Otázka, prečo dieťa miluje svoju matku, sa na prvý pohľad môže zdať triviálna, no v skutočnosti otvára dvere k pochopeniu samotnej podstaty ľudskej existencie. Často sa pýtame: Keď vidím také tie trucovité, nazvyme to priamo - ZLÉ deti, naozaj ich rodičia úprimne milujú nadovšetko napriek tomu ako im komplikujú každý deň život? Keď sú to nejaké ťažkopádne deti, ktorým sa napriek snahe rodičov nedarí, ťažko chápu, sú zabrzdené. A každý rodič vidí to svoje ako fakt pekné?
Láska medzi matkou a dieťaťom nie je len výsledkom výchovy, ale hlbokým biologickým a evolučným nastavením. Je to najprirodzenejší cit, s akým sa dieťa narodí. Dieťa totiž nepotrebuje „dokonalú“ matku, potrebuje mamu, ktorá je prítomná, autentická a schopná vytvárať bezpečný prístav.
Korene vzájomnej blízkosti: Vôňa, hlas a pocit bezpečia
Každé dieťa v podstate hneď od narodenia pozná svoju mamu. „Videla som to už nespočetne veľa krát. Bábätko okamžite hneď po pôrode, keď ešte príliš dobre nevidí, v okamihu, keď na neho jeho matka začne hovoriť, otočí k nej hlavičku alebo otvorí oči. Jej hlas pozná dôverne ešte z doby, kedy rástlo v jej maternici,“ hovorí uznávaná newyorská gynekologička Laura Riley.
Pre novorodenca je matka všetkým: mama je teplo, mama je jedlo, mama je euforický stav uspokojenia a bezpečia. V jej náručí stráca dieťa pocit strachu a vie, že mu nič nehrozí. Očný kontakt je v tomto procese kľúčový. Mamina tvár je prvým objektom, na ktorý dieťa zameria svoju pozornosť. Zorné pole novorodencov je totiž veľmi obmedzené - ostro vidí len na vzdialenosť zhruba 20 až 30 centimetrov, čo stačí práve na to, aby spoznalo matku, keď ho drží v náručí alebo dojčí. Počas týchto chvíľ sa medzi nimi vytvára dokonalé a jedinečné puto.
Kŕmenie ako rituál istoty
Je úplne jedno, či dojčíte alebo dieťaťu podávate mlieko z fľaše, samotný proces kŕmenia znamená oveľa viac než len zabezpečenie výživy a zahnanie hladu. Ide o silné puto medzi matkou a jej bábätkom. „S každým kŕmením svojmu dieťatku dávate najavo, že sa na vás môže spoľahnúť, že sa o neho postaráte a ste tu pre neho. Dodávate mu tak istotu, že všetky jeho potreby budú splnené," vysvetľuje Elaine Zwelling, riaditeľka medzinárodného programu Lamaze International Education Educator na South University Florida.
Psychológia očného kontaktu s bábätkom: Vaše dieťa používa vašu tvár na budovanie svojho mozgu
Láska ako bezpodmienečný stav bytia
Erich Fromm píše, že pre dieťa všetky zážitky splynú v jednom: „Som milovaný. Som milovaný, lebo som matkino dieťa. Som milovaný pre to, čím som, som milovaný, lebo som.“ Matkina láska je bezpodmienečná. Nemusím robiť nič, aby som bol milovaný, všetko, čo musím robiť, je byť - byť jej dieťaťom. Denne robíte veci, ktoré vášmu bábätku oznamujú, ako veľmi ho ľúbite. A ono to cíti, preto vás tak zbožňuje!
V praxi to znamená, že aj keď materská dovolenka môže byť niekedy nočnou morou, kde celý deň počúvate mrnčanie a to čarovné slovko „MAMA!“, to dobré prevyšuje to zlé. Byť na materskej dovolenke prináša aj momenty, kedy si uvedomíte svoju rolu - ste šéfkou tohto malého sveta, nikto vás nenúti vyzerať dokonale, a môžete sa s drobcom jednoducho stratiť v čase.
Otec ako sprievodca do sveta
Zatiaľ čo matka zabezpečuje dieťaťu pocit bezpečia a prijatie, otec má v životoch detí zásadnú rolu vedenia a otužovania. Kým malé dieťa potrebuje matkinu bezpodmienečnú lásku a starostlivosť, vo veku okolo šiestich rokov začína mať potrebu otcovskej lásky, jeho autority a vedenia.
Petr Glogar, český rodinný terapeut, tvrdí, že otcovia dávajú lásku najavo zištne, s podmienkou, ktorá motivuje: „Otcovi nestačí, že má dieťa v rodnom liste jeho meno, svoju lásku smeruje na výkon, dodržanie sľubu, snahu, úsilie. Otec je ten, ktorý syna uvádza do veľkého sveta. Otec syna otužuje, povzbudzuje k prekonávaniu prekážok a vysiela ho do sveta so slovami: To dokážeš!“
Vzťah rodičov ako základný kameň
To najlepšie, čo môžete urobiť pre svoje deti, je ukázať im, ako milujete ich matku. Láska k matke vedie cez množstvo činov, ktoré sa denne odohrávajú pred očami detí. Sú to objatia, úsmevy, žmurknutia. Keď deti vidia, že otec miluje mamu, vidia, ako láska vyzerá. V domácnosti, kde muž miluje ženu, vládne pokoj, mier a harmónia. Keď žena cíti, že ju muž miluje, môže slobodne dýchať a voľne prenášať svoju lásku na deti.
