Rodičia si často kladú otázky týkajúce sa správneho vývinu ich dieťaťa a mnohí radi svoje dieťa porovnávajú s inými. Je však kľúčové si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a rovnako sú aj časové míľniky, kedy dieťa dosiahne určité zručnosti. Napriek tomu je vhodné mať približnú predstavu o štádiách, ktorými dieťa prechádza, a v akom časovom úseku ich väčšina zdravých detí dosiahne. Z hľadiska správneho vývinu nie je ani tak veľmi podstatné, kedy dieťa dosiahne určitú schopnosť, ale predovšetkým kvalita jej prevedenia. Správne vykonané pohyby majú zásadný vplyv na zdravý vývin dieťaťa, budujú silné svalové základy a podporujú komplexné neurologické prepojenia.
V prvom roku života prechádza dieťa mnohými dôležitými vývojovými míľnikmi. Jedným z nich je aj lezenie po štyroch, ktoré je kľúčové pre správny psychomotorický vývoj. Niektoré deti však s lezením meškajú, čo môže byť pre rodičov zdrojom obáv. Tento článok sa podrobne zameriava na to, prečo je lezenie dôležité, ako ho podporiť, aké sú typické vývojové etapy a kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Dôvera v prirodzený vývoj dieťaťa a vytváranie podnetného prostredia je kľúčom k jeho úspešnému napredovaniu.
Individuálne tempo vývoja: Pochopenie jedinečnosti každého dieťaťa
Každé dieťatko je iné, ale všetky si prejdú v priebehu dôležitého prvého roka míľnikmi v psychomotorickom vývoji. Niektoré skôr, iné neskôr - základom však je, že ich žiaden z týchto míľnikov učiť nemusíte. Sú prirodzeným výsledkom vývoja a prídu vtedy, keď je dieťatko na ne pripravené. Hlavne však samo od seba túži objavovať svet vôkol seba, spoznávať ho a skúmať a zbierať informácie, stimulovať tak rapídne sa vyvíjajúci mozog. Je veľmi dôležité ho neporovnávať s inými deťmi a neponižovať ho, ak sa mu niečo nedarí tak rýchlo ako iným. Dieťa poznámky o svojej neschopnosti vníma a pôsobia naň veľmi negatívne, čo môže ovplyvniť jeho motiváciu a sebavedomie. Dôležité je vedieť odhadnúť, kedy je už dieťa prestimulované a unavené a vyžaduje oddych. Každé dieťa napreduje iným tempom. Ak je dieťa zdravé, samo fyzicky a psychicky dozrie na vykonávanie ďalších pohybov.
Poloha na brušku: Základný kameň motorického vývoja
Poloha na bruchu je pre dieťa kľúčová a patrí medzi najdôležitejšie. Je vhodné dávať bábätko na bruško už od narodenia. Mnohí rodičia sa tejto polohy obávajú a prestanú do nej dieťatko dávať kvôli tomu, že na brušku plače. Je nevyhnutné si pamätať, že dieťatko nikdy netrápime plačom a vždy, keď vidíme, že je nespokojné, pomôžeme mu upokojiť sa. Poloha na brušku je pre dieťatko atraktívna vtedy, keď nás nestratí z dohľadu. Preto je vhodné si k nemu kľaknúť alebo sadnúť, nech naďalej udržujeme vzájomný očný kontakt. Taktiež sa dieťatka dotýkame, chytáme ho za ruky a nohy, povzbudzujeme ho v dvíhaní a otáčaní hlavičky. V tejto polohe si dieťa posilňuje krčné a chrbtové svalstvo, keďže je nútené dvíhať hlavičku hore a otáčať ňou, ak chce okolo seba vidieť. Taktiež dvíha ruky a nohy do polohy tzv. pasenia koníkov. Pasenie koníkov, kedy dieťa symetricky drží svoje telo, dokáže sa podoprieť rukami a dôjde tak k napriameniu chrbtice, by malo dieťa zvládnuť do konca štvrtého mesiaca. Toto je základný predpoklad pre lozenie. Pri hre na brušku dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a tým posilňuje svaly potrebné na ďalšie pohybové míľniky.
Príprava na lezenie: Kľúčové fázy pred štvornožkovaním
Predtým, než sa dieťa pustí do objavovania sveta po štyroch, prechádza niekoľkými dôležitými fázami, ktoré ho na tento pohyb pripravujú. Tieto fázy sú neoddeliteľnou súčasťou budovania svalovej sily, koordinácie a rovnováhy.
