Rozpad rodiny je pre deti vždy náročnou skúškou. Napriek tomu, že rodičia už spolu nežijú, dieťa má právo na starostlivosť oboch. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, často označovaný ako „striedavka“, predstavuje jedno z riešení, ktoré sa snaží toto právo naplniť. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby dieťa aj po rozvode alebo rozchode rodičov udržalo fungujúci vzťah s oboma rodičmi a zostalo súčasťou ich každodenného života. Tento článok prináša podrobný pohľad na právne, psychologické a praktické aspekty striedavej starostlivosti, pričom čerpá z platnej legislatívy, rozhodovacej praxe súdov a skúseností rodinných odborníkov.
Striedavá Starostlivosť o Dieťa: Základné Princípy a Právny Rámec
Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Táto forma starostlivosti bola do slovenského právneho poriadku zavedená novelou Zákona o rodine č. 217/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2010. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu, respektíve dohodou rodičov. Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Podľa tohto článku „Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa.“ Zároveň platí, že súd vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, v súlade s ustanovením § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18 rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Záujem maloletého dieťaťa je v súlade s čl. 5 Základných zásad zákona o rodine považovaný za kľúčové kritérium. Ako uvádza Najvyšší súd SR, sledovaný cieľ, teda aby bola striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa, musí byť splnený v každom prípade. Ak striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Pre slovenskú súdnu prax je však stále typickejšie zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Respitná starostlivosť
Kľúčové Podmienky pre Nariadenie Striedavej Starostlivosti
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom. Zákonné predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti sú v podstate jednoduché a sú upravené v § 24 ods. 2 Zákona o rodine nasledovne: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Prvé dva zákonné predpoklady, a to spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa, spravidla nie sú problémom. Väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa. Prečo potom väčšina detí nie je po rozvode, resp. rozchode zverená do tejto formy starostlivosti? Dôvod je v posúdení, respektíve výklade pojmu „záujem dieťaťa“.
Súhlas aspoň jedného rodiča a relevantnosť nesúhlasu
Zásadným bodom je druhá veta citovaného ustanovenia § 24 ods. 2: „Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa“. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja rodičia majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať.
Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Ústavný súd SR potvrdil, že nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným a racionálnym dôvodom, pre ktorý by nemohlo dieťa byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov, pretože nie je v jeho záujme, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Inak povedané, rodič musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Na druhej strane, znenie druhej vety tohto ustanovenia nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Schopnosť rodičov spolupracovať
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavke podstatná najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácií medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa, napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Konflikt medzi rodičmi a neschopnosť komunikovať sú značnou prekážkou. Súdna prax dokonca ukázala, že v prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované.
Faktory Zásadne Ovplyvňujúce Rozhodovanie Súdu
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Záujem dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti má široký rozmer, nielen právny, a súd pri posudzovaní prihliada na rozmanitosť každého jednotlivého prípadu správne.
Vek dieťaťa a jeho vývojové potreby
Z psychologického hľadiska nie je striedavá starostlivosť vhodná pri deťoch s poruchami správania, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Takisto je dôležité brať do úvahy vek dieťaťa. Pri bábätku striedavka spravidla neprichádza do úvahy, je potrebné to vymyslieť tak, ako to bolo v poriadku v prvom rade pre dieťa. Napríklad, ak matka dojčí štvormesačnú dcéru a otec sa o dieťa bežne nestará, resp. ani v minulosti nestaral a nevie zabezpečiť jeho základné osobné potreby (prebaliť, uspať, nakŕmiť…), súd vzhľadom na nízky vek dieťaťa nerozhodne o tom, že sa môže styk realizovať aj bez prítomnosti matky.
