Keď sa bábätko narodí, jeho telíčko už od prvých dní vie, ako reagovať na okolitý svet. Novorodenecké reflexy, známe aj ako vrodené alebo nepodmienené reflexy, sú dôležitou výbavou každého novorodeniatka. Ide o automatické pohyby a svalové reakcie na podnety a stimuláciu, ktoré bábätko vykoná nedobrovoľne, bez vôle, bez uvedomenia a kontroly. Tieto prirodzené a automatické reakcie tela na podnety z okolia bábätku pomáhajú prežiť a sú dôležitým znakom zdravého vývoja. Bábätko ich nerobí vedome - dejú sa samy od seba. Pomáhajú mu prispôsobiť sa novému svetu a zabezpečujú, aby malo všetko, čo potrebuje na základný bezpečný „rozbeh“ do života.
Vrodené reflexy sa vyvíjajú už v maternici a ich pôvod je v novorodeneckom mozgovom kmeni a mieche. Pri narodení je mozog dieťaťa pomerne nezrelý a nemá toľko nervových prepojení ako mozog dospelého človeka. Nervy novorodenca nie sú ešte obalené myelínovou vrstvou, ktorá ich bude izolovať od okolia a zaručí tak nerušený tok informácií. Práve s touto nezrelosťou nervovej sústavy môžu súvisieť niektoré problémy, ktoré sa na začiatku života s dieťaťom objavujú.
Nepodmienené reflexy sa hodnotia pri vyšetrení každého novorodenca, pretože, ako tvrdí neonatologička MUDr., „je to potrebné pre posúdenie správneho psychomotorického vývoja dieťaťa a rozhodujúce pre diagnostiku prípadných porúch centrálneho nervového systému.“ Abnormity v zmysle chýbania reflexov alebo ich prítomnosť v istej vývojovej fáze, kedy už majú byť vyhasnuté, svedčia o poruche v prebiehajúcom vývoji. Tieto reflexy sú rovnaké u všetkých novorodencov. Ak by niektorý z nich chýbal, môže to naznačovať problém, preto je v takom prípade dobré poradiť sa s lekárom.
Je ale dôležité zároveň hlavne nepanikáriť a najmä vedieť, že tieto reflexy by ste doma mali len pozorovať pri bežných činnostiach a nemali ich „nasilu“ skúšať umelo vyvolávať alebo testovať, pretože ich správne hodnotenie vyžaduje odborný prístup. Lekári pri vyšetrení presne vedia, ako podnet správne aplikovať - aká má byť poloha bábätka, sila dotyku či smer pohybu. Ak by ste reflexy skúšali sami, nemuseli by ste získať správny výsledok a mohli by ste bábätko zbytočne rozrušiť.
Dynamika novorodeneckých reflexov: od automatizmu k vedomej kontrole
Postupne, ako dieťa rastie a vyvíja sa, väčšina nepodmienených reflexov postupne zmizne. „S dozrievaním centrálnej nervovej sústavy dochádza k ich vyhasínaniu alebo k ich zapojeniu do pohybových stereotypov dieťaťa,“ prezrádza odborníčka. To znamená, že nezmiznú úplne, ale sa potlačia, resp. zapoja do pohybových stereotypov dieťatka, tentokrát vedomých pohybov a reakcií riadených mozgom a vôľou. Okolo veku šiestich mesiacov by mali mnohé vrodené reflexy úplne vymiznúť, aby uvoľnili priestor takzvaným posturálnym reflexom. Tieto reflexy nám pomáhajú, aby sme sa mohli pohybovať a udržať rovnováhu, deti sa vďaka nim postupne naučia ovládať svoje telo. Ak reflexy pretrvávajú po 6. mesiaci alebo sú extrémne silné, odporúča sa konzultácia s pediatrom alebo neurológom. Akékoľvek patologické nálezy si vyžadujú dieťa odoslať na ďalšie neurologické vyšetrenie. Včasná diagnostika a odborné vedenie - napríklad formou cvičení s detským fyzioterapeutom - môže dieťaťu výrazne pomôcť.
