Úvod do sveta detského kreslenia
Kreslenie je pre deti oveľa viac než len zábava. Je to hlboký a komplexný proces, ktorý podporuje ich celkový rozvoj už od útleho veku. Každá detská kresba môže odrážať ich vnútorný svet, pocity a úroveň rozvoja. Tento tvorivý prejav im umožňuje komunikovať, vyjadrovať sa a spracovávať svoje zážitky a sny. Aj keď sa na prvý pohľad môže maľovanie s bábätkami a batoľatami doma zdať ako dobrodružstvo a veľký záväzok pre jednu jedinú aktivitu, jeho prínosy sú rozsiahle a dlhodobé. Deti sú prirodzene zvedavé a ich prvé experimenty s farbami a čiarami sú zásadné pre budovanie základov mnohých dôležitých schopností.
Prečo je kreslenie pre deti tak dôležité? Komplexný rozvoj prostredníctvom umenia
Kreslenie predstavuje mimoriadne účinný nástroj na všestranný rozvoj dieťaťa. Nie je to len o vytváraní obrázkov, ale o procese, ktorý zapája mnohé aspekty detskej psychiky a fyziky. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu.
Jemná motorika a koordinácia
Kreslenie vyžaduje presné pohyby rúk a prstov, čo zlepšuje koordináciu a jemnú motoriku. Tieto zručnosti sú nevyhnutné pre písanie, kreslenie a ďalšie aktivity, ktoré vyžadujú jemnú motorickú koordináciu. Už od najútlejšieho veku, keď dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu, sa začína tento dôležitý tréning. Maľovanie prstami učí dieťa používať jednotlivé prsty samostatne - napríklad ukazovák pri kreslení. Tento proces podporuje svalovú kontrolu a precíznosť, ktoré sú kľúčové pre budúce akademické a každodenné úlohy.
Senzorické vnímanie a propriocepcia
Maľovanie zapája viacero zmyslov naraz - nie je to len o tom, ako farba vyzerá na papieri alebo ako ju cítime na rukách pri maľovaní prstami. Keď sa povie „senzorická hra“, často si predstavíme iba dotyk - teda to, čo cítime rukami. Ale zmyslové vnímanie je oveľa širšie. Okrem zraku a hmatu sa pri kreslení rozvíja aj propriocepcia. Veľkou súčasťou senzorického rozvoja je aj to, ako si dieťa uvedomuje svoje telo v priestore, ako sa hýbe, ako ovplyvňuje veci okolo seba - ide o tzv. propriocepciu. Pre malé deti je každý nový pohyb novou skúsenosťou, a kreslenie im poskytuje nespočetné množstvo takýchto zážitkov.
Emocionálna regulácia a sebadôvera
Arteterapeuti používajú maľovanie ako formu terapie - má silný upokojujúci účinok. Všetko nasvedčuje tomu, že dieťa je ponorené do prítomného okamihu, čo mu pomáha zvládať emócie a stres. Deti často vyjadrujú svoje myšlienky, pocity a zážitky prostredníctvom kresieb, čo im umožňuje spracovať vnútorný svet. Každý rodič chce vychovávať dieťa tak, aby z neho vyrástol sebavedomý a vyrovnaný dospelý. Maľovanie je skvelý nástroj, ako k tomu prispieť už v ranom veku. Podľa jednej štúdie deti, ktoré sa zúčastnili 10-týždňového programu kreatívneho umenia, vykazovali vyššiu mieru sebadôvery. Keď dieťa dokončí kresbu, cíti sa hrdé na svoju prácu. Oceňovanie ich snahy a výsledkov je kľúčom k budovaniu ich sebadôvery. Kľúčom je voľná tvorba - bez správneho alebo nesprávneho výsledku, ktorá dieťaťu umožňuje plne sa prejaviť.
Kreatívne myslenie a divergentné myslenie
Kreativita nie je talent, ktorý by sa mal hodnotiť známkou - je to nastavenie mysle, otvorenosť a spôsob, ako dieťa premýšľa a vníma svet. Cieľom nie je „vytrénovať“ z trojročného dieťaťa umelca, ale umožniť jeho mozgu rozvíjať tzv. divergentné myslenie, teda schopnosť prichádzať s viacerými riešeniami pre jeden problém. Kreslenie je výborným nástrojom na rozvoj kreativity. Keď deti dostanú voľnosť pri kreslení, môžu vymýšľať vlastné príbehy a postavy, čo podporuje ich tvorivé myslenie. Tento proces rozvíja ich schopnosť riešiť problémy a posilňuje ich logické myslenie, keďže dieťa premýšľa o farbách, tvaroch a kompozícii.
