„Keď všetko spapáš, budeš takáto 'veliká',“ hovoria rodičia často svojim ratolestiam pri jedení. Dieťa dá už naučene ruku nad hlavu a ukazuje, že raz vyrastie. Koľko centimetrov na výške mu ešte pribudne? Tieto otázky si kladie takmer každý rodič, poháňaný prirodzenou zvedavosťou. Nikto nemá doma krištáľovú guľu, ani nevidí do budúcnosti, no určité veci môže človek predvídať a budúca výška vášho dieťaťa je jednou z nich. Existujú rôzne metódy, ktorými môžete zistiť aspoň približnú výšku vášho dieťaťa v dospelosti, no rovnako dôležité je pochopiť, čo všetko tento zložitý proces ovplyvňuje. Rast je veľmi citlivým ukazovateľom zdravia dieťaťa a je riadený hormónmi, čo sú chemické látky, ktoré sa nachádzajú v tele. Zatiaľ čo genetika zohráva v predpokladanej výške dieťaťa významnú úlohu, nemenej dôležité sú aj ďalšie faktory, akými sú výživa, hormonálna rovnováha či celkový zdravotný stav. V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie metódy odhadu výšky, na kľúčové faktory ovplyvňujúce rast a na to, ako správne sledovať vývoj vášho dieťaťa.
Prečo nás zaujíma výška dieťaťa v dospelosti?
Všetci rodičia sú zvedaví na to, aké vysoké bude ich dieťa, keď vyrastie. Nepochybne je na to veľmi zvedavé aj samotné dieťa, a to najmä vtedy, ak sú rodičia príliš malí alebo vysokí. Koľko centimetrov na výške mu ešte pribudne? Približný odhad si viete vypočítať, pretože budúca výška vášho dieťaťa je jednou z vecí, ktoré človek môže predvídať. Stačí, keď sa pozriete na seba a vášho partnera. Všetko skutočne závisí od výšky rodičov, no bude vaše dievčatko nižšie po mame a váš chlapček vysoký po ockovi alebo opačne? Výšku svojej postavy, ako aj mnohé iné, zväčša dedíme po našich predkoch - rodičoch, prarodičoch. Ide o geneticky prenesené informácie, ktoré majú vplyv na rast, ale nie sú jediným determinantom.
Populárne metódy odhadu budúcej výšky
Existuje niekoľko metód, ktorými môžete zistiť aspoň približnú výšku vášho dieťaťa v dospelosti. Tieto metódy slúžia ako orientačné nástroje a treba ich brať s určitou rezervou, keďže rast je komplexný proces ovplyvnený mnohými faktormi.
Metóda dvojročných
Tušili ste, že prvý rastový „špurt“ má dieťa za sebou vtedy, keď sa z bábätka zmení na batoľa? A práve výška v dojčenskom veku, okolo 2 rokov života dieťaťa, býva zhruba polovicou výšky dospelého človeka. Jednoduchým spôsobom, ktorým teda aspoň približne môžete zistiť, aké vysoké bude vaše dieťa v dospelosti, je práve dvojnásobok výšky dieťaťa vo veku dvoch rokov. Dievčatá sa zvyknú vyvíjať rýchlejšie ako chlapci, takže zdvojnásobenie ich výšky už v 18-tich mesiacoch môže byť takisto použité ako odhad. Ide o metódu výpočtu rastu, ktorá sa používa dlhé roky, no zatiaľ neexistuje dôkaz skutočne preukazujúci jej presnosť. Profesor David Ravine z austrálskeho Inštitútu pre lekársky výskum v tom má jasno. Ako hrubé pravidlo možno brať to, že výška v dospelosti sa dá celkom dobre odhadnúť zdvojnásobením výšky chlapcov aj dievčat, ktorú dosiahnu v dvoch rokoch veku. Zdôraznil však, že pri nedostatočnej výžive dieťaťa rátanie nemá zmysel, lebo tam budú odchýlky veľmi veľké.
Metóda rozdielu priemernej výšky
S najväčšou pravdepodobnosťou bude dieťa vysoké približne rovnako ako jeho rodič rovnakého pohlavia. Priemerný rozdiel výšky medzi dospelým mužom a ženou je 13 centimetrov, čo sa využíva aj pri nasledujúcom výpočte dospelej výšky vášho dieťaťa. Tento vzorec, ktorý pochádza zo 70. rokov minulého storočia, je založený na kombinácii výšok obidvoch rodičov. Je to jednoduché - k výške rodiča rovnakého pohlavia, akého je dieťa, pripočítajte výšku druhého rodiča, ktorá je buď zvýšená u chlapca, alebo znížená u dievčat o 13 centimetrov. Výsledné číslo vydeľte dvoma. Potom ešte sčítajte a odčítajte 8,5 centimetra, aby ste získali rozsah predpokladanej výšky. Je až 95% pravdepodobnosť, že vaše dieťa bude vysoké tak, ako vám vyšiel konečný výpočet. Najpravdepodobnejšia výška je tá, ktorú ste vyrátali bez odrátavania a prirátavania 8,5 cm, alebo veľmi blízko k tomuto číslu.