Niektoré vrodené reflexy však pretrvajú aj do dospelosti. Medzi také patria: reflex žmurknutia (pri silnom svetle alebo tlesknutí pred tvárou), reflex kýchnutia (pri iritácii sliznice nosa), zívací reflex (v prípade potreby kyslíka), kašľací reflex (pri dráždení dýchacích ciest) a dávivý reflex (pri iritovanom hrdle či zadnej časti úst). Stáva sa aj to, že sa niektoré „znovu-objavia“ v dospelosti či starobe, napr. pri poškodení mozgu, mŕtvici, alebo pri demencii, kedy bola zaregistrovaná prítomnosť Babinského a úchopového reflexu.
Reflexy nevyhnutné pre príjem potravy a rané prežitie
Medzi najdôležitejšie nepodmienené reflexy pre novorodenca patria tie, ktoré zabezpečujú jeho schopnosť prijímať potravu. Bez nich by bolo prežitie bábätka mimomaternicovo takmer nemožné.
Hľadací reflex (Rooting reflex)
Hľadací reflex pomáha bábätku nájsť potravu. Objavuje sa medzi 32. - 36. týždňom tehotenstva a pretrváva do 2. až 3. mesiaca života. Tento reflex umožňuje, aby sa stimulujúci predmet dostal do úst. Ak chcete skontrolovať, či ho dieťa má, dotknite sa okolia úst alebo líčka dieťatka. Malo by reflexne otočiť hlavičku smerom k hladkajúcej ruke. Ak dieťa dojčíte a ono je menej aktívne, prípadne pri dojčení zaspáva, nestimulujte ho hladkaním po líčku, lebo sa reflexne môže pustiť prsníka a bude opätovne „hľadať“. Postupne, do 3. mesiaca veku, tento reflex vymizne, pretože bábätko si už zdroj potravy uvedomuje. Hľadací reflex predchádza saciemu reflexu.
Sací reflex (Sucking reflex)
Sací reflex postará sa o prirodzenú schopnosť bábätka začať sať, keď sa mu niečo dostane do úst. Tento reflex je nevyhnutný na to, aby mohlo prijímať potravu. Nadväzuje na hľadací reflex a je veľmi dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, eventuálne na cumeľ. Vďaka nemu dieťa saje predmet, ktorý sa mu dostane do úst. Sací reflex je prítomný do 2. - 3. mesiaca života. Sací reflex má každé bábätko už v maternici, objavuje sa už v maternici od 28. - 32. týždňa tehotenstva, no plne sa rozvinie až okolo 36. týždňa. „Tréning“ tohto reflexu sa dá pozorovať už počas tehotenského vyšetrenia, keď na ultrazvuku možno vidieť, ako si bábätko cmúľa prstík. Znamená to, že si tým precvičuje svaly potrebné na sanie a prehĺtanie. Sací reflex postupne zaniká a okolo tretieho mesiaca je nahradený vedomou činnosťou. Pozor - deti budú sať všetko, čo im dáte do úst - cumeľ, prst na upokojenie. Preto je často mylná „diagnostika“, že pokiaľ dieťa saje prst, musí byť hladné. Saje preto, lebo má sací reflex. Neprítomnosť sacieho, ale aj hľadacieho a prehĺtacieho reflexu je okrem predčasne narodených detí pozorovaná aj u novorodencov s poškodením mozgu.
Prehĺtací reflex (Swallowing reflex)
Prehĺtací reflex zabezpečuje, aby bábätko vedelo prehĺtať mlieko, objavuje sa teda pri dojčení. Je prítomný od 30. do 34. týždňa tehotenstva a pretrváva celý život. „Stimulácia zadnej tretiny jazyka a hltana vyvolá zložitý proces prehĺtania,“ vysvetľuje doktorka Golianová. Pre príjem potravy však musí dôjsť ku koordinácii sacieho a prehĺtacieho reflexu s dychovou aktivitou, čo je možné od 34. do 36. týždňa tehotenstva. Rovnako ako sací reflex, aj prehĺtací reflex sa začína vyvíjať v maternici od 28. - 32. týždňa tehotenstva a plne sa rozvinie do 36. týždňa. Ak má bábätko v ústach potravu, automaticky ju prehltne. Je veľmi dôležité, aby sací a prehĺtací reflex boli dokonale skoordinované, pretože bábätko musí vďaka nim zvládnuť svoj prvý životný „multitasking“: prisať sa na prsník, sať, prehĺtať a zároveň dýchať. Problémy s týmito reflexmi často riešia lekári u detí narodených predčasne, ktoré ich ešte nemusia mať úplne vyvinuté. Predčasne narodené deti sa narodili pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva, zatiaľ čo donosené dieťa sa narodí v 38. až 42. týždni tehotenstva.
