Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Najmä ak ešte nevie rozprávať. Je to pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie, aj preto sa o kresby u detí zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky.
Kreslenie nie je len hra; je to komplexná aktivita, ktorá podporuje celkový rozvoj dieťaťa a poskytuje cenný pohľad do jeho vnútorného sveta. Odborníci, ako napríklad psychologička Katarzyna Półtorak, zdôrazňujú, že s podporou kreslenia podporujete aj rozvoj dieťaťa. Detské kresby nám mnohokrát prezradia to, čo rodičia ani netušia a dieťa len ťažko vysvetlí slovami.
Prečo je kreslenie pre deti tak dôležité?
Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. A naopak kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. Táto aktivita zvyšuje porozumenie vo vede, ale zlepšuje spomienky na udalosti, ak počas spomínania a rozprávania o udalosti aj kreslia. Kreslenie trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Kreslenie je prirodzenou súčasťou detského sveta a detského vývinu. Deti ju vnímajú ako hru, je to špecifický spôsob ich komunikácie, prejavujú ňou citový život, odzrkadľuje sa v nej ich tvorivosť a stupeň kognitívneho rozvoja. Už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke, prichádzajú začiatky detského výtvarného prejavu. Spočiatku ide iba o kostrbaté čiary, ale výtvarníkom v plienkach prináša nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Tak ako skutoční výtvarní umelci prezentujú svoj kritický pohľad na svet, tak aj dieťa vizualizuje svoj imaginárny svet, vlastné myšlienky, pochybnosti a radosť.
Čo nám detské kresby odhaľujú? Diagnostický potenciál
Z detských kresieb sa môžeme dozvedieť „veľmi veľa! Najmä vtedy, keď dieťa kreslí na stretnutí s odborníkom či odborníčkou a vytvorí kresbu rodiny, ktorá sa často používa na diagnostické účely,“ vysvetlila psychologička. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretoval.
Na čo si dať pozor pri interpretácii:Dôležité je všímať si napríklad to, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva. Kresba rodiny je jedným z najčastejšie realizovaných kresbových testov. Patrí medzi projektívne techniky, pričom v praxi je využívaná nielen psychológmi, ale aj učiteľmi či pedagógmi. S jej veľkým využitím sa môžeme stretnúť aj v arteterapii. Dieťa vie pomocou kresby vyjadriť viac, ako vie často povedať slovami. Správanie a prežívanie dieťaťa je do veľkej miery ovplyvňované jeho rodinou.
Literatúra odporúča, aby ste sa dieťaťa pýtali na významy, ktoré z kresby nie sú zjavné. Iba týmto spôsobom zistíte, čo dieťa naozaj nakreslilo, ako to vníma a čo to preňho znamená. Na základe všímania si určitých znakov kresby dieťaťa viete dostať odpoveď na viaceré otázky. Viete zistiť, ktorého člena rodiny má dieťa najradšej či ktorého si vôbec nevšíma. Kresba rodiny je aj dobrým spôsobom ako prísť na to, či je dieťa v rodine týrané alebo zneužívané. Zistiť viete taktiež identifikáciu dieťaťa s niektorým z jeho rodičov, jeho postavenie v rodine či vzťah so súrodencami.
Znepokojujúce signály a znaky emocionálneho stavu
Aby sme zistili, či dieťa prežíva niečo zlé, je potrebné sa s dieťaťom a rodinou porozprávať, pretože jednotlivé prvky na kresbe môžu byť interpretované rôzne. Keď dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované.
Kresba, v ktorej sa dieťa cíti milované a v bezpečí, často zobrazuje všetky postavy usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou). Môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb, znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne.
Čo všetko berieme do úvahy pri interpretácii detskej kresby:
- Poradie kreslenia: Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu.
- Veľkosť postavy: Nakreslenie seba samého v popredí môže byť vyjadrením sebaúcty alebo silnej osobnosti. Ak je detská postava veľmi veľká, možno dieťa potrebuje, aby si ho niekto všimol, alebo má túžbu dominovať. Nápadne veľká postava môže vyvolávať buď veľký význam, alebo strach a žiarlivosť. Rozmaznané deti kreslia seba ako najväčšieho. Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti a ak sú navyše bez krku a s asymetrickými končatinami, dieťa môže byť impulzívne. Postava veľmi malá môže byť pre dieťa najmenej dôležitá. Ak dieťa nakreslí seba ako najmenšieho, cíti sa odmietané, izolované, nevypočuté.
- Tlak pastelky: Silný tlak pasteliek môže byť znakom napätia.
- Čiary: Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu.
- Umiestnenie na stránke: Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie.
- Vzájomné vzťahy: Ak sa na obrázku osoby držia za ruku, značí to harmonický vzťah. Ak dieťa zobrazí ideálnu situáciu, napr. v rodine, nemusí ísť o skutočnosť, ale o želanie.
- Chýbajúce postavy/detaily: Ak na obrázku chýba člen rodiny (súrodenec), dieťa naňho žiarli alebo je ním šikanované. Vynechanie člena rodiny môže znamenať aj jeho odmietanie, averziu, alebo je to spôsobené častou neprítomnosťou vynechaného člena v rodine. Ak si dieťa s niekým nerozumie, alebo s ním nevie komunikovať, vynechá mu ústa alebo uši.
- Dynamika rodiny: Ak je matka na obrázku väčšia ako otec, značí to jej dominantné postavenie v rodine. Osoby otočené chrbtom k dieťaťu sú pre neho cudzie, alebo ich nemá rado.