Príklady výpočtu:
Výška dievčatka: Rodičia Aneta (165 centimetrov) a Karol (180 centimetrov) majú doma dcéru.
- Výpočet: 165 + (180 - 13) = 332
- 332 / 2 = 166
- Rozsah: 166 - 8,5 = 157,5 cm až 166 + 8,5 = 174,5 cm.
- Výška dievčatka v dospelosti bude pravdepodobne v rozmedzí 157 - 175 centimetrov.
Výška chlapca: Rodičia Ivana (173 centimetrov) a Roman (187 centimetrov) majú doma syna.
- Výpočet: 187 + (173 + 13) = 373
- 373 / 2 = 186,5
- Rozsah: 186,5 - 8,5 = 178 cm až 186,5 + 8,5 = 195 cm.
- Výška chlapčeka bude v dospelosti pravdepodobne v rozmedzí 178 - 195 centimetrov.
Zjednodušená metóda portálu Bright Side
S veľmi jednoduchou metódou prišiel portál Bright Side, ktorý však upozorňuje na to, že túto metódu treba brať skôr orientačne a netreba sa na ňu spoliehať stopercentne. Na to, aby ste zistili, aké vysoké bude vaše dieťa, keď vyrastie, treba poznať výšku otca, mamy a pohlavie dieťaťa.Výšku dieťaťa vypočítate nasledovne: Spočítate výšku matky a otca v centimetroch a vydelíte ju dvoma. K tomu prirátate alebo odrátate 6,5 centimetra, podľa toho, či ide o chlapca, alebo dievča.Napríklad, ak otec meria 182 a matka 160 centimetrov:
- Dokopy je to 342 centimetrov, ktoré keď vydelíme dvoma, dostaneme 171 centimetrov.
- Ak majú chlapca, prirátajú 6,5 centimetra, čo je výška 177,5 centimetra. Toľko bude merať ich dieťa-chlapec v dospelosti, pričom treba rátať s odchýlkou 5 centimetrov.
- Ak majú dievča, 6,5 centimetra odrátajú (v pôvodnom texte bola chyba, "prirátajú" by malo byť "odrátajú"), takže 171 mínus 6,5 je 164,5 cm, čo je predpokladaná výška ich dieťaťa - dievčaťa v dospelosti, pričom tiež treba rátať s odchýlkou.
Vek kostí „pod lupou“
Určiť výšku dieťaťa dokáže tiež lekár, ak urobí röntgenové vyšetrenie ruky a zápästia, kde na snímke zobrazí rastové platničky detských kostí. S pribúdajúcim vekom sa rastové platničky dieťaťa stenčujú, a to až do takej miery, že v období zakončenia celkového rastu, rastové platničky zmiznú. Lekár potom môže pomocou tejto metódy určiť výšku vášho dieťaťa, čo poskytuje presnejší obraz o jeho zostávajúcom rastovom potenciáli.
Komplexnosť rastu: Čo všetko ovplyvňuje výšku dieťaťa?
Nejde iba o genetiku. Aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou budú mať nízki rodičia aj nižšie dieťa, rovnako ako vysokých rodičov môže vlastné dieťa ešte o trošku prerásť. Genetika zohráva úlohu v 60 - 80 %, ale na konečnú výšku dospelého človeka majú vplyv aj iné faktory.
Genetická výbava a predispozície
Výška a hmotnostné predispozície v dospelosti závisia od genetickej výbavy zdedenej nielen po rodičoch, ale aj od ostatných členov rodiny. Ide o geneticky prenesené informácie, ktoré majú vplyv na rast. Dôležité slovo majú aj genetické poruchy - syndrómy ako Downov, Noonanov, Turnerov, ktoré ovplyvňujú rast. Jedným z možných príkladov je Marfanov syndróm - genetická porucha, ktorá sa u jedincov trpiacich týmto syndrómom prejavuje neobyčajne vysokým vzrastom. Naopak, neočakávajte, že ak má dieťa nižších rodičov aj ďalších rodinných príslušníkov, vytiahne sa do výšky, pokiaľ nemá špecifické genetické podmienky.
Výživa ako kľúčový faktor
Jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré okrem génov ovplyvňujú konečnú výšku dieťaťa, je strava. Deti s vyššou váhou (často aj nadváhou) bývajú vyššie ako deti s nižšou váhou (či podvýživou). Dieťa, ktoré je obézne, býva často vyššie ako jeho štíhlejší spolužiaci, no neznamená to, že bude aj vysoké v dospelosti. Deti s nižšou hmotnosťou sú zase drobnejšie, než sa očakáva vzhľadom na ich vek. Profesor David Ravine zdôraznil, že pri nedostatočnej výžive dieťaťa rátanie nemá zmysel, lebo tam budú odchýlky veľmi veľké. Sledovanie pomáha odhaliť zdravotné riziká súvisiace napríklad s nevhodnou stravou.
