Prvé slová z úst našich ratolestí sú jedným z najradostnejších momentov, na ktorý rodičia čakajú už od ich narodenia. Vytúžené „mama“, „tata“ a ďalšie si niektorí rodičia užijú ešte pred dovŕšením veku jedného roka ich detí. Čo však robiť, ak deti ešte nerozprávajú podľa očakávaní, a kedy je potrebné poradiť sa s odborníkom? Ako efektívne motivovať dieťa k tomu, aby začalo komunikovať so svetom okolo seba? Táto otázka trápi mnohých rodičov, pretože túžia po tom, aby ich dieťa rozvíjalo svoje jazykové zručnosti prirodzene a s radosťou. V tomto komplexnom sprievodcovi sa pozrieme na to, ako môžeme rozprávanie dieťaťa podporiť v domácom prostredí, pričom si ukážeme overené stratégie a konkrétne tipy, ktoré rečový vývoj nielen stimulujú, ale aj robia zábavným a prirodzeným. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťatko sa vyvíja individuálnym tempom, a preto aj každé začína rozprávať inokedy. Mnohé z detí rozprávanie zbožňujú, ale niektoré sa v tom zase veľmi nevyžívajú. Cieľom nie je tlačiť na dieťa alebo ho nútiť do reči, ale vytvoriť podnetné a podporujúce prostredie, ktoré jeho prirodzenú túžbu po komunikácii prebudí a rozvinie. Ak vaše dieťa ešte nerozpráva, najpravdepodobnejším dôvodom môže byť ten, že ste mu k tomu neponúkli dostatočnú motiváciu. Je to smutné, no často sa paradoxne „rozkecajú“ práve deti, ktorým nie je venovaná dostatočná pozornosť a jednoducho ju potrebujú upútať.
Vývin reči dieťaťa: Kedy očakávať prvé slová a vety?
Vek, v ktorom dieťa začína rozprávať, nie je presne stanovený žiadnou normou či tabuľkou, hoci existujú všeobecné míľniky stanovené Inštitútom detskej reči. Je dôležité si pamätať, že každé dieťa je individualita a jeho vývoj prebieha jedinečným tempom. To, že dieťa chodí a rozpráva už v 9 mesiacoch, neznamená, že bude šikovnejšie ako to, ktoré s tým má problém aj po roku a pol. Vždy si spomeňte na Einsteina, ktorý nerozprával až do svojich 5 rokov, a napriek tomu sa stal jedným z najväčších géniov histórie.
Už v čase prvých troch mesiacov bábätko vníma, keď niečo rozprávate. A nemyslíme tým len to, keď sa im prihovárate. Bábätká vnímajú hovorenú reč už od okamihu, keď prišli na svet. Už okolo 2. mesiaca dokážete pozornosť novorodenca zaujať rozprávaním a komentovaním situácií a úkonov, ktoré s bábätkom robíte. To, o čom budete hovoriť, je na vás. Niektoré bábätká majú rady aj hudbu. Že bábätko tieto zvuky vníma, spozorujete tak, že sa bude smiať, hýbať rukami a bude stále pozorné. Predtým ako deti začnú tvoriť slová, rozpoznajú zmeny vo výške tónu, hlasitosti a iných prvkoch komunikácie. Začnú si tiež spájať plač s tým, že im mama príde na pomoc. To ich povzbudzuje, aby začali zámerne komunikovať o svojich potrebách prostredníctvom vecí, ako je ukazovanie prstíkmi a reč tela či zapájanie viac zvukov. V dôsledku toho napokon aj ono začne mrnčať a bľabotať, čím sa pripravuje na tvorbu prvých slov.
Medzi 9. až 12. mesiacom sa očakáva, že dieťa vysloví svoje prvé slovo. Každý by si želal, aby to bolo „ma-ma“ alebo „ta-ta“, no radi budete aj za „ham-ham“, „tam-tam“ alebo iné skomolené formulácie. V priebehu 12. až 18. mesiaca by dieťa malo budovať svoju prvú slovnú zásobu okolo 40 až 50 slov, ktorých významu by postupne malo začať aj rozumieť. Napríklad gestami ukáže na daný predmet alebo slovo použije k tomu, aby si daný predmet vypýtalo. Deti majú v tomto období tendenciu napodobňovať rodičov. Podľa Márie Montessori sa v tomto čase vývoja dieťa stáva „špongiou“ a začína viac či menej vnímať určité podnety, komunikáciu okolo seba a postupne obohacuje svoju slovnú zásobu.