Komunikácia a vnútorný svet
Kresby detí môžu byť zrkadlom ich vnútorného sveta. Detičky v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí či už doma, alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť, čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často je pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia. Je akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Z pohľadu odborníkov je to istá forma komunikácie, ktorá prakticky nahrádza písmo. Kreslenie môže byť aj spoločenskou aktivitou, keď deti maľujú spolu s rovesníkmi alebo s rodičmi. Tieto interakcie rozvíjajú ich schopnosti spolupracovať a komunikovať, čo posilňuje ich sociálne zručnosti.
Prvé kroky k tvorivosti: Kreslenie s najmenšími (1-3 roky)
Začať s kreslením sa dá už s tými najmenšími, dokonca aj s bábätkami. Dôležité je prispôsobiť aktivity veku a schopnostiam dieťaťa, a predovšetkým, zamerať sa na proces, nie na výsledok. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
Začíname so škvrnami a čmáranicami
Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu. Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu. Okolo 2 rokov dieťa už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Mnohí dospeláci nedajú na čmáranie dopustiť - vraj ani netušili, aké uvoľňujúce je len tak schytiť pastelku a behať s ňou bez rozmyslu po papieri. A to si predstavte, ako sa pri kreslení upokojí dieťa, s ktorým lomcuje toľko neznámych emócií. Prvým krokom, ako sa dostať ku kresleniu, je skúsiť čmáranie. Potrebovať budete veľa papiera, farbičky a stačí už len nechať dieťa robiť to, ako samo chce. Zo začiatku to možno nevydrží dlho, iba pár minút, ale nabudúce určite pri čmáraní vydrží viac. Dôležité je, aby ste ho do toho nenútili a nechali mu voľné ruky, ideálne aj voľnú dlážku s veľkým výkresom či papiermi všade naokolo.
Maľovanie bez neporiadku: Sáčky a prstové farby
Ak máš chuť začať s maľovaním v sáčku už s bábätkom - pokojne do toho! Je to skvelý spôsob, ako bezpečne a bez neporiadku predstaviť dieťaťu farby a pohyb. Maľovanie v sáčku (ziplock) spočíva v tom, že vložíte papier do uzatvárateľného sáčku, pridáte pár kvapiek farby a necháte dieťa farbu „mačkať“ a rozotierať. Tieto aktivity sú vhodné už od cca 9 mesiacov veku. Ďalšou skvelou možnosťou sú prstové farby, ktoré sú špeciálne určené pre deti, ktoré ešte dávajú veci do úst. Tento druh maľovania je procesová hra - nejde o výsledok, ale o zážitok. A ak ti táto myšlienka napadla až teraz, keď má tvoje dieťa už 3 roky - nič sa nedeje! Nikdy nie je neskoro začať.
Ako naučiť deti nakresliť postavu | maminask :)
Objavovanie farby s nástrojmi: Maľovanie priamo na povrch
Začni tým, že dieťaťu ukážeš ako farba vyzerá, pôsobí a mení povrch. Následne je farba už priamo na povrchu, na ktorom dieťa maľuje. Inými slovami - dieťa nemusí prenášať farbu zo štetca na papier, ale farba je už na mieste. Rovnako ako predtým, ide hlavne o proces - nie o výsledok. V tomto štádiu nejde o to, aby dieťa vedelo „nabrať“ farbu zo štetca, ale aby si zvyklo štetec používať - a to môže byť veľmi zábavné! Príkladom je maľovanie na ľad, ktorý je už postriekaný farbou (napríklad potravinárskym farbivom), alebo maľovanie krabice, kde je už farba priamo na povrchu. Keď už tvoje dieťa rozumie tomu, ako farba funguje a vie ju pomocou štetca rozotierať, je čas vyskúšať klasickejší spôsob maľovania - teda prenášanie farby zo zdroja (palety, téglika, tanierika) na papier alebo iný povrch.