Hormonálna rovnováha
Pre rast je najdôležitejší rastový hormón. Hormonálna nerovnováha, zhoršená funkcia štítnej žľazy alebo problém s rastovým hormónom - aj to všetko môže viesť k pomalšiemu alebo naopak rýchlemu rastu u detí, ktoré sú buď vyššie alebo nižšie, než je pre ich vek bežné. Tieto faktory sú kľúčové a vyžadujú si pozornosť lekárov.
Vplyv liekov a zdravotných podmienok
Rast vášho dieťaťa môžu ovplyvniť aj určité zdravotné problémy. Existujú liečivá, napríklad užívanie kortikosteroidov, ktoré môžu spomaliť rast dieťaťa. Rovnako deti s niektorými chronickými chorobami, akými sú napríklad ťažká artritída, neliečená celiakia alebo rakovina, môžu brzdiť správny rast a vývoj dieťaťa. Tieto zdravotné podmienky si vyžadujú špeciálnu starostlivosť a sledovanie zo strany lekárov.
Poradie narodenia a iné faktory
Úlohu zohráva tiež poradie narodenia - starší súrodenec má vlohy byť vyšší, mladší nižší. Podľa New York Times rastú mladšie deti pomalšie ako ich starší súrodenci, ktorí môžu byť vyšší. Okrem génov zdieľame a preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, pravidelný oddych a spánok - to všetko sú veci, ktoré na náš konečný rast aj váhu vplývajú rovnako.
Meranie a sledovanie rastu dieťaťa
„Aj vy sa radi dívate, ako sa vaše dieťatko vyvíja, prežívate s ním každý pokrok? Starostlivo sledujete, ako priberá, koľko váži a meria? Či je všetko tak, ako má byť?“ Pravidelné meranie a váženie sú kľúčové pre sledovanie správneho vývoja dieťaťa.
Správne meranie v rôznom veku
Deti sa merajú pravidelne pri preventívnych vyšetreniach v ambulancii praktického lekára pre deti a dorast. Malé deti, ktoré ešte nedokážu samostatne stáť, sa merajú poležiačky. To platí pre deti do 2 rokov. Staršie deti počas merania bývajú vyzuté, chrbátom aj pätami sa opierajú o merítko, najlepšie upevnené na stenu. Rodičia môžu sledovať rast svojho dieťaťa sami tak, že si pripevnia k stene krajčírsky meter, na ktorý si najlepšie v polročných intervaloch značia, ako dieťa rastie. Treba si uvedomiť, že v priebehu dňa sa mení výška dieťaťa; deti sú vyššie asi o 7-8 mm ráno v porovnaní s večerným meraním. Preto dieťa meriame v rovnakom čase.
Pravidelné lekárske prehliadky a rastové grafy
Keď sa narodí bábätko, býva ihneď zmerané a vážené. Od tohto momentu vás čakajú pravidelné lekárske prehliadky, na ktorých budú pediatri a pediatričky pokračovať v sledovaní prírastkov váhy a dĺžky, neskôr výšky, vývoja a rovnako v meraní obvodu hlavičky. Tieto prírastky nie sú smerodajné len pre upokojenie mamičiek, že všetko je, ako má byť, teda dieťa v poriadku priberá a rastie. Ale aj pre zhodnotenie zdravotného stavu dieťatka. Pri jeho určovaní sa používajú štandardizované tabuľky a grafy. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a CDC (Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) majú tieto grafy platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobované konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám. Rastový graf - krivka - je dobrým spôsobom na zistenie správneho rastu dieťaťa, a to najmä pre pediatrov. Tí používajú štandardizované rastové tabuľky a podľa toho potom skontrolujú, či všetko vo vývine dieťaťa prebieha tak, ako má.
On-line aplikácie na sledovanie rastu
Rastieme.sk je on-line aplikácia, ktorá vám umožní prehľadne sledovať rast dieťaťa a posúdiť jeho vývoj v porovnaní s deťmi rovnakého veku. Zároveň si môžete urobiť rýchly test rastu dieťaťa, ktorý vám poskytne orientačný prehľad o jeho vývine. Treba si však uvedomiť, že táto kalkulačka je nástrojom na všeobecné usmernenie a nemá sa používať ako náhrada odborného lekárskeho poradenstva. Existuje možnosť nesprávnych výsledkov a odporúčame používať kalkulačku opatrne a v spojení s inými metódami sledovania.
