Kreslenie nie je pre dieťa len kratochvíľou či spôsobom, ako vyplniť voľný čas. Je to jeden z najprirodzenejších prejavov detskej psychiky a kľúčový nástroj sebavyjadrenia. Od momentu, kedy dieťa prvýkrát uchopí farbičku a zanechá na papieri stopu, začína fascinujúca cesta objavovania vlastnej identity a sveta, ktorý ho obklopuje. Detičky v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí či už doma, alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť, čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie.
Často je kresba pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia. Je to špecifický spôsob ich komunikácie, prejavujú ňou citový život, odzrkadľuje sa v nej ich tvorivosť a stupeň kognitívneho rozvoja. Dieťa je pri kreslení vnútorne motivované tým, čo ho trápi alebo zaujíma. Tak, ako dieťa začína chápať svet a snaží sa usporadúvať si ho, tak sa začne meniť aj kresba. Rozvoj telesnej schémy: dieťa si uvedomuje, že má hlavu, ruky, nohy a trup. Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu. Detské kresby nám mnohokrát prezradia to, čo rodičia ani netušia a dieťa len ťažko vysvetlí slovami.
Hlavné fázy vývoja detskej kresby
Vývoj kresby neprebieha náhodne, ale v jasne definovaných etapách, ktoré súvisia s dozrievaním centrálnej nervovej sústavy a zdokonaľovaním svalstva ruky. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase, pretože tento vývoj je veľmi individuálny a orientačný. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
1. Obdobie manipulácie a prvých stôp (Do 2 rokov)
Prvé štádium kresby je nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života. Deti, ktorým je umožnené, aby maľovali, aj keď im ešte nie je ani viac ako jeden rok, robia škvrny. Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu. Môžeme hľadať súvislosť medzi bodkami fliačikmi a poznaním a skúsenosťami dieťaťa. Naozaj dieťa spoznáva svet, ale pozná len takéto kúsky. Izolované bodky a krátke čiarky sa začnú spájať v druhom roku života dieťaťa.
Kreslenie je u detí najprv tzv. manipulačnou hrou. Dieťa sa rado bezcieľne pohráva s predmetmi a keď zistí, že niektorý z týchto predmetov môže zanechať v nejakej hmote stopu, stáva sa to pre neho zaujímavou činnosťou. Prvé skutočné kreslenie sú teda čmáranice. Obdobie čmáraníc trvá do približne druhého roku života a je to takzvané bezobsahové čmáranie. Pre dieťa je dôležité, že kreslí a nie to, čo kreslí. Štádium čarbania je priamo spojené s vývojom intelektu, medzi 2. a 3. rokom života. Predchádzajúce dve štádiá - škvrny, čmáranice, nie sú ovplyvnené intelektuálnym faktorom vývinu. Tento fakt je psychoanalyticky podložený - Naville vysvetľuje, že dieťa, ktoré „kreslí škvrny alebo čmára“ pociťuje podobné potešenie ako keď kaká.
Od polovice 2. roku života do približne 3 rokov sa kreslenie nachádza v štádiu čmárania - dieťa spočiatku drží pastelku celou dlaňou a kreslí širokými pohybmi celej ruky. Tlak pastelky na papier je pomerne silný a na papieri zostávajú chaotické línie - najprv tzv. "metlové čiary" (náhodné, neusporiadané ťahy). Dieťa chytí ceruzku pričom centrom pohybu je ramenný kĺb, až neskôr sa zapája lakeť a zápästie. Odporúča sa poskytnúť deťom čo najväčšie papiere či výkresy. Mali by vycítiť voľnosť, ktorá im dovoľuje naplno sa prejaviť. Je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie, aj keď sa to môže zdať len ako „špinavé tvorenie“. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu.
2. Čmáranice s obsahom a objavovanie tvarov (2 - 3 roky)
V druhom štádiu kresby dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce. Okolo 2 rokov už dieťa dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Kresby v tomto období sú tzv. čmáraniny, ktoré vznikajú neuvedomeným pohybom ruky. Nájdeme ich v snehu, v piesku, ale občas aj na stene v obývačke. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál.