Pri deťoch predškolského veku, napríklad dvojročnom synovi, sa tiež často vyžaduje zvýšená stabilita. Súd posudzuje predovšetkým schopnosti rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť, výchovu, stabilitu a bezpečné prostredie pre dieťa. Príkladom môže byť situácia, keď ex-partner pracuje v zahraničí a je doma len 9 dní do mesiaca, navyše je často pod vplyvom alkoholu. Je nepravdepodobné, že by súd v takomto prípade rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Súd totiž prihliada na to, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie. Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, je v tomto smere zásadnou prekážkou. V takýchto situáciách sa odporúča zdokumentovať všetky preukázateľné skutočnosti (napr. správy, fotografie, svedectvá známych, prípadne lekárske správy alebo zásahy polície).
Názor maloletého dieťaťa - význam a spôsob zisťovania
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Toto právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Pri striedavej starostlivosti nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa však nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu, v ktorom doteraz žilo. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja.
Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. V praxi sa názor dieťaťa zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie, často prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ÚPSVaR) alebo súdneho znalca z odboru detskej psychológie. Je dôležité dbať na to, aby dieťa nebolo vystavené konfliktu lojality, ktorý by mohol negatívne ovplyvniť jeho psychický a fyzický vývoj. Napríklad, ak 11-ročná dcéra jasne dáva najavo, že nechce navštevovať dve rôzne školy a chce žiť s jedným z rodičov, súd musí tieto pocity dôkladne posúdiť.
Vzdialenosť bydlísk rodičov a stabilita výchovného prostredia
Vzdialenosť bydlísk rodičov môže byť problémom najmä v spojení s dochádzkou do jednej školy. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Súdna prax ukázala, že napríklad sťahovanie s dcérou takmer 70 km od manžela, ako v prípade 11-ročnej dcéry, a zabezpečenie novej školy, by súd mohol zohľadniť. Manžel nemôže zabrániť dcére navštevovať novú školu, dovoľujeme si však upozorniť na usmernenie ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu č. 17.04.17.04.
V prípade, že sa rodičia dohodli na striedavej starostlivosti a jeden z rodičov sa neskôr presťahoval na vzdialenosť približne 290 km, pričom podľa dohody sa mali striedať týždenne, takáto situácia už nie je optimálna. Stále cestovanie je pre dieťa namáhavé, ruší mu režim a negatívne ovplyvňuje jeho vývoj. V takomto prípade sú okolnosti na strane rodiča, ktorý žiada o zmenu, pretože dohoda o striedavej starostlivosti je už neaktuálna, nakoľko došlo k zmene bydliska. Vzdialenosť, ktorú v dôsledku toho musí dieťa cestovať každý týždeň, je neprimeraná a v konaní pred súdom by to súd určite zohľadnil.
Doterajšia starostlivosť a dynamika vzťahov
Rodinný stereotyp, resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne, predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade, ak sú v starostlivosti druhého rodiča.
Špecifické okolnosti a prekážky
Pracovné možnosti ako aj rozdelenie času vôbec je nevyhnutné prispôsobiť striedavej starostlivosti, čo v praxi znamená spravidla to, že v čase, kedy má rodič deti, menej pracuje a v čase, kedy deti nemá, viac. Ak rodič pracuje v štvorzmennej prevádzke, striedavá starostlivosť je možná, ak má tento rodič dosah na to, kedy má akú zmenu, nie je v tom problém.
Ak by jeden z rodičov vydieral druhého a dokonca by to prerástlo až do domáceho násilia, takéto okolnosti odôvodňujú zmenu existujúcej dohody o striedavej starostlivosti. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité a súd pri úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje podľa najlepšieho záujmu dieťaťa. V tomto prípade určite nie je v najlepšom záujme dieťaťa, ak vyrastá v prostredí, v ktorom je svedkom domáceho násilia zo strany jeho otca páchanom na jeho vlastnej matke. Domáce násilie by však bolo potrebné preukázať.
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Výkon týchto práv podlieha dohode rodičov. Až následne, teda v prípade, že by sa rodičia dohodnúť nevedeli, bude potrebné podať návrh na súd. Ak by mali záujem sa osobne starať o dieťa obaja rodičia, tak potom bude potrebné podať návrh na súd, a môže sa stať, že bude nariadená striedavá starostlivosť. Pri rozhodovaní je kľúčový najlepší záujem dieťaťa, a teda na nesúhlas jedného rodiča by sa neprihliadalo, ak by nebol relevantne zdôvodnený.
