Určite si už zažil situáciu, keď ti kolega niečo povedal a ty si už po pár minútach márne lovil v pamäti, čo to presne bolo. Čoraz viac výskumov však naznačuje, že odpoveď sa môže skrývať tam, kde by sme ju najmenej čakali - na tanieri. Tuky menia chod ľudského tela oveľa výraznejšie, než by sme čakali. Ako sme ťa informovali v našom článku, už do 48 hodín po skonzumovaní mastného jedla sa v čreve odohrávajú zásadné zmeny. Jeho steny strácajú svoju prirodzenú ochrannú bariéru. Organizmus na to reaguje rozsiahlymi zápalovými procesmi, ktoré neostávajú len lokálnym problémom. Dnes však pribúdajú dôkazy, že mastné jedlá neovplyvňujú iba trávenie a imunitu, ale zasahujú aj do samotného mozgu.
Vplyv mastnej stravy na kognitívne funkcie
Výskum publikovaný v časopise PLOS Genetics odhalil, že už jediný týždeň stravy bohatej na tuky postačuje na to, aby sa objavili vážne výpadky pamäti. Hoci išlo o štúdiu na ovocných muškách, ich mozgové bunky fungujú veľmi podobne ako naše. Vedci zistili, že mechanizmus, ktorý bežne funguje ako čistiaca služba mozgu a odstraňuje poškodené bielkoviny či opotrebované časti buniek, sa po mastných jedlách jednoducho „zadrhol“. Autofagozómy, ktoré odpad zbierajú, sa nedokázali spojiť s lyzozómami, ktoré ho rozkladajú. Problémy s pamäťou nastali už po siedmich dňoch. Slabnúť začali spomienky, ktoré mali pretrvať od niekoľkých hodín až po celý deň.
Podobný obraz priniesla aj štúdia v časopise International Journal of Obesity. Vedci následne začali skúmať, či sa dá pamäť zachrániť, ak bunkám pomôžu obnoviť ich čistiace mechanizmy. Vyskúšali tri postupy. Najprv vypli proteín Rubicon, ktorý zvyčajne brzdí autofágiu, teda prirodzený čistiaci proces v bunkách. Potom spustili proteín Atg1, ktorý tento mechanizmus aktivuje. Všetky tri zásahy priniesli výsledok, uvádza Studyfinds. Muchy, ktoré predtým rýchlo zabúdali, si opäť dokázali vytvárať spomienky trvajúce celé hodiny, hoci zostali na strave bohatej na mastné jedlá. Keď vedci nadmerne stimulovali proces autofágie, pamäť sa paradoxne zhoršila. Mozog totiž neznáša extrémy. Ak sa odpad v bunkách neodstraňuje, spomienky slabnú. Pre nás z toho vyplýva jasná lekcia. Mastné jedlá dokážu už v krátkom čase rozhodiť systémy, ktoré udržiavajú mozog v rovnováhe. Ak mozgu pomôžeme správnou výživou, pohybom a dostatkom spánku, jeho čistiaci systém má šancu opäť fungovať. Každý extrém, či už priveľa mastných jedál, alebo nadmerné zásahy do procesov v bunkách, môže mozog poškodiť.
Plytvanie potravinami: Globálny problém s lokálnymi dôsledkami
Okrem priameho vplyvu stravy na naše zdravie, najmä na kognitívne funkcie, je tu aj širší aspekt produkcie odpadu súvisiaci s jedlom. Slováci ročne vyhodia stovky tisíc ton potravín. Najväčší podiel na tom majú domácnosti. Plytvanie jedlom pritom nezaťažuje len našu peňaženku, ale aj životné prostredie. „Podľa posledných štatistík z roku 2021 sa na Slovensku vyhodí v priemere okolo 100 kilogramov odpadu na obyvateľa,“ uviedla riaditeľka marketingu ENVI-PAK Jana Sásfaiová. Spresnila, že pre štvorčlennú rodinu to môže predstavovať aj 400 kilogramov ročne. Upozornila aj na sociálny nepomer, že rozvinutejšie krajiny s lepšou ekonomickou situáciou si dovolia viac nakupovať a viac aj plytvajú.