Rast novorodenca a váhové prírastky
Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37.-42. týždňom tehotenstva, je od 2500 do 4000 gramov. Priemerná dĺžka sa pohybuje okolo cca 50 cm. Ako optimálnu nájdete váhu novorodenca s 3200 gramov, novorodenec pod 2,5 kg sa považuje za nedonoseného, nezrelého. Po pôrode stratí novorodenec časť svojej hmotnosti - zvyčajne do 10% pôvodnej váhy (býva to tak u väčšiny novorodencov, len cca 5% detí stratí viac ako 10%). Je teda prirodzené, ak napríklad dieťa narodené s váhou 3500 gramov stratí za 5 dní po pôrode 10% svojej hmotnosti - 350 gramov. Váži teda cca 3 150 gramov. Do 2 týždňov sa ale zvyčajne bábätká dostanú na svoju pôrodnú váhu. Prečo? Telo matky začne optimálne produkovať materské mliečko, dojčenie sa postupne stabilizuje a dieťa sa dojčí (alebo sa v prípade komplikácií či z iných dôvodov kŕmi umelým mliečkom). Prvé týždne života priberá dieťa každý týždeň 150- 250 gramov. Vo veku 6 mesiacov (niektoré deti už v 4. mesiacoch) sa dostávajú na dvojnásobok pôrodnej váhy a ročné bábätko dokonca trojnásobok.V prvých mesiacoch sa môže zdať, že dieťatko málo priberá - to býva prípad detí na umelom mliečku. Kým mamička príde na to, ktoré mliečko dieťatku najlepšie vyhovuje, a kým si zvykne jeho tráviaci systém, chvíľu trvá. Za slabým priberaním môže stáť aj choroba, alebo prvý rastový špurt - ktorým dieťa prejde, keď sa z novorodenca stáva dojčiatko. Niekedy mamičky prechádzajú na umelé mliečko neskôr a dieťa odstavia, aj vtedy prírastky váhy zakolísajú. Dieťa môže mať problémy s prijímaním tuhej stravy po zavedení prvých príkrmov. Aj tak však väčšina detí svojich rovesníkov dobehne.Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa (vyberajte ale starostlivo!). A samozrejme strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín. Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov ako stres, spánok, kontakt koža na kožu (alebo klokankovanie) atď. Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť - stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice - ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku či pediatra. Voľakedy sa tiež mylne odporúčalo, aby mamičky dojčili v pravidelných intervaloch - ide o prežitok, keďže dieťa vypije toľko, koľko žalúdok potrebuje a materské mlieko sa rýchlo (na rozdiel od umelého) trávi.
Rast a vývoj v predškolskom veku
Ako priberanie, tak aj rast je v prvých týždňoch života veľmi rýchly - za prvý rok rastie dieťatko vlastne najrýchlejšie z celého svojho života. Do 6 mesiacov majú deti priemerne okolo 65 cm, potom sa rast trochu spomalí, no do roka sa ich telíčko predĺži o 50% pôrodnej výšky/dĺžky. Za prvý rok života teda narastie o cca 20-25 cm (priemerne), v 2. roku o ďalších 10-12 cm, medzi 2. a 3. rokom priemerne o 8 cm a medzi 3. a 4. rokom o cca 5-7 cm ročne. Až do puberty tak deti narastú ročne o približne 5-8 cm a na váhe priberajú ročne priemerne o 2-3 kg. Možno sa to nezdá, ale väčšinou platí, že v 2 rokoch (cca 24-30 mesiacoch) dieťatko dosiahne približne dvojnásobok svojej výšky v dospelosti.
Rastové špurty a puberta
Rast detí nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty - teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy. Tieto obdobia sa objavujú v rôznych fázach života, ale sú menej viditeľné.
Čo je to rastový špurt a ako sa prejavuje?
Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo. U iných nám „špurt“ signalizuje správanie: náhla chuť do jedla, vlčí hlad, mrzutosť, rastové bolesti (spôsobené rýchlejším rastom kostí než svalovej hmoty, ktorá sa nestíha tak rýchlo prispôsobiť - netreba im ale venovať zvláštnu pozornosť) najmä počas spánku. Ďalej sa prejavuje dlhším spánkom a samozrejme - oblečením, keď deťom trčia z nohavíc a rukávov končatiny. Špurty trvajú len niekoľko dní.
Kedy očakávať rastové špurty?
Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov - veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku a z 3,5 kg a 49 cm sa zrazu stane dieťa s váhou 9 kg a výškou 75 cm! Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac. Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok.
Rast v puberte: Individuálny priebeh
Poznáte to prirovnanie „veď on je samá ruka, samá noha“? Nuž nie je to náhoda. Vaše deti totiž „najviac“ rastú v období puberty. Kým dievčatá vstupujú do tohto búrlivého obdobia medzi 8. a 13. rokom života, kedy je u nich evidentný rast prsníkov a objavuje sa prvá menštruácia, u chlapcov je to o čosi neskôr, a to medzi 9. a 14. rokom života. Tento fakt má na svedomí včasnejšie ukončenie rastu u dievčat, a to zhruba v 16. roku. Čo sa puberty týka, väčšina dievčat sa sexuálne začne vyvíjať vo veku medzi 8-13 rokov, priemerne je to 12 rokov a rastový špurt ich zastihne vo veku medzi 10.-14. rokom (môžu narásť až o 8-9 cm). Chlapci sa začínajú sexuálne vyvíjať vo veku medzi 9.-14. rokom a v raste pokračujú do cca 16 rokov (u každého individuálne, niektorí sa „vytiahnu“ neskôr, priemerne však dokážu narásť až o 12 cm). Dramatické zmeny hmotnosti nastávajú s príchodom puberty najmä u dievčat, a to vplyvom hormónov. Počas niekoľkých málo rokov môžu v niektorých prípadoch pribrať až polovicu svojej doterajšej hmotnosti. Problematiku rastu však nemožno bagatelizovať len s ohľadom na pohlavie. Každé dieťa je samo o sebe „originálnym produktom“, preto aj prírastky na jeho výške sú vysoko individuálne. Ak dieťa prichádza do puberty neskôr ako jeho rovesníci, možno predpokladať, že bude rásť o to dlhšie.
