Vaše dieťa Vás neprestane prekvapovať. Nielenže jeho fyzický vývin je úžasný, keďže už dokáže samostatne chodiť, snaží sa behať, chodiť po schodoch či cúvať, ale súčasne nastáva ohromný vývin aj v kognitívnej oblasti. Práve v oblasti jemnej motoriky a reči sa najvýraznejšie prejaví progres vo vývine v druhom roku života. V tomto období je už naozaj samostatné - s radosťou pozoruje svojich rodičov pri domácich prácach a pokúša sa ich napodobniť. Ak má k dispozícii vhodné nástroje, s chuťou sa pustí do „vlastnej práce“. Tento článok poskytuje podrobný prehľad kľúčových míľnikov, ktoré možno očakávať u dieťaťa vo veku okolo 18 mesiacov, a ponúka rady, ako podporiť jeho komplexný rast a rozvoj.
Fyzický vývin a motorika: Svet objavovania v pohybe
V 18. mesiaci života dieťa prechádza intenzívnym obdobím rozvoja motorických schopností. Jeho zvyšujúca sa fyzická obratnosť znamená, že batoľa dokáže pravdepodobne držať pohár a piť z neho, bez toho, aby čokoľvek rozlialo, rovnako ho dokáže položiť na stôl bez rozliatia. Drobček v 18. mesiaci zvyčajne chodí bez pomoci dospelého viac-menej bezpečne - v závislosti od toho, kedy začal robiť prvé kroky. Okolo 2 rokov začína našľapovať pätou a postupne prenáša váhu na celé chodidlo. Robí väčšie a rýchlejšie kroky, už neudržuje rovnováhu s rukami vo vzduchu, ale pohybuje rukou a nohou striedavo. Pri schodoch sa už vie pridŕžať zábradlia a stúpa jednou nohou k druhej. Do schodov stúpa s pomocou dospelého alebo sa pridŕža zábradlia. Zvyčajne vystúpi na schod oboma nôžkami naraz.
Hrubá motorika: Od chôdze k rytmu
Medzi 19. a 21. mesiacom sa vaše dieťa postupne naučí zdvihnúť hračku zo zeme bez toho, aby spadlo. Ľahko si poradí s chôdzou vzad a dokáže chodiť po schodoch len s prísunom jednej nohy, bez toho aby sa muselo pridržiavať zábradlia. Pri chôdzi sa zvládne rýchlo zastaviť, otočiť, a zvládne aj ľahšie kopanie do lopty, pričom musí krátkodobo udržať rovnováhu na jednej nohe. Vo veku 2 rokov dieťa začína chápať rytmus. Pravdepodobne ste predtým pozorovali, že vaše dieťa rado tancuje či hrá na akýkoľvek nástroj. V súčasnej dobe začínajú mať jeho tanečné pohyby a vydávané melódie rytmus. Vďaka tancu, ktorý väčšina detí miluje, dochádza k rozvoju pohybových schopností dieťaťa. Podporujte ho v tanci a aj vy sa s ním pohybujte v rytme hudby. Jednak dieťa "kopíruje" pohyby od vás a zároveň spolu trávite aj príjemné chvíle. Dvojročné dieťa vie behať, aj keď nevie ešte spomaliť a zatočiť v behu. Ľahko dokáže urobiť drep a znovu sa postaviť.
Jemná motorika: Presnosť a tvorivosť
Jemná motorika sa rozvíja prostredníctvom hier a hračiek - ako napr. triediče tvarov, drevné vkladačky, hanojské veže apod. Dieťa bude tiež schopné zdvihnúť malé predmety a umiestniť ich do inej väčšej nádoby a potom ich znova vytiahnuť. Dieťa v tomto veku kreslí, stavia, rozbaľuje veci, ukladá hračky do nádob. Veľmi obľúbené sú vkladačky - pomáhajú pri precvičovaní presných pohybov. Drevené kocky sú základ, poskytujú radosť z tvorby. Dieťa začne prejavovať svoj umelecký talent a začne vytvárať vzory s prstovými farbami. Čo sa týka pasteliek, bude prevažovať preferencia jednej príp. 2 farieb - výrazných - napr. čierna a červená. Už v tomto veku si dieťa podopiera ceruzku, bodkuje, robí čiary oboma rukami, neskôr tvary ako špirály a slučky. Vhodné sú hrubé farebné ceruzky, voskovky pre batoľatá, prateľné kriedy či doma vyrobené pečiatky s cviklovou šťavou.