Reflexy úchopu a raných pohybov
Tieto reflexy ukazujú ranú motorickú aktivitu novorodenca a ich postupný zánik signalizuje prechod k vedomej kontrole pohybov.
Úchopový reflex (Grasping reflex)
Pri tomto reflexe bábätko silno uchopí prst, ktorý mu podáme. Stisk je veľmi pevný a automatický. Stimulácia dlaní novorodenca vyvolá silný úchop. Až taký, že dieťa môžete zdvihnúť z podložky a aj tak dlane neotvorí. „Reflex je prítomný od 26. týždňa tehotenstva do rozvoja vedomej úchopovej funkcie ruky, ktorá sa objavuje v 4. až 6. mesiaci.“ Úchopový reflex sa vytratí do konca šiesteho mesiaca dieťatka, u niektorých novorodencoch sa môže vytratiť aj po pár týždňoch. Po 2 až 4 mesiacoch tento reflex na horných končatinách mizne. Silnejším tlakom do dlane možno vyvolať dlaňovo-čeľustný reflex (Babkin, Lesný) - dieťa vtedy zovrie prst a otvorí aj ústa. Reflex svojim vývinom speje k vedomej činnosti - teda úmyselnému uchopovaniu a držaniu predmetov. Dôležité je spomenúť, že tento vrodený reflex cielene neposilňujeme, aby sa mohol prirodzene rozvinúť vedomý úchop.
Plantárny reflex (Chodidlový úchopový reflex) a Babinského reflex
Dá sa pozorovať na chodidlách. Po zatlačení na ne dieťa pokrčí prsty na nohách. „Reflex je vyvolateľný od 26. týždňa tehotenstva do rozvoja opornej funkcie nohy, čo je do 9. až 12. mesiaca života.“ Tento reflex sa vyvoláva tak, že prstom jemne prejdeme po spodnej strane chodidla - od päty smerom k malíčku a k palcu. Novorodenec na toto „pošteklenie“ reaguje roztiahnutím prstov do vejárovitého tvaru. Tento reflex je prítomný do 18. mesiaca po narodení. „Ak pretrváva do dospelosti, signalizuje závažné poškodenie nervového systému.“ U dospelých sa tento reflex už nevyskytuje; namiesto roztiahnutia prstov reagujú stiahnutím prstov dole.
Reflexná chôdza (Chôdzový automatizmus)
Môžete ho pozorovať, ak novorodenca chytíte pod pazuchami tak, že sa chodidlami dotýka pevnej podložky (nechajte to však radšej na lekára). Vtedy začne napodobňovať chôdzu. Reflex je prítomný od 28. týždňa tehotenstva, vyhasína v období 1. - 2. mesiaca života. Reflexívna chôdza je u dieťaťa prítomná do konca 4. mesiaca. Prítomnosť testovania reflexu patrí opäť do rúk odborníka. Ak bábätko držíte pod pazuchami a mierne ho nakloníte dopredu, začne automaticky napodobňovať chôdzu drobnými krokmi. Pri naklonení na jednu stranu sa vzoprie na jednej nožičke, zatiaľ čo druhú pokrčí v členku, kolene a bedre. Pri striedavom nakláňaní do strán sa objavujú veľké kroky dopredu. Neznamená to ale, že dieťa vie kráčať, alebo by chcelo - to príde až neskôr s uvedomovaním si polohy, koordinácie svalov nôh so schopnosťou stáť vzpriamene a pohybovať sa vpred, aj rovnováhy, s rozvíjaním svalov a celkovým psychomotorickým vývojom, najmä však túžbou dieťaťa dostať sa tam, kam chce. Reflex je však dôkazom, že mozog dieťaťa rozumie konceptu chôdze, akoby sa na to pripravoval.
