V živote každého rodiča existujú míľniky, ktoré sú vnímané ako „veľké víťazstvá“. Prvý úsmev, prvé pretočenie, prvé kroky a, samozrejme, moment, keď dieťa začne vnímať svet z vertikálnej perspektívy - teda keď sa posadí. Získava zrazu inú perspektívu videnia sveta a z doteraz „len“ ležiaceho bábätka sa odrazu stáva sediace dojča. V dnešnej dobe orientovanej na výkon však často podliehame tlaku okolia alebo porovnávaniu v tabuľkách. Rodičia často snívajú o tom, kedy už bude ich dieťatko samostatne sedieť, avšak pravdou je, že predčasné a pasívne posadzovanie je jedným z najväčších prehreškov, ktorých sa môžeme na vývoji detskej chrbtice dopustiť. Je dôležité pochopiť, že sed je výsledkom, nie cieľom, a urýchľovanie vývoja môže mať dlhodobé negatívne dôsledky.
Prirodzený vývoj chrbtice a svalového korzetu dieťaťa
Aby sme pochopili, prečo je predčasné sedenie škodlivé, musíme sa pozrieť pod kožu. Dieťatko bolo 40 týždňov v brušku v polohe klbku, bez aktívneho pohybu. Dieťa sa rodí s chrbticou, ktorá má tvar totálneho oblúka (totálna kyfóza). Táto prirodzená krivka je prispôsobená polohe plodu a postupne sa mení s tým, ako sa dieťa učí nové pohyby a posilňuje svoje svaly. Pre zdravý vývoj je nevyhnutné, aby si dieťatko najprv posilnilo svaly okolo chrbtice a spevnilo brušné svaly, aby bolo schopné kvalitne sedieť.
Vývoj chrbtice je ako stavba domu, všetko začína tu. Práve na brušku si dieťa posilňuje šijové svaly, medzilopatkové svaly a svaly pozdĺž chrbtice. Pri prvom vzpriamení, ktoré nastáva približne v 3. až 4. mesiaci života, si dieťa posilňuje práve šijové a lopatkové svaly. Následne, pri bočnom vzpriamovaní, ktoré pozorujeme okolo 5. mesiaca, sa aktívne zapájajú a posilňujú bočné brušné svaly. Taktiež správnou manipuláciou spevňujeme brušné a chrbtové svaly, ako aj podporujeme orientáciu v priestore a koordináciu. Vďaka tomuto komplexnému posilňovaniu je dieťatko pripravené na sed.
Kľúčové je, aby si dieťatko dokázalo sadnúť samé, svojimi vlastnými silami a telom. Toto je základný princíp, ktorý by mali rodičia rešpektovať, pretože len vtedy sú jeho svaly a kostrový systém pripravené na záťaž, ktorú sedenie prináša.
Mýty a realita okolo sedenia bábätka: Tlak okolia a individuálne tempo
Medzi rodičmi i starými rodičmi stále pretrváva názor, že polročné dieťa by už malo sedieť. Veľa mamičiek a babičiek predčasne posádza svoje deti - k sebe na kolená, na gauč opreté o vankúše. Častým argumentom je, že dieťa už potrebuje vidieť svet z iného uhla. Ako uvádza jedna z mamičiek: „Keď bola dcérka bábätko, vždy som mala nejaký cieľ. Nech sa už vie konečne sama premiestňovať v priestore, nech už aspoň plazí. Potom otázky … kedy už bude loziť? A nemala by už vedieť sedieť? Už má 11. mesiacov, už by mala predsa chodiť.“ Tieto komentáre a „dobre mienené rady“ vytvárajú nezmyselný tlak na rodičov, ktorý často vrcholí snahou urýchliť psychomotorický vývin dieťaťa.