Postupne v rozmedzí 18. - 24. mesiaca začínajú deti spájať slová, nemožno ešte hovoriť o vetách, ale dieťa spája slová, ktorých významu by malo rozumieť, napríklad „mama tam“, „havo hav“, „tata daj,“ a iné krátke slovné spojenia. Slovná zásoba by už mala mať okolo 100 slov, ktorým by malo dieťa aj rozumieť. Odborníci hovoria, že keď má dieťa dva roky, malo by byť schopné povedať aspoň 10 slov a tvoriť z nich dvojslovné spojenia. Tiež by malo vedieť aktívne napodobovať reč a konanie dospelých, správne používať základné gestá, pomenovávať jednoduché obrázky a rozumieť základným pokynom. Ak má dieťa toto zvládnuté, je tu predpoklad, že v ďalšom období už nedôjde k určitým blokom či komplikáciám, ktoré by spôsobili, že dieťa nebude rozprávať. Hoci samotná neschopnosť dvojročného dieťaťa robiť tieto veci ešte o závažnom probléme nevypovedá, je to dostatočný dôvod začať sa situáciou aktívne zaoberať.
V období od 24. - 30. mesiaca sa slovná zásoba rozširuje na 300 a viac slov, dieťa používa vety, začína skloňovať podstatné mená, používa predložky, zámená, dokáže klásť otázky a chápe, kedy hovorí v minulosti či v budúcnosti. Pri prvých vetách je normálne, ak nemajú úplne gramatickú podobu a dieťa používa rôzne pády či časy. Všeobecne sa očakáva, že dieťa začne pri rozprávaní používať súvetia okolo 30. - 36. mesiaca. V tomto veku už prichádzajú na rad súvetia, spojky a slovná zásoba by mala mať aspoň 600 až 1 000 slov. Je normálne, ak časovanie či slovosled viet nie je úplne správny. Dieťa môže začať rozprávať viac, no chyby sú prirodzené. Vo veku 5 rokov by už dieťa malo ovládať dostatočnú slovnú zásobu, rozprávať vo vetách i súvetiach a rozumieť významu slov. V závislosti od povahy dieťatka, komunikácia nemusí byť iniciatívna (extrovertná), no dieťa by malo byť schopné aktívne komunikovať s rodičmi aj rovesníkmi.
Prvé vety pre batoľatá | Učte sa rozprávať | Oneskorenie reči u batoľaťa | Video na precvičovanie reči v angličtine
Významné výskumy poukázali na to, že medzi prvými slovami a predmetmi, ktoré dieťa vidí, je silný vzťah. Vedci na účely výskumu použili zábery z času, keď sa deti venovali jedeniu, a to v hocijakých situáciách. Výskumníci sa aj na základe týchto zistení domnievajú, že deti, ktoré začnú hovoriť neskôr, majú pomalé alebo vekovo oneskorené vizuálne vnímanie objektov. Vedecké výskumy jasne preukázali, že deti vizuálnym vnímaním - graficky, dokážu k jednotlivým predmetom priradiť slová. Vizuálne vnímanie objektov tak má veľký vplyv na začiatok rozprávania. Aby ste svoje dieťa motivovali k rozprávaniu alebo ho niečo naučili, predmety mu aj ukazujte.
Kľúčové komunikačné stratégie: Čakanie a modelovanie
Aby sme motivovali dieťa k rozprávaniu, nepotrebujeme žiadne špeciálne „pomôcky“, ani čas navyše. Dokonca nepotrebujeme mať načítaných niekoľko kníh o detskej reči, aj keď informovanosť je vždy prínosom. Dôležité sú dve stratégie: ČAKANIE a MODELOVANIE. Tieto prístupy sú základom efektívnej podpory reči a komunikácie u detí. Možno bude pre niekoho prekvapením, že inštrukcia „povedz“, nech je myslená akokoľvek dobre, nemá s rozvojom reči nič spoločné. Práve naopak, môže dieťa znechutiť a vytvoriť nežiaduci tlak. Mozog dieťaťa sa totiž učí najlepšie v stave pohody, nie pod tlakom. Namiesto príkazu „povedz to!“ je lepšie povedať: „Vidím, že chceš niečo povedať,“ a následne mu dať priestor a podporu.
Čakanie: Táto stratégia znamená, že čakáme na AKÚKOĽVEK reakciu dieťaťa. Nemusí to byť vždy len slovo. Pohľad, mimika, gesto, pohyb, zvuk sú tiež súčasťou veľkého balíčka s názvom komunikácia. Je kľúčové vnímať celú škálu komunikačných prejavov dieťaťa, nielen tie verbálne. Ako dlho čakať? Odborníci na komunikačné stratégie odporúčajú potichu narátať do 10. Zdá sa to dlho? Možno pre nás, dospelých, ktorí sme zvyknutí rozprávať veľa, áno. Možno aj pre dieťa to bude zo začiatku prekvapivé, ak nie je zvyknuté na takýto priestor pre svoju reakciu. Čakanie dáva dieťaťu čas spracovať informácie, formulovať myšlienku a nájsť spôsob, ako ju vyjadriť. Keď povie dieťa niečo nové - oslávte to! Týmto spôsobom sa učí, že jeho reč má význam a vyvoláva pozitívnu reakciu. Podpora a oslava malých úspechov sú silným motivačným faktorom. Po otázke alebo komentári je potrebné počkať pár sekúnd, pretože dieťa potrebuje čas, aby spracovalo slová a reagovalo.
