V turbulentnom svete plnom nepredvídateľných výziev sa človek často ocitá v spletitých a ťažkých životných situáciách. Článok sa zaoberá dvoma hlavnými témami: skúsenosťami s tzv. „diétou Lukšík“ a vplyvom detstva na partnerské vzťahy, pričom tieto témy sú zarámované širšou optikou hľadania informácií a podpory v zložitých obdobiach života. Kým o jednej téme je informácií poskromne, druhá je bohato podložená rozsiahlymi výskumami, ktoré odhaľujú hlboké súvislosti s prežívaním a zvládaním náročných životných etáp, najmä u detí a mladých ľudí. Celým článkom sa prelína dôraz na psychickú pohodu, sociálnu podporu a systémové riešenia, ktoré sú kľúčové pre zvládanie akýchkoľvek kríz.
"Diéta Lukšík": Dostupnosť informácií a hľadanie návodov v neistote
Záujem o konkrétne návody alebo "diéty" (v širšom zmysle slova ako životné stratégie či režimy) v ťažkých životných situáciách je prirodzený. Ľudia hľadajú ukotvenie a overené postupy. V kontexte dostupných informácií však platí, že o takzvanej "diéte Lukšík" je dostupných len veľmi málo informácií. Z kontextu vyplýva, že Ivan Lukšík je autorom knihy s ISBN 9788089124015. Bohužiaľ, k tejto knihe nie je k dispozícii detailný popis, ktorý by objasňoval jej obsah alebo prístup k riešeniu náročných životných momentov. Aj keď zákazníci oceňujú rýchlosť dodania, výhodné ceny a široký sortiment, tieto informácie sa týkajú skôr dostupnosti všeobecnej knižnej produkcie, než špecifického obsahu "diéty Lukšík". Táto situácia poukazuje na dôležitosť kritického prístupu k informáciám a potrebu hľadať komplexné a vedecky podložené zdroje, najmä keď ide o tak citlivú oblasť, akou sú ťažké životné situácie.
Psychická odolnosť a podpora detí v krízových situáciách
Každá krízová situácia, a situácia okolo nového koronavírusu nie je výnimkou, nás môže istým spôsobom aktivizovať a posunúť vpred. Je dobré, ak na ňu dokážeme nahliadnuť aj z tejto strany, nie iba ako na niečo ohrozujúce, čo nám môže ublížiť, poznamenala psychologička Sedláčková. Ako doplnila, každá krízová situácia sa niekedy skončí, ide o dočasný stav. Celá situácia je dočasná, rovnako je to aj v prípade sociálnej izolácie detí. Pre deti je dôležité vytvoriť priestor na vyjadrenie obáv, ventilovanie pocitov a napätia. To im umožňuje spracovať náročné zážitky a predchádzať dlhodobým psychickým následkom. Psychologička tvrdí, že je vhodné naďalej dodržiavať pravidelný režim.
Podľa psychologičky môže byť izolácia vnímaná ako obmedzujúca a nepríjemná. Avšak opatrenia, ktoré dodržiavame, deti zároveň aj učia, ako sa vyrovnať s ťažkosťami, ako nastaviť pravidlá a riadiť sa nimi, ako odložiť svoje potreby. Dieťa v sociálnej izolácii je potrebné podporovať v udržiavaní sociálnych kontaktov prostredníctvom sociálnych sietí, komunikácie cez telefón a podobne. Rodičia by nemali zabúdať na svoje vlastné potreby. Okrem povinností pomáha zaradiť si do režimu dňa aj širokú škálu voľnočasových aktivít. Je to príležitosť naučiť dieťa hrať kartové hry, vytiahnuť spoločenské hry, na ktoré inokedy nie je čas, venovať sa výtvarným aktivitám, ale aj iným kreatívnym veciam, ako je pletenie, háčkovanie či šitie, uviedla Sedláčková. Vyučovanie na školách je prerušené až do odvolania, čo bol často dôvod pre opatrenia týkajúce sa zabránenia šíreniu nového koronavírusu, a pre deti to znamenalo zásadnú zmenu v ich denných rutinách a sociálnych interakciách.
