Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný a predurčený ontogenetický rozvoj, daný genetickými predpokladmi, ale ovplyvňovaný aj výchovou, prostredím a vlastnou aktivitou dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja pohybu a psychiky, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Sedenie je jedným z významných míľnikov v motorickom vývine dieťaťa, je akoby vyvrcholením vývinu. Je na mieste zdôrazniť, že pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Rodičia by mali vytvárať vhodné podmienky na to, aby dieťa mohlo dostatočne cvičiť a posilňovať svoje telíčko a všetky vývinové fázy zvládlo samo. Cieľom tohto článku je poskytnúť informácie o správnom vývoji sedenia a chôdze, o rizikách predčasného posadzovania a nevhodných pomôcok, ako aj o alternatívach, ktoré podporujú zdravý motorický vývoj.
Prirodzený Vývoj Sedu: Kľúč k Zdravej Chrbtici
Každého rodiča zaujíma, či jeho bábätko už bude sedieť. Tento dôležitý míľnik rozširuje detské obzory. Avšak, veľmi dôležité je, AKO dieťa sedí. Dieťatko bolo 40 týždňov v brušku v polohe klbka, bez aktívneho pohybu. Po narodení je potrebné, aby si dieťatko najprv posilnilo svaly okolo chrbtice a spevnilo brušné svaly, aby bolo schopné kvalitne sedieť. Ak dieťatko dobre napreduje v psychomotorickom vývine, obvykle si samo sadne niekedy medzi 6. a 9. mesiacom, väčšina detí okolo 8. mesiaca. Dôležité je však brať do úvahy individuálne rozdiely, ktoré môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, napríklad svalovým napätím či vonkajšími stimulmi. Mohli by sme povedať, že dieťa zvládne samostatný sed, keď je pripravené jeho svalstvo krku a chrbta - je dosť pevné na to, aby sa dieťa do tejto polohy dostalo a zotrvalo v nej nejaký čas.
Vývin samostatného sedenia si vyžaduje niekoľko mesiacov tvrdej práce dieťatka a my ako rodičia by sme mu mali vytvárať vhodné podmienky. Nie však tým, že ho do sedu budeme dávať my, ale že dieťa bude môcť tráviť čas na rovnej podložke, trénovať svoje ruky, nohy, brušné i chrbtové svalstvo, aby sa jedného dňa samo dostalo do sedu. Obvykle to urobí z polohy na brušku alebo z polohy na štyroch. Deti si obvykle sadnú z polohy na štyroch, nikdy nie z ľahu na chrbte, ako si sadáme my dospelí. Sila chrbtových svalov sa vyvíja postupne, preto je dôležité rešpektovať prirodzený vývoj dieťaťa a jeho pohybové schopnosti. Väčšina detí najskôr lezie a keď si lezením dostatočne spevnia chrbtové svalstvo, začínajú sedieť. Sedenie je až vrcholným bodom ich pohybového vývoja, pričom nevstávajú do sedu priamo z ležania na chrbte, ale cez ležanie na brušku a postupné otáčanie do bokov. Sadnúť si musí dokázať dieťatko samo, svojimi vlastnými silami a telom.
Samostatným sedom sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Deti začnú sedieť samostatne vtedy, keď sú schopné dostať sa do sedu svojpomocne, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku. Na začiatku je aj vzpriamený sed „nedokonalý“ - dieťa má ohnutý chrbátik, je nestabilné a občas spadne. Toto obdobie by však malo trvať cca 2 týždne a potom už by dieťatko malo sedieť vzpriamene. Ak uvidíte, že vaše dieťatko vie v sede zodvihnúť obe ruky nad horizontálu, je to znakom dostatočnej stability a sily.
Ako vyzerá ideálny sed dieťaťa?
Pri ideálnom sede by malo dieťa dbať na správne držanie tela:
- Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia.
- Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania.
- Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená.
- Chrbátik: Mal by byť rovný ako doska. Ak nie, dieťa ešte nie je pripravené na sedenie.
Podpora rodičov pre správny vývoj sedu
Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa. Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. V polohe na brušku si výdatne posilňuje svaly potrebné k vzpriameniu trupu. Užitočné preto je nechávať dieťatko čo najviac času na pevnej rovnej podložke, kde má možnosť bezpečne si trénovať prvé pohyby. Vhodné je ponúkať mu podnety, za ktorými sa musí plaziť, otáčať alebo loziť. Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45 stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím budete rešpektovať prirodzenú potrebu chrbtice.