„Ročne podľa štatistov vzniká na Slovensku okolo 100 kilogramov jedla na obyvateľa,“ uviedla. Prieskum ENVI-PAK podľa jej slov potvrdil, že 39 percent ľudí vyhadzuje potravinový odpad raz týždenne, sedem percent raz denne. „Len 25 percent ľudí nevyhadzuje potravinový odpad,“ povedala. Môže to byť podľa nej preto, že majú domáce zvieratá, snažia sa šetriť či nakupujú podľa skutočnej spotreby. „Najviac plytvajú ľudia, ktorí sú vo veku od 18 do 39 rokov, čiže ekonomicky najsilnejšia kategória. Najmenej je to práve naopak, tí starší ľudia,“ skonštatovala na základe výsledkov prieskumu. Z prieskumu tiež podľa nej vyplynulo, že najviac sa vyhadzuje uvareného jedla, až 65 percent. „Ľudia navaria enormné množstvo a nestíhajú to spotrebovať,“ opísala. „Nie každý chce jesť štyri alebo päť dní to isté,“ doplnila. Tiež sa podľa nej vyhadzuje pečivo, chlieb a na tretej priečke sú zelenina a ovocie. „Samozrejme, sú tam ešte aj jogurty, mliečne výrobky a mäso,“ doplnila.
Rozdiel medzi minimálnou trvanlivosťou a dátumom spotreby
„Mnoho ľudí si neuvedomuje rozdiel medzi minimálnou trvanlivosťou a dátumom spotreby,“ vyhlásila. Spresnila, že minimálna trvanlivosť je čas, kedy výrobca garantuje, že potravina bude v stopercentnom stave. Upozornila, že ľudia by mali potravinu pred konzumáciou skontrolovať, pretože niektoré potraviny, napríklad múka či cestoviny, nepodliehajú rýchlej skaze. „Je tam priestor použiť ich aj po skončení minimálnej trvanlivosti,“ dodala. Dátum spotreby je väčšinou kratší a uvádza sa pri mliečnych výrobkoch, mäse či iných výrobkoch podliehajúcich rýchlejšej skaze. „Tam si treba dať pozor,“ povedala. Dodala, že takéto potraviny je potrebné vyhodiť bez obalu, ktorý je ešte možné zrecyklovať.
Ľudia, ktorí konzumujú viac zeleniny a ovocia, tvoria nadpriemerne veľa potravinového odpadu. Objem potravín, ktoré v Spojených štátoch končia každý deň v odpade, sa rovná jednej tretine skonzumovaných kalórií v celej krajine. Priemerný Američan totiž každý deň vyhodí približne 240 gramov potravín, čo znamená celkovo až 150 tisíc ton vyhodených potravín. Alarmujúce čísla o tvorbe potravinového odpadu v USA priniesla štúdia amerického ministerstva pôdohospodárstva, ktorú publikoval časopis PLOS ONE. Výskumníci však nezisťovali len celkový objem odpadu, ale posvietili si aj na jeho skladbu. „Zlepšovanie kvality výživy a zároveň zmenšovanie našej environmentálnej stopy je dôležitým globálnym cieľom.“
Iniciatívy na znižovanie potravinového odpadu
Slovensko má nových Záchranárov jedla! Päť víťazov rovnomenného grantového programu Nadácie Tesco zrealizuje po celom Slovensku aktivity zamerané na zníženie plytvania jedlom. Víťazným organizáciám Nadácia Tesco rozdelí 40-tisíc eur. Tesco ako líder v znižovaní potravinového odpadu na Slovensku podporuje aj rôzne projekty o potrebe zachraňovať jedlo pred vyhodením. Najviac potravinového odpadu totiž stále produkujú domácnosti, priemerný Slovák ročne vyhodí približne 100 kilogramov