byť okamžitý. Môžu sa striedať dni, kedy dieťa spí, s dňami, kedy nespí. Rytmus sa môže zdať rozhádzaný, najmä pokiaľ ide o večerné zaspávanie. V takýchto prípadoch je dôležité zachovať pokoj a prispôsobiť sa potrebám dieťaťa.
Ak vaše dieťa vynechá poobedňajší spánok, je potrebné prispôsobiť tomu aj večerný odchod do postele. Odporúča sa dať dieťa spať aspoň o hodinu skôr, najmä ak je viditeľne unavené v neskorých popoludňajších hodinách. Namiesto poobedňajšieho spánku môžete zaviesť rutinu poobedňajšieho oddychovania. Nechajte dieťa, aby si oddýchlo v postieľke alebo na tichom mieste aspoň pol hodinku, napríklad pri čítaní knižky alebo počúvaní jemnej hudby. Tieto aktivity mu pomôžu zrelaxovať a dodajú energiu. Dôležité je vyhnúť sa televízii alebo tabletu, ktoré dieťa zahlcujú a neunavujú, ale k oddychu neprispievajú.
Niektoré deti, aj keď už nepotrebujú plnohodnotný spánok, stále potrebujú určitú formu oddychu. V takom prípade môže pomôcť skrátenie denného spánku z dlhšieho obdobia na 45-60 minút.
Škôlka a poobedňajší spánok
Situácia môže byť komplikovanejšia, ak dieťa chodí do škôlky, kde je poobedňajší spánok často povinný. V škôlke deti môžu byť na večer príliš unavené a "prepnúť". Dĺžka poobedňajšieho spánku v škôlke si deti často započítajú do nočného spánku. V takom prípade môže pomôcť skoršie budenie ráno a naplánovanie poobedňajšieho spánku tak, aby dieťa nebolo večer príliš unavené. Ak sa dieťa pri ukladaní na vankúšik už nezdá byť unavené, možno je čas zvážiť zrušenie poobedňajšieho spánku. V takom prípade je dôležité naučiť dieťa zaspávať samostatne, ideálne začať s tým večer.
Príklady z praxe
Rodičia často zdieľajú svoje skúsenosti. Jedna matka uvádza, že jej dcérka prestala spávať po obede od 1,5 roka. Vtedy večer zaspávala pred siedmou a spala do rána. Ak je dieťa po celý deň aktívne, stačí mu polhodinový oddych s čítaním rozprávky. Iná matka spomína, ako jej syn ešte ako štvorročný spal po obede, ale ráno bol hore už o šiestej.
Ďalší príklad popisuje rodinu, ktorá ruší poobedňajší spánok u svojho dvojročného a dvojmesačného dieťaťa. Predtým mali podobné problémy, večer dieťa zaspávalo o 22:00. Po zrušení poobedňajšieho spánku si dieťa zvyklo a teraz chodí spať o 18:30 a spí do 6:30. Dôležité je v tomto prípade sledovať únavu dieťaťa poobede a vyhýbať sa veľkým športovým aktivitám, ak už boli doobeda.
Existujú aj prípady, kedy deti spia po obede dlho, dokonca aj 3 hodiny. Ak takéto dieťa vstane napríklad o 13:00, večer má problém zaspať. Bez poobedňajšieho spánku v noci spí 12 hodín a chodí spať skôr. Staršie dieťa v tejto rodine prestalo spávať po obede po druhých narodeninách.
Niektorí rodičia sa riadia pravidlom "kým nechodí do školy, bude po obede spať". Majú tak dohodu s dieťaťom a trvajú na tom. Iní rodičia zase preferujú prispôsobiť sa dieťaťu a ak už poobedňajší spánok nepotrebuje, radšej ho vynechajú a podporia dlhší nočný spánok. V škôlke s tým nemajú problém, dieťa je naučené.
V každom prípade je dôležité vnímať individuálne potreby svojho dieťaťa. Ak dieťa kladie odpor spánku, je podráždené alebo má problémy so zaspávaním večer, môže to byť signál, že poobedňajší spánok už nie je pre neho nevyhnutný. Dôležité je nájsť rovnováhu medzi potrebou oddychu a prirodzeným vývojom dieťaťa.
tags: #ak #dieta #nespava #poobede