Životné dráhy mladých ľudí po opustení reedukačných zariadení: Poznámky z výskumu Ivana Lukšíka
Významnú perspektívu do problematiky ťažkých životných situácií a ich zvládania priniesol výskum pod vedením Doc. PhDr. Ivana Lukšíka, CSc., realizovaný v rámci Inštitucionálneho pozadia Trnavskej univerzity, Pedagogickej fakulty. Tento výskum, s identifikačným listom ID: DAVM 50, sa uskutočnil v období zberu dát od januára do apríla 2013 a na zbere údajov sa podieľali Mgr. Lucia Hargašová a Mgr. Ľubica Lukšíková.
Cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú životné dráhy mladých ľudí po opustení reedukačných zariadení (RC) v horizonte 1 - 5 rokov a tiež zmapovať to, s akými ťažkými životnými situáciami sa stretávajú v priebehu začiatku svojej životnej kariéry, ako ich zvládajú, aké vlastné a vonkajšie zdroje a podporu pri tom využívajú. Výskum sa zameral na mladých ľudí vo veku 19 - 24 rokov, ktorí strávili istý čas v niektorom z reedukačných zariadení na Slovensku.
Vo výskume sme využili kvalitatívnu metodológiu a niektoré doplňujúce metódy. Základnou výskumnou metódou bolo pološtruktúrované interview. Za účelom triangulácie výsledkov boli použité aj dve pomocné kvantifikovateľné metódy (TSV a škála reziliencie). Na porovnanie prežívania života v zariadení a mimo neho bola použitá metóda TSV a Škála reziliencie na vzorke 105 mladých ľudí v reedukačných centrách vo veku 13 - 19 rokov. Pre ďalšiu analýzu sme však použili len údaje z RC kde sú umiestnené dievčatá (n=53) a dievčatá a mladé ženy, ktoré v tomto zariadení pôsobili (n=7). Kvalitatívne údaje boli spracované tematickou obsahovou analýzou a čiastočne aj fenomenologickou analýzou. Pološtruktúrované interview bolo zamerané na zmapovanie životných dráh mladých ľudí. Výskumnú vzorku tvorilo 18 mladých žien vo veku 18 - 25 rokov, ktoré strávili istý čas v niektorom z reedukačných zariadení na Slovensku. Výskumná vzorka bola získavaná metódou snow ball a bola podľa možností prispôsobovaná tomu, aby vznikol voľný kvótový výber, pričom kvótovými kritériami boli: lokalita, pohlavie a dĺžka času od odchodu z reedukačného centra.
Pozitívne aspekty a pretrvávajúce výzvy
Výsledky výskumu ukázali viaceré pozitívne stránky pobytu dievčat v RC. Dievčatá v RC získajú pracovné návyky, vzdelanie s výučným listom, naučia sa disciplíne, pravidlám, starať sa o hygienu, upratovať si, oprať. Tieto zručnosti sú nepochybne cenným základom pre ich budúci život. Jednotlivé príbehy dievčat, ktoré opustili RC, však ukazujú, že prežili mnohé ťažké životné situácie, ktoré viaceré mohli vzniknúť aj dôsledkom ich predchádzajúceho pobytu v RC.
Odporúčania pre zlepšenie podpory
Na základe výskumu a toho, čo považovali dievčatá z RC a mimo RC, ako aj vychovávatelia, za potrebné zmeniť, boli formulované konkrétne odporúčania:
- Vzdelávanie zodpovedajúce trhu práce: Je potrebné zaviesť vzdelávanie, ktoré zodpovedá súčasným potrebám trhu, a umožniť nadobudnúť všeobecnejšie a pestrejšie vzdelanie. Dôvodom je, že väčšina z nich sa uplatňuje v iných profesiách, než tých, ktoré vyštudovali počas svojho pobytu v RC. To naznačuje potrebu širšieho a flexibilnejšieho vzdelávacieho programu, ktorý by lepšie pripravil dievčatá na realitu trhu práce.
- Rovnaký a ľudský prístup: Je dôležité dbať na rovnaký prístup k chovankám v rámci RC. Zároveň je potrebné venovať zvýšenú pozornosť (aj pozitívnu) tým, ktoré majú problémy. To zahŕňa poradenské rozhovory s vychovávateľkami a vychovávateľmi, psychoterapeutické sedenia a konzultácie s príbuznými. Je nevyhnutné apriórne nepaušalizovať dievčatá v negatívnom zmysle.