potravín. „Teší nás, že tento rok sa do grantového programu Záchranári jedla prihlásilo až 17 autorov projektov, ktoré boli veľmi nápadité. Vybrať tie najlepšie nápady nebolo ľahké, každá aktivita na zníženie potravinového odpadu je dôležitá. Spomedzi prihlásených projektov nás zaujal zaujímavý nápad seniorov v zariadení v Bošanoch, ktorí si chcú vytvoriť vlastnú kuchynku na prípravu jedál, spracovávať nevyužité ovocie v ich okolí a znížiť tým plytvanie potravinami. Výber projektu seniorov veľmi potešil,“ hovorí Katarína Pšenáková, správkyňa Nadácie Tesco, a dodáva: „Grantový program Záchranári jedla je jednou z dôležitých aktivít, ktorými prispievame k riešeniu problematiky dôsledkov plytvania potravinami vo svete.“
- Mesto Pezinok - Šetrne a zdravo (7 500 eur): projektom chce mesto Pezinok nadviazať na prebiehajúci projekt Dnes varíme my (Ocenenie Senior Friendly) a rozšíriť jeho pomoc na väčší počet obyvateliek a obyvateľov v nepriaznivej sociálnej situácii. Cieľom projektu je variť z darovaných nepredaných potravín. V spolupráci s TV Pezinok mesto pripraví edukačné videá zamerané na neplytvanie potravinami, recepty a prípravu chutných, zdravých a finančne nenáročných jedál.
- Zariadenie pre seniorov sv. Kataríny Labouré, Bošany - Zachraňujeme Dary matky Zeme (7 000 eur): v zariadení je 35 klientov, ktorí si chcú vybudovať malú kuchynku na spracovanie potravín aj produktov z vlastnej záhradky tak, aby sa nemuseli vyhodiť. Počas projektu bude prebiehať prednáška pre klientov v spolupráci so SZZP, Jednotou dôchodcov a členmi združenia záhradkárov z obce Bošany na tému Zachraňujeme Dary matky Zeme.
Nadácia Tesco už päť rokov prostredníctvom grantového programu Záchranári jedla podporuje projekty zamerané na aktívne znižovanie plytvania jedlom naprieč celým Slovenskom. Dohromady v rámci 5. ročníka programu Záchranári jedla prerozdelí Nadácia Tesco opäť 40 000 eur.
10 jednoduchých trikov na zníženie plytvania potravinami a úsporu peňazí za potraviny
Riešenie problému s odpadkami: Od triedenia po zmenu myslenia
Problém s odpadkami je všetkým dobre známy. V 21. storočí je ľudstvo už natoľko vyspelé, že vyvinulo aj mnoho kontajnerov, aby ľudia mohli triediť a aby sa z našej zelenej planéty postupom času nestala planéta odpadkov. Ako je však možné, že odpadky stále nachádzame len tak pohodené po zemi? Ľudstvo ročne vyprodukuje viac ako 100 miliárd ton odpadu. Smutné je, že až 10% odpadkov skončí voľne pohodených na ulici, v lese, pri rieke… Slovensko sa radí medzi krajiny s najnižším množstvom vytriedeného odpadu v Európe. A ako znížiť znečistenie prostredia? Jedna zo správnych odpovedí je triedenie odpadu a následná recyklácia. Opätovné využitie odpadu šetrí prírodné zdroje, znižuje znečistenie životného prostredia, v ktorom žijeme. A tak sa vracia vyhodený odpad späť na začiatok kolobehu - do domácnosti. Ale na to, aby sme mohli recyklovať, nesmieme hádzať odpad na zem, ale musíme ho vkladať do vopred na to určených kontajnerov.