Od prvých čiar k uzavretým formám
Izolované bodky a krátke čiarky sa začnú spájať v druhom roku života dieťaťa. Tak, ako dieťa začína chápať svet a snaží sa usporadúvať si ho, tak sa začne meniť aj kresba. Prvé skutočné kreslenie sú teda čmáranice. Vo veku 1,5 - 2 rokov už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie. Neskôr sa dieťa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát. Okolo 3 rokov už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
Vývojové štádiá kresby u detí: Od čmáraníc po vizuálny realizmus (3-7 rokov)
Detské kreslenie prechádza určitými fázami, ktoré odrážajú ich vývoj. Tieto fázy sú ukazovateľmi nielen fyzického rozvoja, ale aj mentálneho a emocionálneho rastu dieťaťa. Vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom.
Charakteristické znaky kresby okolo 3 rokov: Obdobie hlavonožcov
Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka. Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu, aj preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre. Nič to, že vynechajú trup a nohy a ruky sú iba tenké paličky, podstatné je, aby mala postava veľké oči a niekedy aj mihalnice a obočie. Ústa zobrazí len polovica detí v tomto veku a nos, vlasy dokonca iba tretina. Rodičom odporúčame na začiatok používať tenké ploché štetce a vodové farby. Najlepšie je prichystať si tri misky s vodou na umývanie štetca a dohodnúť sa s dieťaťom na používaní troch farieb. Deti totiž vedia lepšie rozoznať veci, ak tam nie je príliš veľa farieb. Na učenie dôslednosti môže zároveň slúžiť dohoda o tom, že si bude malý maliar namáčať a umývať štetec v miske s vodou, ktorú si s ním rodič na začiatku priradil k danej farbe. Pri samotnom maľovaní môže rodič napríklad nakresliť štyri väčšie bodky alebo krúžky na papier modrou farbou a priviesť dieťa k tomu, aby ich spojilo štetcom tiež modrou farbou. Nevadí, že bude čiara krivá a nerovnomerná. Následne môže rodič napríklad zelenou farbou nakresliť tri body v tom istom obrázku a tiež požiadať dieťa, aby ich spojilo. Takéto maľovanie je dobré na motoriku dieťaťa a neskôr vedie aj k rozpoznávaniu základných rovinných útvarov.
Pokroky v kresbe okolo 4 rokov: Rozvíjanie detailov a komunikácie
Akonáhle dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos. Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať. Preto je dôležité podporovať voľnú tvorbu a oceňovať snahu.
Zobrazenie ľudskej postavy medzi 4. a 5. rokom
V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. rokom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu. Deti často končatiny kreslia ešte jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. Kresba ľudskej postavy má svoje špecifické miesto vo vývoji kresby, je prvou a kľúčovou témou. Postupnosť vývoja vám pomôže zorientovať sa v tom, ako dieťa motivovať. Existuje niekoľko spôsobov, napríklad básnička, ktorú si s dieťaťom popri kreslení hovoríte a ktorá ho nabáda, ako má postupovať:„Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté.Rovná čiara nos je to, ústa idú tadeto.Ja som Kubo ušatý, neumytý, strapatý.Dve čiaročky to je krk, brucho bude veľký kruh.Ruky krátke paličky, na nich malé prstíčky.Ešte nohy, dlhé čiarky, nezabudni na topánky.Kto to je? To som ja, na mňa sa to podobá.“
Kompletná postava a proporcionálnosť okolo 6 rokov
V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. U 33% päť až šesťročných detí sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore. Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny. Dieťa kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí, ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet. Výskumy ukazujú, že okolo 5. až 6. roku života sa ukotvuje u detí ich „telesná schéma“.
Vizuálny realizmus a kreslenie profilu okolo 7 rokov
V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12 rokov. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované. Kresba postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Pri tomto teste sa napríklad sleduje, či má postava všetky končatiny a detaily na správnom mieste. Nie je to jediný aspekt, no dopĺňa celkovú skladačku pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa. Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
Výber správnych pomôcok a prostredia pre tvorbu
Poskytovanie vhodných materiálov a podnetného prostredia je pre rozvoj detskej tvorivosti kľúčové. Kvalitné pomôcky, ktoré sa deťom dobre držia v ruke a sú bezpečné, podporujú ich nadšenie pre kreslenie.
