Otázka, ako dlho má byť dieťa dojčené, rezonuje v spoločnosti čoraz častejšie. Je nejaká hranica, keď už dieťa nemá dôvod byť dojčené? Stačí rok, dva? Je normálne, aby bolo dojčené aj staršie dieťa? Ako má vlastne prebiehať odstavovanie? Odpovede na tieto otázky sú často zahalené mýtmi, no veda a prirodzený vývoj cicavcov ponúkajú jasný pohľad.
Od akého veku hovoríme o dlhodobom dojčení?
Správne by sme nemali hovoriť o dlhodobom dojčení. Dojčenie by mala byť normálna vec a dojčiť dieťa až do veku, v ktorom sa samo odstaví, by sa malo považovať za dojčenie normálnej dĺžky, nie za dlhodobé dojčenie. Slovo „dlhodobé“ akoby naznačuje, že s dojčením detí v určitom veku už niečo nie je v poriadku. A to tak nie je.
Ľudia patria medzi tie cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú veľmi dlho, veľmi dlho ich dojčia, veľmi dlho ich nosia a toto všetko je pre ich správny vývoj potrebné. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá.
Do akého veku dieťaťa by ste odporúčali dojčiť?
Keď hovoríme o dojčení, mali by sme hovoriť o dojčení v rokoch, nie v mesiacoch. Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda.
Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú. Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Toto sa väčšinou stane niekedy okolo 3 - 5 rokov.
Plusy dojčenia pre zdravie a vývoj
Dojčenie normálnej dĺžky niekoľkých rokov (čiže „dlhodobé dojčenie“) je normálne a vďaka nemu sa dieťa z hľadiska zdravia, psychiky a imunity vyvíja správne, tak, ako sa vyvíjať má. A takýto normálny vývin nemá žiadne plusy. Rovnako ako nemá žiadne plusy to, keď má niekto normálnu teplotu. Normálna teplota nemá plusy. Je normálna. Vysoká teplota prináša problémy, riziká. Podobne aj nedojčenie prináša riziká, problémy.
Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu.
Zdravotné benefity pre matku
Naopak. Matky ohrozuje nedojčenie. Dojčenie je pre matku zdravé. Málo sa o tom hovorí. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie.
Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.
Spoločenské vnímanie a tabuizácia
Dojčenie detí vo veku 3 - 4 rokov sa zatiaľ nevníma ako norma, hoci by to tak malo byť. Nie je žiaden dôvod na to, aby matka takéto dieťa nedojčila mimo domu, ak chce. Ak by sa to tak dialo dostatočne často, prispelo by to k tomu, že by takéto dojčenie verejnosť vnímala ako normálne. Je paradoxné, ako je na verejnosti a v médiách vnímané dojčenie staršieho dieťaťa ako senzácia.
Dôvod je jednoduchý - treba, aby ľudia mali možnosť vidieť takéto deti čo najčastejšie, aby to bol bežný jav. Nie je nič krajšie ako vidieť dojčiace sa dieťa. Dojčenie nie je intímna záležitosť matky a dieťaťa. Dojčenie je normálny spôsob kŕmenia detí, ktorý si nezaslúži tabuizovanie. Navyše dojčenie je omnoho viac ako len materské mlieko. Je to jedinečný vzťah a puto.
SVOBODNÉ DĚTI | Dokumentární film
Skúsenosti matiek: Podpora a realita
Svoje dieťa som dojčila 5 rokov. Ženy, ktoré dojčia dlhodobo potrebujú podporu a možnosť podeliť sa o svoje obavy, neistoty, komentáre okolia ako aj ťažkosti, ktoré v súvislosti s dojčením zažívajú. Túto potrebu veľmi dobre napĺňajú podporné skupiny dojčenia, v ktorých je možné stretnúť matky s bábätkami a deťmi rozličného veku.