Modelovanie: Pri modelovaní ukážeme a/alebo povieme, čo by dieťa malo v danej situácii ukázať/povedať. Niekedy totiž očakávame od dieťaťa odpoveď, ale ono nevie akú - nevie, čo vlastne od neho chceme. Možno preto, že situácia je nová alebo mu chýba príslušná slovná zásoba. Pri modelovaní reagujeme len jeden krok pred aktuálnou jazykovou úrovňou dieťaťa. Ak dieťa ešte nerozpráva, ale ukazuje na pohár s vodou, nenamodelujeme mu hneď celú vetu „Mama, prosím si vodu“, ale povieme len jednoslovne: „Voda“, „Piť“, alebo „Piť vodu“. Ak dieťa už hovorí prvé slová, rodič by mal používať v reči dvojslovné výpovede, a tak ďalej. Týmto spôsobom mu ukážete správnu formu bez kritiky a pomáhate mu posunúť sa o krok ďalej vo vývoji reči. Opravy ako „Povedz to správne!“ sú kontraproduktívne. Cieľom je poskytnúť vzor, nie vynucovať si správnu odpoveď.
Vytváranie motivácie: "Komunikačné návnady" v praxi
Situácie, činnosti a predmety vyberáme len také, o ktoré má dieťa záujem. Zbytočne budeme motivovať dieťa k rozprávaniu pri jedení, keď bojujeme s každou lyžičkou, ktorú do neho chceme dostať. Motivácia má u detí veľa podôb. Uvedené komunikačné situácie, ktoré nazývame aj „komunikačné návnady“, nie sú o tom, že chceme dieťaťu znechutiť nejakú činnosť alebo predmet tým, že jeho záujem budeme „zneužívať“ a budeme trvať na tom, aby dieťa reagovalo tak, ako chceme my. Práve naopak, tým, že budeme reagovať tak ako „chce“ dieťa, alebo ako pri opakovaných činnostiach bude očakávať, že budeme reagovať, je jeho snaha o komunikáciu posilnená. Napríklad vie, že ak uvidí počas prechádzky vlak, vyjadrí to (ukáže, znakuje, urobí zvuk, povie….) a my mu následne odpovieme v zmysle: „Aha! Vlak! Š-š-š. Aký je dlhý!“ Tento pozitívny feedback ho povzbudí k ďalšej komunikácii.
Tu sú konkrétne tipy, ako vytvárať motivujúce prostredie:
- Podanie po častiach: Podajme dieťaťu len jednu časť z celku. Pri hraní mu postupne podávajme puzzle alebo vkladačky po dielikoch, kocku po kocke, pri kreslení po jednej pastelke či nálepke. Uvedená stratégia sa dá využiť aj pri jedení - dajme dieťaťu len jednu lyžičku výbornej kaše alebo časť sladkej dobroty a čakajme. Týmto spôsobom dieťa pociťuje potrebu komunikovať, aby získalo ďalšiu časť.
- Umiestnenie predmetu mimo dosahu: Umiestnime predmet tak, aby na neho dieťa samo nedosiahlo (napríklad na vyššiu policu, skriňu, stôl…), avšak tak, aby bolo v jeho zornom poli. Pomôže, ak sa skrčíme a pozrieme sa na predmet ako dieťa - ak ho vidíme, ale je vysoko, je to tá správna „úroveň“. Tým vytvoríme situáciu, kde si dieťa musí daný predmet vypýtať, buď gestom, zvukom alebo slovom. Aby dieťa malo dôvod hovoriť, musí chcieť niečo, čo bez reči jednoducho nedostane.
- Prerušenie obľúbenej činnosti: Prerušme jeho obľúbenú činnosť, ako je šteklenie, hojdanie, točenie, fúkanie do bublifuku, a čakajme, či nás vyzve pokračovať. Dieťa sa naučí, že jeho komunikácia môže ovplyvniť to, čo sa deje, a to je silná motivácia.
- Ignorovanie (strategické): Ignorovanie spočíva v tom, že reagujeme na podnet dieťaťa, ale nerobíme automaticky všetko za dieťa. Všímame si, o čo sa dieťa zaujíma, čo chce, potrebuje, a čakáme. Ak dieťaťu spadne hračka, počkajme, kým si ju vypýta (a možno ju už potom ani nebude chcieť - aj tak je to v poriadku). Ak sme na prechádzke a stane sa niečo zaujímavé (počujeme zvony, vidíme srnku…), počkajme, či bude s nami ako prvé zdieľať svoj záujem dieťa. Nerobíme automaticky všetko za dieťa, ale dávame mu priestor na vlastnú iniciatívu. Krátke podnety „nedostatku“ sú pre deti tou najlepšou motiváciou pre rozprávanie, nie však extrémne situácie hladu alebo samoty.