Štetce, farby a voskovky pre malé rúčky
Keď príde na výber pomôcok, rodičia sa často pýtajú: Aký veľký štetec použiť? Hrubý alebo tenký? Silvia Bodláková, spoluzakladateľka internetovej stránky dobrenapady.info, odporúča na začiatok používať tenké ploché štetce a vodové farby. Pre deti je úplne zásadné, aby sa im voskovky dobre držali v ruke - tzv. ergonomický úchop. Dôležité je, aby voskovky kreslili jasnými farbami bez toho, aby deti museli tlačiť. Prvé voskovky by mali byť prispôsobené pre malé rúčky, deťom sa s nimi dobre manipuluje a sú pre ne nezávadné, čiže nie je nutné sa niečoho báť. Postupne je vhodné pridávať dieťaťu do ruky ceruzky či farbičky. Najprv hrubšie, napríklad troj alebo šesťhranné, a opäť s nimi začať kresliť body a spájať ich prípadne vymaľovávať. V práci s ceruzkou by však už rodičia mali tvary zmenšiť. Čo predtým robili na veľkosti papiera 20 cm, teraz môžu dať na 15 cm a postupne na 10 cm. Zároveň Bodláková neodporúča dávať deťom fixky.
Od ceruziek k plátnam: Rôznorodosť materiálov
Keď už sa deti zoznámili s farbičkami a omaľovánkami, prichádza čas zoznámiť ich s prázdnym hárkom papiera a ceruzkou. Nie je to však jediná možnosť, ktorú by deti mali vyskúšať. Rozhodne stavte aj na magnetické tabuľky priamo pre deti, v lete vám príde vhod krieda a chodník, v kancelárii deti zabaví whiteboard a fixka. Staršie deti rozhodne využijú vodovky a výkresy na maľovanie, tie najzanietenejšie aj maliarske plátna a špeciálne farby. Odporúčame väčšie maľovanky, ktoré netreba maľovať viac ako troma farbami. Nech sa dieťa sústredí viac na držanie štetca a tvary, ktoré kreslí, ako na pestrosť. Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník. Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami. So staršími detičkami môžete v rámci kreslenia a vytvárania vyskúšať aj ďalšie kreatívne činnosti. Modelovanie z plastelíny, výroba stromčekov z drôtu, ozdôb z gaštanov a špajdlí, ale aj maľovanie vodovkami na sneh, tvrdý papier či maliarske plátno.
Digitálne umenie: Tablety ako nástroj kreativity
Často zbytočne démonizované tablety je dobré využiť vo svoj prospech. Na rozvoj detskej kreativity sú priam stvorené. Nainštalujte deťom aplikáciu na kreslenie a nechajte ich, nech popustia uzdu svojej fantázii. Pre smartfóny a tablety existuje množstvo aplikácií pre deti na rozvoj ich predstavivosti. Naproti videám a hrám, ktoré síce deti na chvíľu zabavia, majú grafické tablety pridanú hodnotu ako kreatívna aktivita. Je však dôležité dodržiavať primeraný čas strávený pri obrazovke a kombinovať digitálne aktivity s tradičným kreslením.
Podpora a motivácia rodičov: Spoločné vytváranie
Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Cieľom je predstaviť dieťaťu farby a pohyb. Nechajte deti kresliť spontánne, bez obmedzení a pravidiel. Tento prístup pomáha deťom uvoľniť sa a užiť si proces tvorby bez tlaku. Kým niektoré deti túžia po maľovaní v súkromí, iní uprednostňujú spoločné vytváranie. V tom prípade sa pustite do kreslenia - čmárania spolu s nimi a užite si to. Túžba rodičov po dni, keď sa dieťa bude spokojne hrať (a pritom rozvíjať mozog a motoriku), zatiaľ čo si vychutná teplú kávu, sa môže stať realitou. Predstavte si, že o dva-tri roky pripravíte farby, podáte dieťaťu ochranný plášť, papier, štetec… a potom - odídete z miestnosti. Áno, mami, odídete. Vychutnáte si kávu alebo si konečne upracete bez prerušovania. Táto vízia je dosiahnuteľná vďaka podpore samostatnej a slobodnej tvorivosti.
Čítanie detskej kresby: Čo nám dieťa svojím dielom hovorí?