Reflexné plazenie
Prejaví sa v polohe na brušku. Tlak dlane na chodidlá novorodenca vyprovokuje plazenie sa. Reflex sa objavuje v 38. týždni tehotenstva. Tento reflex slúži na to, aby sa bábätko dostalo k zdroju potravy - prsným bradavkám a podobne ako chôdza mizne do 2. - 3. mesiaca veku.
Vzperný reflex dolných končatín
Ak lekár postaví bábätko na rovnú podložku tak, aby sa jej dotýkalo najskôr pätami a následne celými chodidlami, dieťa sa reflexívne vzoprie nohami a na chvíľu udrží svoju váhu. Trup pri tom zostáva v miernom predklone. Reflex postupne slabne a stráca sa okolo 3. mesiaca života.
Moorov reflex: Odpoveď na úľak a dôležitý signál bezpečia
Moorov reflex, známy aj ako „ľakací reflex“ alebo „vystreľovanie ručičiek“, patrí medzi prvé reflexy, ktoré novorodenci po narodení prejavujú. Ide o automatickú reakciu tela na náhly podnet - napríklad hlasný zvuk, rýchly pohyb, zmenu polohy alebo svetlo. Môže to byť dotykový stimul, vizuálny, zvukový alebo náhla strata stability. Reflex sa prejavuje rozhodením rúk a nôh, následným krikom alebo plačom a potom schúlením. Prejavuje sa tak, že novorodenec na úľak reaguje komplexnou odpoveďou.
Moro Reflex
Fázy Moorovho reflexu
Reflexná odpoveď pozostáva zo symetrického pohybu horných končatín nahor a do strán, pričom dieťa otvorí dlane a nadýchne sa. Táto prvotná reakcia tohto reflexu je úniková. Nasleduje ustrnutie, dochádza k uvoľňovaniu stresových hormónov (adrenalínu a kortizolu), zrýchľuje sa akcia srdca a prehlbuje sa dýchanie. Poslednou fázou reflexu je objímanie, potom výdych, plač alebo krik. V 1. mesiaci života sú prítomné obe fázy reflexu, medzi 2. a 3. mesiacom je prítomná len fáza roztiahnutia končatín.
Vývoj a význam Moorovho reflexu
Moorov reflex vzniká v maternici počas prenatálneho vývinu, približne od 28. týždňa tehotenstva. Pri pôrode je plne prítomný. Je najintenzívnejší do 3. mesiaca života a postupne slabne. Moorov reflex mizne okolo 6. mesiaca života, pričom sa integruje do 3. mesiaca života. Prítomný je tento reflex už v maternici, vyvíja sa postupne od 28. tt a pretrváva do približne 3. mesiaca veku, postupne sa integruje.
Moorov reflex je dôležitý pri prvom nádychu po pôrode a po narodení je jeho úlohou privolať matku, ak sa vyskytne v blízkosti nejaké nebezpečenstvo. Novorodenec je po narodení úplne odkázaný na matku, jediné, čo vie, je privolať pomoc hlasným plačom. Ak sa teda vyskytne nejaký stimul v okolí bábätka, aktivuje sa Moorov reflex. V prípade zľaknutia vyvolá u dieťaťa plač a upozorní tak opatrovateľa na nebezpečenstvo. Moorov reflex je výraznejší u predčasne narodených detí.
Pretrvávanie a patológia
Pretrvávanie Moorovho reflexu po 6. mesiaci je patologický príznak. Ak k integrácii reflexu nedôjde, môže to znamenať niečo patologické, napr. poškodenie mozgu, miechy, zranenie, infekciu (dysfunkcie CNS). Pretrvávanie reflexu po 6. mesiaci je varovným signálom a odporúča sa konzultácia s pediatrom alebo neurológom. Deti, u ktorých stále pretrváva tento reflex, zvyknú bývať veľmi senzitívne na akékoľvek stimuly. Aj na úplne jemné podnety majú neprimerane veľké reakcie.
Pri normálnom vývine Moorov reflex vymizne približne v 4 mesiacoch po narodení, pričom je nahradený dospelšou, zrelšou reakciou na strach, takzvaným „Startle“ reflexom. Startle reflex je charakteristický prvotným zľaknutím, ale vzápätí na to si dieťa vizuálne skontroluje okolie a identifikuje zdroj nebezpečenstva. Kým nie je Moorov reflex nahradený týmto zrelším - Startle reflexom, vždy pri náhlom stimule sa zapína reakcia, a to ešte predtým, ako sú vyššie mozgové centrá schopné zanalyzovať situáciu a vytvoriť adekvátnu odpoveď.
