Žaby, ako zástupcovia triedy obojživelníkov (Amphibia), predstavujú fascinujúcu skupinu živočíchov s komplexným životným cyklom, ktorý zahŕňa vodné aj suchozemské prostredie. Obojživelníky tvoria evolučný prechod medzi vodnými a suchozemskými stavovcami. Ich larválne štádium prebieha zväčša výlučne vo vodnom prostredí, pričom larvy dýchajú žiabrami. Pri premene (metamorfóze) na dospelé jedince sa im vytvárajú pľúca a prechádzajú na dýchanie atmosférického kyslíka. Veda, ktorá sa zaoberá štúdiom obojživelníkov, sa nazýva batrachológia.
Anatomické a fyziologické základy pre život obojživelníkov
Povrch tela bol u pôvodných obojživelníkov krytý šupinami alebo kosteným pancierom, no dnešní zástupcovia majú hladkú kožu bez šupín. V koži sa nachádza množstvo slizových žliaz, ktoré chránia kožu pred vyschnutím a sú nevyhnutné pre kožné dýchanie. Vnútorná opora tela je v prevažnej miere kostená. Jej základ tvorí chrbtica, pričom vôbec po prvýkrát sa stretávame s krčným stavcom. Lebka je s týmto prvým stavcom spojená dvojkĺbovo, čo umožňuje nadvihnutie hlavy. U žiab rebrá úplne chýbajú, a keďže sa rebrá neupínajú na hrudnú kosť, hrudný kôš nie je vytvorený.
Výmenu plynov u dospelých jedincov zabezpečujú pľúca, ktoré majú u žiab zložitejšie a zriasnenejšie usporiadanie. Kvôli absencii hrudného koša sa vzduch do pľúc dostáva aktívnym „prehĺtaním“ pomocou svalov ústnej dutiny. Dýchanie pľúcami je navyše do značnej miery dopĺňané, až do 90 %, kožným dýchaním. Transport látok v tele je v porovnaní s rybami zložitejší v dôsledku prechodu na pľúcne dýchanie. Vytvárajú sa dva krvné obehy (malý pľúcny a veľký telový). Centrálne srdce tvoria dve predsiene a jedna komora, kde dochádza k čiastočnému miešaniu okysličenej a odkysličenej krvi.
Rozmnožovanie ako kľúč k zachovaniu druhu
Rozmnožovanie je jednou zo základných funkcií všetkých živočíchov. U žiab je tento proces ovplyvnený mnohými faktormi, od klimatických zmien po stratu biotopov. Životný cyklus žiab je ukážkovým príkladom metamorfózy. Embryonálny vývin je zložitý proces, pri ktorom dochádza k transformácii jedinej bunky, zygoty, na plne vyvinutý organizmus. Po oplodnení nasleduje mitóza, vzniká morula, neskôr blastula a následne gastrulácia, kedy dochádza k preskupovaniu buniek za tvorby troch zárodočných vrstiev.
U žiab sa vyskytuje, až na malé výnimky, vonkajšie oplodnenie, to znamená, že spojenie spermie a vajíčka prebieha mimo tela samice. Dospelá samička žaby nakladie vo vode vajíčka, ktoré samček postrekuje tekutinou, v ktorej sú spermie. Každý druh žaby má typický hlas, ktorý láka na miesta rozmnožovania.
Správanie počas párenia a migrácia
S príchodom teplých jarných dní sa začína obdobie rozmnožovania. Žaby migrujú zo zimovísk na miesta rozmnožovania, často prekonávajúc značné vzdialenosti. Rozmnožovanie žiab zahŕňa kopuláciu, pri ktorej dochádza k odovzdávaniu spermií. U žiab môžeme pozorovať samčekov, ako sa pevne držia svojich družiek. Ide o tzv. amplex, typ rozmnožovacieho správania charakteristický práve pre žaby.
V čase párenia sa žaby ozývajú svojím charakteristickým hlasom. Kvákanie niekoľkých desiatok samcov tak dokáže vytvoriť neuveriteľný hluk. Zvlášť intenzívnym hlasom sa vyznačujú najmä rosničky zelené a skokany rapotavé. Sila ich hlasu je obdivuhodná. Menej hlučné bývajú skokany hnedé, ktoré sa ozývajú slabým hlasom pripomínajúcim tlmené vrčivé kuorr.
Vývoj žubrienok a premena na dospelca
Z oplodnených vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sa nazývajú žubrienky. Z každého vajíčka sa vyliahne larva volaná žubrienkou, má sotva 0,5 cm. Žubrienky majú silný chvost, ktorý slúži na pohyb vo vode. Živia sa riasami, čím napomáhajú udržiavaniu čistoty vody. Niektoré druhy žiab prenášajú žubrienky do vody na svojich chrbtoch.
Frog Song: The World of Amphibians - Full Documentary
Žubrienky prechádzajú zložitou premenou (metamorfózou), počas ktorej sa vyvíjajú končatiny, zanikajú žiabre a vyvíjajú sa pľúca. Žubrienky majú žiabre zatiahnuté do žiabrovej dutiny. Pri premene na dospelého jedinca im žiabre zanikajú a sú nahradené pľúcami. Žubrienky majú aj bočnú čiaru, ktorý dospelcom zaniká. Žubrienkam postupne rastú najprv zadné nohy, potom predné. Chvost už nepotrebujú, skracuje sa až mizne. Premena žubrienky na dospelú žabu trvá približne 3 mesiace.
Rozmanitosť druhov a ich špecifiká
Na Slovensku sa vyskytuje niekoľko druhov žiab, ktoré sa líšia svojimi rozmnožovacími stratégiami. Skokan hnedý patrí medzi najotužilejšie žaby a rozmnožuje sa skoro na jar, často aj v období, keď sa na mnohých miestach ešte nachádza sneh. Vajíčka kladie do zhlukov na jedno miesto. Skokan zelený je viazaný na vodu a párenie prebieha v máji až júni. Samičky kladú vajíčka v chumáčoch na vodné rastliny. Ropucha bradavičnatá kladie vajíčka v dlhých rôsolovitých povrazcoch dlhých až 5 - 10 metrov.
Ochrana a ekologický význam
Žaby zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystéme. Živia sa hmyzom, vrátane prenášačov ochorení, a slúžia ako potrava pre rôzne druhy živočíchov ako sú napríklad vážky, ryby, hady, vtáci, chrobáci a stonožky. Žaby patria medzi najohrozenejšie živočíchy na svete. Ich populácie klesajú v dôsledku straty biotopov, znečistenia životného prostredia, klimatických zmien a chorôb. Všetky druhy obojživelníkov na Slovensku sú ohrozené a chránené.
Hlavné hrozby zahŕňajú vysúšanie vodných plôch, odvodňovanie krajiny a likvidáciu lužných lesov. Počas migrácie na miesta rozmnožovania sú žaby ohrozené cestnou dopravou. V mnohých oblastiach sa inštalujú zábrany, ktoré zabraňujú žabám prechádzať cez cesty, a budujú sa trvalé koridory, ako napríklad podchody popod cestu. Je dôležité zvyšovať povedomie verejnosti o ohrození žiab a o dôležitosti ich ochrany. Buďte preto ohľaduplní. Na takýchto úsekoch znížte rýchlosť a snažte sa vyhnúť migrujúcim žabkám, ale aj dobrovoľníkom, ktorí prenášajú žabky na druhú stranu.
tags: #ake #oplodnenie #ma #zaba