Od prvých mesiacov: Budovanie základov
Už od prvých týždňov života dieťa postupne rozvíja svaly a koordináciu, ktoré sú nevyhnutné pre budúce motorické zručnosti. Tento proces začína už vtedy, keď dieťa:
- Otáča hlavu: V polohe na brušku sa učí dvíhať a otáčať hlavu, čím posilňuje svaly krku.
- Dvíha hrudník: Postupne sa učí dvíhať hrudník nad podložku, opierajúc sa o predlaktia. Toto je prvý krok k osvojeniu si pozície na štyroch. V čase na brušku sa vie dieťa vzpriamiť a vytiahnuť na predlaktia a lakte (4. - 5. mesiac).
Druhé vzpriamenie
Keď má dieťa dostatočne silné chrbtové a šijové svaly, vzpriamovače chrbtice a brušné svaly, zvládne druhé vzpriamenie. Obvykle k tomu prvýkrát dôjde medzi štvrtým a ôsmym mesiacom života. V tejto polohe na brušku sa opiera o dlane natiahnutých paží. V čase na brušku sa vie dieťa vzpriamiť a vytiahnuť na vystreté rúčky, odtlačiť od podložky (5. mesiac veku dieťaťa). Ak chcete svoje bábätko motivovať k lezeniu, môžete pred neho položiť hračku, ku ktorej sa bude musieť natiahnuť. To ho bude motivovať k odtláčaniu sa od rúk.
Prvé komplexné pohyby: Otáčanie a váľanie sudov
Keď dieťa zistí, čo všetko dokáže, väčšinou samo a rado trénuje a zdokonaľuje svoje pohyby. Deti sa zvyknú najskôr otočiť z bruška na chrbátik a to v období medzi 2 až 5 mesiacom a naspäť z chrbátika na bruško okolo 5 až 7 mesiaca. Nie je to však pravidlo, keďže častým polohovaním na bruško dieťa môže mať už v prvých mesiacoch dostatočne veľkú silu v krku i ramenách. Prvé otočenie sa je väčšinou nečakané a pre samotné dieťa veľkým prekvapením. Je veľmi dôležité, aby bolo dieťa vždy na bezpečnom mieste, aby nespadlo z postele na zem. Pri otáčaní sa zapája krčné svaly, ktoré rozvíja práve v polohe na brušku, potrebuje dobre ovládať hlavu a mať dostatočnú silu v ramenách. Otáčanie sa je prvý komplexný pohyb, ktorý neskôr vedie k lezeniu, štvornožkovaniu a šikmému sedu. Deti samé vedia, kedy sú pripravené urobiť konkrétne pohyby. V období medzi 6. a 7. mesiacom môže dieťatko začať objavovať svet okolo a pritom sa môže posúvať vpred váľaním sudov, alebo tulenením. Tulenenie je lokomócia, pri ktorej si dieťatko strieda horné končatiny a zároveň rotuje hlávku vždy k zaberajúcej hornej končatine. Dolné končatiny sú ťahané voľne za telom. Tento pohyb prevádzajú detičky, ktoré majú veľkú motiváciu, či už v staršom súrodencovi, alebo v domácom zvieratku.
Význam štvornožkovania pre celkový rozvoj dieťaťa
Lezenie je pre zdravý vývoj pohybového aparátu veľmi dôležitým bodom. Lozenie po štyroch, známe aj ako štvornožkovanie, je kľúčovou fázou v psychomotorickom vývoji dieťaťa. Nie je to len o fyzickej zručnosti, ale aj o dôležitom tréningu pre mozog a celkové posilňovanie tela. Štvornožkovanie je jeden z najzdravších pohybov u malého bábätka a vplýva na jeho správny vývoj vo veľkej miere. Je akýmsi „medzistupienkom“ k prvému vykročeniu a určite by sa nemalo preskočiť, ani urýchľovať ďalšie fázy pohybového vývoja. Treba si uvedomiť, že lozením na štyroch dieťa silnie, nadobúda rovnováhu a koordináciu medzi pravou a ľavou mozgovou hemisférou. Dieťa si buduje dôležité svalové reťazce, ktoré mu neskôr poslúžia na postavenie sa a chôdzu.
Fyzické benefity: Silné telo a správne držanie
Štvornožkovanie je pre dieťa skvelou fyzickou aktivitou. Posilňuje chrbticu a svaly celého tela, čo je základom pre správne držanie tela v budúcnosti. Deti, ktoré dlhšie lozia, majú často rovné nohy a správnu pozíciu chodidiel. Okrem toho si pri lození precvičuje aj zápästia a prsty, čo má neskôr vplyv na jemnú motoriku a písanie.Konkrétne benefity štvornožkovania zahŕňajú:
- Zlepšuje pohyblivosť chrbtice a uvoľňuje panvu: Pohyby pri lezení prispievajú k flexibilite a zdravému držaniu tela.