Odborníci upozorňujú, že žiadny stupeň vo vývine pohybu vášho dieťaťa by ste nemali urýchľovať. Mali by ste len vytvárať vhodné podmienky na to, aby dieťa mohlo dostatočne cvičiť a posilňovať svoje telíčko a všetky vývinové fázy zvládlo samo.
Pasívny Sed: Skryté Riziká a Dlhodobé Následky
Rodičia si často myslia, že dieťa už môže sedieť vtedy, keď začne reagovať na podávané prsty tým, že sa snaží zdvihnúť do sedu. Tu treba však postupovať opatrne, pretože to ešte nemusí znamenať, že svalstvo dieťaťa je už dostatočne vyvinuté a pripravené na sedenie. Súčasne sa stretávame so zastaralým názorom, že v 6. mesiaci by už každé dieťa malo vedieť sedieť. Z hľadiska vývinu chrbtového svalstva a celkového vývinu chrbtice je požiadavka, aby dieťa sedelo v 6. mesiaci nereálna.
Predčasné a pasívne posadzovanie je jedným z najväčších prehreškov, ktorých sa môžeme na vývoji detskej chrbtice dopustiť. Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin. Aby sme pochopili, prečo je predčasné sedenie škodlivé, musíme sa pozrieť pod kožu. Dieťa sa rodí s chrbticou, ktorá má tvar totálneho oblúka (totálna kyfóza). Ak dieťa posadíme umelo (pasívne), jeho svalový korzet - teda hlboké stabilizačné svaly trupu - nie je dostatočne pevný na to, aby udržal váhu hlavy a hornú časť tela. Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku.
Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Okrem toho, že ničí sa chrbát, môže sa zablokovať psychomotorický vývin. Odborníci upozorňujú, že ak si dieťa sadne zo zvýšenej polohy - napr. pri sede v autosedačke či polohovacom lehátku, alebo v kočiari, ide tiež o pasívny sed. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania. Mnohé pasívne posadzované deti nelozia alebo len veľmi krátko. Sed je cieľ celého vývoja a lezenie je cesta k nemu. Ak ste dieťa posadili predčasne, posadili ste ho „do cieľa“.
Chrbtica: Vývoj a liečba
Rodičia by si mali uvedomiť, že posádzanie dojčaťa v čase, keď na to nie je pripravené, jeho vývin nijako neurýchli. To, že dieťatko nesedí, znamená, že jeho svaly ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica ako i vnútorné orgány sú sedom neprimerane zaťažované. Pamätajte, že žiadne dieťa neostalo ležať na podlahe navždy. Všetky zdravé deti sa raz posadia.
Fenomén W-sedu: Prečo sa mu vyhnúť?
Jednou z polôh, ktorá často znepokojuje rodičov a odborníkov, je takzvaný W-sed. Nesprávny je takzvaný W-sed - známy ako sed medzi pätami, kedy dieťatko má nohy pokrčené v kolienkach a päty vedľa zadku z každej strany. Pri pohľade zhora nohy tvoria písmeno W, preto sa takémuto sedu hovorí W-sed. Na prvý pohľad môže ísť o zlozvyk dieťaťa, avšak ťažko hovoriť o zlozvyku u niekoľkomesačného batoľaťa. W-sed má svoje príčiny a tie nemusíme hľadať v nohách.
Príčiny a riziká W-sedu
Za takýmto sedom môžeme napríklad nájsť oslabenú brušnú stenu. Ak si všimnete, že dieťatko uprednostňuje W-sed, odsledujte, či nemá rozostup, čiže diastázu brušných svalov. Ak sa dieťaťu pri dvíhaní z ľahu do sedu objavuje v strede bruška pozdĺžny vyklenutý val rôznej šírky, pozeráte sa na diastázu brušných svalov. Pri takto oslabenej brušnej stene je pre dieťatko nepohodlné sedieť normálne. Preto sa aj stáva, že dieťatko jednoducho sedieť nechce a radšej lozí, chodí alebo leží. Sed u týchto detí sa môže preto objavovať až oneskorene - nie je prekvapením, ak najprv začne chodiť a až potom sedieť. Obyčajne si však zvolí W-sed.