- Konkrétne detaily: Ak je nejaká osoba podrobne zobrazená, dieťa ju vníma ako autoritu, alebo obľúbenú.
Osobitne je potrebné venovať pozornosť agresívnym motívom v kresbe, kde dieťa z konfliktného rodinného prostredia zobrazuje jednotlivé postavy v konfliktnej situácii. Psychopatologické poruchy sa v detskej kresbe často prejavujú typickým spôsobom. Napríklad u neurotických detí sa intrapsychická tenzia prejavuje starostlivým až pedantným vypracovaním kresby, úzkostlivým pridržiavaním sa obsahovej a formálnej stránky zadanej témy. U detí s poruchami správania býva zase kresba chudobná na motívy, detaily i farby. U depresívne naladených detí býva relatívne časté používanie tmavých farieb, prevažne čiernej a hnedej. U psychotických detí býva kresba projekciou patologicky fixovaných predstáv, často je deštruktívna, pričom spravidla formálne a obsahovo nezodpovedá zadanej téme alebo predlohe. Depresívne deti kreslia rodinu bez ľudí a kresba nemá vzťah k rodinnému prostrediu.
Farby v detskej kresbe: Ich význam a interpretácia
Farby sú v detských kresbách kľúčovým prvkom. Psychologička ukazuje význam farieb: „Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti.“ Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Nezabudnite sa s dieťaťom rozprávať, klásť otázky bez toho, aby ste mu navrhli konkrétnu odpoveď.
Pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa u detí v predškolskom veku totiž rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti. Zbystriť by ste mali vtedy, ak u dieťaťa vypozorujete obľúbené, respektíve neobľúbené farby. Z výskumov totiž vyplýva, že pri kresbe tvárí a postáv k nim deti často vyjadrujú postoj práve použitím obľúbenej alebo neobľúbenej farby, čo môže v prípade známej postavy veľa napovedať. Pri výbere farieb môže, samozrejme, hrať úlohu aj nálada a osvetlenie miestnosti, pričom významné sú aj farby stien.
V živote človeka majú i farby veľký význam, a to ako z hľadiska psychologického, tak i pôsobením farieb v priestore, či na oblečení. Podľa farieb, ktoré ľudia uprednostňujú, sa dá charakterizovať ich osobnosť, či momentálne rozpoloženie. Farby v priestore zase dokážu regulovať výkon či únavu. V miestnostiach tmavých farieb beží čas pomalšie, svetlé miestnosti stimulujú aktivitu. Teplé farby zohrievajú a povzbudzujú, studené ukľudňujú. Farbami môžeme komunikovať s okolím - môžeme ľudí priťahovať, alebo ich vystríhať.
- Biela: Vo svojej podstate ju za farbu nemôžeme považovať, pretože je neutrálna. Je farbou čistoty, nevinnosti a úprimnosti, ale i slobody a nezávislosti. Majú ju radi ľudia vyrovnaní, sebavedomí, otvorení.
- Žltá: Je farbou mysle, stimuluje činnosť mozgu. Vyvoláva aktivitu, odolnosť voči únave. Je vhodná do pracovných priestorov, škôl a všade, kde je potrebné zvýšiť duševnú kapacitu a myšlienkovú aktivitu. Ďalej táto farba podporuje zažívanie a blahodárne pôsobí na pohybové ústrojenstvo a nervový systém. Pomáha odstraňovať duševnú únavu a je farbou zmeny. Voda nabitá žltým žiarením upokojuje vnútornosti. Žltú majú radi ľudia spontánni, plní nádejí a očakávaní.
- Červená: Je farba vášní a násilia, krvi a železa. Vydáva intenzívne tepelné lúče a jej účinky sú hlbšie, ale i rýchlejšie ako u iných farieb. Zohrieva našu krv a podporuje krvný obeh. Je farbou cholerickou, prudkou. Aura cholerických ľudí býva tiež červená, čo ich predurčuje k vášniam a prudkým vzplanutiam, ale i výbuchom zúrivosti. Červená farba povzbudzuje chuť k jedlu a má priaznivé účinky pri liečbe reumatizmu, anémie, či depresií. Posilňuje vôľu a pôsobí proti únave. Červenej dávajú prednosť tvoriví, sebavedomí ľudia. Majú ju radi však i násilníci a ľudia prudkej povahy; títo by sa mali ovšem červenej radšej vyhýbať, pretože stimuluje ich vášne a prudkosť.
- Oranžová: Je spojením žltej a červenej, čím sa stáva veľmi blahodárnou. Je farbou kontrolovanej vášne, pozitívnej energie, vytrvalosti. Posilňuje, ale neznepokojuje tak ako napríklad červená. Nemá nijaké škodlivé účinky a pôsobí veľmi pozitívne pri liečbe srdcových chorôb. Je farbou pôžitkov. Uprednostňujú ju ľudia, ktorí majú radi pohodlie, ľudia pokojní a spravodliví; ale i ľudia vyčerpaní a unavení životom, ktorí potrebujú oddych a kľud. Odmietajú ju ľudia, ktorí sa chcú líšiť od ostatných a ktorí odmietajú pravidlá a konvencie.
- Ružová: Znamená z psychologického hľadiska duševnú alebo citovú nezrelosť. Je farbou sentimentality. Ružovú majú radi ľudia romantickí a nepraktickí, ktorí chcú byť očarúvaní a túžia očarúvať svoje okolie.
- Fialová: Fialovú farbu zvyknú voliť ľudia diplomatickí, zdržanliví a uzavretí, ako aj ľudia originálni a umelci.
Vývoj detskej kresby podľa veku
Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
Detskí psychológovia
tags: #ako #dieta #kresli #byvola