Väčšina ľudí vie, ktorý odpad patrí do ktorého kontajnera. V dnešnej dobe už aj malé dieťa vie, že do žltého kontajnera sa hádžu plasty, do modrého patrí papier, na kovy a kompozity je určený červený kontajner a v neposlednom rade tu je čierny, do ktorého patrí komunálny odpad a zelený, v ktorom sa nachádza sklo. Tak prečo sa nachádza nevytriedený odpad mimo kontajnerov? „Podľa mňa to ide všetko z rodiny. Keď bolo dieťa vychovávané v tom, že je normálne odpadky len tak pohodiť na zem, robí to aj ono úplne bez problémov. Preto by som dala dôraz na výchovu. Dieťa nebude hádzať odpadky voľne po zemi, pokiaľ to nevidí robiť svojich rodičov alebo starších súrodencov,“ hovorí jedna z obyvateliek Dubnice, Jana Šulajová. „Vždy vo vrecku bundy nosím igelitové vrecko, do ktorého si dávam počas dňa všetky odpadky a keď prídem domov, odpadky roztriedim do kontajnerov na to určených. Učím tomu aj moje deti.“
Návrh na riešenie problému s množstvom odpadkov prišiel pri ankete mnohokrát. „Keďže v poslednej dobe máme na Slovensku veľa odpadu a aj veľa nezamestnaných ľudí, navrhovala by som prácu v podobe upratovania verejných priestorov práve pre nezamestnaných. Mali by sme tak čistejšie ulice a znížilo by sa tak percento nezamestnanosti,“ tvrdí Eva Petreková. „Treba informovať ľudí o tom, aké je to ťažké zbierať odpad po nich, keď niečo vyhodia len tak na trávnik,“ navrhuje študent, Branislav Krcheň.
Výzvy a pokroky v triedení odpadu na Slovensku
Veľa obyvateľov Slovenska podľa rôznych prieskumov tvrdí, že odpad separuje. Potom prečo Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami v separácii a čistoty miest stále zaostáva? Stačí malá skupina ľudí, ktorá dokáže znehodnotiť úsilie väčšiny. Správne triedenie odpadu je základom úspešnej recyklácie, no na Slovensku stále bojujeme s chybami, ktoré brzdia pokrok. V rozhovore odborník Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK vysvetľuje, prečo je dôležité trafiť sa do správneho kontajnera, aké mýty o zbere odpadu neplatia a prečo aj nestlačená krabica môže spôsobiť problém. Pýtali sme sa ho aj na správne triedenie konkrétnych druhov odpadov ako krabica od pizze, tuba od zubnej pasty či obaly od čipsov, liekov a lakov na nechty.
Správne triedenie je základný predpoklad, že sa odpady dostanú na ďalšie spracovanie - na recykláciu. Minimálne tie, ktoré sa recyklovať dajú. Nesprávnym triedením môžeme odpad znehodnotiť. Pri vzdelávacích aktivitách častokrát hovoríme, že nie každý z nás má šancu chrániť dravé vtáky, veľryby alebo oceány, ale každý z nás vie prispievať k ochrane životného prostredia práve zodpovedným nakladaním s odpadmi, ktoré vznikajú v každej jednej domácnosti. Každý z nás dennodenne rozhoduje o tom, čo a kam vyhodí. Vidíme to v našich analýzach odpadu, ktoré robíme v rôznych samosprávach. Najviac chýb pozorujeme v žltých kontajneroch, ale nájdu sa v každom kontajneri. Niektoré druhy odpadov sú úplne jednoznačné, že ich tam vyhodil niekto, kto nerieši triedenie odpadu a stavebný odpad vyhodil do prvého voľného kontajnera. Potraviny sú veľmi často bočným efektom, napríklad ak niekto vyhodí plastový obal, ale ten je plný tej pôvodnej potraviny. Dostávame sa k téme plytvania alebo nespotrebovávania, takže je veľmi dôležité predtým, než niečo vyhodíme, dôkladne to spotrebovať.