W-sed alebo sed medzi pätami obľubujú aj deti s hypermobilnými, teda nadmerne ohybnými kĺbami alebo deti s obrnou a nízkym svalovým napätím. Je to totiž jednoduchšie na koordináciu, než umiestnenie do normálneho sedu tak, ako to vidíme u detí s normálnou pohyblivosťou kĺbov a správnym svalovým napätím. W-sed môže naznačovať oslabenú brušnú stenu alebo iné fyzické poruchy. Správne sedenie podporuje rozvoj svalov trupu a bedrového kĺbu.
V čom sú riziká nesprávneho sedu? Krkolomná poloha nožičiek, ktorá pre nás dospelých už od pohľadu pôsobí nepohodlne, má svoje riziká pre ďalší vývoj držania tela a vývoj kĺbov dolných končatín. Dlhodobé praktizovanie W-sedu vedie k problémom s kĺbmi a svalmi dolných končatín a k deformácii chôdze a držania tela, čo môže spôsobiť bolesti a obmedzenia pohybu. Fyzioterapeutka Pam Versfeldová upozorňuje, že časom sa vyvinie nadmerná vnútorná rotácia bedrových kĺbov. Za normálnych okolností dosahuje 45 stupňov, tu však môže dosiahnuť až 80-90 stupňov. Naopak, vonkajšia rotácia je obmedzená, čo opäť spôsobuje, že normálny sed je pre dieťa nepohodlný.
U detí sediacich vo W-sede sa často objavuje laterálna tibiálna torzia, čo je vytočenie píšťaly smerom von. Chodidlá preto smerujú špičkami od seba pri jabĺčkach smerujúcich dopredu, čo sa prejavuje aj pri chôdzi. Problémom býva bolesť nôh, obzvlášť kolien, často sa objavujúca v noci a zhoršujúca sa po aktívnom dni. Z dlhodobého hľadiska vedie tibiálna torzia k nadmernému naťahovaniu kolien a z toho vyplývajúcim neskorším ťažkostiam s kolenami. Vybočené chodidlá vplývajú na vzorec chôdze a dieťa nedokáže naplno využívať členok. To môže ovplyvňovať výkon pri chôdzi či behu. V dospelosti môžu tieto deti trpieť syndromom tzv. bežeckého kolena a skorým nástupom artrozy kolena.
Deti sediace v normálnom sede pri hre krútia trupom, ak dočahujú hračky. Tým posilňujú svaly trupu a vhodne naťahujú šľachy. Deti sediace vo W-sede sa za hračkami sklopia na zem a trupom zo sedu neotáčajú. Dieťa poznačené W-sedom nestojí správne na jednej nohe. Namiesto vzpriameného postoja na jednej nohe trup uhýba do strany, koleno nohy, ktorá stojí, smeruje dovnútra. Pri chôdzi takéto dieťa kráča s chodidlami vbočenými dovnútra. Je to dôsledok stuhnutosti bedrového kĺbu a svalov. Svaly otáčajúce bedro smerom von slabnú. Sed medzi pätami taktiež negatívne vplýva na držanie tela pri sede na stoličke. Namiesto vzpriameného sedu zaujme dieťa zhrbenú polohu s nohami naširoko od seba a pätami zdvihnutými, aby uvoľnilo stuhnutosť svalov na nohách.
Ako korigovať W-sed?
Je potrebné podporovať a trénovať správne sedacie polohy u detí na prevenciu následných problémov. Je vhodné dieťa posádzať normálne s nohami pred telom. Vyžaduje si to prax, aby sa rozvinula potrebná flexibilita a kontrola takéhoto sedu. V bežnej praxi môžete napríklad dieťa sediace na pätách jemne dať do správnej polohy a povedať niečo ako: „nožičky dopredu“. Neskôr vám bude stačiť povedať „heslo“ a dieťa bude vedieť, že má zmeniť polohu. Dieťa obľubujúce W-sed zrejme nebude zo zmeny na klasický sed nadšené. Nová poloha je preň nepohodlná a neznáma, pretože vyžaduje väčšiu námahu. Preto trvá dlhý čas, kým si na nový spôsob sedenia zvykne a začne ho uprednostňovať. Okrem klasického sedu môžete deti „napraviť“ do iných polôh, ktoré sa mu možno budú páčiť viac.
Chodítka: Pomocník alebo Prekážka vo Vývoji?
Používanie chodítka u detí je rozsiahla téma, ktorá si vyžaduje komplexný prístup. Chodítka ešte stále patria v mnohých rodinách k bežnej výbave pre dieťatko v prvom roku života. Už od jeho narodenia sa s touto vecou akosi automaticky počíta. Dlho pretrvával názor, že chodítka podporujú deti v učení chôdze a pomáhajú napredovať vo vývine. Dnes ale odborníci tento postoj vyvracajú a neodporúčajú používanie týchto detských pomôcok.