Dieťa vstupuje do intepersonálnych vzťahov, pozoruje, rozmýšľa svojim detským rozumčekom a vytvára prvé znaky. Tým tiež trénuje spojenie oka, mozgu a ruky. Vo veku 1,5 až 2 rokov naozaj dieťa po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie. Pre obdobie obsahovej čmáraniny (náhodný realizmus) je charakteristické, že dieťa postupne prechádza od bezobsahovej čmáraniny k obsahovej. Môžeme sledovať, že dieťa už dokáže ovládať čiary, ktoré kreslí. Prevládajú tu kruhové čmáranice, v ktorých sa už môže vyskytnúť nejaký reálny prvok. Dieťa už začína zapájať predstavivosť a dokáže pomenovať, čo nakreslilo. Nie je potrebné robiť rozruch, ak dieťa ten istý obrázok pomenuje viackrát iným názvom. Nie je ešte schopné rozlíšiť, čo sa dá a nedá zobraziť.
Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľkokrát. Na konci 3. roku života sa dieťa učí držať ceruzku prstami a snaží sa napodobniť jednoduché čiary a kruh. Okolo druhého roku dieťa začína spontánne kresliť kruhovitý tvar, nepravidelný ovál. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
3. Éra hlavonožcov - prvé zobrazenie človeka (3 - 4 roky)
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje, najmä ak ešte nevie rozprávať. Sociálna zameranosť ich vedie k tomu, že kreslia ľudí. Je to prvé zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch. Okolo tretieho roku života nastáva v detskej kresbe zlom. Dieťa prestáva len bezcieľne krúžiť po papieri a začína pripisovať svojim čmáraniciam význam. Prvým skutočným zobrazením človeka je tzv. „hlavonožec“. Hlavonožec je postava, ktorú tvorí veľký kruh (predstavujúci hlavu aj trup zároveň), z ktorého vyrastajú čiary - ruky a nohy. Pre dospelého to môže pôsobiť komicky, no pre dieťa je to obrovský úspech. Hlavonožce tvoria kruhový útvar predstavujúci hlavu, v ktorej bývajú nejako znázornené základné rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré znázorňujú nohy.
Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre. Podľa výskumu Coxovej (1993) polovica detí nakreslí aj ruky. Pripojí ich buď k hlave alebo k nohám, záleží, ktorú časť nakreslilo dieťa väčšiu. Kreslí to, čo si myslí o sebe, o predmete a o okolitom svete. Pre dieťa má najväčší význam tvár, ktorú diferencuje v ranom veku. Postupne do kruhu dokresľuje oči, ústa a nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. Je to prvé zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch. Neobsahuje všetky dôležité detaily, a tie čo zobrazené sú, často nebývajú správne umiestnené. Dieťa kreslí hlavonožce napriek tomu, že vidí u iných inú kresbu postavy. To znamená, že ich kresba nie je výsledkom napodobňovania. Tvorí ju figúra s dlhými nohami ku ktorým sú pripojené ruky. Nohy vytvárajú priestor, ktorý má znázorňovať trup. Neskôr dieťa buď nohy spojí čiarou a tým trup uzavrie alebo ho začne kresliť samostatne. V tomto období býva často postava zobrazovaná v poradí hlava, trup, ruky, nohy. Deti ešte zvyknú striedať hlavonožce s inými typmi postavy a tie jednoduchšie postupne miznú.
4. Realistickejšie zobrazenie postavy a prostredia (4 - 7 rokov)
S príchodom predškolského veku sa kresba mení. Na začiatku predškolského veku sa objavujú prvé kresby jednoduchých objektov pozostávajúcich z čiar a kruhov (slnko, pes, dom atď.) a prvé kresby ľudskej postavy, tzv. hlavonožce (najčastejšie hlava s detailmi, niekedy presahujúcimi jej obrys a nohy). Dieťa začína rozlišovať medzi hlavou a trupom. Postupne sa do kresby dostáva krk, ramená a postava nadobúda objem. Konvenčná kresba, ku ktorej dochádza medzi 5. a 6. rokom, je charakteristická zobrazením všetkých podstatných častí tela.
Od 3-4 rokov do 6 rokov dieťa zdokonaľuje úchop pastelky, ktorý by mal byť okolo 6. roku života už správne pinzetový (uchopenie tromi prstami). Okolo 4 rokov dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Po dovŕšení 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Od polovice 2. roku života do približne 3 rokov sa kreslenie nachádza v štádiu čmárania. Na konci 3. roku života sa dieťa učí držať ceruzku prstami a snaží sa napodobniť jednoduché čiary a kruh. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos.
