Tehotenstvo je fascinujúci proces, počas ktorého sa v tele matky vyvíja nový život. Jednou z najzaujímavejších otázok, ktoré si budúci rodičia kladú, je, ako vlastne dieťa v brušku prijíma všetko potrebné pre svoj rast a vývoj. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako plod získava kyslík, živiny a akú kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva placenta - dočasný, no životne dôležitý orgán.
Vznik a anatómia placenty
Placenta, často nazývaná plodový koláč, je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodarnú súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Placenta sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek a pokračuje v raste počas celého tehotenstva. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu.
Vzhľadom pripomína hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. S dieťaťom je spojená cez pupočnú šnúru, ktorej cievy sa rozvetvujú ako konáre stromu. Tieto cievy sú obalené riedkym tkanivom zvaným Whartonov rôsol.
Ako dieťa dýcha a prijíma živiny
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako dokáže dieťa v brušku dýchať, keď ešte nemá funkčné pľúcka? Ľudské mláďa nedisponuje žiabrami, ktoré by mu umožnili dýchať kyslík rozpustený vo vode. Bez kyslíka sa dieťa samozrejme nezaobíde, no prijíma ho prostredníctvom placenty. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi.
Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne tak supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Kyslík do ľudského organizmu prenáša krv vďaka hemoglobínu a k dieťatku sa dostáva cez placentárne klky. Tie sa nachádzajú na materskej strane placenty a mnohonásobne sa vetvia; ich celková plocha sa odhaduje na sedem až dvanásť metrov štvorcových.
Placenta: jej vývoj a funkcia
Hormonálna a imunitná funkcia
Placenta nie je len „prepravným uzlom“. Počas prvého trimestra produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín, placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko. Neskôr túto funkciu preberá práve placenta. Práve preto mnohé ženy pociťujú najintenzívnejšiu nevoľnosť v prvom trimestri - po prevzatí hormonálnej produkcie placentou zvykne nevoľnosť ustúpiť.
Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa. Okrem toho placenta vytvára bariéru proti škodlivinám, ako sú napríklad baktérie, ktoré by mohli prejsť k plodu z materského organizmu či z vonkajšieho prostredia.
Komplikácie spojené s placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám, ktoré nie vždy možno odhaliť vopred.
- Nízko položená placenta (placenta praevia): Oblasť, kde je placenta pripojená, sa zvyčajne tiahne smerom nahor. Problém nastáva, ak je menej ako 2 cm od krčka maternice alebo ho prekrýva. Môže to zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode a spôsobiť silné krvácanie. V takýchto prípadoch sa často odporúča cisársky rez.
- Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty: Je to vážny stav, keď sa placenta odlúči od vnútornej steny maternice pred pôrodom. Medzi rizikové faktory patria poranenia brucha, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak.
- Zadržanie placenty: Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici, čo zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Vtedy je nutný zásah lekára, napríklad manuálna lýza.
Placenta a prenatálne vnímanie dieťaťa
Dieťa v brušku nie je pasívny príjemca živín. Už od útleho vývoja reaguje na podnety. Okolo 20. týždňa sa väčšina detí začne ohlasovať pohybmi. Plod sa v maternici začína pohybovať už v siedmom týždni, no tieto pohyby sú spočiatku príliš jemné na to, aby ich matka cítila.
Výskumy naznačujú, že dieťa reaguje aj na emocionálne stavy matky. Jej citové prežívanie, či už stresujúce alebo príjemné, sa prenáša na dieťa. Zmyslový svet plodu je prekvapivo bohatý:
- Sluch: Ušká sú vyvinuté okolo 20. týždňa. Dieťa rozozná hlas matky, tlkot jej srdca a pohyby útrob.
- Chuť: Od štvrtého mesiaca si dieťa upíja z plodovej vody, pričom vníma jej mierne sladkastú chuť.
- Zrak: Hoci vývoj oka je dokončený až v 30. týždni, plod dokáže vnímať zmeny svetla prenikajúceho cez steny brucha.
- Hmat: Od tretieho mesiaca je koža pretkaná nervovými zakončeniami, vďaka ktorým dieťa vníma teplo plodovej vody či dotyky zvonku.
Pôrod placenty a jej ďalšie využitie
Asi 15 až 30 minút po pôrode dieťaťa dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty. V mnohých kultúrach má tento orgán spirituálny význam a pochováva sa, pričom sa nad ním často sadí strom. V súčasnosti sa však objavujú aj moderné metódy spracovania placenty, ako sú kapsuly, tinktúry či kozmetické prípravky, ktoré využívajú jej bohatý obsah rastových faktorov, bielkovín a hormónov.
Bez ohľadu na to, či sa placenta po pôrode stane súčasťou rituálu, vedeckého výskumu alebo biologickým odpadom, zostáva nezameniteľným „konektorom“, ktorý počas deviatich mesiacov zabezpečoval všetko, čo nový život potreboval na svoj štart do sveta. Správne fungovanie tohto fascinujúceho orgánu je v podstate tou najzákladnejšou podmienkou ľudskej existencie, ktorá začína dávno predtým, než sa dieťa prvýkrát nadýchne okolitého vzduchu.
tags: #ako #dieta #cerpa #vyzivy #v #brusku