Snahy umelo urýchliť motorický vývin dieťaťa sú však nielen zbytočné, ale aj kontraproduktívne. Ako svedčí skúsenosť inej mamičky, ktorej pediatrička sa „veľmi prevelmi čudovala, že malý ešte nesedí,“ keď mal sedem mesiacov, a dokonca jej povedala, že „ak nebude sedieť do 29. júna, tak s ním budeme musieť kvoli tomu sedeniu chodiť na rehabilitácie, že sme ho mali dávať vraj sedieť už od toho 5-6 mesiaca.“ Takéto názory sú však v rozpore s modernými poznatkami o zdravom vývoji. Realita vývinu sedenia dieťaťa ukazuje, že posadzovanie v čase, keď to dieťa nevie urobiť samo, sa nakoniec ukázalo ako škodlivé. U predchádzajúcich generácií, kde deti boli masívne posadzované, sa zistilo, že ich chrbát začína bolieť oveľa skôr, než iné generácie, čo odborníci pripísali preťažovaniu chrbta pri predčasnom posadzovaní.
Je dôležité si uvedomiť, že psychomotorický vývin je kúzelná vec. Približne do 2. roku života je na všetko v rámci vývinu pomerne široká norma. Niektoré deti vo vývine napredujú rýchlejšie a aj sadať si začnú skôr. A iné deti zase neskôr - pričom to neznamená, že je s nimi niečo v neporiadku. Znamená to iba to, že potrebujú viac času na to, aby dostatočne vyposilňovali a skoordinovali svoje svalové partie a tiež centrá v mozgu, ktoré vývin pohybu ovplyvňujú.
Fázy prípravy na samostatný sed: Kroky k pevnej chrbtici
Sedenie nie je izolovaný pohyb, ktorý by sa objavil zo dňa na deň. Naopak, je to vyvrcholenie série predchádzajúcich vývojových míľnikov, ktoré postupne posilňujú svaly a koordináciu dieťaťa. Aby dieťa dokázalo sedieť stabilne a zdravo, potrebuje mať dostatočne silné svaly trupu, teda brušné a chrbtové svaly, ktoré tvoria tzv. CORE. Vývoj ide vždy určitým smerom a preskakovanie krokov sa môže neskôr prejaviť nesprávnym držaním tela.
Základom celého pohybového vývoja je poloha na brušku. Už od narodenia by malo bábätko tráviť každý deň určitý čas na brušku, najprv krátko a postupne dlhšie. V tejto polohe sa posilňuje krk, ramená, chrbát aj bruško. Dieťa sa učí dvíhať hlavičku, opierať sa o predlaktia a neskôr o vystreté ruky. Práve tieto pohyby sú nevyhnutné pre neskoršie sedenie bábätka. Ak má dieťa slabé svaly trupu, nebude schopné udržať vzpriamený sed bez opory.
Po otáčaní, kotúľaní a plazení je sedenie ďalším vývinovým krokom vášho bábätka. Proces sa začína už v prvom mesiaci života, keď sa bábätko učí otáčať hlavu v polohe na chrbte. V nasledujúcich mesiacoch začne pri ležaní na brušku dvíhať hlavu, čím posilňuje svaly krku. Potom sa podopiera o predlaktia a z polohy na ručičkách a otáča sa - prevaľuje sa z chrbta na bruško a naopak. Zbadali ste v poslednom čase, že vaše bábätko sa dostáva z polohy na brušku do pozície na kolienka? - to je prvý krok k sedeniu. Niektoré bábätká si cvičia sedenie aj tým, že sa pokúšajú chytať si nôžky v polohe na chrbátiku. Dôležitým predpokladom je, že sa vie podopierať rukami.
Veľmi dôležitou fázou, ktorá často predchádza samostatnému sedu, je lezenie a tzv. šikmý sed. Väčšina detí si nesadne priamo zo ľahu na chrbte. Zdravá cesta vedie cez polohu na štyroch, lezenie a následný prechod do sedu cez bok, kde má dieťa oporu o jednu ruku a jeden bok. Tento šikmý sed je mimoriadne dôležitý, pretože učí dieťa prenášať váhu, zapájať šikmé brušné svaly a stabilizovať trup. Približne v 8. mesiaci zvládne dieťa šikmý sed, keď sa snaží húpaním dopredu a dozadu dostať do lozenia. Konečne sedím sám! Po otáčaní, kotúľaní a plazení je sedenie ďalším vývinovým krokom vášho bábätka.
Ideálne je, aby sa dieťatko najprv rozliezlo a až potom sedelo s nohami pred telom. Keď už dieťa liezlo do voľného priestoru, dosiahli ste vytúžený cieľ - váš potomok dokáže samostatne sedieť. Stabilný sed je rovnako emotívnym okamihom ako prvé krôčiky.