- Špeciálna príprava na život mimo RC: Je potrebné zaviesť špeciálnu prípravu na život mimo RC. Pozitívny, ľudský prístup je síce potrebný, ale musí byť doplnený aj o prípravu zameranú na nadobudnutie praktických zručností. Je dôležité dať dievčatám väčšie kompetencie starať sa o bežné praktické veci, ako napríklad hospodárenie s peniazmi, kontakt s lekárom, poisťovňami alebo hľadanie si práce. Mnoho z nich uvádzalo nedostatočnú prípravu v týchto oblastiach.
- Prehodnotenie protidrogovej výchovy: Na základe našich zistení odporúčame výrazne prehodnotiť a zlepšiť protidrogovú výchovu. Takmer všetky dievčatá po odchode z RC majú problémy s drogami. Viaceré z nich uvádzali, že sa dostali k drogám v RC, najmä v zmysle motivácie vyskúšať drogy, ale bola uvedená aj priama skúsenosť s tzv. tvrdou drogou počas pobytu v RC.
- Kvalitnejšia sexuálna a rodičovská výchova: Väčšina dievčat, s ktorými sme realizovali výskum, malo problémy s partnerským vzťahom, často krát skoro po odchode, a neplánovane, otehotnelo. Odporúčame preto skvalitniť sexuálnu a rodičovskú výchovu dievčat v RC.
- Kritické zváženie formálnych odmien: Je potrebné zvážiť, nakoľko systém formálnych odmien nevedie k závislosti, predovšetkým na tých ľuďoch, ktorí predstavujú autoritu, čo obmedzuje vnútornú slobodu a zároveň dáva možnosť väčšej manipulácie tým, že za všetko budem aj v bežnom živote odmenená (podobne ako je to známe zo školskej psychológie). Nápomocný je pri tom systém spätnej väzby, ktorá nehodnotí osoby, ale zameriava sa na činnosť, alebo správanie. Taktiež viaceré činnosti by mali byť považované za samozrejmé a odmenou dievčat by mal byť dobrý pocit, že ich vykonali.
- Zlepšenie postpenitenciárnej starostlivosti: Je potrebné zlepšiť postpenitenciárnu starostlivosť, v ktorej by sa udržiaval aspoň základný odborný kontakt s dievčatami a pomoc pri riešení krízových situácií.
Tieto odporúčania zdôrazňujú, že hoci reedukačné centrá poskytujú základné návyky, často nedostatočne pripravujú mladé ženy na komplexnú realitu života "vonku", čo vedie k opakovaným ťažkým životným situáciám a potrebe intenzívnejšej a cielenejšej podpory.
Vplyv detstva na partnerské vzťahy: Prehodnotenie hodnôt s príchodom detí
Výskum vplyvu detstva na partnerské a manželské vzťahy je dlhodobým záujmom vedeckého skúmania. Príspevok sa zameriava na súvislosti medzi detstvom a hodnotovými atribútmi partnerskej lásky u mužov a žien mladšieho a stredného dospelého veku a adolescencie. Hlavnou otázkou je, či detstvo súvisí s tým, ako posudzujeme dôležitosť niektorých centrálnych aspektov párových vzťahov.
Predchádzajúce výskumy, napríklad Humphrey (1975), zistili rozdiely medzi bezdetnými pármi a tými s deťmi. Poukazuje na idealizáciu svojho partnerského vzťahu u bezdetných partnerov a dodáva, že aj keď môže byť bezdetnosť stresujúca, môže prispieť k bližšej vzájomnej afinite partnerov. Naopak, u tých, ktorí/é rodičmi sú, môže rodičovstvo limitovať vzájomnú komunikáciu partnerov. Aj v súčasnosti sú súvislosti detí a párových vzťahov predmetom mnohých výskumov, ktoré sa zameriavajú na vplyv detstva na kvalitu partnerstiev, kvalitu života, prežívanie spokojnosti a well-being.
Metodológia a zistenia výskumu
V článku sú prezentované parciálne výsledky výskumu, ktorý sa okrem iného týkal morálnych aspektov sexuálnych a párových vzťahov, morálnych dilem, lásky a medzníkov v intímnych vzťahoch a ich súvislostí s ďalšími faktormi. Analyzované sú dáta, ktoré sa týkali niektorých hodnotových atribútov v súčasných partnerských vzťahoch a opisujú súvislosti detstva s preferenciami hodnotových atribútov v oblasti partnerskej lásky u osôb mladšieho a stredného dospelého veku a adolescencie. Použitý bol dotazník, v ktorom mali respondenti/respondentky na päťstupňovej škále vyznačiť mieru dôležitosti toho, čo považujú v súčasnosti, na základe ich vlastnej skúsenosti, za dôležité v partnerskom intímnom vzťahu (1 = málo dôležité a 5 = veľmi dôležité). Analyzované sú rozdiely z hľadiska toho, či účastníci/účastníčky výskumu majú alebo nemajú dieťa/deti a vzhľadom na počet ich detí.