Stanovisko odborníkov k tradičným chodítkam (tzv. pavúkom)
Áno, lekári varovne dvíhajú prst! Neurológovia aj detskí pediatri sú vo väčšine prípadov proti používaniu chodítok a rodičom ich neodporúčajú. Niektoré mamičky sa priam pyšne vystatujú, že svoje dieťa dali do chodítka už vo veku 4 mesiacov! Dôsledky takéhoto konania môžu byť pre dieťa po zdravotnej stránke veľmi vážne! Jeho chrbtica ani kĺby nie sú na takúto záťaž pripravené, ani dostatočne vyvinuté. To môže spôsobiť rôzne deformácie chrbtice, kĺbov, zlé chodiace návyky a zdravotné ťažkosti v dospelosti.
Česká pediatrická spoločnosť ešte v roku 2009 vydala vyhlásenie a podrobné vysvetlenie k tejto problematike. V správe sa jasne uvádza, že „chodítka napriek fámam o pomoci rozvoja chôdze dieťatka tomuto rozvoju nepomáhajú. Normálna chôdza dieťaťa totiž vyžaduje vertikálne postavenie a inú mobilitu, čo pohyb v chodítku neumožňuje. Chodítko skôr naopak je možnosťou zaostávania vo vývoji chôdze.“ Slovenská pediatrická spoločnosť neodporúča používať chodítka pre deti v žiadnom veku, výnimkou sú špecifické indikácie, ktoré však ale tiež nepripúšťajú používanie chodítok pre dojčatá a batoľatá. V niektorých krajinách je dokonca zákaz používania a predaja chodítok.
Negatívne vplyvy tradičných chodítok (pavúkov)
Dôvodov, prečo odborníci neodporúčajú tradičné chodítka, je mnoho:
- Nadmerné zaťaženie chrbtice a kĺbov: Dieťa, ktoré nevie samo chodiť ani samostatne stáť, nie je pripravené na chôdzu. Pri pohybe v chodítku dochádza k nadmernému zaťaženiu chrbtice, čo môže zapríčiniť neskoršie deformácie v období dospievania. Následkom sedávania v chodítku sú aj problémy s kĺbami, predovšetkým bedrovými. Má nepriaznivý vplyv na vývoj chrbtice, ohrozená je pri úrazoch predovšetkým krčná chrbtica. Deti, ktoré pridlho sedávali v chodítku, mali problémy s vybočením chrbtice.
- Narušenie motorického vývoja: Chodítka nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi - pri bežnom učení chôdze dieťa padne zľahka na zadok a jeho reflexy sú aktivované. Chodítko tieto reflexy obmedzuje. Normálna chôdza dieťaťa vyžaduje vertikálne postavenie a inú mobilitu, čo pohyb v chodítku neumožňuje.
- Asymetria a chôdza po špičkách: Chodítka spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín pri chôdzi, sú tak možnosťou zaostávania vo vývoji chôdze. Ďalším negatívnym javom je chôdza po špičkách. Už na prvý pohľad sa dá rozoznať dieťa, ktoré sa učilo chodiť v chodítku. Dieťa sa totiž počas pohybu v „pavúku“ odráža špičkami a je potom ťažké sa tohto návyku zbaviť, čo má za následok skracovanie Achilovej šľachy.
- Neurologické symptómy: Zapríčiňuje neurologické symptómy, predovšetkým stuhnutie končatín.
- Vysoké riziko úrazov: Najväčšou obžalobou chodítok je však veľký počet úrazov pri jeho používaní. K úrazom sa počíta aj množstvo popálenín a žiaľ aj úmrtí malých detí. Napriek zdaniu neobratného posúvania sa dieťaťa v chodítku môže dieťa v ňom vyvinúť rýchlosť až 10 km za hodinu. Pokiaľ v tejto rýchlosti narazí na prekážky, chodítko sa prevráti a následkom je vždy úraz. Tieto úrazy sú o to horšie, že dieťa je v chodítku pripútané a tak má pád s chodítkom ďaleko horšie následky ako voľný pád dieťaťa v inej situácii. Najčastejšie dochádza k prevráteniu dieťaťa aj s chodítkom v dôsledku narazenia na prah dverí, nejaký predmet, či dokonca pád zo schodov. Ten môže mať skutočne vážne následky, preto bezpečnosť nadovšetko. V roku 1999 bolo v USA prijatých na ošetrenie 8800 detí so závažnými úrazmi vďaka používaniu chodítok.