- Posilňuje brucho, ruky a medzilopatkové svaly: Lezenie je komplexné cvičenie, ktoré posilňuje rôzne svalové skupiny, kľúčové pre stabilitu trupu.
- Stabilizuje trup: Udržiavanie rovnováhy pri lezení posilňuje svaly trupu, ktoré sú dôležité pre správne držanie tela a prevenciu budúcich bolestí chrbta.
Kognitívny rozvoj: Prepojenie mozgových hemisfér
Lozenie je tiež vynikajúcim tréningom pre mozog. Takzvané krížové lozenie (pravá ruka - ľavá noha a naopak) podporuje spoluprácu medzi ľavou a pravou mozgovou hemisférou. Táto spolupráca je nevyhnutná pre správny vývoj a budúce schopnosti, ako je čítanie, písanie a počítanie.Lezenie rozvíja priestorovú orientáciu, plánovanie pohybu a koordináciu, čo sú základné predpoklady pre učenie sa.Ďalšie kognitívne benefity:
- Rozvíja orientáciu v priestore: Dieťa sa učí vnímať vzdialenosti a lepšie sa orientovať vo svojom okolí.
- Podporuje lateralizáciu: Uvedomovanie si pravej a ľavej strany tela je dôležité pre neskoršie kognitívne funkcie a rozvoj mozgu.
- Prepája hemisféry v mozgu: Koordinovaný pohyb vyžaduje spoluprácu oboch hemisfér, čím sa zlepšuje ich prepojenie.
- Zdokonaľuje koordináciu pohybov: Lezenie vyžaduje koordináciu rúk a nôh, čo prispieva k celkovej motorickej zručnosti.
- Rozvíja vnímanie rytmu a tempa: Rytmické pohyby pri lezení stimulujú centrá v mozgu, ktoré vnímajú rytmus a tempo, čo má vplyv aj na reč a hudobné schopnosti.
- Pomáha rozvíjať synchronizáciu a načasovanie pohybov: Dieťa sa učí koordinovať svoje pohyby v čase a priestore.
- Podporuje diferenciáciu končatín: Dieťa si uvedomuje, že každá končatina má inú funkciu (odrazová, nákročná, švihová, oporná).
Emocionálny a sociálny rast: Nezávislosť a objavovanie
Okrem fyzických a kognitívnych benefitov prináša lozenie dieťaťu aj obrovské potešenie. Umožňuje mu samostatne sa pohybovať, objavovať svoje okolie a rozvíjať pocit individuality. Keď dieťa môže slobodne skúmať svet okolo seba, učí sa byť samostatnejšie a získava dôveru vo svoje schopnosti.
Obuv a štvornožkovanie: Prečo je dôležité byť naboso
Základom pre správny a zdravý pohyb po štyroch je, aby dieťa nebolo obuté. Pri „štvornožkovaní“ by mali byť voľné členky a zachovaná plná mobilita chodidla. Tento voľný pohyb je kľúčový pre správny vývoj klenby nohy a celého pohybového aparátu.
Kľúčové etapy hrubej motoriky dieťaťa
Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad vývojových etáp hrubej motoriky, ktoré dieťa prekonáva v prvom roku života a ktoré sú predpokladom pre štvornožkovanie. Tento proces je prirodzený a zakódovaný v DNA každého z nás.
- 3. mesiac veku dieťatka: Prvé vzpriamenie: koordinácia oko-ruka, schopnosť vzpriamene držať hlavičku, schopnosť používať ruky a spájať ich pred sebou. Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a posilňuje svaly potrebné pre ďalšie míľniky.
- 3,5. - 4. mesiac veku dieťatka: Prevrátenie sa z chrbta na bok a z boku na bruško. Dieťa sa najprv otočí z chrbta na bok a až potom na bruško. Tento pohyb zvládne do konca šiesteho mesiaca, o niečo neskôr sa naučí otáčať aj späť.
- 4. - 5. mesiac veku dieťatka: V čase na brušku sa vie vzpriamiť a vytiahnuť na predlaktia a lakte. To pomáha posilňovať svaly ramien a chrbta.