Žltý kontajner je špecifický tým, že skoro všade na Slovensku sa do neho môžu vyhadzovať aj nápojové kartóny a kovové obaly. Čo sa týka elektrozariadení, ktoré nachádzame aj v žltých kontajneroch na plasty, dostávajú sa tam často z toho dôvodu, že ich telo je väčšinou z plastu. Takže pozor, pokiaľ ide o elektroodpad, máme osobitný spôsob, ako ho možno vytriediť. Ide o miesto spätného odberu - elektrozariadenia vraciame buď do špeciálnych kontajnerov na to určených, alebo do predajní, kde sme takéto zariadenie kúpili, prípadne na zberný dvor. Tých možností je viac. Ak vytriedime elektroodpad správne, dostane sa k správnemu spracovateľovi, ktorý z neho vytiahne všetko potrebné alebo využiteľné, čo sa dá recyklovať, napríklad vzácne kovy - zlato, platina, striebro a podobne. Ďalším príkladom je aj nápojový kartón, ľudovo povedané tetrapak, ktorý sa triedi veľmi často spoločne s plastami. Napriek tomu, že ho tvorí z troch štvrtín veľmi kvalitný papier, netriedime ho s papierom, pretože chceme, aby sa dostal k spracovateľovi, ktorý sa na neho pozerá ako na rôznorodý, kompozitný materiál, z ktorého musí vytiahnuť aj tú plastovú, prípadne hliníkovú časť. Áno, veľmi často sú to bežné elektrozariadenia z domácnosti ako fény, vysávače, holiace strojčeky alebo rádiá, ktoré bežne používame.
Mýty a fakty o recyklácii
Áno, to je najčastejší naratív alebo skôr fáma, s ktorou musíme dosť často bojovať. Trochu jej aj nahráva práve zber spomínanných troch zložiek do žltého kontajnera, čo vzbudzuje dojem, že keď sa zbierajú do jedného kontajnera, musí sa to zmiešať. Takisto jej nahrávajú aj rôzne prípady, ktoré odhalili, že odpady išli naozaj inou cestou, no je ich veľmi málo. Samozrejme, sme vďační, pokiaľ niekto narazí na nejaký problém, že nám poskytne danú informáciu, ale vo väčšine prípadov zberová spoločnosť a ani spracovatelia odpadov nemajú záujem, aby prichádzali o odpady, ktoré sa dajú zrecyklovať. Žiaľ, realita je taká, že nie všetky druhy odpadov a hlavne tie kompozitné - zložené z rôznych druhov materiálov - nie všetky vieme v dnešnej dobe recyklovať. To ale neznamená, že by sa tým mal trápiť spotrebiteľ, občan. To by malo byť na strane výrobcov a recyklátorov. Na Slovensku recyklačných technológií postupne pribúda. Od toho sa budú odvíjať aj poplatky pre firmy, ktoré budú platiť o to viac, čím ťažšie sa bude recyklovať ich obal. Myslím si, že nastane obdobie, keď sa firmy budú predháňať v ekoriešeniach, pretože jednak to bude pre nich finančne jednoduchšie a bude to vec prestíže mať obaly, ktoré sa budú dať recyklovať, pokiaľ možno na sto percent. Samozrejme, je to komplikované hlavne pri obaloch na potraviny, kde je jednou vecou recyklovateľnosť, druhou vecou je, že obal musí spĺňať určité hygienické normy. Verím tomu, že sa bude meniť zloženie obalov a paralelne s tým budú pribúdať aj nové recyklačné technológie.
Treba povedať, že máme za sebou veľmi zaujímavú cestu. V roku 2016 sa zásadne zmenila legislatíva, keď triedený zber na Slovensku na sto percent financujú výrobcovia, firmy, ktoré na slovenský trh uvádzajú rôzne výrobky. Pred deviatimi rokmi sme boli na úrovni okolo 23 percent recyklácie komunálneho odpadu, posledné dáta z roku 2023 ukazujú, že sme dosiahli viac ako 51 percent, takže ide o naozaj viac ako dvojnásobné zlepšenie. Urobili sme veľký krok dopredu a verím, že nám ešte veľmi pomôže, ak sa naozaj dobre rozbehne aj povinný zber kuchynského bioodpadu. Stále sa však môžeme zlepšiť aj v triedení tých tradičných materiálov - papier, sklo, plasty a tak ďalej, kde máme ešte nejaké rezervy. Z chvosta krajín Európskej únie, pred rokom 2016, sme sa dostali medzi ten lepší priemer a v niektorých oblastiach sme dokonca nadpriemerní.