- Niečo iné ako zvyčajne a humor: Urobme niečo iné ako zvyčajne, niečo nové, a čakajme, ako dieťa zareaguje. Ľahko sa to dá skombinovať s humorom. Schovajme predmety na neočakávaných miestach a čakajme, kým ich dieťa objaví. Do jeho obľúbenej knihy založme plienku, do jeho postele položme tanierik, do auta schovajme lyžičku a podobne. Ako zareaguje? Táto nečakaná situácia podnieti dieťa k verbálnej alebo neverbálnej reakcii.
- Naschvál zabúdajme: Podajme dieťaťu farbičky bez papiera, auto bez kolesa či bubon bez paličiek. Týmto spôsobom dieťa pochopí, že mu niečo chýba a musí si to vyžiadať.
- Opakujúce sa činnosti a rutina: Využime opakujúce sa činnosti a motivujme nimi dieťa komunikovať. Opakovanie, pravidelnosť a slová sprevádzajúce rutinu znamenajú, že dieťa vie predvídať, čo sa stane, a tak sa môže ľahšie zapojiť. „Daj papa“, „pripraviť sa-pozor-štart“, povedať dobrú noc pri ukladaní do postieľky a čítanie knihy sú príklady rutín, ktoré sa často opakujú a poskytujú ideálne príležitosti na učenie nových slov a fráz. Keď rodičia deťom naozaj venujú počas celého dňa, pomáhajú im objavovať svet a pomenovávať všetky veci, budú sa z reči svojich ratolestí tešiť skôr, ako tí, ktorí deťom nedoprajú dostatok impulzov.
Efektívne komunikačné techniky pre rodičov
Iniciatíva zo strany rodičov je veľmi dôležitá. Keď dieťaťu niečo rozprávate, udržujte s ním očný kontakt, snažte sa ho zaujať, ukazujte mu predmety, napodobňujte zvieracie zvuky a komunikujte s ním tak často, ako sa dá. Komentujte všetko, čo práve robíte. Odpovedajte dieťaťu aj na banálne a opakované otázky. Keď sa s dieťaťom rozprávate, „znížte“ sa na jeho úroveň, aby ste si videli do očí. Dieťa ľahšie odpozoruje z vašich úst výslovnosť.
Menej slov, viac opakovania: Podľa logopedičky pomáha, ak rodič používa menej slov a opakuje ich. Rozprávajte veľmi stroho a stručne. Používajte krátke vety a všetko pomenúvajte čo najviac zrozumiteľne. Spočiatku sa vyhýbajte spojkám a predložkám, nepoužívajte súvetia ani rozsiahle vysvetlenia, dieťa bude len nemo pozerať. Hoci je skvelé naučiť dieťa čo najviac, zo začiatku postupujte veľmi jednoducho. Namiesto vety „Toto je moja káva.“ použite vetu „Toto je mamina káva.“ Pomenúvajte všetko, čo môžete. Opakovanie je matka múdrosti. A pri deťoch to platí obzvlášť. Preto myslite na to, že je dobré opakovať pojmy aj viackrát. Stále pomenúvajte veci, ktoré máte okolo seba. Najlepšie bude, ak ich dieťaťu hneď aj ukážete.
Otvorené a výberové otázky: Výborné je klásť radšej menej otázok, no dávať pozor na to, aby boli otvorené alebo výberové. Namiesto „Ideme k babke, však?“ sa spýtajme „Kam ideme?“. Lepšie než spýtať sa „Bolo ti dnes u babky dobre?“ je opýtať sa „Čo ste robili s babkou doobeda?“. Takéto otázky podnecujú dieťa k rozsiahlejšej odpovedi než len „áno“ alebo „nie“. Počas celého dňa môžete mať tisíc možností spýtať sa dieťaťa, ako „robí“ nejaké zvieratko, čo to išlo po ceste okolo, ale aj či je dieťa hladné (čím sa vraciame späť k tomu, že hlavnou motiváciou je vedieť si vypýtať to, čo potrebuje).
