Narodenie dieťaťa je radostnou udalosťou, ktorá so sebou prináša množstvo administratívnych povinností, najmä ak k nej dôjde mimo územia Slovenskej republiky. Mnoho Slovákov a Sloveniek žije, pracuje a zakladá si rodiny v zahraničí, pričom otázka štátneho občianstva ich potomkov je jednou z najčastejších tém, ktoré riešia. Vďaka slovenskej legislatíve je proces nadobudnutia občianstva pre tieto deti relatívne jasne definovaný, hoci vyžaduje dôslednú prípravu dokumentácie.
Princíp krvi ako základný pilier občianstva
Vo väčšine európskych štátov, vrátane Slovenskej republiky, dominuje princíp krvi (ius sanguinis). Inak povedané, občianstvo dedíme po svojich rodičoch. V zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov štátne občianstvo SR narodením nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR.
Zákon umožňuje dieťaťu mať slovenské občianstvo, aj keď sa nenarodilo na území Slovenskej republiky. Môžeme tvrdiť, že slovenské občianstvo dieťa automaticky „dedí“ po svojom rodičovi. Ak sa dieťa narodí v zahraničí, štátne občianstvo automaticky nadobúda po svojich rodičoch. Postačuje, ak len jeden z rodičov má slovenské občianstvo. Nezáleží na tom, či je druhý rodič Slovák alebo štátny občan inej krajiny a nezmení na tom ani to, či sa dieťa narodí na Slovensku alebo ho porodíte v cudzine.
Potreba úradného potvrdenia: Slovenský rodný list
Hoci dieťa slovenského občana získava štátne občianstvo automaticky narodením, je nevyhnutné tento fakt formálne potvrdiť pred slovenskými úradmi. Na to, aby Slovenská republika právoplatne dieťa uznala za svojho občana, je nutné, aby preň rodičia získali na Slovensku rodný list.
Rodný list je verejná listina, matričný doklad, ktorý obsahuje informácie o narodení dieťaťa (deň, mesiac, rok, miesto narodenia a rodné číslo dieťaťa), základné údaje o dieťati (meno a priezvisko dieťaťa, pohlavie dieťaťa) a údaje o jeho rodičoch (meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum a miesto narodenia, štátne občianstvo a rodné číslo rodičov). Rodný list potrebuje rodič na tieto úkony: pri zápise dieťaťa na trvalý pobyt, pri vybavovaní zdravotného poistenia pre dieťa, pri žiadosti o materské a rodičovské príspevky, keď chce pre dieťa vybaviť cestovný doklad atď.
Proces zápisu do Osobitnej matriky
O rodný list požiada rodič na osobitnej matrike Ministerstva vnútra SR, ktorá sídli v Bratislave. Na základe oznámenia sa do Osobitnej matriky zapisujú údaje o narodení štátnych občanov SR, ktoré nastali mimo územia SR. Mimo územia SR znamená na území cudzieho štátu, na zastupiteľskom úrade SR v cudzom štáte, na lodi alebo v lietadle mimo územia SR, či na území nepatriacom žiadnemu štáte.
Ak chcete požiadať o slovenský rodný list pre dieťa, ktoré sa narodilo v zahraničí, neobraciate sa priamo na Osobitnú matriku. Komunikácia s Osobitnou matrikou prebieha cez „sprostredkovateľa“, buď prostredníctvom zastupiteľského úradu SR v cudzom štáte alebo cez matričný úrad, v ktorého územnom obvode má alebo mal občan posledný trvalý pobyt, alebo cez ktorýkoľvek matričný úrad, ak občan nemal na území SR trvalý pobyt. Narodenie vášho bábätka teda oznámite jednej z týchto inštitúcií - je treba, aby ste sa pri tejto príležitosti osobne dostavili aj s potrebnými dokladmi na zápis matričnej udalosti.
Lehoty a dokumentácia
Osobitná matrika má zo zákona vykonať zápis najneskôr do troch mesiacov, v odôvodnených prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť, a to najviac o tri mesiace, o čom by vás ale písomne upovedomili. Nepísaným pravidlom je, že stíhajú vydať rodný list do 9 týždňov. Zastupiteľské úrady však zo zákona žiadnu lehotu na vybavenie nemajú, čo môže vybavenie zdržať.
Na vybavenie slovenského rodného listu budete potrebovať:
- Rodný list - vydaný štátom, v ktorom sa dieťa narodilo.
- Sobášny list rodičov (ak sú rodičia zosobášení).
- Ev. doklad o otcovstve.
- Platný doklad o štátnom občianstve SR rodiča (občiansky preukaz alebo cestovný pas).
- Prípadne aj rodný list rodiča, ktorý je občanom SR.
Nakoľko ide o „cudzozemskú verejnú listinu“, zákon vyžaduje, aby bola úradne preložená súdnym prekladateľom do slovenského jazyka. V zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z.z. rodný list dieťaťa narodeného v cudzine, ktorý je nutné preložiť súdnym prekladateľom do slovenčiny, musí spĺňať všetky náležitosti pre úradné použitie. Preklad sa týka aj takzvaného „medzinárodného“ rodného listu.