Textilný odpad a nové výzvy
Okrem potravinového odpadu je ďalšou témou aj textilný odpad, ktorý mali obce začať triediť od januára 2025. Do triedenia textilu sme ako NATUR-PACK zaangažovaní od začiatku. Veľmi aktívne sme sa zúčastňovali aj pracovných skupín a rôznych debát so všetkými zainteresovanými stranami aj s ministerstvom životného prostredia. Podľa môjho názoru to momentálne nie je podchytené tak, aby to dávalo zmysel. Na zber textilu sa neaplikuje inštitút rozšírenej zodpovednosti výrobcov - aktivita nie je krytá z financií zo súkromných spoločností, ktoré textil uvádzajú na slovenský trh. Od 1. januára 2025 sa spustil nový systém triedenia textilu, zatiaľ však na úrovni samospráv. Tie majú povinnosť vytvoriť podmienky, aby občania mohli textil jednoducho vytriediť. Očakáva sa, že už za rok 2025 prídu prvé zaujímavé údaje a štatistiky o tom, koľko textilného odpadu sa vyprodukuje. Odhady hovoria o 60 - 70 tisícoch ton ročne, čo je veľmi veľké množstvo, najmä ak si uvedomíme, že väčšina dnes končí na skládkach. Na Slovensku už existuje niekoľko technológií, ktoré dokážu rôzne druhy textilu spracovať a vyrábať z nich nové produkty. Momentálne však nie sme vo fáze, keď by sa všetok textilný odpad systematicky spracovával. Beží projekt, ktorý by mal túto oblasť zastrešiť zo strany výrobcov. Situáciu môžeme prirovnať k spusteniu zálohového systému v roku 2022, avšak textil bude omnoho komplikovanejší na spracovanie. Obsahuje totiž väčšie množstvo rôznych materiálov, čo celý proces výrazne sťažuje.
Časté otázky pri triedení odpadu
V rámci NATUR-PACKu robíte analýzy triedeného zberu v rôznych mestách. Jednou z najaktuálnejších bola aj analýza plastov v Kežmarku. Je zaujímavé, že zistenia z rôznych samospráv sú veľmi podobné. V každej jednej analýze narážame na to, že sa v nich objavujú veci, ktoré tam nepatria. Momentálne nemám pri sebe definitívne výsledky za Kežmarok, ale v ostatných samosprávach znečistenie bežne presahuje 30 percent. Oveľa lepšie výsledky sa dosahujú pri zbere priamo z rodinných domov. Väčšinou sa tam používa vrecový systém alebo zber do vriec. Toto nám jasne ukazuje, že naďalej potrebujeme zvyšovať povedomie o správnom triedení odpadu. Smutným príkladom je žltý kontajner, určený na ľahké frakcie - konzervy, nápojové kartóny, rôzne fľaše, plastové tašky a podobne. Ak tam však niekto vyhodí stavebný odpad, ktorý je veľmi ťažký, stačí ho relatívne málo a z hľadiska hmotnosti sa percento znečistenia výrazne zvýši. Pred nami je preto ešte veľký kus práce, aby sme úroveň triedenia dostali na stav, s ktorým budeme spokojní, a aby sme nemali problémy ani pri následnej recyklácii. Niektoré materiály sú totiž veľmi citlivé na znečistenie, napríklad papier. Bežne sa stáva, že do modrého kontajnera niekto vyhodí veci, ktoré tam nepatria. Ak sa tam dostanú potraviny alebo mastné látky, papier sa môže znehodnotiť. Mali sme aj prípad, keď sa v modrom kontajneri rozliali chemikálie. Škoda bola veľká a úsilie väčšiny ľudí, ktorí triedili správne, bolo znehodnotené jedinou chybou.