Výskumný súbor tvorilo spolu 748 účastníkov a účastníčok mladšieho a stredného dospelého veku a adolescencie, ktorí/é boli dennými a externými študentmi a študentkami univerzít na Slovensku (Trnava, Nitra, Bratislava, Banská Bystrica, Prešov). Vo výskumnom súbore prevažovali ženy (34% mužov a 66% žien) a z hľadiska detstva zastúpených bolo 28% tých, ktorí/é dieťa/deti majú (n=207) a 72% tých, ktorí/é dieťa ešte doposiaľ nemajú (n=541). Priemerný počet detí je 1,3.
Hodnotové atribúty partnerskej lásky a detstvo
Vo vzťahu detnosti (či majú opýtaní/é ženy a muži deti alebo nie) a hodnotových atribútov partnerskej lásky, výsledky Mann-Whitneyho testu ukázali rozdiely v piatich atribútoch:
- Previazanosť s partnerom/partnerkou: Tie opýtané osoby, ktoré majú dieťa/deti, považujú previazanosť s partnerom/partnerkou za viac dôležitú v partnerskom intímnom vzťahu (priemer je 4,3) v porovnaní s tými, ktoré deti nemajú (priemer je 4,2). Rozdiel v priemeroch je nízky, ale percentuálne zastúpenie odpovedí naznačuje, že muži a ženy, ktorí/é deti majú, zvolili odpoveď „veľmi dôležité“ v 59% a tí/tie, ktorí deti nemajú, v 50%.
- Atraktívnosť pre partnera/partnerku: Tí/tie, ktorí/é majú dieťa/deti, prisudzujú nižšiu dôležitosť atraktívnosti pre partnera/partnerku v párových vzťahoch (priemer je 3,8) oproti tým, ktorí/é deti nemajú (priemer je 4,03).
- Otvorenie sa, rozprávanie dôverných vecí: Respondenti a respondentky s deťmi/dieťaťom považujú otvorenosť a dôvernú komunikáciu za menej dôležitú (priemer je 4,3) oproti tým, ktorí/é deti nemajú (priemer je 4,45). U tých mužov a žien, ktorí/é majú deti/dieťa, je vyššia dôležitosť prisudzovaná otvorenosti a dôvernej komunikácii v 78% a nižšia dôležitosť v 5%. Naopak, tí/tie, ktorí/é nemajú dieťa, priradili v 86% vyššiu dôležitosť a v 5% nižšiu dôležitosť tomuto atribútu v partnerských vzťahoch.
- Uznanie a vytváranie priestoru pre slobodnú realizáciu sa partnerov: U tých opýtaných mužov a žien, ktorí/é deti/dieťa majú, je osobný priestor pre vlastnú realizáciu partnerov menej dôležitý v párových vzťahoch (priemer je 4,0, vyššia dôležitosť je osobnému priestoru pre vlastnú realizáciu pripísaná u 71% a nižšia u 8% z nich) v porovnaní s tými, ktorí/é deti nemajú (priemer je 4,16 a vyššia dôležitosť hodnotená pri tomto atribúte u 80% a nižšia dôležitosť u 5% z nich).
- Spoločné aktivity s partnerom/partnerkou: Spoločné aktivity partnerov sú menej dôležité v partnerských vzťahoch pre tých respondentov a respondentky, ktorí/é deti/dieťa majú (priemer je 4,2) oproti tým, ktorí/é deti nemajú (priemer je 4,34). Vyššia dôležitosť spoločných aktivít je pripisovaná u 76% z tých, ktorí/é deti/dieťa majú a zároveň 5% z nich hodnotí spoločné aktivity s partnerom/partnerkou ako menej dôležité.
V rámci výskumu boli zisťované aj súvislosti počtu detí s prisudzovaním dôležitosti sledovaných hodnotových atribútov partnerskej lásky u tých respondentov a respondentiek, ktorí/é majú dieťa/deti. Ukazuje sa, že počet detí negatívne koreluje s posudzovanými atribútmi sexuálne uspokojenie a obetovanie sa.