- 5. mesiac veku dieťaťa: Druhé vzpriamenie: V čase na brušku sa vie dieťa vzpriamiť a vytiahnuť na vystreté rúčky, odtlačiť od podložky.
- 6. mesiac veku dieťaťa: Obrat z chrbta na bruško a späť.
- 6. mesiac veku dieťaťa: Pivotácia (dieťa sa točí doľava, doprava, dookola okolo svojej osi), zároveň tzv. váľanie sudov.
- 7. mesiac veku dieťaťa: Približne od tohto mesiaca sa už dieťa stavia na všetky štyri, zo začiatku je v tejto polohe nehybné, ale veľmi skoro začína prejavovať snahu dostať sa dopredu - nakláňa sa dopredu, až niekedy padne dolu pusou. Potom sa naučí v tejto polohe nakláňať dopredu a dozadu - rozhojdáva sa. Keď sa mu to podarí, odrazí sa rukami a „rozpľaští“ sa dopredu na bruško, potom pritiahne opäť nožičky pod seba a takto sa mu podarí dostať sa kúsok dopredu a opäť sa dá na štyri. Veľmi rýchlo sa dieťa naučí tento spôsob lezenia.
- 7,5. mesiac veku dieťaťa: Hojdanie v kľaku, šikmý sed. Koncom 6. a začiatkom 7. mesiaca sa dieťatko dostane do pozície na štyri ako keby naskočením oboch dolných končatín naraz. Poloha je ešte nestabilná. Nasleduje poloha nízkeho šikmého sedu, kedy sa dieťatko hráva na boku a je ako keby v „plážovej polohe“. Malo by to vedieť na obidve strany.
- 7. - 8. mesiac veku dieťaťa: Tzv. tulenenie. Postupne kladie striedavo pravú ručičku a ľavé kolienko a potom ľavú ručičku a pravé kolienko vpred. Zo začiatku je tento pohyb málo koordinovaný a ťažkopádny, ale ku koncu 7. až začiatkom 8. mesiaca by malo byť dieťa schopné štvornožkovať.
- 9. mesiac veku dieťaťa: Symetrické a koordinované lozenie (dieťa by malo štvornožkovať skríženým vzorom).
- 10. mesiac veku dieťaťa: Široký, pozdĺžny sed (podľa CDC dieťa vie sedieť bez podpory, dostať sa do sedu bez podpory, pohybovať vecami z ruky do ruky a využívať prsty). Ak si dieťa samo nevie sadnúť, neusádzajte ho, ani ho nepriťahujte do sedu. Najprv je totiž potrebné, aby posilnilo svaly otáčaním sa, lezením alebo šikmým či prekážkovým sedom. Priamy sed zvyčajne deti zvládnu až medzi siedmym a desiatym mesiacom.
- 11. mesiac veku dieťaťa: Chôdza stranou, pozdĺž nábytku, stoj s pridŕžaním sa za jednu ruku.
- 12. mesiac veku dieťaťa: Stoj bez opory.
- 12. mesiaca veku dieťaťa: Samostatná chôdza bez opory alebo za pomoci držania sa nábytku, schopnosť dvihnúť sa do stojacej pozície, státie bez pomoci (12. - 18. mesiac - "širšia norma" - obdobie, kedy by to malo zvládnuť aj vaše dieťa). Akonáhle sa vaše dieťatko prvýkrát postaví, otvorí sa mu svet z úplne inej perspektívy.
Ako efektívne podporiť dieťa v lezení (štvornožkovaní)
Hoci neexistuje univerzálny návod, ako dieťa naučiť liezť, existuje niekoľko spôsobov, ako ho môžete motivovať a podporiť. Podľa fyzioterapeutky máte najlepšie podmienky podporiť deti v psychomotorickom vývoji práve tým, čo najviac zbožňujú: hrou. V domácnostiach si na to vytvorte vhodné podmienky.
Praktické tipy a hry na podporu lozenia:
- Doprajte dieťaťu dostatok voľného pohybu: Nechajte dieťa bez oblečenia a plienky, aby malo neobmedzený rozsah pohybu. Teplotný podnet (chlad) môže stimulovať aktiváciu brušných svalov. Plienkové nohavičky Pampers Pants sú navrhnuté tak, aby neobmedzovali dieťa v pohybe a umožnili mu slobodne objavovať svet. Sú vhodné pre deti od 6 do 9 mesiacov a obsahujú mikroperličky, ktoré uzatvárajú vlhkosť ďaleko od detskej pokožky, aby ju udržali v suchu až na 12 hodín. Pružný pás po celom obvode a manžety okolo nožičiek sa prispôsobujú pohybom dieťatka, aby úžasne sedeli v každej polohe. Jednoduché obliekanie a vyzliekanie uľahčuje prebaľovanie.