Nejestvuje nijaká všeobecne platná metodika posudzovania a hodnotenia detského výtvarného prejavu. Chce to skúsenosť, ale aj schopnosť zachytiť signály, ktoré nám dieťa vysiela. Je dôležité si uvedomiť, že kresba sa posudzuje v celkovom kontexte osobnosti dieťaťa, ostáva však čiastkovou, hoci dosť podstatnou správou o ňom. Môže byť výraznou pomôckou pri odhaľovaní, ale aj korekcii príčin jeho problémov. Tento proces je dlhodobý a vyžaduje „mravenčiu prácu“ a nesmiernu trpezlivosť, ako zo strany dieťaťa, tak dospelých.
Forma a obsah: Úvod do analýzy
Môžeme si pomôcť dejinami umenia, kde historik umenia posudzuje a skúma obraz z hľadiska jeho formy (ako sa umelec vyjadruje, aké sú jeho výrazové prostriedky) a obsahu (čo umelec vo svojom diele vyjadruje). Tak podobne je to aj s detskou kresbou. Dieťa je umelec a my sme v úlohe vedca, ktorý si všíma určité kritériá.
Správanie dieťaťa počas tvorby
Je dôležité všímať si správanie dieťaťa počas výtvarného aktu a všetko, čo sa pri kreslení deje. Jeho záujem alebo nezáujem o kresbu. Či dieťa na výzvu kresliť reaguje, alebo nie, či kreslí podľa inštrukcie, či čaká na pokyny, alebo pracuje samostatne. Či je so svojím výtvorom spokojné, alebo ho chce vylepšiť, prípadne zničiť. Či počas procesu tvorby často gumuje, opravuje. Sú deti, ktoré sú aj s veľmi nedokonalým a na ich vek neprimeraným výtvorom nadmieru spokojné a naopak deti, ktoré ho potrebujú stále vylepšovať. Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu.
Téma a jej preferencie
Ak má dieťa ľubovoľnú tému, všímame si logiku kresby a aké námety preferuje. To nám môže prezradiť, čo dieťa zaujíma, čím sa „jeho hlavička zaoberá“? Bol zaznamenaný prípad chlapca, ktorý do svojich 6 rokov kreslil výlučne autá a stroje zvnútra, ako technické výkresy. Bola som pri tom, keď raz nakreslil strom a jeho mama reagovala hlasným zvolaním: „Konečne, príroda!“ Tento príklad ukazuje, ako veľmi môžu témy vypovedať o vnútornom svete dieťaťa.
Význam farieb a ich kombinácií
Sú farby, ktoré dieťa uprednostňuje - teplé alebo skôr studené? Dostatočne využíva ponúkanú škálu farieb, alebo je jeho kresba fádna, farebne chudobná? Všimnite si, aké sú kombinácie farieb, ktoré dieťa používa. Fleminghaus (1959) urobil pokus a vyšetril 1000 detí vo veku 7-10 rokov, pričom zistil, že ich výber farieb bol pomerne konštantný. Chlapci uprednostňovali červenú, potom žltú, fialovú a modrú. Dievčatá červenú, fialovú, žltú a nakoniec modrú. Dôležité je však vyhnúť sa paušalizácii. Farby, ktoré deti používajú, môžu mať pre ne osobitný význam. Deti môžu inštinktívne voliť farby podľa svojho emocionálneho stavu, a ich voľby môžu odrážať aktuálne nálady alebo pocity. Pozor však: ak vaše dieťa častokrát kreslí hlavne čiernou farbou, neznamená to, že je smutné, alebo sa niečoho bojí. Signálom, že niečo nie je v poriadku, môže byť, ak dieťa neprimerane preferuje čiernu farbu. Niekoľko rokov dozadu sme robili výskum, pri ktorom sme zistili, že čierna farba sa v podobe čierneho bodu objavuje pravidelne v rôznych kresbách 9-ročného dieťaťa s diagnózou cukrovka. Kresby zozbierala jeho matka, od počiatkov ako začalo kresliť až po súčasnosť. V rámci výskumu dostalo dieťa za úlohu nakresliť, ako sa cíti pri hypoglykémii (znížená hladina cukru v krvi). Dieťa nakreslilo veľký oranžový kruh, v ktorého strede sa nachádzal čierny bod. Akoby týmto motívom nevedome znázorňovalo „čierny bod svojho života“, svoju chorobu. Ako tvrdí Šicková (2002), môže to signalizovať spôsob vyrovnania sa s celoživotnou záťažou či stigmou. Tu treba pripomenúť, že sa jednalo o kazuistickú štúdiu jedného dieťaťa, u ktorého sa jeho celoživotný problém pravdepodobne projikoval do jeho kresieb takýmto spôsobom. Samozrejme, to nemusí platiť u iných detí s touto diagnózou. Expresivita farby úzko súvisí s expresivitou ťahu.