Časté otázky o Moorovom reflexe
- Ako dlho reflex pretrváva? Reflex je najintenzívnejší do 3. mesiaca života a postupne slabne do 4.-6. mesiaca.
- Je bežné, že sa bábätko prebúdza kvôli Moorovmu reflexu? Áno, pre novorodencov je to bežné. Reflex sa často prejavuje počas spánku alebo pri zaspávaní, čo môže viesť k prebúdzaniu dieťaťa a problémom s uspávaním.
- Súvisí Moorov reflex so SIDS (Syndróm náhleho úmrtia dojčiat)? Hoci Moorov reflex môže dieťa počas spánku prebrať, neexistuje dôkaz, že by reflex zvyšoval riziko SIDS. SIDS je stav, ktorý nie je úplne objasnený.
- Súvisí Moorov reflex s očkovaním? Očkovanie a Moorov reflex spolu priamo nesúvisia, avšak niektoré bábätká môžu po očkovaní byť dočasne podráždenejšie a vnímavejšie na podnety.
- Čo robiť, ak reflex pretrváva aj po 6. mesiaci? V tom prípade je vhodné navštíviť pediatra alebo fyzioterapeuta.
Reflexy zmyslovej orientácie a ochrany
Tieto reflexy sú kľúčové pre prvé interakcie novorodenca s okolitým svetom prostredníctvom zmyslov a pre ich ochranu.
Reakcia novorodenca na svetlo a reflex oslnenia
Prejaví sa tak, že novorodenec na osvetlenie časti tváre reaguje otočením hlavičky a očí na stimulujúcu stranu. Bábätko automaticky otáča hlavičku smerom k svetlu. Tento reflex mu pomáha vnímať okolie a orientovať sa v novom prostredí. Pri prudkom zasvietení do očí bábätko reflexívne silno zatvorí viečka, aby chránilo svoj zrak. Tento reflex je dôležitý pre ochranu citlivých očí novorodenca pred prílišným svetlom.
Fenomén očí bábiky (Doll's eye phenomenon)
Doktorka Golianová upresňuje, že reflex sa objavuje medzi 32. - 36. týždňom tehotenstva a vyhasína do 4. mesiaca života. Keď lekár jemne chytí a otočí hlavičku bábätka doľava a doprava, buľvy očí sa pohybujú opačným smerom. Bábätko ešte nedokáže fixovať zrak na jeden predmet - rovnako ako bábka, ktorá „hýbe očami“, keď jej otočíme hlavu. Tento reflex súvisí s nedostatočne vyvinutou optickou orientáciou, ktorá dozrieva okolo 4. týždňa veku. Po vymiznutí reflexu sa dieťa učí sústrediť zrak na konkrétnu osobu alebo predmet.
Akusticko-faciálny reflex
Ak pri uškách bábätka tleskneme, dieťa reflexívne žmurkne. Tento reflex slúži ako ochranná reakcia na náhle zvuky a pomáha dieťaťu adaptovať sa na nové podnety v prostredí. Postupne sa mení na vedomé vnímanie zvukov, keď si dieťa začne spájať zvuky s ich zdrojmi. Úľakový reflex je jediný reflex, ktorý nemizne, ale zostáva po celý život. Reflex sa prejavuje, keď v blízkosti dieťaťa zaznie silný a nečakaný hluk. Telo bábätka zmeravie, schúli sa a vystrelí rúčky dohora, akoby sa chcelo brániť pred nejakým útokom.
Trigeminová reakcia
Keď bábätko pocíti bolestivý podnet v oblasti ušnice, automaticky otočí hlavičku smerom od podráždenia. Tento reflex pomáha chrániť dieťa pred nepríjemnými alebo bolestivými podnetmi. Postupne slabne a s rastúcou citlivosťou na dotyk a bolesť dieťa začne vedome reagovať na nepríjemné podnety.