Rozširovanie viet dieťaťa: Predstavte si situáciu, keď malý škôlkar stále používa najmä jedno- či dvojslovné vety. Zbadá loptu, povie „lopta“. Zbadá psíka, povie „pes spí“. Zbadá auto, povie „auto“. Je smädné, povie „mama, piť“. A tak to ide deň čo deň. Čo môžete urobiť? Rozšírte jeho vetu a postupne ho vťahujte do širšej konverzácie. Princípom je potvrdiť jeho výpoveď a pridať niečo navyše: „Áno, máš loptu. Čo s ňou spravíme?“ „Áno, náš psík spí v peliešku. Asi je unavený? Alebo má len odtiaľ lepší výhľad na nás?“ „Áno, veľké modré auto a ide dosť rýchlo. Alebo si myslel to zelené?“ „Mama ti dá piť. Chceš vodu alebo čaj?“ Týmto spôsobom nenásilne obohacujete jeho slovnú zásobu a gramatiku.
Hlas a intonácia: Hudba robí výrazný rozdiel v úrovni komunikácie. Či už ide o celodenné počúvanie ich obľúbených piesní, alebo spievanie detských riekaniek, výskumy podporujú prepojenie medzi obohateným hudobným prostredím v detstve, ktoré podporuje rozvoj komunikačných zručností. Majte teda tieto melódie zapnuté, keď šoférujete v aute alebo tancujete po kuchyni s vaším dieťaťom pri varení. Bábätká sú veľmi vnímavé na zmeny vo výške tónu a hlasitosti, čo ich povzbudzuje k vnímaniu reči.
Vizualizácia a ukazovanie: Aby ste deťom chápanie a vnímanie ešte viac uľahčili, nestačí iba hovoriť jednoduché slová, ale ich aj správne vyslovovať. Nezachádzajte však až do extrému, keď by bola reč príliš pomalá. Stále pomenúvajte veci, ktoré máte okolo seba. Najlepšie bude, ak ich dieťaťu hneď aj ukážete. Ak sa dieťa hrá s loptou, poukazujte na daný predmet, pomenujte ho, zopakujte „lopta hop, modrá lopta, lopta letí, lopta bum“, aby dieťa dokázalo danému predmetu priradiť slovo. Pre rozvoj, nielen rečových zručností, skvele poslúžia obrázkové knihy.
Rozprávanie o aktivitách: Existujú dva hlavné spôsoby, ako môžete zapracovať rozprávanie do každodenných interakcií s vaším batoľaťom. Prvým je hovoriť o tom, čo robíte. Napríklad „skladám bielizeň“ alebo „pripravím ti chutný olovrant“. Druhá cesta je opisovať to, čo robí vaše dieťa. Napríklad „Na stavbu domčeka použiješ kocky?“ alebo „Riaď auto a pohybuj jeho kolesami.“ Ak po ceste prejde auto, zahrajte sa na športového komentátora a opisujte dieťaťu celú situáciu detailne, že zelené auto práve prešlo po ceste, auto je zelené, auto robí „brm brm“ a tak ďalej. Budete sa opakovať, ale dieťa časom bude presne vedieť, čo je zelené a čo robí „brm brm“. Pomenúvajte veci okolo seba, opakujte sa, pokojne opíšte farbu predmetu, čo robí, že lopta skáče, stojí alebo letí. Ukazujte na daný predmet, aby si ho dieťa zafixovalo aj vizuálne. Nevadí, ak dieťa slovo nezopakuje, o deň či dva ho možno presne pomenuje a vy budete milo prekvapení. Netreba to však preháňať. Opakovanie rovnakého slova dieťa môže začať nudiť a opakovanie nasilu za účelom, aby slovo po vás zopakovalo, môže dieťa skôr odradiť.
Prvé vety pre batoľatá | Učte sa rozprávať | Oneskorenie reči u batoľaťa | Video na precvičovanie reči v angličtine
Hra a zábava ako motor rečového rozvoja
Hádam neexistuje lepší spôsob ako rozvíjať reč dieťaťa ako prostredníctvom hry. Hranie sa s dieťaťom je zábava aj pre dospelých. Počas hry praktizujte všetko to, o čom sme písali vyššie - rozprávajte a správne artikulujte. Zároveň čakajte, či bude mať dieťa snahu slová opakovať. Ak áno, vnímajte ho a venujte mu pozornosť. Hranie sa je skvelá príležitosť, aby ste bábätko motivovali k prvým slovám, a zároveň ho počuli, ako sa mu v tom darí. Ak mu budete pomáhať a urobíte komunikáciu zábavnú, s rozprávaním mať problém určite nebude.
- Napodobňovanie zvukov: Iste nám dáte za pravdu, že počas prvých rokov je u bábätiek bežné napodobňovanie - či už sú to zvieratá alebo iné prírodné zvuky. Slová ako „mú-mú“ alebo „béé“ sú často predchodcami slov mama alebo tata. Ak sa snažíte podnietiť vaše dieťa k rozprávaniu, podporte ho aj pri napodobňovaní. Dieťa sa naučí najlepšie rozprávať tým, že opisuje čo vidí. Použite hračky rôznych tvarov a farieb a nechajte dieťa sa na ne dívať a opisovať ich. Ideálne sú tiež hračky ako napodobeniny ovocia, či zeleniny, kedy si dieťa spojí konkrétny predmet s konkrétnym pojmom.