Vďaka týmto skupinám sa vytvárajú vzory, ktoré tieto matky potrebujú a vďaka ktorým si stále viac a viac uvedomujú, že dojčiť staršie dieťa je normálne. Pretože sa o dojčení staršieho dieťaťa vo všeobecnosti vie málo, sprevádza ho mnoho nesprávnych informácií, z ktorých niektoré boli odstrašujúce.
Medzi ne patria napríklad tieto výroky: „Je lepšie dieťa odstaviť okolo 1 roku života, pretože neskôr je to ťažké.“ „Dojčenie staršieho dieťaťa nemá zmysel.“ Alebo: „Keď bude mať 2 roky, bude vás vyzliekať a robiť vám na verejnosti scény.“ Tieto výroky poukazujú na to, aké hlboké je nepochopenie dlhodobého dojčenia a ako málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa.
Výživa a strava dojčiacej matky
Nemusí, práve naopak. Predstava o tom, že sa počas dojčenia musia dodržiavať špeciálne pravidlá pri stravovaní či v pitnom režime odrádza mnohé ženy od dojčenia, najmä dlhodobého. Za normálnych okolností platia pre dojčiace matky rovnaké pravidlá v stravovaní a v pitnom režime ako pre všetkých ostatných ľudí. Žiadne paušálne obmedzenia nie sú odôvodnené.
Sledovanie rastu a prospievania dieťaťa
Bábätko je na svete, čakajú vás pravidelné merania a váženia. Keď sa narodí bábätko, býva ihneď zmerané a vážené. Od tohto momentu vás čakajú pravidelné lekárske prehliadky, na ktorých budú pediatri a pediatričky pokračovať v sledovaní prírastkov váhy a dĺžky, neskôr výšky, vývoja a rovnako v meraní obvodu hlavičky. Tieto prírastky nie sú smerodajné len pre upokojenie mamičiek, že všetko je, ako má byť, teda dieťa v poriadku priberá a rastie. Ale aj pre zhodnotenie zdravotného stavu dieťatka.
Pri jeho určovaní sa používajú štandardizované tabuľky a grafy. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a CDC (Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) majú tieto grafy platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobované konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám. Hneď na začiatku treba spomenúť, že ide len o orientačné údaje ukazujúce len priemerné hodnoty, teda priemerné prírastky u novorodencov a starších detí. Nikdy z pár meraní nerobte unáhlené závery. Do úvahy sa berie aj jedinečné tempo vášho dieťaťa a dynamika jeho vývoja.
Štandardizované tabuľky a grafy berte vždy s rezervou. Do prospievania vstupuje aj množstvo premenných - faktory, ktoré ovplyvňujú ako rast, priberanie, tak vývoj. Prečo teda meriame a vážime naše deti? Aby sme sa zbytočne stresovali? Pediatri a pediatričky najlepšie vedia, kedy zdvihnúť varovný prst. Každá priemerná hodnota v grafoch a tabuľkách má aj svoju spodnú a vrchnú hranicu, do ktorej veľká väčšina detí spadá.
Genetika a individuálny vývoj
Ako vyzerá tvar tela, jeho váha a výška závisí aj od genetiky, teda génov, ktoré sme zdedili. Genetika však nie je „konečná“ a nerozhoduje o všetkom. Okrem génov zdieľame a preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, pravidelný oddych a spánok - to všetko sú veci, ktoré na náš konečný rast aj váhu vplývajú rovnako.
Dôležité slovo majú aj genetické poruchy - syndrómy ako Downov, Noonanov, Turnerov, ktoré ovplyvňujú rast. Neočakávajte, že ak má dieťa nižších rodičov aj ďalších rodinných príslušníkov, vytiahne sa do výšky. Príchod bábätka je radostná udalosť plná očakávaní a otázok. Neporovnávajte svoje bábätko s inými. Sledujte celkový stav dieťaťa. Dôverujte odborníkovi. Prajeme vám veľa radosti s vaším bábätkom!