- Podporujte otáčanie, váľanie sudov, vzpriamovanie na lakťoch a pivotovanie: Tieto pohyby pripravujú telo na lezenie. Tipy pre zdravé polohovanie dieťaťa: Uistíme sa, že dieťatko je v psychickej pohode, nie je unavené, nič ho nebolí a má chuť sa hrať. Keď sa chystáme dieťatko zdvihnúť, namiesto len samotného zdvihnutia ho môžeme najskôr jemne pretočiť na bok do stabilizovanej polohy, aby sa hneď neprevalilo na chrbátik a nezľaklo sa. V polohe na boku si spevňuje šikmé brušné svaly, ktoré sú kľúčové pre zdravý sed.
- Zmeňte povrch, na ktorom sa dieťa pohybuje: Skúste koberec, žinenku alebo mäkkú podložku. Deti sú často opatrné, preto im mäkký povrch môže dodať istotu. Dôležitý je aj povrch, na ktorom sa dieťatko nachádza. Vhodné sú koberce, alebo protišmykové nohavice a podobne. Na parketách a na dlažbe sa dieťatku šmýka a preto ostáva v nižších, alebo nežiadúcich lokomočných modeloch. Radšej mu na šmykľavých povrchoch vyzujte pančušky či ponožky.
- Štvornožkujte aj vy: Deti sa učia napodobňovaním, takže im môžete ukázať, ako sa lezie. Zapojte sa do hry s dieťaťom - uložte sa na bruško aj vy - dvíhajte hlávku, ukazujte prstom, dosahujte rukou, štvornožkujte - viete dobre, že deti vás prirodzene imitujú.
- Dajte dieťaťu výzvu: Nechajte ho preliezať vankúše, vás alebo plaziace sa dieťa pod dohľadom na schodoch. Do priestoru môžeme rozložiť rôzne vysoké vankúše, aby bolo dieťatko nútené dostať sa do vyšších polôh. Zapojí aj brušné svaly a postupne sa dostane do pozície na štyri. Vidina hračky za vyšším vankúšom môže pomôcť naštartovať štvornožkovanie.
- Zabezpečte dostatok času na brušku: Motivujte dieťa k dvíhaniu hlavičky a pohybu umiestňovaním hračiek do priestoru. Používajte správnu podložku, aby sa dieťa nešmýkalo. Nechajte dieťa, aby na hračky dosiahlo a uchopilo ich v svojich rukách samo, podporujete tak jeho samostatnosť a nezávislosť.
- Cvičenia na podporu koordinácie: Povzbudzujte dieťa k dotyku opačnej ruky s nohou. Môžete mu nalepiť na oblečenie farebné nálepky a vyzvať ho, aby ich odlepilo. Jemne mu tiež môžete pomôcť nasmerovať ruku k opačnej nohe.
- Prenášanie váhy na hornú časť tela: Nechajte svoje dieťa odtláčať sa od rúk, napríklad tak, že ho motivujete hračkou. Zapieranie sa o ruky zlepšuje stabilitu ramenného pletenca a takisto zlepšuje propriorecepciu rúk. Zároveň dieťa získava stále väčšiu samostatnosť pri skúmaní okolia.
- Presun zo sedu na štyri: Pomocou penového valca (foam roller) môžete dieťaťu pomôcť dostať sa zo sedu do bočného sedu a odtiaľ na všetky štyri.
- Časté pobyty na štyroch: Využite hračky, ktoré si vyžadujú oporu na všetkých štyroch, aby dieťa posilňovalo potrebné svaly.
- Zmena prostredia: Tento bod sa odporúča pri každom vývojom stupni pohybu, nakoľko neznáme prostredie a zvedavosť ho preskúmať, dieťa k pohybu motivuje prirodzeným a nenásilným spôsobom. Uistite sa, že sa v novom prostredí nenachádzajú žiadne prekážky či nebezpečné predmety.
Zhrnutie dôležitých bodov pre rodičov:
- Dbajte na to, aby dieťa trávilo dostatok času na brušku (dôležitá nie je kvantita, stačí pravidelne každý deň).
- Motivujte dieťa k dvíhaniu hlavičky a pohybu, teda posilňovaniu svalstva a koordinácii pohybov končatín umiestňovaním objektov a hračiek do priestoru vôkol neho - sprvu mierne mimo dosah ruky, neskôr ďalej či umiestňovaním za vankúš, aby ste podporili štvornožkovaním (nepomáhajte, nepresúvajte dieťa, ale nechajte, aby na objekty dočiahlo samo, podporujete tak jeho samostatnosť a nezávislosť).