Praktická Realizácia Striedavej Starostlivosti: Každodenný Život a Výzvy
Striedavá starostlivosť je vo všetkých vyspelých krajinách zahrnutá do zákonov, a z roka na rok narastá jej využívanie. Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk).
Model striedania a frekvencia pobytu
Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nastaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov, môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždenný interval, príp. dvojtýždenný. Tento je vhodný pri školopovinných deťoch s ohľadom na prípravu do školy. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Koncept "dvoch domovov" a zabezpečenie potrieb dieťaťa
Základným pravidlom, ktorým by sa mali rodičia riadiť, je pravidlo prirodzeného rodiča - správať sa k dieťaťu tak, aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov. V prvom rade platí pravidlo dvoch domovov. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. To si vyžaduje prispôsobenie domácnosti, zariadenie detskej izby, plnohodnotné vybavenie dieťaťa oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí, ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať.
V praxi existuje aj atypický model striedavej starostlivosti, kedy dieťa nestrieda domácnosti, ale robia tak rodičia. Dieťa má jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú. Aj keď niekedy sa hovorí, že pre deti nie je dobré pendlovať s kufrom medzi dvoma bytmi a nemajú stály domov, podľa niektorých psychológov sú názory, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály, už dávno prekonané. Dôležité je, aby deti nežili v "ústave", ale zažívali rodiča takého, aký je, vo svojom prostredí, s jeho kamarátmi a vecami, ktoré má rád.
Komunikácia rodičov a preberanie/odovzdávanie dieťaťa
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Samozrejme, aj tu sú možné rôzne variácie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum. Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa, ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Nič zložité, no súčasne netreba to podceniť. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúčame túto realizovať písomne, napr. prostredníctvom e-mailu alebo iných komunikačných aplikácií. Nech už boli dôvody rozpadu vášho vzťahu akékoľvek, pamätajte, že všetky spory rodičov po rozchode si odnesie vaše dieťa. Nie je to len také klišé, ale fakt. Po rozchode je jediné, čo zostáva medzi vami spoločné, dieťa, takže je prirodzené, že bude „lievikom“ vašich sporov.
Finančné aspekty: Výživné a spoločné náklady
Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je, uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takého výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod. V minulosti sa striedavá starostlivosť stretla aj s takým modelom, kedy sa všetky výdavky bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú spoločné, uhrádzali oboma rodičmi rovným dielom.
Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti. V tejto súvislosti je relevantné ustanovenie § 62 ods. 1 zákona o rodine. Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať aj v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad aj v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov. Toto môže byť aj dôvod, kedy jeden z rodičov úmyselne navrhne zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, aby sa tak vyhol plateniu výživného. V žiadnom inom prípade takýto postup nie je možný a výživné musí byť určené vždy. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.
Rozhodovanie o bežných a podstatných veciach dieťaťa
Rozhodovanie rodičov o dieťati je právne upravené rovnako ako pri iných formách zverenia. Je teda jedno, či je dieťa zverené jednému alebo druhému rodičovi, alebo je v striedavke, vždy platí, že v bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, a vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne, a ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Zákon nedefinuje presne, čo sú bežné a podstatné veci, ale stačí použiť zdravý rozum rodiča. Bežné veci sú tie, ktoré sú spojené s tradičnou starostlivosťou o dieťa a významne nezasahujú do rodičovských práv druhého rodiča. Naopak, tie podstatné sú potom tie, ktoré sú tak zásadného významu, že je prirodzené, že o nich majú rozhodovať obaja rodičia. Zákon o rodine len príkladom uvádza v § 35, ktoré veci sú podstatnými, ako napr. vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti.