Využitie priestoru a kompozícia
Ako dieťa využíva priestor na papieri? Využíva ho dostatočne, alebo kreslí len v nejakej časti, na okraji, v rohu? Aj využitie priestoru, umiestnenie obrázka na kresbe je dôležité. Pri týchto kritériách sledujeme zostavovanie, usporiadanie, umiestnenie prvkov do celku. Môžeme pozorovať, čo považujem za veľmi dôležité, v akom vzťahu jednotlivé prvky dieťa nakreslí. Bol zaznamenaný prípad dieťaťa, ktorého problémom bola zajakavosť a strach z verbálnej komunikácie. Nakreslilo ľubovoľnú kresbu, ktorá poodhalila jeho hlavný problém. Na kresbe bolo veľa objektov: dom, strom, postava, kvety, zvieratá, všetky sami za seba, osamotene, neexistovala medzi nimi „komunikácia“. Z tejto jedinej kresby som pochopila nesmiernu osamelosť autorky, jej neschopnosť nadviazať kontakty a komunikovať.
Znázornenie postáv a ich proporcie
Ak sa postavy v kresbe vyskytujú, všímame si ich veľkosť. Malé postavy (objekty) obyčajne poukazujú na znížené sebavedomie. Ďalej sledujeme ich proporcie, či dieťa nakreslí všetko, čo má postava mať, alebo nejaké časti vynechá, prípadne nakreslí predimenzovane alebo neprimerane. Nič to, že jeho prvotné zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch, sa od reálnej osoby značne líši a skôr pripomína nejakého iného živočícha. Nie nadarmo sa týmto prvým pokusom hovorí hlavonožce, keďže dieťa významne zjednodušuje a zle umiestňuje končatiny. Dôvodom nie je jeho nepochopiteľné umelecké videnie sveta, ale skôr nedostatočne rozvinuté kognitívne schopnosti a grafomotorika. Konvenčná kresba postavy, samozrejme v závislosti od kresliacich schopností dieťaťa, prichádza na rad až medzi 5. a 6. rokom. Je charakteristická zobrazením všetkých dôležitých častí tela, aj ich priestorové usporiadanie býva už správne, avšak proporčne to ešte sedieť nemusí. Najčastejším detailom, na ktorý sa kresliaci predškolák zameriava, sú oči, následne ústa a nos. Hlavu s trupom už zvyčajne spája krk. Postupne deti pridávajú postave chodidlá, dlane, aj keď možno nie so správnym počtom prstov.
Charakter línie a detailov
Zaujíma nás intenzita, prítlak čiary. Aká je čiara? Výrazná? Nevýrazná? Súvislá? Prerušovaná? Zvýšený prítlak sa môže objaviť u detí agresívnych alebo detí napätých, naopak slabá intenzita čiary môže signalizovať neistotu. Až na pár výnimiek, už od raného veku detí, ktoré kreslí, existuje súvislosť medzi grafickým prejavom a náladou, povahou. Čiary môžu byť tenké alebo hrubé, môžu sa zarývať do papiera alebo po ňom len jemne prechádzať. Pri detailoch si všímame ich vypracovanosť a prítomnosť v kresbe. Napríklad prítomnosť veľkého počtu detailov u 4 ročného dieťaťa môže poukazovať na výbornú pozorovaciu schopnosť a nadpriemerný intelekt. Naopak pedantné až prehnané vypracovanie detailov sa často objavuje v kresbách neurotických a úzkostných detí. Zvláštnosti, ktoré sa bežne v detských kresbách nevyskytujú, prípadne stereotypné opakovanie námetov, si zaslúžia pozornosť. Nesnídalová (1995) opisuje prípad autistického chlapca, ktorý bol mimoriadne výtvarne nadaný, ale vo svojich kresbách kreslil ľudí výhradne ako fľaštičky od liekov.
Dôležitosť celkového kontextu
V neposlednom rade posudzujeme vloženú energiu, primeranosť kresby veku dieťaťa a veľmi vážne berieme do úvahy výpoveď autora o svojom diele. Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality.