Kedy dieťa začne samostatne sedieť? Individuálne tempo vývoja
Míľnik samostatného sedenia je pre rodičov často veľkým očakávaním, no je kľúčové pripomenúť si, že harmonický vývoj dieťaťa nepostupuje dokonale podľa tabuliek. Dieťa si obvykle samo sadne niekedy medzi 6. a 9. mesiacom, väčšina detí okolo 8. mesiaca. Niektoré bábätká začnú sedieť skôr, iné si na stabilný sed počkajú až do 9. alebo 10. mesiaca. Samostatným sedom sa určite nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Dieťa samostatne sedí vtedy, keď je schopné sa do sedu dostať samo vlastnými silami vo voľnom priestore, a to cez bok z kľaku alebo z ľahu.
Ak vaše dieťa v 7. mesiaci nesedí, je to úplne v poriadku. V okolí nepoznať žiadne dieťa, ktoré by už v takomto veku hovorilo, a rovnako tak ani nesedenie v 7. mesiaci nie je dôvodom na paniku, aj keď niektorí pediatri môžu vyvíjať tlak. Ak dieťa predtým aktívne lezie, pretáča sa a má dobrú kontrolu trupu, neskorší nástup sedenia bábätka nie je dôvodom na obavy. Sedenie je na začiatku ešte veľmi „tackavé“, pretože potrebné svaly dieťatka to ešte nezvládajú dobre a musia sa ešte vytrénovať.
Ak sa však blíži koniec 9. mesiaca a dieťa nejaví záujem o vzpriamenie, je výrazne nestabilné alebo používa pri pohybe len jednu stranu tela, je vhodné poradiť sa s pediatrom. Ak 10-mesačné dieťa nesedí bez opory alebo vôbec, kontaktujte pediatra a ten zistí presnú príčinu. Dobrou správou je, že včasná fyzioterapia dokáže vývoj krásne podporiť. Cielené cvičenia, napríklad na fitlopte, pomáhajú posilniť svaly a nasmerovať dieťa k správnym pohybovým vzorom.
Prečo je predčasné a pasívne posadzovanie nebezpečné?
Predčasné a pasívne posadzovanie je jedným z najväčších prehreškov, ktorých sa môžeme na vývoji detskej chrbtice dopustiť. Ak dieťa posadíme umelo (pasívne), jeho svalový korzet - teda hlboké stabilizačné svaly trupu - nie je dostatočne pevný na to, aby udržal váhu hlavy a hornú časť tela. Stavce a platničky bábätka ešte nie sú pripravené na dlhodobé zaťaženie v sede. Kosti a väzivá sú ešte mäkké a formovateľné a tak sa poškodia rýchlejšie, ako by sme si mohli myslieť.
Pasívny sed, kedy rodič dieťa posadí, hoci ono samo ešte nedokáže prejsť do sedu (napríklad posadenie na gauč, do košíka alebo obloženie vankúšmi), síce môže na prvý pohľad pôsobiť nevinne, no z pohľadu zdravého vývoja nie je vhodný. Ak dieťa v sede padá do strán, vankúše ho síce udržia vo vertikálnej polohe, ale jeho svaly sú pasívne. Je to ako keby ste chceli postaviť dom z kariet a podopreli ho tehlami. Vnútorná štruktúra ostáva slabá a nedochádza k potrebnému posilňovaniu svalov. Pasívne polohovanie v kočíku pomocou zdvihnutej opierky, ak dieťa ešte nesedí, vedie k tomu, že dieťa sa v kočíku zosúva, panva sa dostáva do nesprávnej polohy a chrbát sa guľatí. To všetko preťažuje chrbticu a bráni prirodzenému vývoju svalstva.
Predčasné posadzovanie dieťatka môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku. Dlhodobé preťažovanie mäkkých štruktúr chrbtice v ranom veku môže mať za následok nesprávne držanie tela, skoliózy alebo chronické bolesti chrbta v dospelosti. Dôvod odborníci pripísali tomu, že chrbát bol preťažovaný pri predčasnom posadzovaní.