V 5. roku života sa nepravidelnosti kruhu zmenšujú a v 6. roku je kruh bezchybný. Štvorročné dieťa kreslí štvorec so zaoblenými rohmi, ale päťročné už obvykle nakreslí najmenej tri rohy viditeľné. V 6. roku už nakreslí štvorec s pravými uhlami. Trojuholník sa objavuje okolo 5. roku, ale až v 6. roku je dokonale znázornený. Väčšina 6-7 ročných detí dokáže nakresliť kosoštvorec. Zlepšuje sa aj schopnosť reprodukcie prekrývajúcich sa tvarov. V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. vekom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. Okolo 6 rokov v tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená.
Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje. Deti v predškolskom veku sa zvlášť zameriavajú na kreslenie hlavy a detaily tváre. S pribúdajúcim vekom deti do kresieb postáv pridávajú stále viac častí tela a doplnkov (napr. gombíky, mašle, šnúrky atď.). Objavujú sa obrysové prvky z blízkeho prostredia: domček, ulica, ľudia, avšak chýba ešte pozadie.
Okolo 7 roka dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované. Až na pár výnimiek, už od ranného veku detí, ktoré kreslia, existuje súvislosť medzi grafickým prejavom a náladou, povahou. Aj využitie priestoru, umiestnenie obrázka na kresbe je dôležité. Expresivita farby úzko súvisí s expresivitou ťahu. Čiary môžu byť tenké alebo hrubé, môžu sa zarývať do papiera alebo po ňom len jemne prechádzať.
5. Kríza vo výtvarnom prejave a nové formy (Od 7 rokov a puberta)
Na úrovni raného školského veku deti venujú stále väčšiu pozornosť finálnemu vzhľadu kresieb a skrášľujú ich. Postavy sa stávajú proporčnejšími, majú „dvojrozmerné“ končatiny, pribúdajú nové detaily (krk, pás, uši, chodidlá, prsty). Sedemročné dieťa dokáže nakresliť ľudskú postavu z profilu. Dieťa začína venovať pozornosť používaniu farieb podľa reality. Hoci toto obdobie vizuálneho realizmu trvá približne do 12 rokov, už okolo 10. roku života záujem o kreslenie opäť upadá. Dieťa sa viac zaujíma o okolitý svet, prestáva kresliť pre svoju potrebu. Na vine môže byť aj jeho obmedzovanie v tvorbe, ak nemôže naplno zapájať svoju fantáziu. Dieťa si tiež často namýšľa, že jednoducho na to nemá a začína podceňovať svoju tvorbu. Práve v škole pri porovnávaní prác medzi spolužiakmi si dieťa uvedomí svoje nedostatky a môže to narušiť jeho vzťah k výtvarnej činnosti.
Typické pre túto krízu je obdobie puberty, keď dieťa stráca záujem o výtvarný prejav. Nepotrebuje na vyjadrovanie kresbu, lebo má už dostatočnú slovnú zásobu. Vo výtvarnom prejave sa už menej uplatňuje fantázia. Dieťa si už viac uvedomuje svoje nedostatky, nevie zvládnuť perspektívu a anatómiu človeka. Často sa za svoje výtvory hanbí a skrýva ich. Stáva sa, že niektorí v tomto období prestanú kresliť úplne, alebo u nich záujem naopak vzrastie a venujú sa tejto činnosti aj popri škole. Medzi 11. - 12. rokom sa deti vracajú k výtvarnej expresii, ale v zrelšej podobe - vytvárajú tematické ilustrácie, kresby so symbolickým významom, ktoré odrážajú ich pocity a nálady. Ak rodičia zistia, že má ich dieťa talent, je dobré, ak ho začnú aj primerane rozvíjať.
Čo nám detská kresba prezrádza? Psychologická interpretácia
Detské kresby nám mnohokrát prezradia to, čo rodičia ani netušia a dieťa len ťažko vysvetlí slovami. Kresbou dieťa komunikuje so svojím okolím. Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné. Analýzou detskej kresby sa zaoberajú psychológovia, ale aj učitelia, ktorí to využívajú ako dobrý zdroj na poznanie žiaka. Rodičia by teda nemali robiť závery na základe jednej kresby, ale obrátiť sa na odborníkov, ktorí analyzujú detskú kresbu podľa rôznych štandardizovaných testov, ale i neštandardizovaných metodických postupov.
