Horúčka je u detí jedným z najčastejšie sa objavujúcich symptómov vôbec. Horúčka je definovaná ako zvýšená telesná teplota. Ide o regulované zvýšenie telesnej teploty, ktoré je ovládané časťou mozgu s názvom hypotalamus. Horúčka je obranný mechanizmus tela, ktorý sa „naštartuje“, keď organizmus bojuje s chorobou či infekciou. Sama o sebe však ochorením nie je. Ide len o príznak ochorenia, ktorý je pomerne bežný, a to predovšetkým u detí. Ich imunitný systém sa totiž vyvíja a postupne adaptuje na okolitý svet. Nie je ničím výnimočným ani to, keď sa zvýšená teplota objaví pri prerezávaní zúbkov alebo po očkovaní. Hoci vás zrejme vystraší, keď má vaše dieťa vysokú teplotu, treba si uvedomiť, že je to v podstate dobré znamenie - telo dáva najavo, že s problémom bojuje. Horúčka je teda prirodzená obranná odpoveď organizmu. Pri horúčke sa zvyšuje činnosť buniek imunitného systému, zlepšuje sa prekrvenie a tým aj výživa buniek.
Princípy termoregulácie a prečo teplota kolíše
Každý človek má svoj vnútorný „termostat“ - miesto v mozgu, kde sa riadi telesná teplota. Pri infekcii pôsobením patogéna alebo vnútorných chemických látok sa termostat nastaví na vyššiu teplotu. Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe rôznych chemických látok, ktoré nazývame cytokíny a spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu. Do tohto centra sa dostávajú informácie o telesnej teplote prostredníctvom termických receptorov na povrchu (v koži) a vnútri (v hrudnej, brušnej dutine…) tela. Centrálny termostat po vyhodnotení týchto informácií zvyšuje alebo znižuje teplotu telesného jadra, ktorá sa nakoniec prejaví aj zmenou teploty na povrchu tela.
Normálna teplota ľudského organizmu sa pohybuje v rozmedzí 36 - 37°C. Teplota sa líši v závislosti od doby dňa, vyššia je poobede a podvečer, najnižšia je v noci a ráno, rozdiel môže byť až 1°C. U detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Telesná teplota je regulovaná centrálnym termostatom, ktorý sa nachádza v mozgu, konkrétnejšie v oblasti hypotalamu.
Ako správne merať teplotu u dieťaťa
Správne a presné nameranie telesnej hodnoty je dôležité pre následný postup v liečbe horúčky. Keď hovoríme o horúčke, riadime sa teplotou telesného jadra, ku ktorej je najbližšie teplota v konečníku (rektálna teplota). Podľa mnohých vedeckých výskumov sú však odsledované rozdiely medzi axilárnou a rektálnou teplotou v rozmedzí od 0,2 - 0,9°C. Na Slovensku je zaužívané udávať axilárnu teplotu, a v prípade merania rektálnej teploty sa zvykne odčítať 0,5°C od nameranej hodnoty a tak referovať napríklad lekárovi.
Spoľahlivým meraním teploty u bábätiek a detí do 2 až 3 rokov je meranie v konečníku (rektálne). U novorodencov hrozí však poškodenie konečníka pri nesprávnom meraní, preto sa do 1 mesiaca veku rodičom merať teplotu v konečníku neodporúča. Najčastejšie sa používajú digitálne teplomery. Ortuťové sklenené teplomery sa prestali používať pre nebezpečenstvo otravy - pri poškodení teplomera sa odparuje jedovatá ortuť. Meranie cez zvukovod (tympanálne meranie) je často pri nesprávnom použití veľmi nepresné, preto tento spôsob merania teploty neodporúčame. U školákov je možné aj meranie teploty v ústach (orálne), ale dieťa musí vedieť spolupracovať, pretože môže hroziť riziko poranenia. Veľmi populárne je meranie teploty na čele bezkontaktnými teplomermi, ktoré merajú množstvo infračerveného žiarenia. Tieto teplomery slúžia skôr na orientačné meranie, resp. sledovanie vývoja teploty v čase.
Rozpoznanie horúčky a jej príznakov
Horúčka je zvýšenie telesnej teploty nad 38°C. Zvýšená telesná teplota je teplota v rozmedzí 37 - 38 °C. Pri takejto teplote, pokiaľ dieťa neprejavuje výrazné známky nepohody, nie je potrebné zasahovať liekmi na jej zníženie - pre telo má svoj špeciálny význam. Horúčka - za horúčku sa pokladá teplota nad 38,5 °C. Takto vysoká teplota môže mať nepriaznivý vplyv na organizmus, preto je potrebné ju znižovať. Hyperpyrexia je horúčka u detí, kedy telesná teplota presahuje hodnotu 41 °C.