Vo veku 2 rokov by malo dieťa zvládnuť prevracať v knižke jemné stránky jednu po druhej. Malo by sa naučiť obliecť si ponožky, čiapku alebo nohavice v páse na gumičku. Zvládne otočiť kľučkou, tak aby si samo otvorilo dvere (ľahšie je otváranie smerom od seba). Malo by dokázať postaviť vežu zo 4 kociek. S vašou pomocou tričko alebo sveter zvládne natiahnuť cez hlavu, ale orientácia predného a zadného dielu stále zostáva na vás, rovnako tak ako aj prevlečenie rúk cez rukávy. Tiež zvládne viesť jazdec po zipse - zapnúť a rozopnúť ho, ale zapínanie gombíkov je stále veľmi ťažké.
Typickým prejavom vývinu jemnej motoriky je aj tzv. prekročenie stredovej čiary. Dieťa je schopné, ak mu rodič podá hračku a ono už jednu drží, preložiť si ju do druhej ruky a zobrať si aj tú ponúkanú. Prípadne ak drží hračky v oboch rukách a niekto mu ponúka ďalší predmet, jednu z hračiek je schopné odložiť na zem alebo na kolená - ak sedí - a zobrať si ho. Rovnako má tendenciu ukazovať predmety a svoje hračky druhým ľuďom, aby si ich pozreli - a potom si ich berie od nich späť.
Rozvoj reči a komunikácie: Krok za krokom k vyjadreniu
Vývoj reči u malých detí je fascinujúci a prebieha veľmi dynamicky, hoci nie úplne synchrónne u všetkých detí. Niektoré začnú hovoriť o pár týždňov alebo mesiacov skôr či neskôr ako iné deti. Existujú však jasné „termíny“, dokedy by deti mali zvládať isté zručnosti, inak im v tom treba pomôcť.
Slovná zásoba a jej explózia: Od prvých slov k vetám
Pediatrička a logopedička Lauren Reinhardt tvrdí, že schopnosť hovoriť a bohatá slovná zásoba zohráva veľký význam pri formovaní ostatných schopností a zručností. Štúdie ukázali, že deti, ktoré pri nástupe do školy poznajú viac slov, majú rozvinutejšiu schopnosť hovoriť a slovnú zásobu, dosahujú tiež lepšie výsledky. Nejde len o známky alebo schopnosť porozumieť učivu, ide aj o lepšiu schopnosť riešiť sociálne, emocionálne otázky. Taktiež majú lepšie správanie a presnejšie sa vyjadrujú, keď potrebujú pomoc. Výskum ukázal, že chlapci majú dva až trikrát väčšiu pravdepodobnosť oneskoreného vývoja reči oproti dievčatám.
Prvé slovíčka by deti mali povedať približne okolo jedného roku. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (napríklad „kiki“ - kľúče, „gogo“ - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová.
V období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. „Havom“ môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku).
Ďalší dôležitý rečový míľnik je 18 mesiacov. Vtedy by dieťatko malo vedieť povedať približne 20 slov. Nemusia byť jasne a zreteľne vyslovované, ale musia tvoriť jeden celok, snažiť sa vyslovovať ich ako dospelí a pomenúvať nimi tú pravú vec alebo činnosť. Je úplne normálne, že v tomto veku deti niektoré písmená nevedia správne vysloviť. Batoľa v 18. mesiaci vie aktívne používať 15 a viac slov, ktoré už spája do dvojčlenných viet. Jeho slovná zásoba je čoraz bohatšia. Jeden výraz často použije na označenie konkrétnej veci, človeka alebo činnosti. Napríklad „brm-brm“ môže znamenať auto, ale aj šoférovať. „Tata“ môže byť ocino, ale aj cudzí muž v supermarkete.
V období od 18. do 24. mesiaca dieťa na začiatku 18. mesiaca tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie „mama, daj!“. Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa.
Dieťa vo veku dvoch rokov by malo vedieť spojiť dve slová, aby dávali správny význam a tiež by mali vedieť dve slová významovo pripojiť. Napríklad mali by vedieť k slovu „Slnko“ priradiť slovo „žltý“ alebo k slovu „mama“ slovo „kráča“ a podobne. Slovná zásoba detí v tomto veku by mala optimálne obsahovať 50 až 100 slovíčok. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.