- Rútina a hravé formy učenia: Na to, aby ste vášmu bábätku pomohli čo najviac, mali by ste urobiť zo všetkých vyššie spomenutých činností rutinu. Pre ešte väčšiu atraktivitu zavádzajte rôzne hravé formy učenia. Samozrejme, vyberajte si jednoduché slová, ktoré budú zapadať do kontextu vašich aktivít. Ak sa budete hrať vonku, slovom dňa môže byť napríklad lopta.
- Rolové hry: K najobľúbenejším detským hrám patria hry na role. Dieťa pri nich napodobňuje činnosti, vzťahy a komunikáciu dospelých a hravou formou si tak osvojuje pravidlá okolitého sveta. Získava nové skúsenosti, no a práve tie sú pri učení oveľa účinnejšie ako len mechanické opakovanie slov. Deťom so silnou predstavivosťou na takúto hru neraz postačia aj jednoduché veci, ktoré sa nachádzajú v domácnosti. Ak však potrebujete dieťatko stimulovať, voľte čo najdetailnejšie figúrky a herné prostredia. Skvelou voľbou sú zvieracie rodinky, mestá a rôzne doplnky, ktoré dokonale napodobňujú reálny svet. Hravou formou môžete u dieťaťa vzbudiť záujem o rozprávanie aj vtedy, ak sa zahráte na skutočné roly. Kuchár a zákazník, doktor a pacient, opravár, hasič - stačia potrebné rekvizity a kreativita nahradí mechanické opakovanie slov. Dieťa pri hrách na roly nielen využíva slovnú zásobu, ktorú má, ale takisto sa učí nové slová. Reaguje na podnety, ktoré prichádzajú z druhej strany.
- Rekapitulácia dňa: Pre malé dieťa je každý nový deň veľkým dobrodružstvom. Nákup v obchode, umývanie auta, vysávanie bytu, návšteva u starej mamy… To všetko je dôvod na diskusiu. Skúste každý deň pred spaním zrekapitulovať, čo ste počas dňa spolu zažili. Ak vaše dieťatko stále hovorí iba v jedno či dvojslovných vetách, môžete sa ho veľa a detailne pýtať. Napríklad: „Kto ťa zobral k starej mame? Kto sa tam s tebou hral?“
- Spoločenské hry: Aj dobre zvolená spoločenská hra môže pomôcť aj pri rozvoji reči. Existujú aj spoločenské hry, ktoré sa na rozvoj rečových schopností priamo špecializujú. Patria k nim hry Pohotovosť a Zodpovednosť zo série „Tell me“, ktoré deti nabádajú k opisu riešení ľahších aj zložitejších situácií z bežného života. Takéto hry nájdete v hračkárstvach, pričom sú určené už pre deti od 1 roka. Deti takéto hry motivujú k tomu, aby danú vec pomenovali a v prípade spoločenských hier od 3 či 4 rokov ich nabádajú k rozprávaniu príbehov. Takéto hry sú špeciálne zamerané na rozvoj rečových zručností a logického myslenia.
- Dieťa rozpráva príbeh: Ak čítate nejakú rozprávku po dvadsiatykrát, vaše dieťatko si už pamätá snáď celý príbeh. A tak mu dajte priestor, nech zažiari a zároveň si rozvíja verbálne zručnosti. Začnite čítať niektorú z jeho obľúbených rozprávok a občas sa pri rozprávaní zastavte, aby mohlo vaše dieťa doplniť chýbajúce časti. Ak mu to ide ťažko, môžete úsek povedať najprv vy a vyzvať ho, aby ho po vás zopakovalo. Stále pri čítaní vynechajte inú časť príbehu, aby si dieťa mohlo precvičiť nové slovíčka. Pravidelné čítanie sa môže stať rituálom a poukazovanie na všetko, čo sa na obrázkoch v knihe nachádza, je skvelým motivačným nástrojom. Zvieratká či predmety na obrázkoch bude chcieť dieťa pomenúvať samo a ešte pred spaním si obľúbenú knihu donesie do postele. V modernej dobe 21. storočia si tiež môžete prezerať obrázky na tablete alebo na mobile, čo môže niektoré ratolesti zaujať ešte viac. Klasickej knihe však dajte prednosť, keďže ponúka špecifický senzorický zážitok.
- Rozprávajte sa kdekoľvek: Rozprávanie výborne funguje najmä v novom prostredí. Napríklad v kaviarni, na letisku, na trhu, na kúpalisku… Na začiatku dieťa motivujte tak, že sa ho opýtate na predmety, ktoré už pozná. Neskôr môžete pokračovať v objavovaní nových objektov.