Je dôležité, aby sa partneri, aj keď majú nezhody, nikdy o sebe nevyjadrovali dehonestujúco. Ak dokážu obaja rodičia prekročiť svoj tieň a povzniesť sa nad takéto nutkanie, dokážu oveľa viac. Povznesú so sebou aj malé deti nad celý ten chaos a bolesť. Pre dcéry je otec, ktorý sa správa k matke s úctou, vzorom, ako by sa k nim mali muži v budúcnosti správať. Pre synov je to návod na to, ako sa stať správnym mužom a partnerom.
Fenomén „opičej lásky“ a hranice
Nie všetka starostlivosť je však zdravá. Opičiu lásku charakterizuje prílišné ochranárstvo s prvkami majetníctva, často nazývané aj „helikoptérové rodičovstvo“. V jadre tejto výchovy sa rodičia snažia svoje deti uchrániť od ublíženia, zranenia, zlých skúseností, odmietnutia, zranených pocitov, neúspechov a sklamaní.
Je prirodzené, že rodičia chcú chrániť svoje deti, no zásadný rozdiel tu zohráva otázka zdravej miery. Prehnaná starostlivosť môže byť skutočne na škodu. hyperprotektívni rodičia priorizujú dodržiavanie pravidiel a disciplíny, a to na úkor komunikácie so svojimi deťmi. Tieto deti sa potom naučia zatajovať pred nimi veci - ako svoje neúspechy, zlyhania, sklamania, obavy, strachy. Ako povedal C. G. Jung: „Istá miera frustrácie je dobrá.“
Teória vzťahovej väzby a „dedina bezpečných vzťahov“
John Bowlby, autor teórie vzťahovej väzby, zistil, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Každé dieťa je už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Táto potreba však nemusí byť uspokojovaná len jedným človekom.
Vývojový psychológ Gordon Neufeld tvrdí, že malé dieťa nie je biologicky ani emocionálne nastavené na to, aby si vystačilo len s jedným pevným vzťahom. Dieťa potrebuje takzvanú „attachment village”, teda dedinu bezpečných vzťahov, ktoré sa neprekrývajú, ale dopĺňajú. V takomto prostredí si môže budovať dôveru vo viacerých dospelých, pričom každý z nich prináša do jeho sveta niečo iné: pokoj, stimuláciu, vedenie, humor, stabilitu či istotu.
Prekonávanie generačných vzorcov
Často sa stáva, že si ľudia myslia, že všetci rodičia milujú svoje deti a vedia tiež, ako túto lásku prejavovať. No často sú to len ideálne predstavy. Rodičia sú tiež len ľudia a robia chyby. Mnoho rodičov bolo v období vlastného detstva emocionálne ranených a ak sa tieto rany v priebehu dospievania nevyliečili, často si ich prenášajú do dospelosti a do vlastného rodičovstva.
Ak ste vychovávaní emocionálne nedostupnou matkou, je dôležité pochopiť, že to, ako sa vaša matka správala, nikdy nesúviselo s vami. Ak je človek odhodlaný tomu čeliť, je možné tento generačný vzorec prelomiť a pretvoriť. Základným predpokladom je „cestovať v čase“ do svojho detstva a pocitov, ktoré sme vtedy zažívali, a pokúsiť sa ich spracovať v dospelosti, aby sme sa mali od koho učiť empatii a vyrovnanosti.
Prečo dieťa potrebuje „dostatočne dobrú matku“
Britský psychoanalytik Donald Winnicott, ktorý zaviedol pojem „dostatočne dobrá matka”, tvrdil, že dieťa nepotrebuje dokonalosť, ale potrebuje matku, ktorá vie byť prítomná, ale aj unavená, ktorá je láskavá, ale aj ľudská. Jedným z najväčších rizík moderného rodičovstva nie je zanedbávanie dieťaťa, ale vyhorenie rodiča, ktorý sa snaží urobiť všetko sám.
Rodičia sa potom trápia pocitmi zlyhania, že nie sú dosť láskaví, že nemajú trpezlivosť, že nezvládajú zmysluplne odpovedať na každý plač alebo otázku. Možno povedať, že dieťa potrebuje naozaj veľa, ale nie všetko od jedného človeka. Potrebuje lásku, pozornosť, hranice, vedenie, oporu aj hru. Jedna osoba to ale nedokáže všetko zvládnuť naraz. Rodič, ktorý si prizná, že potrebuje pomoc, nerobí chybu - práve naopak, dáva dieťaťu najlepšiu možnú šancu na zdravý vývoj v obklopujúcej sieti bezpečných vzťahov.
tags: #ako #dieta #lubi #matku