Medzi vekom dva a tri roky sa udeje veľký skok. V deň, keď dieťa dosiahne vek tri roky, môže mať v zásobe až tisíc slovíčok. Samozrejme, je nemožné, aby rodičia vedeli zrátať, koľko slovíčok ich dieťa vie, ale ak by ich bolo málo, určite by si to všimli. Iný spôsobom, ako môžete vyhodnotiť, či má vaše trojročné dieťa dostatočnú slovnú zásobu: dieťa by malo používať vety, ktoré obsahujú päť až sedem slov. Reč trojročného dieťaťa by mala byť zrozumiteľná už nielen mamičke, ale aj ľuďom mimo rodiny.
Porozumenie reči a plnenie pokynov
Detičky už vedia používať 15 a viac slov a dokážu ich vysloviť jasne. Rovnako ich spájajú do jednoduchých slovných spojení. Tiež dokáže počúvnuť jednoduché pokyny ako napr. dones svoj pohár, kde sú topánky apod. Okrem aktívnej reči sa skvalitňuje aj úroveň porozumenia. Dieťa rozumie reči skôr, ako začne rozprávať. V ranom veku si uvedomuje, že každá vec má svoj názov, a túži sa učiť. Pýta sa: „Čo je to?“ - a dokáže si zapamätať nové slová aj po jedinom vypočutí. Dochádza k tzv. explózii slovnej zásoby - pasívne si ich ukladá a neskôr prekvapivo používa.
Gramatika v plienkach: Skloňovanie, časovanie a "dysgramatizmy"
Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo „bába“ v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu „kde je?“. Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje.
V období od 24. do 30. mesiaca môžu z úst detí zaznieť vety ako „Bába spala“, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli. Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré).
Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. „Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí.
Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Ak povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“, nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.
Interakcia a podpora rečového vývinu
Pre rozvíjanie slovnej zásoby je dôležité, aby ste podporovali reč dieťaťa - to znamená, ak dieťa povie niečo nesprávne, vyhýbame sa slovu „zle povedané“ a namiesto toho chválime jeho úsilie rozprávať a opakujeme po ňom vetu správnym spôsobom, aby si dieťa uvedomilo, ako má melódia vety znieť. Pre dieťa totiž veta, ktorú vyslovujeme, znie ako jeden zvuk - nedokáže v nej odlíšiť jednotlivé slová. Pri rozhovore s dieťaťom nešušlite, nenapodobňujte jeho maznavú reč, hovorte jasne. Na chybné slovo či vetu ho neupozorňujte, radšej ju správne zopakujte.
"Moje" a majetnícke správanie
Typické pre dieťatko v tomto veku je jeho majetnícke správanie - často opakuje a vyslovuje slovo „moje“ a má problémy o niečo sa deliť. Často aj keď niekomu niečo dá, ihneď mu to berie naspäť. Na všetko hovorí „moje“, najmä keď sa o to má podeliť so súrodencom alebo s kamarátom z ihriska. Na druhej strane sa rado pochváli obľúbenými hračkami a ukazuje ich druhým.
Vývinová neplynulosť reči
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Kognitívne schopnosti a chápanie sveta: Malý vedec v akcii
Teraz, keď je dieťa nezávislejšie a môže samostatne chodiť a získavať informácie a skúsenosti svojím vlastným spôsobom, nastáva ohromný vývin aj v kognitívnej oblasti. Zrak dieťaťa je už natoľko vyvinutý, že mu pomáha pri objavovaní a motivuje ho k preskúmavaniu sveta. Dokáže vnímať hĺbku aj vzdialenosť, a presne siahnuť po predmetoch vzdialených 35 cm. Dieťa už dokáže pochopiť, že predmet, ktorý sme schovali pred ním, existuje ďalej a ide ho zobrať. Ak niečo však schováme, keď to dieťa nevidí, neuvedomuje si to. Takýmto spôsobom môžeme obmieňať zásobu hračiek dieťaťa - nadbytok hračiek vedie u dieťaťa skôr k tomu, že nevie s čím sa má hrať, preto rodičia môžu hračky odložiť a o mesiac vymeniť za iné hračky - tak stimulujú pozornosť a záujem dieťaťa. Vyvarujeme sa však schovávaniu hračiek a predmetov, na ktoré je dieťa citovo viazané - napr. tie, ktoré mu pomáhajú zaspať.