Špecifické riziká: „Sedenie do W“ a visiacie nôžky
Okrem všeobecného pasívneho posadzovania existujú aj konkrétne nevhodné polohy sedenia, ktorým by sa rodičia mali vyhnúť a aktívne ich korigovať.
Sedenie do písmena W
Veľký pozor na tzv. sedenie do písmena W, pri ktorom zadkom sedí dieťa na zemi, kolenami k sebe a lýtka má vytočené do strán, tak, že tvoria ramená písmena W. Tento typ sedu je u detí obľúbený, pretože poskytuje veľkú stabilitu bez námahy. Je však veľmi škodlivý. Oslabuje svaly trupu a bráni ich rozvoju, pretože dieťa v tomto sede ich nepotrebuje na udržanie rovnováhy a stability. Môže to viesť k skráteniu niektorých svalov, pričom tento sed spôsobuje zbytočné napätie na kĺby a šľachy, najmä v kolenách a bedrách. Dlhodobé sedenie v tvare W môže viesť k budúcim problémom s kolenami a plochými nohami. Takto si môže dieťatko nesprávne naučiť aj loziť, to znamená, že pri lození kladie dieťatko špičky od seba.
Je nevyhnutné dieťatko neustále naprávať. Ak sedí v pozícii W, jemne ho posuňte do inej, zdravšej polohy, napríklad s nohami pred telom alebo do tureckého sedu. Nezabudnite mu to aj komentovať, aby si dalo špičky k sebe a vystrelo chrbátik. Neskôr, keď bude väčšie a rozumnejšie, bude stačiť, keď ho len upozorníte a samé to už urobí správne.
Visiace nôžky bez opory
Ďalšou častou chybou, ktorá sa vyskytuje napríklad v jedálenských stoličkách, je to, ak dieťaťu visia nohy voľne vo vzduchu. Ak dieťaťu visia nohy voľne vo vzduchu, dochádza k ťahu za panvu a dieťa sa v stoličke rúca, čo spôsobuje zaoblenie chrbta a nesprávne držanie tela. Táto poloha zvyšuje tlak na chrbticu a bráni stabilizácii trupu. Pri sedení, či už v jedálenskej stoličke alebo v autosedačke, je kľúčové, aby malo dieťa podopreté nohy, ideálne na podnožke, ktorá umožňuje, aby kolená boli približne v 90-stupňovom uhle. Tým sa zabezpečí správne postavenie panvy a chrbtice.
Ako správne podporiť vývoj sedenia? Praktické tipy pre rodičov
Namiesto pasívneho posadzovania existuje mnoho spôsobov, ako prirodzene a zdravo podporiť vývoj dieťaťa k samostatnému sedu. Pamätajte, že učenie samostatne sedieť nie je o posadení dieťaťa, ale o pomoci pri posilňovaní jeho svalov.
Poloha na brušku (Tummy Time): Toto je ideálna poloha pre bábätko! Dieťa by malo mať dostatok priestoru na otáčanie, plazenie a lezenie. Už od narodenia by malo bábätko tráviť každý deň určitý čas na brušku, najprv krátko a postupne dlhšie. Dojča začne inštinktívne dvíhať hlavičku, dvíhať sa na predlaktiach a odstrkovať sa, aby sa otočilo na chrbát. Batoľa má v sebe prirodzený sklon k pohybu, takže tieto pokusy bude robiť, aj keď nie vždy budú úspešné. To môže vyvolať frustráciu, ale to je v poriadku. Bude sa o to pokúšať aj naďalej a v závere vie sedieť. V polohe na brušku si výdatne posilňuje svaly potrebné k vzpriameniu trupu.
Vytvorte priestor na hranie: Ak svojmu dieťaťu nevytvoríte príležitosti na cvičenie tým, že ho namiesto toho posadíte do sedačky alebo ležadla, bude sa vyvíjať pomalšie. Najlepším miestom pre vývoj pohybu je zem. Položenie bábätka na podlahu na podložku je najlepší spôsob, ako ho povzbudiť k samostatnému cvičeniu. Mäkká podložka chráni dieťatko nielen pred chladom podlahy, keď nie je vyhrievaná, ale predovšetkým pred nárazmi o tvrdý povrch. Dieťatko má pri hre na podlahe väčšie pohodlie a bezpečnosť.