Keď dieťa nekreslí: Rozpoznanie a podpora
„Čmáranie a kreslenie sú predstupňom písania, tak ako je bľabotanie predstupeň rozprávania,“ tvrdí americká odborníčka Cynthia Catlin. Čo však v prípade, ak vaše malé dieťa, či už je to batoľa, škôlkar alebo školák, čmáranie a kreslenie zásadne odmieta? Môže to niečo signalizovať?
Ako naučiť deti nakresliť postavu | maminask :)
Je nekreslenie problémom? Rozdiely podľa veku
Jedna časť odborníkov hovorí, že o nič nejde. Keď hovoríme o nekreslení u detí, je dôležité si uvedomiť, či nekreslí 3-ročné alebo 5-ročné dieťa. V tom je značný rozdiel. Ak nekreslí 3-ročné dieťa, je to pravdepodobne tým, že potrebné schopnosti pre kreslenie uňho len zrejú a schopnosť kreslenia ešte nastúpi a nie je potrebné sa až tak znepokojovať. Ak však nekreslí 4 - 5-ročné dieťa, musíme sa mať na pozore. Napríklad jeden synovec kolegyne pri akejkoľvek zvýšenej motivácii dospelého ku kresleniu automaticky skladal farbičky, „zatol sa“ a bolo dokreslené. Iná kolegyňa priznala, že jej dcéra kreslenie počas celej dochádzky v škôlke neznášala, a to až natoľko, že po dohode s učiteľkami dievčatko kreslilo menej ako jeho vrstovníci a v čase kreslenia sa venovalo iným činnostiam.
Možné príčiny a vývinové oslabenia
Nekreslenie môže signalizovať oslabenie v grafomotorickom vývine, o nerovnomerný vývin, hovorí sa tomu aj oneskorené zrenie psychických funkcií (napr. dieťa nemá dostatočne rozvinutú jemnú motoriku, grafomotorické schopnosti, vizuo-motorickú koordináciu, pozornosť), teda čiastkové funkcie potrebné pre schopnosť kresliť, pričom iné čiastkové funkcie môžu byť rozvinuté primerane. Miera, intenzita, vonkajší prejav odchýlky od normálneho vývinu detskej kresby sú u každého dieťaťa úplne iné a veľmi individuálne. U niektorých detí môže ísť až o tzv. dyspinxiu, ktorá sa radí s dyslexiou, dysgrafiou, dyskalkúliou k špecifickým vývinovým poruchám učenia. U iných sa problém môže spájať s celkovým motorickým oslabením (t. j. súvisí s problémami v hrubomotorickom vývine). Dôležité je tiež si uvedomiť, že kreslenie je závislé na vývojovej úrovni motoriky, grafomotoriky, zrakového vnímania, predstavivosti, pamäti, myslenia a na ich súhre.
Vplyv moderných technológií a rola rodičov
Pravdou je, že mnohé dnešné deti nechcú kresliť ani písať, majú k týmto činnostiam averziu. Svojou mierou im k tomu nahrávajú aj súčasné technológie. Dotykové tablety, telefóny ap., ktoré sa objavujú v rukách už tých najmenších, ponúkajú rýchlejšie, ľahšie a do istej miery aj zábavnejšie verzie písania a kreslenia. A pritom práve čmáranie/kreslenie býva u niektorých detí prvým vyjadrovacím prostriedkom. Často totiž predchádza reči, t. j. je kľúčové pre celkový vývin. Ak sa vaše dieťa blíži k 6. roku veku života a vidíte, že jeho kresba zaostáva, nezúfajte. Medzi deťmi existujú v kreslení postavy rozdiely. Ako rodič však môžete dieťa podporiť či ho ku kresleniu motivovať. Je dôležité nechať mu voľné ruky a ideálne aj voľnú dlážku s veľkým výkresom či papiermi všade naokolo, aby sa mohlo prejaviť. Tie deti, ktoré už objavili čaro maľovania, pravdepodobne len ťažko odtrhnete od stolíka, na ktorom ich čakajú farbičky a hárky papiera. No aj deťom, ktoré kreslenie zatiaľ nebaví, je možné pomôcť a začať s kreslením už od útleho veku. Kreslenie je najrýchlejší, najlacnejší a najjednoduchší spôsob, ako u detí trénovať predstavivosť a zabaviť ich aj inak ako hračkami.
tags: #ako #ma #kreslit #3 #5 #rocne