Zvedavosť, pozornosť a hry na "ako"
Dieťa zostáva stále veľmi zvedavé a všetko ho zaujíma. Typickou hrou pre tento vek je hra „na ako“ - napr. kŕmi bábiky, opravuje dvere, reže pílkou… Pozornosť dieťaťa je ešte veľmi rozptýlená - niekedy nevydrží pri činnostiach ani minútu a niekedy sa zdá byť niečím úplne fascinované a akoby „zamrzne“ na mieste. Deti vo veku okolo roka a pol začínajú fascinovať bubliny a nadšene do nich fúkajú.
Využívanie predmetov na iné účely a triedenie
Dokáže už triediť hračky podľa určitého kritéria - farby, druhu - ale len podľa jedného. Predmety využíva aj na iný účel ako sú určené - napr. hrnček môže predstavovať loď, lyžica lietadlo apod.
Sebauvedomenie a miesto v rodine
Dieťa si už uvedomuje seba samého a vyvíja sa jeho ego. Začína si uvedomovať samo seba. Rado si prezerá fotky členov rodiny - vytvorte mu album z fotiek aj s ním samým a často sa rozprávajte o týchto ľuďoch - tieto príbehy si dieťa bude samé vyžadovať a pochopí tak aj svoje miesto v rodine. Z hľadiska rozvíjania sociálnych a komunikačných zručností pokračuje u dieťaťa obdobie oslovovania seba samého svojím menom a hovoriť o sebe v 3. osobe.
Sociálny a emocionálny vývin: Budovanie vzťahov a emócií
Sociálny a emocionálny vývin je v tomto období rovnako kľúčový ako fyzické a kognitívne zručnosti. Dieťa veľmi otvorene vyjadruje svoju náklonnosť k ostatným a tiež aj svoj hnev. Často napodobňuje výrazy a správanie ostatných ľudí - nerozumie ešte tomu, čo je žiaduce a zdvorilé a čo nie - stále sa to učí. Ešte sa občas môže vyskytnúť nejaký príznak separačnej úzkosti, ale tá už pomaly ustupuje. Napriek tomu sú rodičia jeho bezpečným prístavom a kontroluje ich prítomnosť a utieka sa k nim, aby ho ochránili.
Vzťahy s rovesníkmi a dospelými
Teraz, keď je dieťa nezávislejšie a môže samostatne chodiť a získavať informácie a skúsenosti svojím vlastným spôsobom, môže prejavovať väčší záujem o to, aby bolo s inými deťmi. Ale aj napriek tomu aktívne vytváranie vzťahov s inými deťmi je nepravdepodobné - dieťa sa dokáže hrať s ostatnými vtedy, ak je dospelý človek prostredníkom v hre.
Nezávislosť a túžba pomáhať
Vaše dieťa bude chcieť pomáhať iným a robiť všetko za seba samo. Niektoré deti sa dokonca zlostia, ak čokoľvek chcete urobiť za nich. To platí aj o činnostiach, ktoré ešte samo nezvláda. Obrňte sa teda trpezlivosťou a mierumilovnosťou! Malý stolík, na ktorom robí všetky tie veci, ktoré ho bavia. Tým sa tiež kladie základ pre ďalšiu prácu dieťaťa. Ak má k dispozícii vhodné nástroje, s chuťou sa pustí do „vlastnej práce“. Deti v tomto veku rady pomáhajú aj pri obliekaní, samy si umyjú bruško počas kúpeľa, a dokonca prikryjú ocka, keď si zdriemne v kresle.
Vyjadrovanie emócií a napodobňovanie
Rado sa chodí chváliť rodičom s tým, čo dokázalo a vyžaduje rodičovskú pozornosť pri hre a aby ho sledovali. Rodičia sú pre neho vzorom sociálneho správania. Veľa svoje dieťa chváľte - za všetko, čo sa dá a hovorte mu, že ho máte radi.