„Veľmi veľa!“ hovorí psychologička Katarzyna Półtorak, najmä vtedy, keď dieťa kreslí na stretnutí s odborníkom či odborníčkou a vytvorí kresbu rodiny, ktorá sa často používa na diagnostické účely. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretoval.
Význam jednotlivých prvkov
Pri interpretácii kresby je dôležité všímať si mnoho detailov:
- Veľkosť a umiestnenie postáv: Dieťa kreslí osoby také veľké, aký význam im pripisuje. Nápadne veľká postava môže vyvolávať buď veľký význam, alebo strach a žiarlivosť. Rozmaznané deti kreslia seba ako najväčšieho. Postava veľmi malá môže byť pre dieťa najmenej dôležitá. Ak dieťa nakreslí seba ako najmenšieho, cíti sa odmietané, izolované, nevypočuté. Ak je detská postava veľmi veľká, možno dieťa potrebuje, aby si ho niekto všimol, alebo má túžbu dominovať. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie. Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu. Nakreslenie seba samého v popredí môže byť vyjadrením sebaúcty alebo silnej osobnosti.
- Vzťahy medzi postavami: Ak sa na obrázku osoby držia za ruku, značí to harmonický vzťah. Ak dieťa zobrazí ideálnu situáciu, napr. v rodine, nemusí ísť o skutočnosť, ale o želanie. Keď dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne.
- Chýbajúce prvky, detaily tváre: Ak na obrázku chýba člen rodiny (súrodenec), dieťa naňho žiarli alebo je ním šikanované. Ak dieťa vynechá člena rodiny, môže to znamenať aj jeho odmietanie, averziu. Častá neprítomnosť vynechaného člena v rodine spôsobí, že dieťa ho preto nezobrazí. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované. Osoby otočené chrbtom k dieťaťu sú pre neho cudzie, alebo ich nemá rado. Ak si dieťa s niekým nerozumie, alebo s ním nevie komunikovať, vynechá mu ústa alebo uši. Ak je nejaká osoba podrobne zobrazená, dieťa ju vníma ako autoritu, alebo obľúbenú.
- Špecifické detaily: Približne v šiestom roku dieťa už zachytí na postave aj vlasy a uši. V siedmom roku dieťa vie zobraziť krk a ruky sú už na správnom mieste. V ôsmom roku sa objavuje aj profil postavy, ale nie ešte dokonalý. Keď dieťa dosiahne deväť rokov, skúša už zobraziť postavu v pohybe a dopĺňa ju rôznymi detailmi (oblečenie, šperky…). Deti často zobrazujú stromy v akejkoľvek podobe, ale robí im ešte problém napojenie konárov na kmeň. Deti kreslia radi dopravné prostriedky - upúta ich všetko, čo sa pohybuje. Dieťa sa snaží nakresliť čo najviac prvkov na jednej ploche bez logickej súvislosti. Veciam a zvieratám deti dávajú ľudskú podobu, prenášajú vlastnosti (personifikácia). Dieťa oblieka zvieratá, alebo ich zobrazuje na dvoch nohách.
- Tvarové deformácie a usporiadanie: Tvarové deformácie môžu byť spôsobené svalovou koordináciou, alebo dieťa ešte nemá osvojené kresliarske zručnosti. V predškolskom veku sa dieťa vyhýba prekrývaniu predmetov, radí ich vedľa seba. Viacpohľadovosť znamená, že dieťa zobrazí predmet naraz zo všetkých strán. Dieťa považuje dolný okraj papiera za zem, na ktorej sú usporiadané všetky prvky. Dieťa zobrazuje aj štvrtý priestor (čas) - na jednej ploche často zobrazí niekoľko dejov. Zobrazovací automatizmus znamená, že dieťa často opakuje jeden prvok, niekedy aj na jednej kresbe - týmto opakovaním si dieťa zdokonaľuje nové zručnosti. Ak dieťa príliš dlho zotrvá pri automatizme, môže to znamenať duševnú pasivitu, psychickú chorobu, alebo vývinovú chybu.
Expresivita čiar a farieb
Charakter ťahu a voľba farieb tiež nesú dôležité posolstvá. Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí, sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu. Existujú čiary rýchle, živé alebo aj agresívne, ktoré dokážu prederaviť aj papier. Na druhej strane sú ťahy váhavé, ostýchavé alebo ledva sa dotýkajúce papiera. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia.