Východiskovým predpokladom bolo, že rodičovstvo je transformatívna skúsenosť na životnej dráhe a ovplyvňuje partnerské vzťahy, ich kvalitu, dynamiku, a s príchodom detí súvisia aj hodnotové posuny v nazeraní na partnerské vzťahy a konštrukcie párového života. Spomedzi 21 sledovaných hodnotových atribútov partnerskej lásky bolo identifikovaných päť, v ktorých bol zistený štatisticky významný rozdiel v preferenciách medzi tými, ktorí/é v súčasnosti deti/dieťa mali, v porovnaní s tými, ktorí/é deti nemajú. Ukazuje sa, že dôležitosť sexuálnej spokojnosti, vytvárania priestoru pre sebarealizáciu partnerov, otvorenosti a dôvernej komunikácie, spoločných aktivít partnerov či obetovania sa klesá po založení rodiny. Uvedené je v súlade nielen s výskumami partnerskej a manželskej spokojnosti, ale vo vzťahu k ašpiráciám mať deti práve niektoré z týchto atribútov sú faktormi predlžovania predreprodukčného obdobia či chcenej bezdetnosti.
Náhradná starostlivosť o deti a ich kvalita života
V kontexte ťažkých životných situácií je kriticky dôležitá aj oblasť náhradnej starostlivosti o deti. Prioritou je, aby dieťa strávilo v náhradnej starostlivosti len nevyhnutný čas, aby bolo umiestnené v rodinnom, alebo na rodinu sa podobajúcom prostredí. To, aby dieťa nebolo ohrozené a aby v náhradnej starostlivosti prosperovalo, majú zabezpečovať právne dokumenty (Deklarácia práv dieťaťa a iné) a tiež koncepcie sociálno-právnej ochrany detí.
Dôležitú úlohu v tejto otázke zohrávajú štandardy práce v náhradnej starostlivosti, resp. v detských domovoch, ktoré žiaľ nie sú zatiaľ na Slovensku uplatnené. Jedným z krokov na zlepšenie kvality ústavnej starostlivosti je teoretické rozpracovanie a praktické použitie konceptu kvality života v náhradnej starostlivosti, využívaného v sociálnych vedách. Tento koncept vedie k tomu, aby sme sa zaoberali tak objektívnymi ukazovateľmi inštitucionálneho, materiálneho a sociálneho zabezpečenia starostlivosti detí, ako aj ich subjektívnou životnou pohodou. Zabezpečenie oboch týchto aspektov je nevyhnutné pre zdravý vývoj a adaptáciu detí v náhradnej starostlivosti.
Duševné zdravie detí a adolescentov v súčasnosti: Komplexný pohľad na výzvy a riešenia
Problematika duševného zdravia detí a adolescentov sa stáva stále naliehavejšou témou, ktorá si vyžaduje komplexný prístup a adekvátne intervencie.
Všeobecné ohrozenia a obavy
Približne štvrtina slovenských detí vo veku okolo 13 rokov prežíva viac negatívnych emócií ako pozitívnych. Toto je nebezpečné pre ich psychické zdravie, keďže najmä strach a obavy môžu prerásť do úzkosti a následne depresie u detí. Na základe výsledkov výskumu, na ktorom spolupracoval Inštitút výskumu práce a rodiny pri ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež tri slovenské univerzity - Trnavská univerzita, Katolícka univerzita v Ružomberku a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety, si chcel komisár stanoviť priority a vykonávať ďalšie aktivity. Dáta boli zbierané v októbri a novembri 2022 prostredníctvom elektronického dotazníka na 67 slovenských školách. Dotazník obsahoval 18 otázok a zaznamenával celkovo 163 premenných.