Formovanie osobnosti a zodpovednosti
V tomto veku začína byť povaha dieťaťa viac jasná. Môže byť vodcom či naopak dieťaťom, ktoré skôr počúva a hĺba nad vecami. Môže byť bezstarostné či starostlivé (dievčatká sú všeobecne viac starostlivé, hlavne o bábiky). Kritiku môže prijímať ľahko či so slzami. Ukážte svojmu dieťaťu, ako sa "popasovať" s problémami. Zahŕňajte dieťa viacerými zodpovednosťami, ktoré je schopné zvládnuť (napr. upratovanie plastového riadu z kuchynskej umývačky do skrinky, upratovanie hračiek pred spaním, apod). Nechajte batoľaťu dostatok času, aby sa mohlo sústrediť na dôležité veci a dokončiť svoju úlohu. Ak vás požiada o pomoc, vždy hneď pomôžte a neúspechy rozptýľte odvedením pozornosti inam či povzbudením, že nabudúce sa činnosť určite podarí.
Starostlivosť a denný režim: Zdravie a pohoda batoľaťa
Pravidelný režim a správna starostlivosť sú pre harmonický vývin 18-mesačného dieťaťa kľúčové. V tomto veku sa formujú návyky, ktoré ovplyvnia jeho správanie a zdravie v ďalších rokoch.
Spánok a zaspávanie
Cez deň spí dieťa jedenkrát - väčšinou poobede. Jeho prebúdzanie je často postupné a potrebuje pokoj, aby sa prebudilo. Netreba sa ponáhľať a byť moc aktívny. Režim spánku má cca 10-12 hodín. Večerné zaspávanie môže byť trochu problematické - dieťa môže začať vyžadovať, aby boli dvere pootvorené, aby bolo rozsvietené svetlo apod., toto mu dáva pocit bezpečia. Niekedy sa môžu vyskytnúť problémy, že dieťa je večer viac hyperaktívne - má veľa energie, čo sa môže prejaviť tým, že poskakuje, vstáva v postieľke, kričí na mamu, chce piť, potom na wc, spieva si, hrá sa s vankúšom alebo perinou, plače apod. Aj v tomto prípade pomáha dodržiavať vytvorený predspánkový rituál. Dieťa môže mať tiež pred spánkom veľa požiadaviek.
Strava a výživa v 18. mesiaci
Jedálny lístok poldruharočného batoľaťa je už pomerne bohatý. Zvyčajne pozostáva z raňajok, obeda a večere, ako aj z desiatej a olovrantu. Má už dostatok zúbkov, aby stravu rozhrýzlo a požulo. Kompletný detský chrup sa skladá z 20 mliečnych zubov. Papá hlavne rukami, ale už aj lyžičkou. Čoraz častejšie chce jesť sám - už sa mu nepáči, že ho kŕmite. Strava by mala obsahovať: čerstvé ovocie a zeleninu, varené zemiaky či zemiakovo-zeleninové pyré ako prílohu k mäsu, ryžu a cestoviny (cestoviny môžu byť celozrnné), pšenično-ražný chlieb bez zrniečok, ktoré by mohlo dieťa vdýchnuť, a ideálne vždy z predchádzajúceho dňa, pretože starší chlebík sa ľahšie trávi a nenafukuje, mäso, ktoré raz do týždňa nahrádza ryba a raz do týždňa vajce, na dennej báze ešte zostáva mlieko vo forme materského alebo dojčenského, ale čoraz viac ho dopĺňajú mliečne výrobky (jogurty, syry, tvaroh). Vyvážená strava by stále mala mať minimálny obsah soli a cukru.
Potraviny nevhodné pre batoľatá: malé tvrdé ovocie alebo oriešky, ktoré by mohli vdýchnuť (nebezpečenstvo udusenia), korenené a slané jedlá, vyprážané a restované jedlá, priemyselne spracované polotovary a hotové výrobky, údeniny, salámy, čipsy, hranolčeky, kofeín, alkohol, cukry a sladidlá, farbivá, stabilizátory. Niektoré deti dávajú prednosť jedlám, v ktorých sa potraviny nekombinujú, napríklad dnes zjedia len cestoviny bez omáčky, zajtra len omáčku alebo mäso. Ponúkajte malému jedákovi čo najviac zdravých, čerstvých a priemyselne neupravených potravín.