Interpretácia rastových dát: Percentily a BMI
Na komplexné posúdenie rastu dieťaťa sa používajú nielen absolútne hodnoty, ale aj porovnávacie nástroje, ako sú percentilové grafy a Body Mass Index (BMI).
Rastové grafy a percentilové hodnotenie detí
Okrem tabuliek s prírastkami váhy a ideálnymi či priemernými výškami a váhou sa pediatri a pediatričky riadia pri posudzovaní zdravotného stavu tzv. rastovými grafmi. Ich hodnoty získavajú prepojením výšky v cm a váhy v kg a líšia sa nielen pri dievčatách a chlapcoch, ale aj podľa krajiny. Hodnoty sa rátajú v percentilách - vďaka nim hodnotíte telesnú výšku a hmotnosť dieťaťa vzhľadom k vrstovníkom - deťom rovnakého veku aj pohlavia. V dlhodobom hľadisku takto sledujete rastové tempo dieťaťa. Orientačne je možné podľa grafov stanoviť aj približnú konečnú výšku. Do úvahy berte aj rýchlosť rastu, ktorý sa prejavuje v grafoch sklonom rastovej krivky (strmo nahor - rastie rýchlo, plochá - rastie pomaly). Aj na ich základe lekári a lekárky určujú poruchy rastu.PRÍKLAD: Ak je teda vaše dieťa napríklad pre váhu v 75. percentile, znamená to, že 75% detí rovnakého pohlavia a veku vážia rovnako či menej a 25% viac. Ak je vaše 3-mesačné dieťa v 25. percentile pre svoju dĺžku, 25% detí má váhu rovnakú a menšiu, 75% 3-mesačných zase väčšiu. Vyšší alebo nižší percentil neznamená lepší či horší. Lekári posudzujú vzťahy medzi výškou, váhou a obvodom hlavy a rozumejú, že do toho vstupuje aj niekoľko ďalších faktorov (rodinná anamnéza, tempo, strava, gény…).
Kritické hodnoty percentilov
Najideálnejší je percentil 50. Medzi 3.-97. percentilom je pásmo širšej normy, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25.-75. percentilu. V norme sú tiež hodnoty od 10 do 90. Podľa vestníka MZ SR z roku 2012 hodnoty nad 97. percentilom vymedzujú obezitu. Pod 3. percentilom sa nachádzajú deti, ktoré majú podvýživu a neprospievajú. Znížený rast je definovaný ako výška dieťaťa menšia ako 2 smerodajné odchýlky (-2 SDS) od priemernej výšky dieťaťa v danom veku rovnakého pohlavia, alebo výška dieťaťa v percentilovom grafe pod 3. percentil. Deti s rastovým deficitom väčším ako 2 smerodajné odchýlky treba sledovať. Ak sa rastový deficit prehlbuje, je potrebné dieťa vyšetriť, aby sa zistila príčina zaostávania v raste. Pri rastovom deficite pod 3 smerodajné odchýlky od priemeru deti ihneď vyšetríme.
Čo znamená BMI u detí?
Pomerne presným, ale nepriamym ukazovateľom (štatistickým nástrojom) množstva telesného tuku u detí je BMI - Body Mass Index. Používa sa ako metóda určenia zdravotného rizika obezity (počíta sa ako hmotnosť v kg delená druhou mocninou výšky v metroch). Patrí medzi najpoužívanejšie ukazovatele relatívnej hmotnosti a všeobecne sa vyhodnocuje pre osoby staršie ako 18 rokov - preto tabuľky dostupné na internete pre dospelých nepoužívajte pre deti. Dokonca sa neodporúčajú ani pre tehotné ženy a športovcov, pretože nerátajú s pomerom tukov a svalov v tele. Pri hodnotení BMI u detí sa používajú opäť tzv. percentilové metódy. Opäť je priemernou hodnotou 50. percentil. Ak je teda vaše dieťa napríklad v 70. percentile, znamená to, že 70% rovnako starých dievčat a chlapcov má rovnaké a nižšie BMI, teda nižšiu telesnú hmotnosť a 30% naopak vyššiu.