- Dbajte aj na správnu podložku, aby sa dieťa nešmýkalo a tým nepodporili nežiadúce lokomočné modely pohybu - radšej mu na šmykľavých povrchoch vyzujte pančušky či ponožky.
- Zapojte sa do hry s dieťaťom - uložte sa na bruško aj vy - dvíhajte hlávku, ukazujte prstom, dosahujte rukou, štvornožkujte - viete dobre, že deti vás prirodzene imitujú.
Čoho sa vyvarovať a na čo si dať pozor
Ako upozorňujú mnohí fyzioterapeuti a fyzioterapeutky, základom správneho psychomotorického vývoja je „správne manipulovanie s dieťaťom“, aby ste uňho nezafixovali zlý pohybový stereotyp. Od ktorého sa odúča náročnejšie. Učiť deti nemusíte ničomu, ale môžete ich podporiť.
Chyby, ktorým sa treba vyhnúť:
- Nepoužívajte chodítko: Chodítko môže narušiť prirodzený vývoj pohybu a spôsobiť problémy s držaním tela. Chodítka, pavúky, skákadlá alebo neergonomická nosidlá, zbytočne preťažujú pohybový aparát. Dieťa by si kvôli nim už v ranom veku mohlo zafixovať zlé pohybové vzorce, ktoré sú častou príčinou bolestí chrbta, hlavy a kĺbov, alebo iných zdravotných ťažkostí v dospelosti.
- Nenúťte dieťa do lezenia: Násilné nútenie môže viesť k frustrácii a odporu k pohybu.
- Neobávajte sa príliš: Každé dieťa sa vyvíja individuálnym tempom a oneskorenie v jednom aspekte vývoja nemusí hneď znamenať problém. Nenechajte sa preto stresovať tým, že vaše dieťa ešte nesedí, hoci kamarátkin syn už začal dokonca chodiť a pritom je o dva týždne mladší. Rovnako tak nevadí, že ešte nelezie, ale iba "péruje" na kolienkach. Čoskoro na všetko samo príde a vy budete ešte rada spomínať na chvíle, kedy vaše dieťa zostalo ležať presne tam, kam ste ho pred niekoľkými minútami položila.
- Neurýchľujte vývoj pasívnym sedením: Dlhodobé sedenie bez aktivity môže oslabiť svaly a znížiť motiváciu k pohybu. Dieťatko nikdy nedávame do sedu, kým si nesadne samo. Dieťa si nikdy nesadne priamo z ľahu, ale zo šikmej polohy pri štvornožkovaní. Ak chceme, aby sa dieťatko zdravo vyvíjalo, je vhodné nepoužívať nadmerne rôzne detské kresielka a vybavenia pre deti, v ktorých sú nútené neprirodzene ostávať v jednej polohe bez možnosti voľne sa hýbať.
- Nepodopierajte nožičky: Nie je správne podopieranie nožičiek - šliap nôh dlaňami, aby sa deti pri fáze pohybu po brušku zapierali a hýbali vpred.
- Nepredpokladajte, že preskočenie míľnikov je úspech: Mamičky si môžu myslieť, že keď ich dieťatko preskočilo niektorý míľnik v pohybe, je to znak úspechu alebo rýchleho vývoja - v skutočnosti to však nie je žiaduce. „Nie je správne ak detičky preskočia niektorý model motorickej ontogenézy. Každý nižší model je totiž časťou vyššieho modelu (napr. ak sa dieťatko kvalitne neoprie v 3. mesiaci o lakte v polohe na brušku, bude problém s oporou sprevádzať dieťatko aj v nasledujúcich lokomóciach). Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené. Čo sa týka „preskočenia“ niektorej lokomócie v motorickej ontogenéze, to vedie detičky k neideálnej budúcej lokomócii. Každé vývinové obdobie je pre dieťatko a jeho pohyb dôležité,“ zdôrazňuje fyzioterapeutka Mgr. Magdaléna Varcholová.
Pozor na "štýly plazenia" - v skutočnosti ide o patológie
Mnohé mamičky sa pochvaľujú rôznymi štýlmi „plazenia“ (pohybu na brušku) svojich detí. Deti v snahe preskúmať okolie a hračky či jednoducho veci môžu napredovať rôznymi spôsobmi. Ak sú to však práve tieto spomínané a trvajú dlhšie, fyzioterapeutky upozorňuje, že ide o rôzne patológie - teda radí ozvať sa a poradiť:
- priťahovanie sa len rúčkami, „plazení posediačky“ či v polosede, teda posúvaní sa pomocou nôh a zadočka (ide o patológiu).