Deti vnímajú, že ich ohrozujú psychické problémy, predovšetkým depresie, strachy a úzkosti. V dotazníku sa tak vyjadrilo 95 percent dievčat (76% určite áno, 19% skôr áno) a 91 percent chlapcov (67% určite áno, 24% skôr áno). Experti, ktorí spolupracovali na výskume, si myslia, že deti sa so psychickými problémami reálne stretávajú vo svojom okolí a rodinách. „Z výsledkov výskumu možno konštatovať, že dievčatá citlivejšie vnímajú ohrozenia, čo sa ukázalo vo viacerých oblastiach, ktoré ohrozujú deti: hlad, násilie a šikanovanie; drogy a alkohol; zlé vzťahy v rodine,“ doplnili pre Zdravotnický deník. Na rozdiely medzi pohlaviami upriamila pozornosť prodekanka Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity Mária Dědová: „Dievčatá vyjadrujú výrazne väčšie obavy než chlapci z toho, že deti ohrozujú psychické problémy, či tiež násilie, šikanovanie a neodpustenie vo vzťahoch.“ Dievčatá v porovnaní s chlapcami vyjadrujú výrazne väčší strach, a to najmä z výsmechu od druhých a zo šikanovania na internete, z násilia, z oznámenia šikanovania. Výskumníci konštatovali, že najmä po pandémii covid-19 duševné poruchy začali byť obrovským problémom. „Deti vnímajú ohrozenie duševnými poruchami ako veľmi vážne.
Výskum tiež ukázal, že deti, ktoré nežijú s vlastnými rodičami, by si viac ako ostatné deti želali, aby mali lepšie vzťahy v rodine. „Kvalita rodinného prostredia je vysokým faktorom bezpečnosti dieťaťa,“ vyjadril sa Jozef Mikloško. Dotazník tiež odhalil, že čím viac času trávia deti s rodičmi, tým sú ich pocity pozitívnejšie, sú celkovo spokojnejšie a viac dôverujú blízkym osobám. Výskum však detailne neposudzoval kvalitu rodinného prostredia.
Ďalším zistením bolo, že deti majú strach zo základných vecí. Smrti sa bojí viac ako polovica z nich. Pre hlbšiu analýzu toho, čo konkrétne to pre deti znamená, by bolo treba skúmanie formou rozhovorov. Predstavitelia úradu komisára sa nazdávajú, že strach detí zo smrti môže súvisieť s vojnou na Ukrajine či pandémiou. „Počas covidového obdobia sa deti mohli dostať častejšie do kontaktu so smrťou rodinných príslušníkov a zachytávali informácie z médií. Podstatný je spôsob, ako spracovali informáciu so zameraním na emocionálne prežívanie a porozumenie situácii. Veľa detí deklarovalo, že má obavy z hladu, čo podľa výskumníkov môže súvisieť s informáciami, ktoré sa šíria v médiách. „Deti vnímajú udalosti okolo seba veľmi citlivo. Súčasné deti majú prístup k obrovskému množstvu zdrojov, či už na internete, sociálnych sieťach alebo z médií, ktoré však nie vždy dokážu dostatočne spracovať.
Celkovo 92 percent detí sa v dotazníku vyjadrilo, že by chceli lepšie zdravotníctvo. Uviedlo to 93% chlapcov (73% určite áno, 20% skôr áno) a 90% dievčat (61% určite áno, 29% skôr áno).
Špecifické problémy a súvislosti
Štúdie poukazujú na rôzne špecifické aspekty duševného zdravia. Napríklad Dana Bartošová z Katedry psychológie, Pedagogickej fakulty, Jihočeské univerzity v Českých Budějoviciach, vo svojej štúdii "Podpora kvality života rodičů dětí s autismem", zdôrazňuje, že počet detí s poruchou autistického spektra v posledných rokoch výrazne vzrástol. Výskumy jednoznačne potvrdzujú význam včasnej a cielenej intervencie. V súčasnosti sa kladie čoraz väčší dôraz na zapájanie rodičov detí s poruchou autistického spektra do terapeutického procesu, keďže vedecké dôkazy ukazujú, že to zvyšuje účinnosť intervencie a zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa naplno rozvinie svoj potenciál. Zapojenie rodičov zároveň významne ovplyvňuje kvalitu života samotných rodičov aj detí.
Ďalším relevantným problémom je nespokojnosť s vlastnou postavou. Ukázalo sa, že 33 percent opýtaných detí je nespokojných so svojou postavou. Toto sebaneprijatie môže viesť k poruchám príjmu potravy. Zo štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (2021) vyplýva, že tieto poruchy sú stále rozšírenejšie. Medziročne vzrástol počet novodiagnostikovaných pacientov s poruchami príjmu potravy až o 31,3 percenta. „Ďalším faktorom môže byť reálne zvýšenie hmotnosti detí v dôsledku covidového obdobia, keď sa vzdelávali dištančnou formou, rôzne opatrenia eliminovali pohyb detí a to mohlo mať za následok zvýšenie hmotnosti. Návrat pohybových aktivít u detí je dôležitou súčasťou prevencie nárastu hmotnosti,“ uviedla za úrad komisára Gregušová.