- Hra s telefónom: Keď volajú vaši priatelia alebo rodina, skúste dať na chvíľku mobil do ruky vášmu dieťatku. Dieťa sa bude snažiť rozprávať, ak chce, aby mu poslucháč na druhom konci rozumel. Opäť pomôže dostatok otázok. Ak nebude chcieť odpovedať priamo volajúcemu, stále môžete zachrániť situáciu tým, že prevezmete úlohu sprostredkovateľa.
- Nahrávanie na kameru: Väčšina detí sa s radosťou predvádza pred kamerou. A tak svoje dieťa filmujte. Možno ho budete musieť na začiatku posmeliť a možno sa bude chcieť predvádzať. Povedzte mu, aby spievalo jeho obľúbené pesničky a recitovalo obľúbené riekanky. Zahrajte sa na nejakú reláciu v televízii a veľa sa dieťaťa pýtajte. Hneď po skončení mu môžete prehrať video. Veľmi motivujúce je aj natáčanie dieťaťa na kameru.
- Hudba, pesničky, riekanky: Krátke pesničky, riekanky, rytmus sú zázrak pre reč. „Varila myšička kašičku“, „Kukulienka kde si bola“… Spievajte, učte sa rýmovačky alebo básničky. Dieťa miluje váš hlas, aj keď si myslíte, že neviete spievať. Ak mu niekoľko pesničiek a riekaniek spievate dokola, dieťa sa bude snažiť zapojiť a opakovať jemu známe slová alebo zvuky. Hudba robí výrazný rozdiel v úrovni komunikácie.
- Divadielko, veselé príbehy: Hrajte s deťmi divadielko. Nenásilnou formou takto podporujete ich rozprávanie. Rozprávajte dieťaťu veselé príbehy.
Špecifické aspekty a dôležité upozornenia
Pri rozprávaní s dieťaťom používajte slová primerané jeho veku, aby vám rozumelo. Ak 2-ročné dieťa nerozpráva, pri rozhovore s ním používajte jednoduché vety. Avšak neskĺznite na úroveň svojho dieťaťa a neopakujte po ňom skomoleniny slov, ktoré používa. Rozprávajte spisovným jazykom, čím ho postupne naučíte správnu výslovnosť jednotlivých slov. Rodičia majú často sklon rozprávať sa s dieťaťom priveľmi milo a hravo. Je to normálne, svojou roztomilosťou k tomu dieťatko zvádza. S dieťaťom sa rozprávajte tak, aby ste riadne artikulovali a nedeformovali reč, ktorou má neskôr plynule rozprávať. Dieťa totiž všetko napodobňuje a rozhodne nechcete, aby sa šušlanie na dieťa prenieslo. Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a bez prehnaného akcentu.
Vyhnúť sa prehnanému akcentu a zdrobneninám: Podobne ako v predošlom prípade, ak chcete dieťa naučiť rozprávať, nepoužívajte priveľa zdrobnenín ani citosloviec, pokiaľ to nie je nutné. Pokojne napodobnite zvuky zvierat. Ak chcete zdôrazniť, že je niečo maličké, môžete použiť zdrobneninu, no určite nevyužívajte tento nástroj na vysvetľovanie významu bežných vecí. Ak je raz jahoda jahodou, nemusí byť jahôdkou a jablko jabĺčkom. Priveľa zdrobnenín môže sťažiť dieťaťu pochopenie základného pomenovania predmetov.
Rešpektovanie "detského" slovníka: Slová, ktoré dieťa používa na pomenovanie predmetov alebo činností, sú preň tými jedinými správnymi, zatiaľ. Možno tieto slová nie sú správne pre vás, no ak je aktuálne auto v detskom slovníku „ado“, je to tak, nekarhajte ho, nekričte a neopravujte ho. Viete, že myslí auto, a to je dôležité. Pokojne mu povedzte: „Áno, toto je auto“, použite správny tvar slova. No nie je nutné dieťaťu to prízvukovať, opravovať ho a už vôbec nie nútiť ho vysloviť správny tvar slova. Týmto spôsobom prirodzene zabránite vývoju jeho reči a odradíte ho. Pochvalou naopak dosiahnete viac.
Prostredie bez tlaku: Mozog dieťaťa sa učí najlepšie v stave pohody, nie pod tlakom. Je dôležité mať na pamäti, že to, kedy dieťa začne rozprávať, ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov. Počítajte s tým, že u každého dieťaťa príde prvé slovo inokedy a rovnako tak aj samotný vývoj reči môže prebiehať úplne inak, pretože každé dieťa je individualita. Od dieťaťa určite netreba mať prehnané očakávania a tlačiť naň, aby začalo rozprávať, len preto, že ostatné deti už rečnia.