Deti používajú farby na základe predstavivosti, obľubujú čisté, jasné farby, ale záleží to aj od ich psychického stavu. Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy.
Dôležitosť kontextu a rozhovoru
Je dôležité venovať pozornosť nielen tomu, čo dieťa nakreslilo, ale aj ako to nakreslilo. Aby sme zistili, či dieťa prežíva niečo zlé, je potrebné sa s dieťaťom a rodinou porozprávať, pretože jednotlivé prvky na kresbe môžu byť interpretované rôzne. Vždy je dobré sa s dieťaťom o jeho kresbách porozprávať, ak chceme, aby sa pre nás cítilo dôležité a aby sme pochopili, čo nám chce svojou kresbou oznámiť. Je to skvelá zámienka na rozhovor o ťažkostiach, výzvach a o tom, čo nám robí radosť. Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Môžu použiť vety - „Ďakujem za tvoju kresbu, povieš mi, čo si nakreslil? Čo si myslíš o svojej kresbe?“ A keď sa dieťa spýta, „Mami, páči sa ti moja kresba?“, môžeme sa ho spýtať - „Páči sa tebe?“
Rozvoj grafomotoriky a manuálnej zručnosti
Kreslenie postavy nie je len o nápade, ale aj o fyzickej schopnosti ovládať ruku. Keďže deti nemajú dostatočne dobre rozvinutú jemnú motoriku rúk a iba postupne získavajú cvik v kreslení, definujú sa štyri štádia vývoja detskej kresby. Ak má dieťa problém s plynulosťou ťahu, je dobré zamerať sa na celkový rozvoj grafomotoriky. Taktiež je potrebné rozvíjať a cvičiť jemnú motoriku, dbať na to, aby dieťa malo dostatok možností kresliť, robiť maliarske pokusy s farbami.
Cieľom terapie ruky je zlepšenie precíznych pohybov ruky a prstov a zvýšenie celkovej pohybovej zdatnosti celej hornej končatiny. Dospelí si často neuvedomia, že takáto forma terapie je potrebná. Niekedy si nižšiu manuálnu zručnosť dieťaťa nesprávne vysvetľujú tým, že bolo doteraz príliš často obsluhované, uprednostňuje hravé aktivity alebo nemá rado povinnosti. Hodnotenie úrovne detských kresieb poskytuje spoľahlivé informácie o potrebe terapie ruky.
Vývoj manuálnej zručnosti v ranom veku:
- Po dovŕšení 1. roku života: Dieťa zdokonaľuje úchop, dokáže už opozíciu palca voči ostatným prstom, uchopuje drobné predmety bruškami ukazováka a palca. Spočiatku drží pastelku celou dlaňou a kreslí širokými pohybmi celej ruky. Tlak pastelky na papier je pomerne silný.
- V 2. roku života: Dieťa sa pokúša jesť lyžičkou, otvárať a zatvárať zásuvky či krabičky, začína kresliť čmáranice a stavať veže z kociek (na konci 2. roku života postaví vežu zo 6 kociek). Pohyby rukou sú ešte kŕčovité.
- Na konci 3. roku života: Dieťa sa učí držať ceruzku prstami a snaží sa napodobniť jednoduché čiary a kruh. Až v treťom roku sa dieťa naučí správne držať ceruzku.
- Od 3-4 rokov do 6 rokov: Dieťa zdokonaľuje úchop pastelky, ktorý by mal byť okolo 6. roku života už správne pinzetový (úchop tromi prstami). Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc.
- Deti vo veku 6 - 7 rokov: Zvládajú zapínať menšie gombíky, viazať šnúrky a používať nôž a vidličku. Pri kreslení správne držia ceruzku a začínajú kresliť tvary aj bez vizuálnej kontroly.
Tipy na podporu grafomotoriky:
- Zameranie na hrubú motoriku: Ak sa vášmu dieťaťu nedarí kresliť, zamerajte sa na hrubú motoriku, pretože prvotné maliarske pokusy vychádzajú práve z hrubej motoriky.
- Uvoľňovacie cviky: Pred samotným kreslením robte s dieťaťom vo vzduchu veľké kruhy celou pažou (napr. „kreslenie“ osmičiek).
- Správny úchop: Dbajte na to, aby dieťa nedržalo farbičku v pästi. Podporujte pinzetový úchop tromi prstami.