Vladimír Dočkal a Melissa Zelenáková z Katedry psychológie, Filozofickej fakulty, Trnavskej univerzity v Trnave, v štúdii "Sonda do vzťahu medzi stresom a tanečnou aktivitou adolescentov", ukázali, že rekreační tanečníci po štyroch mesiacoch uvádzali pokles pocitov bezmocnosti a hnevu, nárast sebaúčinnosti a tiež významné zníženie úrovne vnímaného stresu. V kontrolnej skupine sa neobjavili žiadne významné zmeny v týchto premenných. To poukazuje na potenciál pohybových a umeleckých aktivít v zvládaní stresu u adolescentov.
Jana Krucká z Filozofickej fakulty, Západočeskej univerzity, Plzeň, Česká republika, vo svojom výskume "Pocity a potřeby žáků středních škol", odhalila, že napriek rastúcemu dôrazu na pohodu v školskom prostredí, emocionálne prežívanie študentov a ich subjektívne potreby nie sú dostatočne preskúmané. Výskum 350 študentov ukázal významné rozdiely medzi dievčatami a chlapcami - dievčatá prežívajú viac negatívnych emócií, zatiaľ čo chlapci častejšie pozitívne. Medzi najčastejšie potreby patria bezpečie (častejšie uvádzané dievčatami) a rešpekt a vplyv (častejšie uvádzané chlapcami). Študenti gymnázií prejavujú vyššie nároky na podporu zo strany učiteľov.
Kateřina Hořeňovská a Lenka Sokolová vo svojej štúdii "Ako sa učia vysokoškoláci a vysokoškoláčky: Čo zmenila pandémia?", analyzovali vplyv prechodu na dištančné vzdelávanie počas pandémie COVID-19. Identifikovali päť hlavných tém, ktoré ilustrujú, ako študenti čelili novým dilemám, zaznamenali zmeny v oblasti duševného zdravia a hľadali nové stratégie na udržanie akademického výkonu. Zistenia ukazujú, že hoci online vzdelávanie ponúklo určitú flexibilitu, prinieslo aj výzvy súvisiace so sústredením, motiváciou a štruktúrou. Študenti zdôrazňovali význam rutiny, sebadisciplíny a podpory zo strany rovesníkov a pedagógov. Jozef Malík z Inštitútu aplikovanej psychológie, Fakulty sociálnych a ekonomických vied, Univerzity Komenského v Bratislave, vo svojej prípadovej štúdii "Syndróm vyhorenia u vysokoškolskej študentky", odhaľuje komplexnosť vyhorenia v akademickom prostredí a zdôrazňuje potrebu lepších systémov podpory, zvýšenia povedomia a zavedenia preventívnych a intervenčných stratégií pre študentov.
Zuzana Štefanec a Romana Schunová z Katedry psychológie a patopsychológie, Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, vo svojom príspevku "Duševné zdravie z pohľadu adolescentov", prostredníctvom kvalitatívnej analýzy s pätnástimi adolescentmi, poukázali na to, že zdravie - najmä duševné - je pre adolescentov dôležité. Spomínajú faktory ohrozujúce zdravie ako sú závislosti (napr. fajčenie) a riziká spojené so sociálnymi sieťami. Účastníci výskumu zároveň uvádzali, ako sa o svoje duševné zdravie starajú.
Vladimír Dočkal sa vo svojom článku "Poruchy učenia v MKCH-11" venuje čiastočne odlišnému chápaniu porúch učenia a relevantnej terminológie používanej v školstve a medicínskych manuáloch. MKCH-11 definuje iba jednu vývinovú poruchu učenia, ktorá je ďalej špecifikovaná podľa oblasti akademických schopností, ktoré ovplyvňuje. Koncept sa jasne vzťahuje len na školské učenie, konkrétne na učenie sa čítania, písania a počítania. Zdôrazňuje vývinovú povahu poruchy a uznáva jej komorbiditu s niekoľkými ďalšími poruchami.