Počúvanie dieťaťa: Keď sa dieťa snaží s vami komunikovať, neignorujte ho, naopak venujte mu plnú pozornosť. Získate si tým jeho dôveru a posilníte jeho motiváciu komunikovať. Ak dieťaťu spadne hračka, počkajme, kým si ju vypýta (a možno ju už potom ani nebude chcieť - aj tak je to v poriadku).
Obmedzenie obrazoviek: Limitujte čas, ktorý trávi vaše dieťa pri televíznej obrazovke, či smart zariadeniach. Ak 3 ročné dieťa nezvláda základy reči, zvážte, či netrávi priveľa času pri televízii, či smart zariadeniach. Nadmerné vystavenie obrazovkám môže negatívne ovplyvniť interaktívnu komunikáciu, ktorá je pre rozvoj reči kľúčová.
Staršie deti: U starších detí sa osvedčuje, ak spájame veci, ktoré majú rady, s tými, ktoré sú pre ne výzvou. Napríklad ak má dieťa trénovať výslovnosť, čo ho nebaví, ale zároveň miluje dinosaury, tak spojíme tréning výslovnosti s dinosaurami. Druhým spôsobom je učiť sa za odmenu, na ktorej sa vopred dohodneme. Staršie deti môže neustále opakovanie či trénovanie výslovnosti hnevať, preto je potrebná silnejšia motivácia. Podľa logopedičky Anny Majdanovej záleží na kreativite logopéda či rodiča, ale aj na temperamente dieťaťa.
Rýchlosť chôdze vs. reči: Niektoré deti, ktoré sa rýchlo naučia chodiť, loziť, môžu rečové pokroky dosahovať pomalšie. Vývin reči totiž prebieha komplexne a individuálne.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc a prečo sa nestresovať
Na úvod vás upokojíme, že ak vaše 2-ročné dieťa nerozpráva podľa predstáv, nemusí to okamžite znamenať žiadnu závažnú poruchu. Sú však určité varovné signály, ktoré sú príznakom toho, že vývoj reči u dieťaťa neprebieha tak, ako by mal. Hoci samotná neschopnosť dvojročného dieťaťa robiť veci ako povedať aspoň 10 slov, tvoriť dvojslovné spojenia, aktívne napodobovať reč a konanie dospelých, správne používať základné gestá, pomenovávať jednoduché obrázky a rozumieť základným pokynom ešte o závažnom probléme nevypovedá, je to dostatočný dôvod začať sa situáciou aktívne zaoberať. Odborníci radia venovať pozornosť najmä tomu, či dieťa o komunikáciu prejavuje prirodzený záujem. Ak primerane reaguje a má snahu zapojiť sa, hoci aj nezrozumiteľne, gestami či mimikou, potrebuje asi len trochu posmeliť.
Prvé vety pre batoľatá | Učte sa rozprávať | Oneskorenie reči u batoľaťa | Video na precvičovanie reči v angličtine
Ak však máte naozaj strach, že dieťa nerozpráva v dôsledku nejakého závažnejšieho ochorenia, alebo ak vidíte pretrvávajúce obavy či viaceré varovné signály, neváhajte sa poradiť so všeobecným lekárom a prípadne aj s logopédom. Najlepšie je obrátiť sa v takom prípade na odborníka, pediatra, logopéda, audiológa či detského psychológa. Títo odborníci presne vedia posúdiť, v akom stave je úroveň verbálnej/neverbálnej komunikácie vášho dieťaťa. Odporúčame obrátiť sa na pediatra, logopéda alebo detského psychológa, ktorí dokážu poskytnúť cenné rady a prípadne aj odporučiť ďalšie kroky.
Za problémami s rečou totiž nemusí byť len do istej miery prirodzené oneskorenie, ale pokojne aj iné ochorenia, ako sú autizmus, logopedické problémy, poruchy reči a jazyka, problémy s psychickým vývojom a iné. Faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj reči, môžu byť aj dedičné zo strany matky alebo otca. Vývin reči môže byť pomalší aj u detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s podváhou či sú anemické. Prejaviť sa môžu predchádzajúce ochorenia a zdravotné problémy, ktoré mohli rozvoj reči a jazyka spomaliť. Aj také veci ako nádcha alebo chýbajúce zuby môžu zapríčiniť chyby v rečovom prejave. Viacero mamičiek sa stretlo s tým, že ich dieťa malo vlastný slovník v pomerne pokročilom veku (2-3 roky) a potom sa rozrozprávalo, čo svedčí o tom, že mnohé deti potrebujú len svoj čas a správnu stimuláciu. Samozrejme, je nutné pravidelné čítanie knižiek, používanie riekaniek či komentovanie všetkého okolo. Odporúčajú sa poradiť s pediatrom, či dieťa nemá nejaký problém (oslabený sluch alebo zrak a pod.), ktorý by mohol brániť rečovému vývoju. Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre efektívnu podporu dieťaťa.
tags: #ako #motivovat #dieta #k #rozpravaniu