Úprava styku počas prázdnin a sviatkov
Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky. Neznamená to, že táto potreba úpravy nevznikne. Vznikne minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiaduce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas týchto sviatkov. Možno to dosiahnuť napr. tak, že jeden rok je dieťa 24. decembra u jedného rodiča a druhý rok u druhého. Silvester potom naopak. Ak sa aplikuje týždenný interval striedania, treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň. Riešením bude napr. dvojtýždenný interval počas leta. Styk nie je potrebné upravovať v súdnom rozhodnutí, ak sa rodičia vedia v budúcnosti dohodnúť. Ak sa však nedohodnú, bude platiť interval striedania určený vo výroku o zverení, bez výnimky. Preto sa neodporúča túto tému obísť, naopak, minimálne si vopred dohodnite všeobecný model styku tak, aby obaja rodičia mali rovnakú predstavu o styku.
Proces Úpravy Striedavej Starostlivosti: Od Dohody po Súdne Konanie
Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie. Ak sa dohodnete, tak súd nebude poznačený zbytočným sporom rodičov a dieťa nebude zbytočne traumatizované a vystavované konfliktu lojality.
Výhody rodičovskej dohody a jej schválenie súdom
Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia spolu dohodnú na striedavej starostlivosti, nie je to však nevyhnutné. Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu. Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti a aj na tom, že výživné nebude platiť, tak je nutné spísať rodičovskú dohodu. Aby bola táto dohoda vykonateľná a mala požadované právne účinky, je nutné ju dať schváliť súdu. Súd dohodu schváli, ak bude v najlepšom záujme dieťaťa. Ak by totiž dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, tak potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.
Postup podania návrhu na súd
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt, prípadne e-mail. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Návrh podrobne odôvodnite, t.j. opíšte konkrétne dôvody, prečo striedavka (ne)funguje (napr. školská dochádzka, komunikácia rodičov, režim dieťaťa). Opíšte majetkové pomery, príjmy a výdavky navrhovateľa. Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. predložte potvrdenia zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikáciu výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloletého. Doložte doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa, maloletého.
Navrhnite určenie výšky výživného, prípadne návrh, že výživné nenavrhujete určiť. Výživné sa pri striedavke neurčuje jedine v prípade, ak majetkové pomery, najmä príjmy rodičov, sú obdobné. Navrhnite určenie úpravy styku, t.j. špecifickej úpravy starostlivosti počas niektorých prázdnin. Pokiaľ nebude v rozsudku uvedené inak, tak platí interval striedania bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú prázdniny alebo sviatky. Preto sa pri striedavke odporúča osobitne upraviť styk rodičov s dieťaťom najmä počas Vianoc, príp. rodných dní maloletého.
Súdne konanie a dokazovanie
Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku. Ak už predtým rozhodoval o týchto otázkach, tak rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia. Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky, na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia, vykoná dokazovanie k určeniu alebo neurčeniu výživného, príp. styku.
Zmena existujúcej úpravy starostlivosti
Pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky. V zmysle § 26 Zákona o rodine môže súd (dokonca aj bez návrhu) zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Na súde možno poukázať na uvedené skutočnosti, a teda, že rodič musel čeliť vydieraniu a domácemu násiliu. Keďže ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, teda ex offo, súd bude aj sám zisťovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, avšak aktivita zo strany rodiča môže veci urýchliť a určite pomôže.
Mýty, Skutočnosť a Odporúčania pre Rodičov
Bolo urobených mnoho výskumov, ktoré potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča. Nie je to však vždy jednoduché.
Časté nedorozumenia a stereotypy
Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Rovnako, názor dieťaťa nie je „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. Nesúhlas jedného rodiča neznamená automaticky koniec. Súd sa nespolieha len na vyhlásenia a sľuby, ale skúma konkrétnu realitu.
Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály, sú podľa niektorých už dávno prekonané. Dôležité je zabezpečiť plnohodnotný domov u oboch rodičov.