Závažnou kapitolou je aj psychologická príprava detí na pobyt v nemocnici, najmä v onkológii. Správna príprava dieťaťa na nemocničné prostredie a bolestivé výkony je zväčša prospešná. Avšak, zistilo sa, že sestry často pripravia dieťa nedostatočne. Len 74% respondentiek so SZŠ v odbore detská sestra, 21% s titulom Bc. a 5% s titulom Mgr., s praxou od 10 do 20 rokov, uviedlo, že pripravujú dieťa dostatočne. Psychologická príprava znižuje úzkosť alebo strach u dieťaťa a motivuje ho k spolupráci. Je dôležité eliminovať rodičovský strach, lebo i na ne priaznivo pôsobí prívetivý ľudský hlas. Rodičia dávajú dieťaťu priamo najavo svoj strach, čo môže dieťa stresovať. Vytvorenie pokojného prostredia, kde sa dieťa necíti ohrozené, je kľúčové. V minulosti onkológia takmer absentovala v klinickej praxi, a prístup k detským pacientom, najmä deťom s onkologickým ochorením, bol poznačený nedostatkom kontaktu s pacientom a zanedbávaním psychickej stránky. Dieťa sa počas hospitalizácie dostáva do iného prostredia, je do určitej miery sociálne izolované, čo výrazne vplýva na jeho psychiku. Preto je kľúčové, aby personál a rodičia dokázali upokojiť dieťa prívetivým hlasom a otvorenou komunikáciou.
Podpora a intervencie v školskom prostredí
Medzinárodné organizácie zdôrazňujú potrebu riešiť problematiku duševného zdravia v školskom prostredí - buď prostredníctvom vzdelávania a prevencie, alebo poskytovaním odborných služieb a psychologických intervencií. Autorky Lenka Sokolová, Dagmar Majerechová a Nikoleta Madunická z Ústavu aplikovanej psychológie, Fakulty sociálnych a ekonomických vied, Univerzity Komenského v Bratislave, uskutočnili individuálne pološtruktúrované rozhovory s osemnástimi školskými psychológmi na základných školách s cieľom zistiť, aké intervencie využívajú na podporu pohody a duševného zdravia. Odpovede analyzovali pomocou induktívnej kvalitatívnej obsahovej analýzy.
Identifikovali tri hlavné kategórie a sedem podkategórií aktivít, ktoré účastníci označili ako intervencie: individuálne poradenstvo a konzultácie so žiakmi, individuálne konzultácie s rodičmi a učiteľmi, relaxačné techniky a senzorická stimulácia, komplexné preventívne/intervenčné programy, skupinové edukačné a poradenské aktivity, skupinové zážitkové a komunikačné aktivity a celoplošné školské aktivity a kampane. Intervencie boli zamerané najmä na prácu s jednotlivcami a triedami, menej často sa vyskytovali nepriame intervencie smerované na rodičov, učiteľov či celú komunitu. To naznačuje, že hoci existuje snaha o podporu, celosystémové a komplexné prístupy stále potrebujú posilnenie.
Systémové nedostatky a odporúčania
Úrad komisára odhadol, že na Slovensku je veľa detí, ktoré majú duševné poruchy a sú mimoriadne agresívne, preto je nemožné, aby žili v bežných kolektívoch. „Rokujeme s ministerstvom školstva a ministerstvom zdravotníctva o vytvorení špecializovaného zariadenia s 24-hodinovou psychiatrickou starostlivosťou, ktoré by vytváralo prostredie aj pre takéto deti,“ povedali zástupcovia úradu.
Pripomenuli, že v prvom rade je potrebné zvýšiť počet odborníkov, ktorí sa budú deťom venovať. „Podľa našich informácií je detských psychiatrov približne 40, veľmi málo je detských psychológov,“ podotkla Gregušová. Okrem toho sú pre deti dôležití rodičia a učitelia. Detský komisár preto chce rokovať so zástupcami rodičovských aktivít, učiteľov a taktiež s Asociáciou školskej psychológie, ktorá zastrešuje školských psychológov na školách. „Z výsledkov výskumu jasne vyplýva výrazná potreba všestrannej podpory rodín, aby mohli naplniť svoje poslanie voči deťom, potreba ochrany detí pred rozpadom rodiny, pred chudobou a stratou bývania, násilím a šikanovaním, osobitne v online priestore, ale tiež pred psychickými problémami. Tieto závery zdôrazňujú naliehavú potrebu systémových zmien a zvýšenej investície do duševného zdravia detí a mládeže.
tags: #luksik #dieta #v #tazkej #zivotnej #situacii