Žiadny odborný medicínsky text neprináša pozitívne skúsenosti s chodítkami. Ide o dobre premyslený marketingový ťah zaujať rodiča, aby kúpil dieťaťu to, čo v skutočnosti nepotrebuje. Ich malou výhodou je určite to, že dieťa sa na nejaký čas zabaví a mamička si môže aspoň čo-to v domácnosti porobiť. Avšak veľakrát sa stáva, že rodičia radi „odkladajú“ svojho drobčeka do chodítka, pretože je to oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie ako sa mu venovať. Lepšou alternatívou je však vložiť ho do detskej ohrádky, alebo na deku s hračkami. Prirodzená detská chôdza by sa mala vyvíjať prirodzene a nemali by sme deti umelo tlačiť do chodenia pomocou chodítka. Negatívne dôsledky sa nemusia prejaviť hneď, ale aj o niekoľko rokov. Prirodzený vývinový sled - sedenie, lozenie po štyroch, samostatné postavenie sa na nôžky a chôdza - by teda malo byť dodržané.
Správne Používanie a Alternatívy k Tradičným Chodítkam
Kým sa dieťa naučí chodiť, trvá mu, kým získa rovnováhu. Aj keď všeobecné odporúčanie je vyhnúť sa tradičným chodítkam, je dôležité rozlišovať medzi typmi pomôcok a chápať, ako by sa mali prípadne používať.
Statické chodítka (pavúky) a ich obmedzené použitie
Statické chodítka, známe aj ako pavúky, sú typom chodítka, ktorý je sám o sebe nepohyblivý. Dieťa sa do neho iba zavesí a má možnosť odrážať sa špičkami nôh od podlahy, vďaka čomu trénuje pohyb pri chôdzi. Klasické chodítko tvorí sedačka a stabilná konštrukcia na kolieskach, ktorej úlohou je zabrániť pádu dieťatka. Často je súčasťou pavúka aj pult s pestrofarebnými hračkami. Dieťa sa v chodítku pohybuje odrážaním sa od podlahy a dokáže sa samostatne presúvať v priestore už pred prvým rokom života.
Ak sa rodičia napriek všetkým odporúčaniam rozhodnú pre tento typ chodítka, je nevyhnutné dodržiavať prísne pravidlá:
- Časové obmedzenie: Nikdy nepoužívajte chodítko na „odkladanie“ dieťaťa. Takéto hniezdo je vhodné používať na krátky čas (napr. Sedenie pri jedle je často jedinou výnimkou, kedy dieťa na krátky čas (15-20 minút) posadíme, aj keď ešte nesedí úplne samo (ale už má dobrú stabilitu trupu a je v šikmom sede).
- Vekové a vývojové kritériá: Nikdy nepoužívajte chodítko skôr než vie dieťatko samostatne stabilne sedieť, teda nie skôr ako dovŕši šiesty alebo siedmy mesiac života. Táto hranica je však len orientačná, vždy závisí od samotného dieťaťa. Mnohé batoľatá v pavúkovi vydržia spokojné celé hodiny a práve to je dôvod, pre ktorý sa klasické chodítko pre dieťa teší svojej obľube aj medzi mnohými rodičmi.
- Konštrukcia: Ak sa rozhodnete pre kúpu klasického chodítka pre dieťa, vyberte typ s možnosťou výškového nastavenia a dbajte na kvalitnú a stabilnú konštrukciu. Ak dieťaťu visia nohy voľne vo vzduchu, dochádza k ťahu za panvu a dieťa sa v stoličke rúca. Nastaviteľnosť je kľúčová.
Aktívne chodítka (vozíky): Zdravšia voľba pre prvé kroky
Aktívne chodítko - vozík - je vybavený kolieskami, takže slúži ako jednoduchá opora. Batoľa sa drží za veľké madlo, cíti sa bezpečnejšie a rýchlejšie zvládne základné prvky chôdze. „Vozík“ si dieťatko tlačí pred sebou a zároveň sa ho pridržiava, takže mu poskytuje oporu pri prvých krokoch, no musí sa snažiť aj samo. Pravdou je, že aktívne detské chodítka nie sú natoľko bezpečné ako klasické chodítka, avšak vzniká vďaka nim priestor pre rozvoj správnych motorických návykov. Mnohí tento typ v porovnaní s klasickým chodítkom považujú za lepšiu a zdravšiu voľbu, no vždy je výsledný výber aj tak na zvážení samotného rodiča. Veľmi obľúbené z hľadiska kvality i stability sú aktívne chodítka vyrobené z dreva.