Hygiena a sebaobsluha
Vaše bábätko vám rastie pred očami, začína sa prejavovať jeho osobnosť, dokáže si samo čistiť zúbky, umyť si ruky aj tvár, s vašou pomocou sa už zvládne obliecť aj vyzliecť, napriek tomu sú ešte úkony, ktoré mu budú robiť väčšie, či menšie problémy. Samo si môže čistiť zuby (vy ale musíte kvalitu vyčistenia po jeho snahe opraviť). Samo sa môže pokúšať umyť si ruky a tvár. Čo zvládne s vašou pomocou? Dokáže spolupracovať pri obliekaní a vyzliekaní. No nejde len o prácu. Deti v tomto veku rady pomáhajú aj pri obliekaní, samy si umyjú bruško počas kúpeľa, a dokonca prikryjú ocka, keď si zdriemne v kresle. Niektoré batoľatá sa v tomto veku už začínajú intenzívnejšie zaoberať vlastným telom, vedia ukazovať jeho jednotlivé časti, hoci ich ešte nedokážu pomenovať. Snažia sa vyzliekať a obliekať.
Rastové ukazovatele: výška a hmotnosť
Vo veku 18 mesiacov sa výška dieťaťa pohybuje v rozmedzí 82 až 84 centimetrov, pričom odchýlka môže byť 1 až 2 centimetre nahor alebo nadol. Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 10,2 až 10,9 kilogramu, pričom odchýlka môže byť 1 až 2 kilogramy nahor alebo nadol.
Tipy na hry a stimuláciu: Podpora komplexného vývinu
Hra je pre dieťa hlavným nástrojom poznávania sveta a rozvoja všetkých jeho zručností. Správne zvolené aktivity môžu výrazne podporiť jeho vývin v tomto dynamickom období.
Hry na rozvoj jemnej motoriky: Modelovanie, vkladačky, kreslenie
Na rozvoj jemnej motoriky ruky je vhodné napr. modelovanie. Ak ste zástancami toho, že dieťa by nemalo prísť do styku s ničím, čo by mohlo byť nevhodné na požitie, ponúkame recept na modelovacie cesto z potravín. Chutné pre dieťa síce nebude, ale aspoň máte istotu, že sa dieťaťu nič nestane, ak kúsok cesta ochutná. Hustota cesta a jeho tuhosť, záleží na vás, respektíve na tom, koľko vody do cesta pridáte. Pre menšie deti odporúčame skôr jemnejšie a mäkšie cesto. Ak je cesto príliš tuhé a dieťa z neho nemôže nič vymodelovať, prestáva ho hra baviť. U detí mladších ako 1,5 roka počítajte skôr s trhaním, stláčaním a podobným zoznamovaním sa s hmotou. Deti vo veku okolo 2 rokov dokážu s pomocou vytvoriť napr. slimáka tým, že vypracujú s vašou pomocou hada a na neho pritlačia ulitu, ktorú nájdete na prechádzke v prírode.
Recept na výrobu modelovacieho cesta pre deti: Vo veľkej mise zmiešajte 425 g múky, 120 ml oleja a 120 ml vody. Dobre prepracujte, a ak treba, pridajte vodu, aby sa hmota dobre spojila. Pre pestrosť môžete rozdeliť cesto na niekoľko častí, a tie potom zafarbiť rôznymi odtieňmi potravinárskej farby.
Hry na rozvoj hrubej motoriky: Pohyb a zábava
Váš miláčik miluje zážitky v prírode, v parku alebo na ihrisku. Pohyb na čerstvom vzduchu ho nabije energiou a vám vyčistí hlavu. Rado sa hráva s plastelínou, maľuje s prstovými farbami, bavia ho prechádzky, na ktorých sa často zastavuje a zohýba sa, aby si niečo prezrelo, často si sadá, aby predmety preskúmalo bližšie. Prechádzky sú len tak bez cieľa a bez zámeru - nedokáže ešte poznať smer a orientovať sa. Nechajte ho čľapkať sa vo vani. Miluje prelievanie vody z jedného vedierka do druhého, jej vylievanie alebo dolievanie.
Hry na rozvoj reči a myslenia: Knižky a rozhovory
U dieťaťa rok a pol starého je vhodné začať s čítaním "naozajstných" knižiek s jednoduchým textom a početnými ilustráciami. Podporíte tým rozvoj slovnej zásoby. Spočiatku sa vám môže zdať, že čítanie je pre dieťa náročné, ale postupom času uvidíte, že nastane expanzívny rozvoj aktívne používaných slov vrátane správne použitej gramatiky. Knihy a obrázkové časopisy mu pomáhajú spoznávať svet. Spočiatku sa vám môže zdať, že čítanie je pre dieťa náročné, ale postupom času uvidíte, že nastane expanzívny rozvoj aktívne používaných slov vrátane správne použitej gramatiky.