Neunáhľujte sa so závermi
Štandardizované tabuľky a grafy berte vždy s rezervou. Hneď na začiatku treba spomenúť, že ide len o orientačné údaje ukazujúce len priemerné hodnoty, teda priemerné prírastky u novorodencov a starších detí (mesačné či ročné). Nikdy z pár meraní nerobte unáhlené závery. Do úvahy sa berie aj jedinečné tempo vášho dieťaťa a dynamika jeho vývoja. „Aj tu treba spomenúť, že ak namerajú vášmu dieťaťu hodnoty signalizujúce nadváhu alebo naopak podváhu, ešte to nič nemusí znamenať. Mnoho nízkych, štíhlych tínedžerov svojich rovesníkov o niekoľko rokov dobehne, naopak mnoho detí s nadváhou sa vytiahne a hmotnosť prirodzene rozloží.“ To však neznamená, že sa nič nemusí riešiť. Riziko obezity lekári zvyčajne hodnotia vzhľadom na ďalšie faktory. Neberte to na ľahkú váhu: obéznym deťom hrozí riziko vyvinutia si zdravotných problémov ako vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak-hypertenzia, diabetes 2. typu, komplikácie ako problémy so srdcom, spánkom či astmou.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc a kedy dieťa prestane rásť?
V prípade akýchkoľvek obáv týkajúcich sa rastu vášho dieťaťa vyhľadajte individuálne poradenstvo zdravotníckeho pracovníka.
Známky zníženého rastu
Ak sa vám zdá, že rast vášho dieťaťa sa náhle spomalil alebo je oveľa nižší ako priemerná krivka rastu, váš pediater vás môže odkázať na endokrinológa. Ak máte obavy, že vaše dieťa nenaberá na výške tak, ako sa očakáva v porovnaní s jeho rovesníkmi, porozprávajte sa s lekárom. Ten vás ubezpečí, či sa dieťa vyvíja vzhľadom na vek a pohlavie v poriadku. Dôležitý je aj rastový prírastok v priebehu 1 roka, preto každé dieťa by sa malo merať aspoň 1 krát ročne. Ak pretrváva rastová rýchlosť pod 25. percentil pre daný vek, ide o patologický nález, ktorý si vyžaduje vyšetrenie dieťaťa.
Rola pediatra a endokrinológa
Pediater vás v prípade potreby odkáže na endokrinológa. Ten sa špecializuje na hormóny, vrátane rastových hormónov, ktoré zohrávajú úlohu v tom, ako vysoké je a bude vaše dieťa. Endokrinológ urobí vášmu dieťaťu krvné testy, prípadne iné, ktoré mu umožnia odhaliť faktory determinujúce detský rast. Medzi faktory ovplyvňujúce rast vášho dieťaťa patria napríklad tieto: poruchy súvisiace s príjmom potravy, poruchy obličiek, prejedanie a stav výživy (nutričný stav), poruchy štítnej žľazy, poruchy rastového hormónu, poruchy srdca alebo pľúc. Spomeniete si, či ste boli počas školských čias malým „trpaslíkom“ a až na strednej škole ste sa vytiahli? Prechádzali ste pubertou skôr alebo neskôr? Aj tieto údaje môžu byť podstatné nielen pre vás ako rodiča, ale najmä pre detského pediatra, ktorý potom môže predpokladať rast a vývin dieťaťa.
Dôležitosť včasnej diagnózy
V súčasnosti sa dajú niektoré poruchy rastu odstrániť, a preto čím skôr sa postaví diagnóza, tým účinnejšie sa dá dieťaťu pomôcť. Ak sa obávate o rast svojho dieťaťa, je dôležité vyhľadať lekára ešte pred ukončením puberty, pretože po tomto období, dieťa zvyčajne prestane rásť. Liečba je k dispozícii deťom, ktoré nerastú podľa istých očakávaní (noriem).
Ukončenie rastu
Kedy dieťa prestane rásť? Kým dievčatá vstupujú do tohto búrlivého obdobia medzi 8. a 13. rokom života, kedy je u nich evidentný rast prsníkov a objavuje sa prvá menštruácia, u chlapcov je to o čosi neskôr, a to medzi 9. a 14. rokom života. Tento fakt má na svedomí včasnejšie ukončenie rastu u dievčat, a to zhruba v 16. roku. Chlapci v raste pokračujú do cca 16 rokov, hoci u každého je to individuálne, niektorí sa „vytiahnu“ neskôr.
Praktické tabuľky a hodnoty pre sledovanie
Pre lepšiu orientáciu v rastovom vývoji detí sú k dispozícii štandardizované tabuľky, ktoré sumarizujú priemerné hodnoty hmotnosti a výšky pre rôzne vekové kategórie.