Motivácia hračkami a pohybom: Hračky zohrávajú v pohybovom vývoji dôležitú úlohu, ak sú zvolené správne. Keď sa dieťa začne viac pohybovať, výbornou voľbou sú motorické hračky, hrkálky a hryzátka. Podporujte ho v lození, preliezaní vankúšov, či Vašich nôh. Keď je dieťa na štyroch, dávajte hračky mierne nabok a do výšky, aby sa za nimi muselo vytočiť. Tie podporujú naťahovanie sa do strán, otáčanie trupu a posilňovanie šikmých brušných svalov, ktoré sú kľúčové pre zdravé sedenie bábätka.
Správna manipulácia (Handling): Dvihajte dieťa cez bok (nabalovaním), nie priamym ťahom za ruky nahor. Priamy ťah za ruky do sedu, tzv. „brušáky“, je nežiaduci, pretože opäť zaťažuje chrbticu a zapája nesprávne svalové skupiny. Správna manipulácia spevňuje brušné a chrbtové svaly, ako aj podporuje orientáciu v priestore a koordináciu.
Podieľajte sa na jeho úsilí a zabezpečte bezpečie: Povzbudzujte, chváľte, tlieskajte a oslavujte malé úspechy vášho dieťaťa. Zakaždým, keď sa mu niečo podarí - zdvihne hlavu, pokúsi sa zdvihnúť na predlaktiach a potom sa otočí, je to dôvod na pochvalu. Dieťa to ešte viac motivuje k snahe. Keď sa vaše dieťa začne samo posúvať, svaly sú ešte slabé a chýba mu stabilita. Môže spadnúť a nie sa dostať do sedu. Nárazy s hlavou o zem môžu byť nebezpečné, preto je dobré chrániť svoje dieťatko vankúšom na kŕmenie. Je to skvelé riešenie - jednoducho ním obklopte svoje dieťa a vytvorte bezpečné prostredie.
Sedenie v špeciálnych pomôckach: Kedy a ako?
Mnohí rodičia riešia aj praktickú otázku, kedy môže dieťa sedieť v jedálenskej stoličke alebo v športovom kočíku. Dôležité je si uvedomiť, že tieto pomôcky sú určené pre deti, ktoré už dokážu samostatne sedieť.
Jedálenská stolička
Do jedálenskej stoličky by ste mali dieťa vkladať vtedy, keď už vie samo sedieť. Pediatrickí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a zdôrazňujú, že jedálenskú stoličku treba využívať iba na obmedzený čas, teda na kŕmenie, keď potrebujete dieťatko udržať vzpriamene a v pokoji. Sedenie pri jedle je často jedinou výnimkou, kedy dieťa na krátky čas (15-20 minút) posadíme, aj keď ešte nesedí úplne samo (ale už má dobrú stabilitu trupu a je v šikmom sede).
V jedálenskej (alebo aj inej) stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno „posedenie“. Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice. Kľúčová je podnožka (opierka nôh). Ak dieťaťu visia nohy voľne vo vzduchu, dochádza k ťahu za panvu a dieťa sa v stoličke rúca. Nastaviteľnosť stoličky je preto dôležitá, aby nohy dieťaťa boli vždy podopreté.
Autosedačka a športový kočík
To isté platí aj pre sedenie dieťatka v autosedačke. Aj keď je autosedačka nevyhnutná pre bezpečnú prepravu, dlhodobé sedenie v nej nie je pre malé bábätko vhodné. Pre novorodencov a menšie deti sú ideálne vajíčka, ktoré umožňujú polohu v ľahu alebo polosede, minimalizujúc tak záťaž na chrbticu. V športovom kočíku s možnosťou zdvihnutia opierky by dieťa, ktoré ešte nesedí, nemalo byť polohované úplne do sedu. Ak ešte samo nesedí, krátke kŕmenie v miernom polosede, napríklad vo vajíčku alebo lehátku, je v poriadku, ak netrvá dlho. Dlhodobé sedenie bez aktívnej kontroly trupu však vhodné nie je.