Dieťa je teplé až horúce na dotyk, pričom ale ruky a nohy môžu byť studené. Zvyčajne sú studené končatiny pri stúpaní teploty - telo sa snaží zvýšiť svoju teplotu tým, že zníži prekrvenie koncových častí tela ako sú ruky a nohy a tým zabráni úniku tepla z tela. Môžete tiež spozorovať červené líca a lesklé oči. Dieťa môže mať triašku, bolesť hlavy, je nepokojné a podráždené. Pri poklese teploty sa môže potiť, pretože sa telo potrebuje zbaviť prebytočného tepla. Vtedy už má zvyčajne teplé ruky aj nohy.
„Detský hodnotiaci trojuholník“: Ako odhadnúť vážnosť stavu
Pomôcť môže „Detský hodnotiaci trojuholník“. Je to pôvodne metóda pre zdravotníkov, aby hneď po krátkom pozorovaní vedeli odhadnúť, ktoré dieťa je vo veľmi vážnom stave a čo dieťaťu hrozí.
- Vzhľad a správanie: Ako dieťa vyzerá? Ako sa správa? Reaguje primerane situácii plačom tak ako zvyčajne - napríklad pri prebaľovaní alebo pri plnej plienke? Plače hlasno, tak ako zvyčajne?
- Dýchanie: Dýcha voľne, bez viditeľnej námahy? Nevťahujú sa mu priestory na hrudníku medzi rebrami? Nevťahujú sa mu jamky nad kľúčnymi kosťami alebo na krku nad hrudnou kosťou?
- Krvný obeh: Ako vyzerá koža dieťaťa? Je dieťa na pohmat teplé (okrem horúčky, keď je koža často horúca)? Je farba kože dieťaťa taká ako zvyčajne?
Podľa toho, ktoré z týchto troch pozorovaní prinesú patologické (chorobné) príznaky, je možné odhadnúť, čo dieťaťu hrozí. Ak sú zlé príznaky pri pozorovaní dýchania, hrozí porucha dýchania. Ak sú pozorované zmeny na koži, je pravdepodobná porucha krvného obehu.
Prístup k horúčke u detí za 10 minút (s varovnými signálmi)
Manažment horúčky: lieky a režimové opatrenia
Cieľom znižovania teploty nie je, aby malo dieťa normálnu teplotu, ale aby bolo v pohodlí. Teplotu možno znížiť najmä liekmi proti horúčke, dostupné sú voľne v lekárni bez lekárskeho predpisu. Pri horúčkach môžete miestnosť vychladiť až na 20 °C. Dieťa oblečte do ľahkého, priedušného, ideálne bavlneného oblečenia. Dieťaťu opakovane ponúkajte piť vlažné tekutiny (nikdy nie horúci čaj). Prednostne podávajte jedlo vo forme cukrov - zemiaky, ryžu, cestoviny, nie mäso alebo vajcia.
Najčastejšie sa ako prvé používajú lieky s obsahom paracetamolu. Ibuprofen je používaný ako prvý (liek voľby), ak je potrebný aj protizápalový účinok napríklad pri zápale stredného ucha. Aby boli vedľajšie účinky čo najmenšie, treba dodržiavať správnu dávku lieku podľa hmotnosti dieťaťa. Ak jeden druh lieku nestačí na znižovanie teploty, vtedy možno podať striedavo oba druhy liekov, ale nikdy nie skôr ako 4 hodiny od predchádzajúceho podania.
Fyzikálne ochladzovanie: kedy a ako?
Zábaly, kúpele a iné tzv. fyzikálne metódy znižovania teploty sa používajú len vo výnimočných situáciách - keď neúčinkujú lieky a teplota ďalej stúpa nad 39°C. Fyzikálne ochladzovanie totiž neovplyvňuje termostat v mozgu, ktorý je nastavený na vyššiu teplotu ako normálne, preto sa pri chladení telo snaží zachovať horúčku a preto sa bráni trasom svalov a vnútornou tvorbou tepla.