Význam oboch rodičov pre psychický vývin dieťaťa
„Vaše deti budú stále potrebovať oboch rodičov, aj keď rodičia nebudú ďalej žiť spolu. Obaja pritom máte rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode. Deti nepatria mamičkám - nepatria žiadnemu z rodičov, nie sú ich majetkom. Doprajte teda svojim deťom to najlepšie, čo môžete - starostlivosť oboch rodičov, či už spolu žijú, alebo nie. Dieťa má právo na výchovu od mamy aj od otca, žiadne výživné ju nenahradí.“ Táto myšlienka je základom pre akceptovanie striedavej starostlivosti.
Rola matky a otca v úspešnej striedavke
Mimoriadne dôležité je uvedomiť si, že kebyže s tým matka nesúhlasí, tak to nefunguje. Pri všetkej úcte, otcovia sa dostanú k deťom cez mamu. Nijako inak. Keď idú na to cez súd, stavajú sa proti matke, a teda idú aj proti deťom. Súd môže striedavku násilne nariadiť, čo je však fatálna vec. Ak to totiž neprežije žena, nebudú s tým v pohode ani deti. Je to tak, lebo otec je de facto bezbranný. Žena potrebuje silnú podporu, ideálne osvietených rodičov s nadhľadom, ktorí vidia, že dieťa potrebuje aj otca. Podpora je nevyhnutná na to, aby dieťa mohla v dôvere zveriť otcovi. Lebo keď ho nezverí v dôvere, nebude to fungovať. To je ako so škôlkou - nemôžete dať dieťa do inštitúcie, ktorej nedôverujete. Preto celá striedavka stojí a padá na ženách, ako sa s tým vysporiadajú.
Na druhej strane, ak sa rodičia rozchádzajú, žena si musí urobiť poriadok, musí v striedavke vidieť zmysel. Dieťa totiž pre svoj zdravý psychický vývin potrebuje aj otca. A keď si žena neuvedomí, že bráni niečomu, čo je pre dieťa dobré a zdravé, je to problém. Ale keď máte len iný názor na výchovu, keď chcete, aby menej pozeralo televízor, jedlo menej sladkostí, jednoducho keď sa vám nepáči, ako ten druhý trávi čas s dieťaťom, ale ono to v pohode zvláda, tak si myslím, že žena nemá právo do toho zasahovať. Nejde o to, ako spolu trávia čas, ale že spolu trávia čas. Otec je pri výchove fakt dôležitý.
Dôležitosť sebadisciplíny a hľadania riešení
Pravidlá sú dobrým základom. Mal by sa vždy podporovať vzťah s mamou, keď je dieťa práve s otcom a naopak. To znamená nehovoriť škaredo o otcovi, mať v úcte, čo si deti prinesú od neho, či už sú to batohy, topánky, či zabudnuté jedlo v alobale. Aby nevideli, že tým mama opovrhuje alebo fľochne, že nič také otrasné v jej byte nebude. To si však musí vyžadovať veľkú sebakontrolu. Vyžaduje sa veľmi veľká sebadisciplína na oboch stranách. Rodičia potrebujú mať dohodnuté všetky detaily ohľadom príchodov, odchodov, čo zobrať so sebou a čo nie. Ten druhý to musí rešpektovať.
Rodičia, ktorí sa venovali deťom už pred rozchodom, majú tendenciu mať úspešnejšiu striedavku. Dôležité je si uvedomiť, že aj keď rodičia spolu nežijú, dieťa stále vychovávajú spoločne. „Potrebujete len nájsť odpoveď na otázku, ako to urobiť tak, aby to fungovalo pre všetkých a aby bol negatívny dopad oddelených domácností čo najmenší na deti aj na vás.“
Rodičovský príspevok a ďalšie súvisiace dávky
Áno, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Pokiaľ však rodičia nemajú dohodu, alebo ak si za tie isté kalendárne mesiace uplatní nárok na príspevok len rodič, ktorý má určený menší rozsah striedavej osobnej starostlivosti, príspevok sa vypláca striedavo každému rodičovi počas troch kalendárnych mesiacov. Príspevok sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti.
Súd tiež môže určiť, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.
tags: #ak #maju #rodicia #dieta #v #striedavej