- „cúvanie“ (odtláčanie sa rukami): Ak trvá chvíľočku a len ste si to všimli, príčinou môže byť šmýkanie sa ponožkami o hladkú podložku - radíme preto vyzuť ponožky či pančušky. Ak cúvanie trvá dlhšie, ide o patológiu a možné oslabenie svalov v ramenách a krku.
- pohyb pomocou kolien a lakťov (ide o patológiu a slabú oporu rúk).
Ak vaše dieťatko pivotuje - otáča sa vôkol vlastnej osi, prípadne sa hýbe po špičkách nožičiek so zdvihnutým zadočkom a dvíha sa aj na rúčky, to fyzioterapeutka prezýva tzv. medvedia chôdza a sú to správne lokomócie. Plazenie ako také nie je ideálnou motorickou lokomóciou a dieťa ho môže vynechať. V období medzi 6. a 7. mesiacom môže dieťatko objavovať svet váľaním sudov alebo tulenením.
Rozpoznanie odchýlok: Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak vaše 10-mesačné dieťa ešte nelezie, je dôležité zvážiť nasledovné: Je dieťa aktívne iným spôsobom? Niektoré deti sa plazia po brušku, posúvajú sa po zadočku alebo sa rovno postavia a začnú chodiť bez lezenia. Dosiahlo dieťa iné vývojové míľniky? Sedenie, otáčanie sa, hra s hračkami sú tiež dôležité indikátory vývoja. Je dieťa motivované k pohybu? Ak máte akékoľvek obavy o vývoj vášho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom.
Signály, ktoré si všímať:
- Dieťa nevykazuje žiadnu snahu o pohyb: Ak sa dieťa neotáča, neplazí sa, nesnaží sa sedieť alebo sa postaviť, je vhodné poradiť sa s pediatrom.
- Dieťa má asymetrické pohyby: Ak sa dieťa pohybuje len na jednu stranu tela alebo má problémy s koordináciou, je vhodné vyhľadať fyzioterapeuta.
- Dieťa má neurologické problémy: Ak má dieťa diagnostikované neurologické ochorenie, je dôležité sledovať jeho vývoj a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc.
- Problémy s pretočením sa, sedením, chodením.
- Problémy s držaním krku a hlavičky.
- Svaly dieťaťa sa vám nezdajú v poriadku (prepína sa alebo leží ako handrová bábika). Tu si treba všímať napríklad hypertonus a hypotonus dieťaťa.
Mgr. Magdaléna Varcholová z Vitalclinic vysvetľuje, že plazenie ako také nie je ideálnou motorickou lokomóciou a dieťa ho môže vynechať. Ak dieťa nezvládne štvornožkovať do ukončeného 9. mesiaca, hovoríme o oneskorenej lokomócii. Ak sa dieťatko omešká o 1 - 2 mesiace, bolo by vhodné to skonzultovať s odborníkom. Panika však nie je na mieste. Pre fyzioterapeutov, ktorí sa venujú vývojovej ontogenéze, je dôležitá kvantita (správne vekové obdobie, kedy dieťa robí pohybové vzory) a kvalita (správny stereotyp prevedenia pohybového vzoru) prevedenia pohybu. Porovnaním motorickej ontogenézy a motoriky konkrétneho dieťatka vieme určiť odchýlku a podľa toho zaraďujeme dieťatko do terapie. Ak je pohyb dieťatka rodičom nápadný, je treba sa poradiť s pediatrom, pediatričkou, alebo fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou hneď (napr. pri hre používa iba jednu hornú končatinu, hlávku otáča len na jednu stranu, neštvornožkuje, postaví sa bez nákroku jednej dolnej končatiny a pod.). Terapia, ktorú vykonávajú odborníci, je individuálna. Detičky cvičia vždy po jednom, aby sa odborníci mohli plne sústrediť na dieťatko a aby mohli indukovať rodičov v terapii, ktorú potom prevádzajú doma. Čím skôr odhalíme odchýlku od vývoja, tým skôr vieme terapiou dieťatku pomôcť k správnemu motorickému vývoju. V prípade predčasne narodených detí je potrebné dopriať im viac času na zvládnutie pohybových zručností.