Kreatívne a zmyslové aktivity
Berie všetko do rúk - a často do úst, pretože poznávanie dieťaťa je všetkými zmyslami. Ak ho zaujíma varenie, dajme mu malý hrniec a varešku - môžeme do hrnca nasypať cukor či krupicu na miešanie. Hrajte sa spoločne na detskom koberčeku s cestami, križovatkami, parkoviskami a domami. Autíčok nikdy nie je dosť! Varíte v detskej kuchynke, predávate potraviny v detskom obchodíku, opravujete autíčka v detskej dielničke, ošetrujete choré bábiky a plyšové zvieratká a ukladáte ich do domčeka.
Dôležitosť "pracovného kútika"
V tomto období je už dobre, aby dieťa malo svoj „pracovný kútik“ niekde, kde má svoje farbičky, pastelky, plastelínu apod. Malý stolík, na ktorom robí všetky tie veci, ktoré ho bavia. Tým sa tiež kladie základ pre ďalšiu prácu dieťaťa.
Vplyv stresu na vývin dieťaťa: Prečo je pokoj dôležitý
V tomto období je veľmi dôležité pamätať ešte na dôsledky stresu. Stres nie je len niečo, čo postihuje rodičov dieťaťa, ale prenáša sa aj priamo na neho. Ak si uvedomíte, ako pôsobí stres na Vás, uvedomte si, čo dokáže urobiť s Vaším dieťaťom. Súčasná doba núti dieťa veľmi rýchlo sa vyrovnávať s odlúčením od rodiča - matky idú do práce ešte skôr, ako dieťa stačilo prekonať separačnú úzkosť - a s ďalšími znepokojujúcimi situáciami.
Pochopenie stresu u detí a jeho dôsledky
Nakoľko dieťa nechápe kauzálne vzťahy, nerozumie tiež, prečo je potrebné sa ponáhľať, prečo mama kričí, aj keď nič nerobilo. Tento typ časového stresu dieťa môže pociťovať ako osobné odmietnutie. Dôsledkom stresu môže byť spomalenie vývinu dieťaťa - po fyzickej, psychickej aj emocionálnej stránke. Malé dieťa nedokáže povedať, čo ho trápi a spolieha na rodiča, že na to príde. Rodič, ktorý je zaneprázdnený, nemá priestor na to, aby sa týmto zaoberal. K najčastejším dôsledkom stresu býva utiahnutosť dieťaťa, nespavosť, problémové správanie, nesústredenosť, znížená imunita apod.
Úloha rodiča pri eliminácii stresu
To neznamená, že rodič nemá robiť nič iné ako sa venovať dieťaťu. Čas, ktorý si rodič vyhradí pre dieťa, má venovať len jemu - nemá popri tom smskovať, telefonovať, riešiť iné pracovné problémy. Ak chodíte do práce, vychutnajte si čas so svojím dieťaťom a neberte ho len ako ďalšiu záťaž.
Kedy vyhľadať odborníka: Orientačné míľniky vo vývine
Vývoj detí neprebieha úplne synchrónne, niektoré začnú chodiť, či hovoriť o pár týždňov alebo mesiacov ako iné deti. Existujú však jasné „termíny“, dokedy by deti mali zvládať isté zručnosti, inak im v tom treba pomôcť. Navyše oneskorenie sa v rôznych zručnostiach, ako aj v rozprávaní, môže znamenať aj zdravotné problémy. V nasledujúcich tabuľkách možno nájsť orientačné údaje o rečovom vývine dieťaťa. Podčiarkujeme slovo „orientačné“, lebo isté odchýlky od priemeru ešte neznamenajú patológiu. Aj v prípade výraznejších odchýlok môže ísť o „fyziologicky“ oneskorený vývin reči.