Cieľom je vytvoriť na povrchu kože jemný film vlažnej tekutiny (29-30°C), ktorá odoberá koži teplo a následne sa odparuje. Dieťa môžete obmývať mokrou špongiou vo vaničke s vlažnou až mierne teplou vodou od 29-32°C po dobu približne 10 minút. Na posteľ položte suchú osušku. Namočte plienku alebo osušku do vlažnej vody s teplotou medzi 22 až 25°C a dôkladne vyžmýkajte. Chladnú tkaninu položte na posteľ a dieťa na ňu uložte a zabaľte od ramien po slabiny tak, že končatiny zostanú voľné. Počkajte 7-10 minút, kým sa osuška neoteplí.
Špecifické stavy: Febrilné kŕče
Malé deti môžu mať niekedy záchvaty kŕčov z teploty. Febrilné kŕče sa objavujú pri prudkej zmene teploty u dieťaťa od 6 mesiacov do 5 rokov veku - hlavne pri náhlom zvýšení teploty, ale často aj pri rýchlom poklese teploty. Dieťa môže mať zvláštnu grimasu, stuhne a prestane reagovať - stratí vedomie, má kŕče svalov, ktoré pripomínajú epileptické záchvaty. Pri nekomplikovaných (jednoduchých) febrilných kŕčoch nemá dieťa poškodený nervový systém ani mu nehrozí nebezpečenstvo. Od febrilných kŕčov treba rozlišovať febrilný kolaps. Nie je správne podávať deťom s horúčkou preventívne Diazepam, ako bolo v minulosti odporúčané.
Rizikové faktory a kedy vyhľadať lekára
Novorodenec (dieťa do 28. dňa života) nemá ešte dostatočne vyvinutú obranyschopnosť. U bábätiek od 2. do ukončeného 3. mesiaca pretrváva vyššie riziko závažných baktériových infekcií. V prípade, že sa objaví stuhnutosť šije, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy a dieťa sa nevie pozrieť do svetla, vtedy neváhajte a utekajte k lekárovi. Ak dieťa vyvracia liek do 15 minút po podaní, môžeme v prípade potreby dávku zopakovať - ale vždy použijeme liek z inej skupiny liečiv. Hrozí riziko závažného poškodenia pečene a mozgu - Reyov syndróm. Pre deti do 15 rokov nie sú vhodné lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej.
Pokles telesnej teploty (Hypotermia)
Hypotermia je stav, pri ktorom je telesná teplota nižšia ako 35 stupňov Celzia. Znížená telesná teplota je príznak, ktorý môže svedčiť o zlyhaní termoregulačných mechanizmov v tele. K hypotermii dochádza pri nízkej teplote prostredia, fyzickom vyčerpaní, intoxikáciou alkoholom či úrazom. Malé deti, hlavne novorodenci a kojenci sú na stratu tepla veľmi náchylné. U novorodencov dochádza pri strate tepla k rýchlemu poklesu telesnej teploty. Preto je dôležité, aby bolo novorodené dieťa chránené od strát tepla. K najväčším stratám tepla dochádza cez hlavičku. Aj u detí môže nastať zníženie telesnej teploty následkom viacerých chorobných stavov, ako je napríklad porucha imunity, nedostatok vitamínu C, anémia, intoxikácia, ochorenie štítnej žľazy a nadobličiek.
Diagnostika a prevencia
Základom diagnostiky je anamnéza pacienta, získanie podrobných informácií o príznakoch pacienta, vrátane času triašky, frekvencie, trvania a možných spúšťacích faktorov. Fyzikálne vyšetrenie zahŕňa vyšetrenie nervového systému, svalov, iných častí tela na identifikáciu neurologických alebo fyziologických príčin. Keďže horúčku najčastejšie spôsobuje bakteriálna alebo vírusová infekcia, najlepší spôsob, ako predchádzať rozvinutiu horúčky, je dôkladná osobná hygiena a zamedzenie kontaktu s infekčným materiálom či infekčnými ľuďmi. Umývanie rúk teplou vodou a mydlom po príchode domov, pred jedlom, po použití toalety a vždy, keď sa dotknete cudzých predmetov, by malo byť samozrejmosťou. Zaveďte si tzv. „Teplotný denník“. Ide o tabuľku, kde si budete zapisovať deň - čas - nameranú teplotu - podaný liek a jeho dávku. Prejdete tým predávkovaniu či poddávkovaniu dieťaťa a zároveň budete mať reálny obraz o vývoji teploty.
tags: #klesanie #a #stupanie #teploty #dieta