Myslím si, že stále tu zohráva úlohu aj nízka motivácia. Tento prístup je však možné uplatniť iba vtedy, keď sa odpad zbiera po jednotlivých domácnostiach. Pri zbere do veľkých kontajnerov sa to nedá úplne realizovať. Chýba tu motivačná zložka - ľudia to zatiaľ necítia priamo na svojej peňaženke. Platí síce pravidlo, že za triedený zber sa neplatí a za zmesový áno a že časť skládkových poplatkov každej samosprávy sa odvíja od úrovne triedenia, no stále to nie je nastavené spravodlivo na úroveň jednotlivých domácností. Ďalším problémom, najmä vo väčších mestách, je takzvaná odpadová turistika. Aj preto sa čoraz častejšie uzatvárajú stojiská s kontajnermi a vznikajú oplotené alebo uzamknuté miesta na odpad. Bežne sa stáva, že niekto dochádza do mesta, napríklad za prácou, a nosí si so sebou aj odpad, ktorý potom vyhodí tam, kde nájde voľné miesto. S týmto javom sme sa stretli od západného po východné Slovensko. Týka sa hlavne veľkých miest a môže to mať podiel na zlých výsledkoch našich analýz.
Obal od čipsov
Na Instagrame sme sa pýtali našich čitateľov a čitateliek, pri ktorom odpade vždy váhajú a čo im robí triedenie stále problém. Prvým odpadom, ktorý k nám prišiel na podnet od nášho čitateľa, bol obal od čipsov. Existujú rôzne druhy obalov od čipsov. Najbežnejšie sú kompozitné, ktoré sa skladajú z plastu a hliníka, prípadne úplne z plastu. Existujú aj špecifické druhy čipsov, ktoré sú v papierových dózach. V nich je použitý aj plast a hliník. Svojou skladbou sa podobajú na takzvané tetrapaky a triedia sa podobne ako nápojové kartóny. Vždy je dobré pozrieť sa, z čoho je obal vyrobený. Výrobcovia väčšinou uvádzajú príslušné symboly.
Obaly od pizze
Téma obaly od pizze mala veľký ohlas na našom YouTube kanáli NATUR-PACK verejnosti. Dokonca nadpriemerný, práve pre polemiku, že ak je obal mastný, nemal by ísť do modrého kontajnera. Máme to však odkonzultované aj s recyklátormi, ktorí nám odsúhlasili, že pár mastných škvŕn nevadí. Len málokedy je obal od pizze natoľko znečistený, že by nemalo zmysel ho recyklovať. Pokiaľ zostáva iba bežné malé množstvo mastných fľakov, nie je problém ho vložiť do modrej nádoby. To isté platí pre obaly od vajíčok či kartónové rolky z toaletného papiera. Áno, v drvivej väčšine prípadov. Máme to aj otestované, keďže sme kupovali pizze od rôznych výrobcov. Dnes sú obaly navrhnuté tak, aby chránili pred stlačením s pizzou. Práve z tohto dôvodu sa pizza nelepí vrchnou stranou na krabicu. Voláme ich pikošky v triedenom zbere.
Tuba od zubnej pasty
Väčšina obalov zubných pást je buď z plastu, alebo ide o kompozitné obaly, prípadne sú kovové či z hliníka. Takmer všade na Slovensku platí, že či už je obal plastový alebo hliníkový, ak je dôkladne vyprázdnený, patrí do žltého kontajnera. Treba si uvedomiť, že triedený zber na Slovensku nie je jednotný, preto je dôležité pozrieť si nálepky na kontajneroch alebo si naštudovať systém zberu v konkrétnej obci. Zároveň je veľmi dôležité, aby boli obaly čo najviac vyprázdnené. Uľahčí to následný proces recyklácie, najmä pri plastových tubách.
Obaly od liekov a lakov na nechty
Sklenený obal od lakov patrí na zberný dvor. Plastové obaly z liekov sú väčšinou kompozitné materiály, kombinácia plastu a hliníkovej fólie, pričom plast tvorí väčšinu. Triedia sa do žltého kontajnera, samozrejme bez liekov. Obaly od liekov sú vhodné na triedenie len vtedy, keď už neobsahujú žiadne lieky.