PRIEMERNÁ HMOTNOSŤ DIEŤAŤA 0-12 MESIACOV V KILOGRAMOCH
| VEK v MESIACOCH | PRIEMERNÁ VÁHA | HORNÁ HRANICA | DOLNÁ HRANICA |
|---|---|---|---|
| DIEVČATKO: | |||
| Narodenie | 3,2 kg | 3,9 kg | 2,3 kg |
| 1. mesiac | 4,0 kg | 5,0 kg | 2,9 kg |
| 2. mesiac | 4,7 kg | 6,0 kg | 3,4 kg |
| 3. mesiac | 5,4 kg | 6,9 kg | 4,0 kg |
| 4. mesiac | 6,0 kg | 7,6 kg | 4,6 kg |
| 5. mesiac | 6,7 kg | 8,3 kg | 5,1 kg |
| 6. mesiac | 7,2 kg | 8,9 kg | 5,6 kg |
| 7. mesiac | 7,7 kg | 9,5 kg | 6,0 kg |
| 8. mesiac | 8,2 kg | 10,0 kg | 6,4 kg |
| 9. mesiac | 8,6 kg | 10,4 kg | 6,7 kg |
| 10. mesiac | 8,9 kg | 10,8 kg | 7,0 kg |
| 11. mesiac | 9,2 kg | 11,2 kg | 7,3 kg |
| 12. mesiac | 9,5 kg | 11,5 kg | 7,6 kg |
| CHLAPČEK: | |||
| Narodenie | 3,3 kg | 4,2 kg | 2,5 kg |
| 1. mesiac | 4,3 kg | 5,6 kg | 3,0 kg |
| 2. mesiac | 5,2 kg | 6,7 kg | 3,6 kg |
| 3. mesiac | 6,0 kg | 7,7 kg | 4,2 kg |
| 4. mesiac | 6,7 kg | 8,4 kg | 4,8 kg |
| 5. mesiac | 7,3 kg | 9,1 kg | 5,4 kg |
| 6. mesiac | 7,8 kg | 9,7 kg | 6,0 kg |
| 7. mesiac | 8,3 kg | 10,2 kg | 6,5 kg |
| 8. mesiac | 8,8 kg | 10,7 kg | 7,0 kg |
| 9. mesiac | 9,2 kg | 11,1 kg | 7,4 kg |
| 10. mesiac | 9,5 kg | 11,5 kg | 7,7 kg |
| 11. mesiac | 9,9 kg | 11,9 kg | 8,0 kg |
| 12. mesiac | 10,2 kg | 12,2 kg | 8,2 kg |
VÁHOVÉ PRÍRASTKY A RASTOVÁ TABUĽKA DOJČIAT 0-23 MESIACOV
| ŠTVRŤROK | RASTOVÝ PRÍRASTOK | HMOTNOSTNÝ PRÍRASTOK |
|---|---|---|
| 1. štvrťrok | 3-4 cm/mesiac | 700 g/mesiac, 150-250 g za týždeň, 22-30 g za deň |
| 2. štvrťrok | 2 cm/mesiac | 500-600 g/mesiac, 150 g za týždeň, 20 g za deň |
| 3. štvrťrok | 1 cm/mesiac | 400-500 g/mesiac, 100g za týždeň, 15g za deň |
| 4. štvrťrok | 1 cm/mesiac | 300-400 g/mesiac, 75-90 g za týždeň, 10-15 g za deň |
| VEK V MESIACOCH | HMOTNOSŤ/DĹŽKA DIEVČAŤA | HMOTNOSŤ/DĹŽKA CHLAPCA |
|---|---|---|
| NARODENIE | 3,2 kg/49,1 cm | 3,3 kg/49,9 cm |
| 1. mesiac | 4,2 kg/53,7 cm | 4,5 kg/54,7 cm |
| 2. mesiac | 5,1 kg/57,1 cm | 5,6 kg/57,9 cm |
| 3. mesiac | 5,8 kg/59,8 cm | 6,4 kg/60,8 cm |
| 4. mesiac | 6,4 kg/62,1 cm | 7 kg/63,9 cm |
| 5. mesiac | 6,9 kg/64 cm | 7,5 kg/65,9 cm |
| 6. mesiac | 7,3 kg/65,7 cm | 7,9 kg/67,6 cm |
| 7. mesiac | 7,6 kg/67,3 cm | 8,3 kg/69,2 cm |
| 8. mesiac | 7,9 kg/68,7 cm | 8,6 kg/70,6 cm |
| 9. mesiac | 8,2 kg/70,1 cm | 8,9 kg/72 cm |
| 10. mesiac | 8,5 kg/71,5 cm | 9,2 kg/73,3 cm |
| 11. mesiac | 8,7 kg/72,8 cm | 9,4 kg/74,5 cm |
| 12. mesiac | 8,9 kg/74 cm | 9,6 kg/75,7 cm |
| 15. mesiac | 9,6 kg/77,5 cm | 10,3 kg/79,1 cm |
| 18. mesiac | 10,2 kg/80,7 cm | 10,9 kg/82,3 cm |
| 21. mesiac | 10,9 kg/83,7 cm | 11,5 kg/85,1 cm |
| 22. mesiac | 11,1 kg/84,6 cm | 11,8 kg/86 cm |
| 23. mesiac | 11,3 kg/85,5 cm | 12 kg/86,9 cm |
| ZDROJ: WHO |
HMOTNOSTNÁ A RASTOVÁ TABUĽKA DETÍ 2-20 ROKOV
| VEK | HMOTNOSŤ/VÝŠKA DIEVČAŤA | HMOTNOSŤ/VÝŠKA CHLAPCA |
|---|---|---|
| 2 roky | 12-12,4 kg/85,5-86,2 cm | 12,5-12,7 kg/86,8-87,7 cm |
| 2,5 roka | 13 kg/91,1 cm | 13,6 kg/92,1 cm |
| 3 roky | 13,9-14,2 kg/94-96 cm | 14-14,4 kg/95,3 cm |