Časté otázky o lezení: Mýty a realita
Vývoj dieťaťa je fascinujúca cesta plná míľnikov, ktoré rodičia s očakávaním sledujú. Medzi tieto významné kroky patrí aj učenie sa sedieť, stáť a v neposlednom rade aj loziť. Lozenie po štyroch, známe aj ako štvornožkovanie, je kľúčovou fázou v psychomotorickom vývoji dieťaťa.
Musí každé dieťa loziť?
Ešte donedávna sa predpokladalo, že lozenie je nutné na to, aby sa dieťa vo vývoji pohybu posunulo ďalej. Dnes už experti vedia, že okolo 10% detí nikdy nelozí a je to v úplnom poriadku, pokiaľ je dieťa aktívne inak. Niektoré deti sa plazia po brušku, posúvajú sa po zadočku alebo sa rovno postavia a začnú chodiť bez lezenia. Ak dieťa dosiahlo iné vývojové míľniky (sedenie, otáčanie sa, hra s hračkami) a je aktívne iným spôsobom, nemusí to byť hneď problém. Sú deti, ktoré ešte ani v 1 roku života nevedia loziť, no potom sa na prekvapenie všetkých zrazu postavia a chodia. Takéto deti svoje okolie pozorujú a pripravujú sa na chôdzu mentálne. Je dokázané, že aj predstavovanie si pohybu aktivuje nervové zakončenia, ktoré ovládajú svaly a pohyb. Preto, ak je vaše dieťa aktívne, no nelozí, nemusíte sa obávať. Dôležité je si uvedomiť, že nie všetky deti prechádzajú všetkými fázami vývoja rovnako. Niektoré deti môžu preskočiť fázu lozenia a začať rovno chodiť. Táto skupina je však menšinová. Iné deti sa zase začnú stavať a chodiť popri nábytku skôr, než začnú aktívne loziť. To, že dieťa nelozí, nemusí byť vždy dôvodom na obavy, pokiaľ je inak aktívne a vyvíja sa primerane. Niektoré deti sa v prvom roku života môžu zdanlivo zastaviť vo vývoji, aby potom v priebehu krátkeho obdobia dobehli a naučili sa viaceré nové zručnosti.
Čo ak sa dieťa posúva dozadu?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa dieťa môže pri pokuse o lezenie posúvať dozadu:
- Slabé chrbtové svalstvo: Ak má dieťa slabé chrbtové svalstvo, môže mať problém udržať rovnováhu a koordinovať pohyby dopredu.
- Nedostatok skúseností: Dieťa sa ešte len učí koordinovať pohyby rúk a nôh, a preto môže neúmyselne tlačiť dozadu.
- Preferovanie iného spôsobu pohybu: Niektoré deti uprednostňujú plazenie alebo iný spôsob pohybu, a preto sa nesnažia liezť.
- Torticollis: Torticollis je stav, pri ktorom sú krčné svaly skrátené, čo môže obmedzovať pohyb hlavy a krku a ovplyvňovať motorický vývoj.
- Problémy so zrakom: Zrak hrá dôležitú úlohu pri koordinácii pohybov.
V takýchto prípadoch je vhodné opäť využiť motiváciu hračkou, podporovať čas na brušku, zabezpečiť drsnú podložku, ktorá uľahčí pohyb, a v prípade pretrvávajúcich problémov sa poradiť s odborníkom na rehabilitáciu.
Rola zmyslov a prostredia vo vývoji
Dobrá funkcia zmyslov - sluchu, zraku a čuchu - je nesmierne dôležitá na to, aby sa dieťa o okolie zaujímalo a bolo motivované k pohybu. Narušená funkcia ktoréhokoľvek zmyslu, môže ovplyvniť psychomotorický vývoj dieťaťa. Stimulácia zmyslov prostredníctvom rôznych textúr, farieb, zvukov a vôní môže výrazne podporiť dieťa v objavovaní a pohybe. Neznáme prostredie a zvedavosť ho preskúmať, dieťa k pohybu motivuje prirodzeným a nenásilným spôsobom. Pocit bezpečia je pre nervovú sústavu dieťaťa a schopnosť učiť sa nesmierne dôležitý, akýkoľvek stres prirodzený vývoj narúša. Ak sa dieťa cíti v bezpečí a dôveruje ľuďom okolo seba, nemá strach skúmať okolie a svoje telo v pohybe. Našou úlohou ako rodičov je vytvárať bezpečné a podnetné prostredie, v ktorom sa dieťa môže vyvíjať vlastným tempom.
tags: #ako #motivovat #dieta #k #lezeniu