Klasická zubná kefka
Klasická zubná kefka je väčšinou vyrobená z plastu alebo z kombinácie rôznych plastov, takže sa dá vytriediť ako plast. Sú však kefky, pri ktorých výrobcovia zabezpečili systém spätného zberu, napríklad kefky od značky Curaprox. Potom sú kefky, ktoré sú kompostovateľné. Pri nich treba postupovať podľa inštrukcií výrobcu. Treba si teda naštudovať, čo všetko patrí do jednotlivých kontajnerov a bioodpadu v konkrétnej samospráve. Dnes je na trhu veľa kefiek, najčastejšie sú stále plastové, ktoré patria do žltého kontajnera. Potom sú kompozitné a čoraz častejšie pribúdajú kefky s elektrokomponentmi, napríklad sonické kefky. Hlavica týchto kefiek je zložená z gumených a plastových častí, ktoré tvoria ťažký kompozit, ktorý sa už ďalej nedá spracovať, a preto by mala ísť do zmesového kontajnera - čiernej nádoby. Telo tejto kefky je elektroodpad, ktorý nepatrí do žltého kontajnera.
Zodpovednosť spotrebiteľa a výrobcov
Verím, že je našim čitateľom jasnejšie. Otázok nám prišlo viac a niektoré boli aj úsmevné. Myslím si, že keď dieťa ukáže, že chápe, prečo je to dôležité, môže to byť motivujúce najmä pre rodičov alebo starých rodičov. Taká hrdosť z toho, že dieťa ich usmerní, by mohla pôsobiť povzbudivo. Párkrát ste spomenuli zodpovednosť výrobcov, ktorí sú zodpovední za svoje výrobky, no aj my, spotrebitelia by sme mali mať nejakú mieru zodpovednosti za odpad, ktorý vyprodukujeme.
Tak úplne prvé je, aby sme nakupovali len to, čo vieme, že skutočne spotrebujeme. Vidíme to aj v analýzach, v kontajneroch alebo vo vreciach, kde končia naozaj nespotrebované potraviny - či už úplne, alebo čiastočne. Preto je dôležité kupovať si len také množstvo zásob, ktoré naozaj dokážeme spotrebovať. Aj mne sa to občas nepodarí a potom ma to hnevá. Druhý krok je pozerať sa na nákup aj z pohľadu odpadu, ktorý z toho vznikne hneď, alebo v prípade elektroniky neskôr. Našťastie, dnes už máme pre všetky druhy odpadu nejaký kontajner alebo miesto, kam ich správne vyhodiť, takže triedenie je dostupné pre každého. Pri nákupe by som teda zvážil dve veci: po prvé, či to naozaj spotrebujem a potrebujem, a po druhé, čo sa s tým stane, keď to doslúži - kam to patrí, v akom je to obale, či je to recyklovateľné, alebo nie.
Alchýmia triedenia komunálneho odpadu
V rámci NATUR-PACKu ste vypracovali aj pomôcku o veciach, o ktorých sme sa dnes rozprávali. Vypracovali sme ju v spolupráci s neziskovou organizáciou INCIEN - Inštitút cirkulárnej ekonomiky, a v prípade mesta Bratislava aj s hlavným mestom a zberovou spoločnosťou OLO. Ide o najpodrobnejšiu online príručku o správnom triedení a predchádzaní vzniku odpadov, ktorá sa volá Alchýmia triedenia komunálneho odpadu. Je bezplatne dostupná na stiahnutie napríklad na stránke NATUR-PACK alebo Incien a veľa samospráv ju má aj na svojich webových stránkach. Snažíme sa ju priebežne dopĺňať aj o rôzne „pikošky“. Máme za sebou už päť aktualizácií a čoskoro príde ďalšia, pretože príručka je vlastne živý materiál, ktorý reaguje na otázky a podnety zo strany verejnosti. Poslednú aktualizáciu sme robili na prelome rokov 2024 - 2025, dokončili sme ju asi tesne pred Vianocami. Pribudla tam nová kapitola s názvom Zberný dvor, pretože veľa odpadov smerujeme práve na zberné dvory a často ide o odpady, ktoré ľuďom robia problémy - nebezpečné odpady, r…
tags: #dieta #odhadzuje #odpadky