Nazopalpebrálny reflex
Ak jemne poklopkáte prstom na koreň nosa, bábätko reflexívne oboma očkami žmurkne. Tento reflex je súčasťou ochrannej reakcie očí. S postupujúcim vývojom bábätko začne reagovať vedome a reflex sa stane menej výrazným.
Tonicko-šijový reflex: Postoj šermiara a jeho vplyvy
Tonicko-šijový reflex sa objavuje pri otáčaní hlavičky novorodenca doprava a doľava. Keď bábätko leží na chrbátiku a otočí hlavičku na jednu stranu, automaticky vystiera končatinu na tej istej strane a druhú ohýba. Tento reflex sa nazýva aj "šermiarov reflex", pretože poloha tela pripomína postoj šermiara s mečom. Pri jemnom nadvihnutí hlavičky sa automaticky dvíhajú aj nožičky nahor.
Objavuje sa už v 35. týždni tehotenstva u dieťaťa a mizne do 6. - 9. mesiaca veku dieťatka. Trvá cca tri mesiace. Ak by sa tak nestalo, značiť to môže vývojové omeškanie, napr. slabú rovnováhu počas fázy sedenia či státia. Uchovanie reflexu môže ovplyvniť aj napr. schopnosť dieťaťa čítať, koordináciu oko-ruka, isté vizuálne schopnosti, písanie rukou, premenu myšlienok do písaného textu a môže viesť k dyslexii. Tento reflex postupne slabne a s rastom dieťaťa ustupuje, keďže sa začína vedome hýbať.
Poznáme ešte symetrický reflex, keď ohneme bábätku hlavičku dopredu pri ľahu na chrbte na podložke, automaticky sa horné končatiny ohnú v kĺbe a nožičky natiahnu, stehná pritiahnu k sebe. Tento tiež mizne okolo cca 4. mesiaca. Asymetrický tonický šijový reflex je u detí prítomný do dvoch až štyroch mesiacov. Potom je nahradený symetrickou polohou končatín.
Od nepodmienených k podmieneným reflexom: učenie a adaptácia
Je priam neuveriteľné, koľko toho už bábätko vďaka nepodmieneným reflexom po narodení zvláda, všakže? Vďaka nim sa zoznamuje so svetom a postupne sa začne učiť aj podmieneným reflexom, ktoré bude získavať skúsenosťami. Tieto reflexy pomáhajú dieťaťu pamätať si dôležité veci, učiť sa a lepšie sa orientovať.
Predstavte si to takto - ak sa malé dieťa dotkne horúceho hrnca, okamžite ruku odtiahne. Predtým netušilo, že hrniec môže páliť, ale pri ďalšej podobnej situácii už bude vedieť, že na horúce veci netreba siahať a určite si nabudúce dá pozor. Podmienené reflexy teda dieťatko získava rôznymi životnými mini lekciami (samozrejme aj tými príjemnejšími ako so spomenutým hrncom), ktoré si „zapisuje“ do svojej pamäte a skúsenosti z nich využíva v budúcnosti.
Nepodmienené reflexy sú reakciou dieťaťa na podnety zvonka. Sú ukazovateľom správneho psychomotorického vývinu dieťatka. Ich neprítomnosť, resp. prítomnosť po určitom čase môže byť znakom poškodení CNS. Preto ich pravidelne sledujú pediatri v rámci poradní, na ktoré s dieťatkom chodíte. Každé zdravé dieťatko sa narodí s istou výbavou nepodmienených reflexov, ktoré sú špecifické len pre novorodenecké obdobie. Ak je všetko v poriadku a vývin dieťatka napreduje správne, tieto reflexy prestávajú byť výbavné (prestávajú sa objavovať) cca v 4. - 6. mesiaci života.
Ako dieťa rastie, tieto reflexy postupne zanikajú, aby mohli prísť vedomé reakcie riadené mozgom a vlastnou vôľou. Problém nastáva, ak novorodenecké reflexy neustúpia úplne a stále pretrvávajú. Spôsobuje to ťažkosti a spomalenie psychomotorického vývinu, čo vedie k problémom s hrubou i jemnou motorikou a koordináciou. Ich dôkladné poznanie a sledovanie sú preto kľúčové pre zdravý vývoj každého dieťaťa.
tags: #reflex #narodenie #dietata