V ponuke sú aj „interaktívne“ chodítka, ktoré okrem svojej základnej funkcie ponúkajú aj iné využitie. Niektoré dokonca motivujú tých najmenších k chôdzi. Ak dieťatko chce, aby mu chodítko hralo alebo svietilo, musí začať chodiť. Aktívne chodítka existujú v podobe štandardných hracích panelov, ale aj vo forme obľúbených zvieratiek, vozíkov s nákladom, autíčok či kočíkov pre bábiky. Kedy dieťa zvládne chôdzu s oporou aktívneho chodítka? Skôr ako okolo deviateho mesiaca to nebude. Skôr ako dáte dieťatku aktívne chodítko, odstráňte z podlahy všetky prekážky, na ktorých by dieťa mohlo spadnúť a obujte mu pevnú obuv bez šnúrok.
Prirodzená Cesta k Samostatnej Chôdzi
Zdravý vývoj je ako stavba domu. Všetko začína tu. Psychomotorický vývin dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezliví a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktorý mu najviac vyhovuje.
Fázy vývoja pohybu u dieťaťa
Vývoj dieťaťa v ideálnom prípade vyzerá nasledovne:
- 2-3 mesiace: Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku. Práve na brušku si dieťa posilňuje šijové svaly, medzilopatkové svaly a svaly pozdĺž chrbtice.
- 3-5 mesiacov: Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok.
- 6-8 mesiacov: Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa). Okolo 6. až 7. mesiaca sa bábätko často dostáva do tzv. šikmého sedu. Dieťa leží na boku, opiera sa o jeden lakeť alebo dlaň a spodnú nožičku má pokrčenú. Batoľa sa z tejto pozície zvyčajne prepracuje do tzv. šikmého sedu, kedy chrbátik ešte nie je vzpriamený, ale dieťa sa drží v čiastočne vertikálnej polohe pomocou rúk.
- 8-10 mesiacov: Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ruky sú voľné - dieťa sa nimi nemusí podopierať o zem, aby nestratilo rovnováhu. Ak sedí zhrbene je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať. Priemerný vek samostatného sedu je 8. až 10. mesiac. Ak vaše dieťa v 7. mesiaci nesedí, je to úplne v poriadku. Ak však nesedí v 10. mesiaci, je vhodné konzultovať to s pediatrom.
- 10-11 mesiacov: Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov.
- 11-12 mesiacov: Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.
Samozrejme, toto je tzv. tabuľkový alebo štatistický vývoj, a to že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo naopak pomalšie nemusí nutne znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca.
Štvornožkovanie a plazenie ako príprava na chôdzu
Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa.
Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrch podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé. Motivácia hračkami je dôležitá: keď je dieťa na štyroch, dávajte hračky mierne nabok a do výšky, aby sa za nimi muselo vytočiť. Handling (manipulácia): dvíhajte dieťa cez bok (nabalovaním), nie priamym ťahom za ruky nahor. Priamy ťah za ruky do sedu môže viesť k zmene ťažiska a nesprávnej funkcii stabilizačných svalov.
Prvé kroky a rodičovská podpora
Rozvoj samostatnej chôdze je ďalším veľkým medzníkom. O tom, že dieťatko začne chodiť, snívajú rodičia snáď už od samotného narodenia. Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmym mesiacom a pridŕža sa. Následne začne obchádzať nábytok. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Uvidíte, do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky. Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. „Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť,“ doplnila pediatrička. Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde k zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách, a k nesprávnej funkcii stabilizačných svalov.
To, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program. Na to, aby sa to dialo prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Ak ho necháte, naučí sa dve veci. Spoliehať sa samo na seba. To znamená, že nebude čakať, že mama bude vždy nablízku a zachráni ho. A naučí sa padať. Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, spadne v tomto období veľakrát. Vždy však bezpečne, na zadok. Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi. Ak doprajete dieťaťu čas a nebudete ho do sedu nútiť, darujete mu do života to najcennejšie - zdravú a funkčnú chrbticu.
tags: #ako #ma #dieta #spravne #sediet #v