- Rôzne materiály a techniky: Nechajte dieťatko maľovať prstovými farbami, vodovkami. Nechajte ho experimentovať, nech sa zabáva a tvorí podľa nálady a záujmu. Používajte rôzne spôsoby aj materiál. Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník.
Myslite aj na to, že kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek, zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní. Štúdia ukazuje, že kreslenie nie je „len hra“. Zistilo sa, že napr. horšia jemná motorika v predškolskom veku predznamenáva väčšie problémy so správaním či vyšší počet symptómov ADHD počas základnej a strednej školy.
Ako podporiť dieťa v kreslení a tvorivosti
Kresba je prirodzenou súčasťou detského sveta a detského vývinu. Deti ju vnímajú ako hru, je to špecifický spôsob ich komunikácie, prejavujú ňou citový život, odzrkadľuje sa v nej ich tvorivosť a stupeň kognitívneho rozvoja. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať. Rodičia radi zamestnávajú svoje deti tým, že im dajú niečo nakresliť. Je dobré, ak svojim deťom už na začiatku jeho výtvarného prejavu vyrobíte nástenku na dobre viditeľnom mieste. Kresby môžete tiež pripevniť na chladničku. Dieťa nadobudne pocit, že jeho výtvor má pre vás význam a vaša pochvala mu zvýši sebavedomie.
Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie, aj preto sa o kresby u detí zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky.
Praktické rady pre rodičov:
- Vytvorte inšpiratívne prostredie: V dnešnej dobe majú rodičia k dispozícii pomôcky, ktoré v minulosti neexistovali. Jednou z najobľúbenejších je tabuľka na kreslenie (či už magnetická, alebo moderná LCD verzia). Mnohé deti majú strach z prázdneho papiera alebo z toho, že ak urobia chybu, pokazia celý výkres. Tabuľka na kreslenie tento strach úplne eliminuje. Jedným stlačením tlačidla alebo potiahnutím páčky sa obraz stratí a dieťa môže začať znova.
- Pozorovanie a učenie: V ranom školskom veku odporúčame, aby ste viedli deti k pozorovaniu proporcií v reálnom svete, ale bez zbytočného tlaku na dokonalosť. Skúste si spoločne pozrieť do zrkadla a pýtať sa: „Kde končia tvoje ruky?“ Hra na zrkadlo: Postavte sa pred zrkadlo a spoločne pomenúvajte časti tela. Obkresľovanie tieňov: Ak svieti slnko, skúste vonku na chodník obkresliť kriedou tieň postavy. Skladanie z geometrických tvarov: Naučte dieťa, že hlava je kruh, trup ovál a nohy obdĺžniky.
- Povzbudzovanie a rozhovor: Dieťa svojou kresbou rado vyrozpráva, čo ho trápi, ale aj to, čo zažilo počas dňa. Kresbou dieťa komunikuje so svojím okolím. Je dobré vytvárať deťom priestor a čas na vyjadrovanie svojho sveta prostredníctvom kresby či maľby. Kreslenie je hra a veľmi zábavná hra. Ku kresleniu nie je nutné dieťa nútiť, prirodzene je pre dieťa kreslenie zábavou. Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.
- Vnímanie symboliky: Kresby podľa psychologičky často pomáhajú zachytiť nielen to, čo dieťa prežíva, ale aj to, čo je preň dôležité. Ak sa dieťa nakreslí v nejakej situácii, znamená to, že po nej možno túži alebo o nej sníva. Ak napríklad na obrázkoch často športuje, znamená to, že v jeho živote zaujíma dôležité miesto alebo by ho dieťa chcelo. Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. A naopak kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje.
- Rozvoj kognitívnych funkcií: Kreslenie zvyšuje porozumenie vo vede, ale zlepšuje spomienky na udalosti (ak počas spomínania a rozprávania o udalosti aj kreslia). Trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka. Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať.
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Psychologička Katarzyna Półtorak radí rodičom, aby deti v kreslení podporovali. „Chcem vás podporiť, aby ste kreslili spolu so svojím dieťaťom. Môžete sa potom rozprávať o tom, čo kto považuje za krásne, prečo máme rôzny vkus a dokonca aj o spôsoboch vyjadrenia lásky.“ Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami. Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času.
tags: #ako #dieta #kresli #tvar #dieta