Varovné signály vo vývine reči, sluchu a zraku
Ak dieťa nereaguje na svoje meno či na neobvyklé zvuky, môže to signalizovať problém so sluchom. Vtedy vyhľadajte odborníka. Ak dieťa pri chôdzi často naráža do nábytku alebo zakopáva, môže to signalizovať problém so zrakovou ostrosťou. Ide o schopnosť prijímať, rozlišovať a spracovávať zvuky. Dieťa rozpoznáva hlas rodiča aj v hlučnom prostredí, vie určiť smer, z ktorého zvuk prichádza - dokonca aj spoza chrbta. Fascinuje ho svet plný zvukov. Ak chceme túto zvedavosť využiť príjemne a hudobne, ponúknime im vhodné nástroje - píšťalky, klávesy, bubienky, xylofón.
V odbornej literatúre sa za magickú hranicu „rozrozprávania sa“ pokladá tretí rok života dieťaťa. Ak máte pochybnosti o rečovom vývine vášho dieťaťa, porozprávajte sa s pediatrom. Ak nachádzate u svojho dieťaťa v porovnaní s tabuľkou oneskorenie vývinu jeho rečových schopností a máte určité pochybnosti, môžete sa obrátiť na najbližšieho logopéda, ktorý Vám poradí zásady správnej stimulácie rečového vývinu v závislosti od momentálnej (dosiahnutej) úrovne reči dieťaťa a úrovne, na ktorej by sa malo nachádzať. Logopédi bežne pomáhajú aj deťom v predškolskom veku naučiť sa správne vyslovovať problematické hlásky. Najskôr to bývajú š, č, ž, neskôr v, f a r. Ak vidíte, že dieťa má problém, porozprávajte sa o tom s pediatrom, ktorá vás môže odporučiť logopédovi.
Fázy vývinu reči podľa odborníkov (Horňáková, Kapalková, Mikulajová, 2005):
- Obdobie pragmatizácie (novorodeniatko - 1. rok):
- 0 - 3 mesiace: Reflexný krik, nápadný jednotvárnosťou výšky a farby hlasu. Reakcia sacími pohybmi na hlas matky.
- 3 - 6 mesiacov: Guzganie (jemné zvuky, prejav pohody), opakujúce sa slabiky.
- 6 - 8 mesiacov: Brblanie (opakujúce sa slabiky s intonáciou).
- 8 - 10 mesiacov: Diferencované brblanie (napodobňovanie zvukov).
- 10 - 12 mesiacov: Prvé slová, ktoré dieťa jednoznačne viaže k významu.
- Obdobie semantizácie (1 - 2,5 roka):
- 12 - 18 mesiacov: Jednoslovné výpovede, tzv. „holofrázy“ (jedno slovo = celá veta).
- 18 - 24 mesiacov: Dvojslovné výpovede (mama daj, kde je?).
- 24 - 30 mesiacov: Prechod k trojslovným a dlhším vetám.
- Obdobie gramatizácie (2,5 - 3,5 roka):
- 2,5 - 3 roky: Používanie trojslovných viet, prítomnosť predložiek (na, do, s, v), chápanie abstraktnejších pojmov.
- 3 - 3,5 roka: Vie povedať mená svojich súrodencov; kvalitatívny pokrok v chápaní obsahu slov; tvorba tzv. „prvých súvetí“.
- Obdobie lexikalizácie (3,5 - 4,5 roka):
- 3,5 - 4 roky: Vety obsahujúce päť až sedem slov. Reč je zrozumiteľná aj pre ľudí mimo rodiny.
- 4 - 5 rokov: Reč je z gramatického hľadiska správna; čoraz presnejšia je identifikácia farieb; ovládanie 1 500 - 2 000 slov; pretrvávanie nesprávnej výslovnosti tzv. „fyziologických dyslálií“ (problémy s R, L, sykavkami).
- Obdobie štylizácie (5 - 6 rokov):
- Verbálny prejav sa vo všetkých jazykových rovinách čoraz viac približuje reči dospelých; vie vysvetliť použitie predmetov dennej spotreby; v správnom poradí realizuje aj pomerne dlhé príkazy; spontánne a súvisle dokáže rozprávať o rozličných udalostiach; zreprodukuje aj pomerne dlhú vetu; výslovnosť by mala byť správna, ak nejde o tzv. „reziduálne dyslálie“ (pretrvávajúce, ťažšie odstrániteľné poruchy výslovnosti).
- Po 6. roku života: Reč sa ďalej zdokonaľuje, dieťa je schopné komplexnejších jazykových prejavov a komunikácie v rôznych sociálnych kontextoch.
tags: #ake #slova #ma #vediet #18 #mesacne