Dôležitosť pozorovania a trpezlivosti
Rodičia sa na míľniky ako sedenie, hovorenie, státie a chôdza tešia s netrpezlivým očakávaním. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom, ktoré by sa nemalo násilne urýchľovať. Rodičia by si mali uvedomiť, že posadzovanie dojčaťa v čase, keď na to nie je pripravené, jeho vývin nijako neurýchli. To, že dieťatko nesedí, znamená, že jeho svaly ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica, ako i vnútorné orgány, sú sedom neprimerane zaťažované. Neponáhľajme sa. Základ je neposadzovať a nenechávať bábätko sedieť, keď nie je na to ešte pripravené. Skôr či neskôr sa dieťa naučí posadiť sa.
Na záver je dôležité zopakovať, že otázky typu kedy dieťa sedí, kedy začína dieťa sedieť alebo od kedy môže dieťa sedieť by nemali rodičov stresovať. Každé bábätko má vlastnú cestu. Ak doprajete dieťaťu čas a nebudete ho do sedu nútiť, darujete mu do života to najcennejšie - zdravú a funkčnú chrbticu. Pamätajte, že žiadne dieťa neostalo ležať na podlahe navždy. Všetky zdravé deti sa raz posadia. Užívajte si lezenie na štyroch rovnako ako sedenie bábätka. Pozorujte vývoj dieťatka a tešte sa z jeho úspechov. Ak dieťa nenapreduje, nechajte batoľa, aby si udržalo vlastné tempo a dosiahlo polohu v sede, keď bude pripravené.
Súvislosti s inými vývojovými míľnikmi
Sedenie je len jedným z mnohých míľnikov, ktoré dieťa dosiahne v prvom roku života. Všetky sú vzájomne prepojené a budujú na sebe.
Lezenie
Väčšina detí najskôr lezie po štyroch a až potom začína sedieť. Je to prirodzená postupnosť, kde lezenie posilňuje svaly celého tela, koordináciu a priestorovú orientáciu, ktoré sú nevyhnutné pre stabilný a samostatný sed. Keď dieťatko sedí na kolenách, veľký pozor, aby špičky smerovali k sebe. Nepodporujte tzv. sedenie do písmena W, ktorému sme sa už venovali. Podporujte ho v lození, preliezaní vankúšov, či Vašich nôh.
Chôdza
Ďalším veľkým medzníkom je rozvoj samostatnej chôdze. O tom, že dieťatko začne chodiť, snívajú rodičia snáď už od samotného narodenia. Nepotrebuje pri tom nijakú pomoc a rovnako ako pri sedení, aj tu môže byť každá snaha rodičov skôr na škodu ako na úžitok. Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví. To znamená, že sa chytí nábytku, okraja postieľky alebo čohokoľvek pevného a zodvihne sa do vzpriamenej polohy. Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať. Ak ho necháte, naučí sa dve veci. Spoliehať sa samo na seba. To znamená, že nebude čakať, že mama bude vždy nablízku a zachráni ho. A naučí sa padať. Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, spadne v tomto období veľakrát. Vždy však bezpečne, na zadok. Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi.
Tie začínajú chodiť niekedy okolo dvanásteho mesiaca. Niektoré detičky však až v 15. či 18. mesiaci. Nič z toho nie je neprirodzené a stále ide o normálne individuálne rozdiely vo vývine. Robiť tak najčastejšie vodením dieťatka za dve ruky, prípadne sa snažiť chôdzu simulovať pomocou chodítok, takzvaných pavúkov, je presne tak kontraproduktívne ako predčasné posadzovanie.
Vývoj reči
Vývoj reči a ďalších intelektuálnych i motorických zručností dieťaťa prebieha podľa podobného vzoru individuálneho tempa. Spomínaná mamička bola prekvapená, keď jej pediatrička povedala, že „malý by už mal vedieť vravieť slabiky ako ba-ba, ma-ma a že je veľmi cudné, že náš malý ešte nehovorí, ale v okolí nepoznám žiadne dieťa, ktoré by už v takomto veku hovorilo.“ Aj v tejto oblasti platí, že každé dieťa má svoje vlastné tempo a porovnávanie s prísnymi tabuľkami či očakávaniami okolia môže viesť k zbytočnému stresu. Dôležité je pozorovať celkový progres a zdravý vývoj, nie sústrediť sa len na konkrétne míľniky v presne určenom čase.
tags: #ak #dieta #zacne #prilis #skoro #sediet