Skôr však, ako dáte cudzí rodný list preložiť súdnemu prekladateľovi, overte si, či nebude potrebné najprv zaobstarať aj vyššie overenie (legalizáciu, resp. superlegalizáciu alebo tzv. apostilu) - overenie pravosti podpisov a pečiatok na cudzom dokumente, aby bol doklad platný aj na Slovensku. Podmienka vyššieho overenia cudzích verejných listín závisí od toho, ako má SR zmluvne upravené vzťahy s konkrétnymi štátmi.
Zložitosť dvojitého občianstva
Ak má dieťa jedného rodiča slovenského občana a druhý rodič je občan iného štátu, to, či bude mať dve občianstva, záleží od toho, či štát druhého rodiča povoľuje viacero občianstiev alebo naopak ich zakazuje. Je mnoho krajín, ktoré nevylučujú možnosť dvojitého občianstva, ak s tým nemá problém štát, ktorého ste občanom (napríklad Veľká Británia).
Sú štáty, kde nechcú dvojitých občanov, ale prižmúria oči v prípade, že sa dieťa narodí v zmiešanom manželstve, keďže občianstvo nadobúda po rodičoch (Slovinsko). Iné štáty, ako napríklad Čierna Hora, môžu byť striktné. Právo je striktné. Novonarodené deti môžu získať občianstvo Čiernej Hory iba v prípade, že sa preukáže, že nezískali občianstvo druhého rodiča.
Existujú aj štáty, ktoré tolerujú druhé občianstvo, ale iba do určitého veku. Napríklad ak je jeden z rodičov japonský štátny občan, dieťa nadobudne japonské štátne občianstvo narodením, ale do 22. roku života sa musí rozhodnúť pre jedno zo štátnych občianstiev.
Prípadové štúdie a praktické rady
V prípade zmiešaného slovensko-bieloruského páru majú rodičia právo vybrať si z dvoch možností: ponechať dieťaťu bieloruské občianstvo a vybaviť mu bieloruský pas (nepovažuje sa to za dvojité občianstvo, pretože v tomto prípade je dieťa pre bieloruské úrady iba občanom Bieloruska) alebo úradne vybaviť pre dieťa vystúpenie z bieloruského občianstva (po registrácii vystúpenia z bieloruského občianstva bude dieťa potrebovať vízum pre vstup do Bieloruska).
Zaujímavým príkladom je Jordánske kráľovstvo. Dieťa získa jordánske občianstvo iba v prípade, že je otec dieťaťa jordánskym občanom. Nie ak je iba matka jordánskou občiankou. Nevylučuje sa dvojité občianstvo, ak ho dieťa zdedí po matke. Znamená to, že z kombinácie Slovák-Jordánka by dieťa získalo iba slovenské občianstvo, z kombinácie Slovenka-Jordánec slovenské aj jordánske občianstvo.
Na rozdiel od Jordánska, vo väčšine európskych krajín nezáleží na tom, či dieťa zdedí občianstvo po matke alebo po otcovi. Niekde však býva zvykom, že po matke dedí občianstvo automaticky, kým po otcovi bez nejakých „vybavovačiek“ len vtedy, ak sú rodičia zosobášení. Spomeňme Francúzsko. V prípade, že sú rodičia manželia a otec je Francúz, dieťa získa francúzske občianstvo automaticky. Ak rodičia nie sú manželia a otec je Francúz, mal by sa prihlásiť k dieťaťu pred alebo po narodení.
Ak ste slovenská občianka, ktorá žije v zahraničí už dlhší čas a Vaše dieťa sa narodilo v zahraničí, máte nárok na získanie slovenského občianstva pre svoje dieťa. Podľa slovenského práva Vaše dieťa pravdepodobne nadobudlo slovenské občianstvo narodením, ak ste boli slovenskou občiankou v čase jeho narodenia. Žiadosť sa podáva na slovenských veľvyslanectvách alebo priamo na príslušných okresných úradoch v Slovenskej republike. Budú potrebné dokumenty, ako napríklad rodný list Vašej dcéry, doklad o Vašom slovenskom občianstve (v čase jej narodenia), sobášny list a iné relevantné dokumenty. Po potvrdení slovenského občianstva je potrebné vybaviť zápis narodenia do osobitnej matriky. S osvedčením o štátnom občianstve a slovenským rodným listom je možné požiadať o slovenský cestovný pas.
Ak sa maloleté dieťa narodilo v cudzine, za účelom vystavenia slovenského rodného listu je potrebné oznámiť našim úradom narodenie dieťaťa v zahraničí. Narodenie dieťaťa sa zapisuje a rodný list dieťaťu vystavuje Osobitná matrika MV. Ak sa na území Slovenskej republiky narodí štátny príslušník tretej krajiny, ktorého rodič má udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, môže rodič požiadať policajný útvar o udelenie pobytu. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu je možné podať na ktorejkoľvek cudzineckej polícii.
tags: #ake #obcianstvo #dostane #dieta #narodene #rodicom