| 3,5 roka | 14,9 kg/97,6 cm | 15,3 kg/99 cm |
| 4 roky | 15,4-16,9 kg/100,3-104 cm | 16,3-17,2 kg/102,3-106 cm |
| 4,5 roka | 16,9 kg/104,5 cm | 17,4 kg/105,0 cm |
| 5 rokov | 18 kg/108 cm | 18,5 kg/109,2 cm |
| 6 rokov | 19,9-20,3 kg/115,5 cm | 20,8 kg/115,7 cm |
| 7 rokov | 22,9 kg/121,8 cm | 23,2 kg/122 cm |
| 8 rokov | 25,8 kg/128,2 cm | 25,8 kg/128,1 cm |
| 9 rokov | 28,1-29,8 kg/133,3-136 cm | 28,6-30,4 kg/133,3-136 cm |
| 10 rokov | 31,9-33,2 kg/138,4-141 cm | 32-33,7 kg/138,4-141 cm |
| 11 rokov | 36,9-37,3 kg/144-148 cm | 35,6-37,4 kg/143,5-147 cm |
| 12 rokov | 41,5-42,3 kg/149,8-154 cm | 39,9-41 kg/149,1-153 cm |
| 13 rokov | 45,8-47,8 kg/156,7-160 cm | 45,3-46 kg/156,2-160 cm |
| 14 rokov | 47,6-52,1 kg/158,7-164 cm | 50,8-52,3 kg/163,8-168 cm |
| 15 rokov | 52,1-54,8 kg/159,7-165 cm | 56-58,8 kg/170,1-174 cm |
| 16 rokov | 53,5-56,7 kg/162,5-166 cm | 60,8-64,3 kg/173,4-177 cm |
| 17 rokov | 54,4-58,3 kg/162,5-167 cm | 64,4-67,8 kg/175,2-180 cm |
| 18 rokov | 56,7-58,7 kg/163-168 cm | 66,9-70,2 kg/175,7-180 cm |
| 19 rokov | 57,1 kg/163 cm | 68,9 kg/176,5 cm |
| 20 rokov | 58 kg/163,3 cm | 70,3 kg/177 cm |
| ZDROJ: CDC, Disabled World |
Dôležité upozornenie k tabuľkám
Štandardizované tabuľky a grafy berte vždy s rezervou. Hneď na začiatku treba spomenúť, že ide len o orientačné údaje ukazujúce len priemerné hodnoty, teda priemerné prírastky u novorodencov a starších detí (mesačné či ročné). Nikdy z pár meraní nerobte unáhlené závery. Do úvahy sa berie aj jedinečné tempo vášho dieťaťa a dynamika jeho vývoja. (Graf WHO vyššie obsahuje údaje platné pre výlučne dojčené deti počas prvých 6 mesiacov a neskôr dojčených popri príkrmoch). Každá priemerná hodnota v grafoch a tabuľkách má aj svoju spodnú a vrchnú hranicu, do ktorej veľká väčšina detí spadá.
Skúsenosti rodičov z praxe
Skúsenosti iných rodičov často potvrdzujú, že rast je veľmi individuálny. „My sme taky z tych mensich, porodni vaha 2,7 kg, v roce 9,3 a 76 cm.“ alebo „moja mala mala v roku 73 cm a 8,2 kg. Teraz ma skoro 15 mesiacov a 74 cm a stale 8,2 kg. Krpata, ale zdrava a plna energie.“ Tieto normy sú len orientačné, a ako sa potvrdzuje z mnohých príkladov, nie je dôvod na obavy, pokiaľ pediater neupozorní na konkrétny problém. Napríklad, ak bol malý narodený predčasne, ako spomínala jedna mama, „jeho vahu a vysku by si mala kontrolovat podla predpokladaneho dna porodu a nie podla aktualneho dna narodenia.“ Iná mama dodala: „Mne sa nezda, ze tvoj malicky je nizky alebo maly, mne sa zda, ze je ok (ked porovnam s kamoskami). To sa moze kludne stat, ze vas o dost prerastie.“ „Ste uplne v pohode, neboj.“ a „na predčasníka je ale super!!! Takže si nemusíš robiť kvôli tomu vrásky…“ Hovoria rodičia, čo ukazuje, že rozmanitosť je bežná. „Ja som sice nizka 158cm, ale myslim ze som teraz normalna. Takze to je asi indi vindi.“ Uzavrela jedna z mám. Dôležité je zdravie a spokojnosť dieťaťa, nie striktné dodržiavanie priemerov.
tags: #ake #vysoke #bude #vase #dieta