Akordeón mnoho ľudí považuje za nástroj, ktorý patrí do ľudovej hudby. Tento mýtus nie je samozrejme pravdivý, aj napriek tomu, že sa akordeónu ľudovo hovorí harmonika. Akordeón je svojím spôsobom bezkonkurenčný nástroj, ktorý sa stáva čím ďalej, tým viac populárny. Je nezaťažený vlastnou klasickou minulosťou, má obrovské výhody a skvelé dispozície. Akordeón je nástroj, ktorý prežíva renesanciu a získava si popularitu naprieč hudobnými žánrami. Ak chcete svoje dieťa zoznámiť s týmto nástrojom a podporiť jeho hudobný rozvoj, tento článok vám poskytne cenné rady a tipy, ako na to.
Historický kontext a budúcnosť akordeónu
Akordeón, patentovaný v roku 1829, je relatívne mladý nástroj, ktorý nebol súčasťou baroka, klasicizmu ani romantizmu. Jeho zvuk je jedinečný a všestranný, čo ho predurčuje na uplatnenie v rôznych hudobných štýloch. Michal Červienka, virtuóz v hre na akordeóne a pedagóg, vníma akordeón ako nástroj budúcnosti s neobmedzenými možnosťami. Osobne vníma akordeón ako nástroj budúcnosti. Je to nástroj neobmedzených možností. Uplatní sa vo všetkých žánroch, navyše nie je taký otrepaný ako niektoré iné nástroje.
Rozlíšenie medzi akordeónom a heligónkou
Pre laikov je dôležité rozlišovať medzi akordeónom a heligónkou. Heligónka je podobný nástroj, ale s obmedzeným systémom hrania ľudových piesní. Hráč môže hrať len dve durové a dve molové tóniny a pri ťahaní a tlačení mechu vydáva heligónka iné tóny. Akordeóny existujú klávesové aj gombíkové, pričom gombíkové sa delia na ďalšie typy podľa krajiny pôvodu (Francúzsko, Rusko, Taliansko, Fínsko). Pre začiatočníkov, ktorí sa chcú venovať najmä ľudovej hudbe, je vhodný klávesový akordeón.
Prvé kroky pri výučbe hry na akordeóne
Michal Červienka odporúča každému, aby s hrou na akordeóne začal. Talent, sluch a rytmus sa prejavia až po niekoľkých týždňoch cvičenia. S ľahkými pesničkami pre zábavu sa dokáže naučiť hrať úplne každý. Učenie sa na akomkoľvek hudobnom nástroji začína získaním zručností, aby ste s ním správne zapadli. Na akordeóne môžete hrať nielen v sede alebo v stoji, ale aj pri pohybe akýmkoľvek smerom. Začínajúci hudobníci by sa stále mali naučiť hrať na tento nástroj v sede.
Správna technika sedenia a držania nástroja
Sadnite si alebo stojte rovno. Kolená zatvorené, nohy blízko. Nohy od seba, ako v predchádzajúcom odseku, ale jeden z nich sa trochu pohne dopredu (zvyčajne ten, na ktorého stehne spočíva pravá klávesová časť nástroja: u žien je to náhodou pravá, u mužov vždy ľavá). Sedieť treba na tvrdej stoličke, aby sa neunavili chrbtové svaly, nepreťažovala sa chrbtica. Mala by byť obsadená iba časť sedadla (1/3 alebo polovica). Akordeón má 2 nastaviteľné ramenné popruhy pripevnené k pravej časti tela s klávesnicou. Jeden popruh sa nosí cez pravé rameno akordeonistu a druhý cez ľavé. Ostatné modely majú most spájajúci oba popruhy za chrbtom hudobníka. Mal by byť absolútne voľný, plniť len funkciu zabezpečenia pohybu všetkých 5 prstov na klávesnici.
Mechanika a časti nástroja
V pravej klaviatúre obsahuje celý nástroj 41 kláves a v ľavej 120 tlačidiel. Pravá klaviatúra je upevnená v pevnej polohe. Umiestňuje sa najmä na ľavé stehno hudobníka. Vďaka podopretiu spodnej časti pravej klaviatúry o koleno nohy a starostlivému nastaveniu ramenných popruhov je nástroj pevne fixovaný. Koncový remienok (na sprievodnej strane) je tiež potrebné upraviť podľa ruky tak, aby zápästie bolo pevne pritlačené k bočnému krytu puzdra, ale zároveň nebránilo voľnému pohybu prstov po puzdre. Pri prvotnom zoznámení sa s pravou klaviatúrou je dovolené mierne nakloniť jej rovinu, aby začiatočník videl nielen samotné klávesy, ale aj polohu prstov a rúk.
Investícia do nástroja a údržba
Podobne ako pri kúpe auta alebo bývania, aj pri akordeóne platí, že ak nemáte dosť peňazí, musíte sa uspokojiť s nástrojom nižšej kvality. V takom prípade je lepšie kúpiť kvalitnejší akordeón z druhej ruky. Kvalitný akordeón nestráca na cene, takže ho o pár rokov dokážete predať za podobnú alebo aj vyššiu sumu. Za 500 až 600 eur sa dá zohnať relatívne dobrý akordeón z druhej ruky, ktorý postačí na hranie ľudových piesní a jednoduchších skladieb. Okrem ladenia je pri častom a dlhodobom hraní potrebné počítať s mechanickými chybami, ako napríklad vypadnutie hlasu alebo únik vzduchu z mechu. Pravidelné čistenie nástroja od prachu je tiež dôležité.
Úloha učiteľa a metodika výučby
Kvalitný učiteľ je výhodný z viacerých dôvodov: nájdete si nového priateľa, máte sa s kým baviť o hudbe, nájdete inšpiráciu a motiváciu a budete presne vedieť, čo a ako robiť. Učiteľ vás upozorní na všetky začiatočnícke chyby a pod jeho vedením sa budete posúvať oveľa rýchlejšie. Ceny súkromných učiteľov sa pohybujú od 20 do 40 eur za hodinu. Ideálne je stretávať sa raz týždenne a doma cvičiť hodinu až dve denne. Najspoľahlivejšie z hľadiska konečného výsledku sú prvé dve z menovaných, kde tréning prebieha pod dohľadom profesionálov.
Cvičebný plán a technika hry
Pravidelnosť je najdôležitejšia. Ak budete cvičiť hodinu denne, nepochybne sa budete zlepšovať. Nie je správne dobiehať zameškané cvičenie päťhodinovým tréningom raz za týždeň. Ak máte deti, cvičte s nimi aspoň dvadsať minút denne. Začiatočníci budú musieť trénovať na dlhých tónoch basov, aby natiahli a stlačili srsť, najskôr jednou rýchlosťou a potom ju plynule menili počas pohybu. Rozsah plnohodnotného nástroja v melodickej klaviatúre so 41 klávesmi je (bez použitia registrov) niečo cez 3 oktávy. Najnižší zvuk je malá oktáva fa. Presne tak znie prvý biely kláves zhora. Basová stupnica začína od F kontroktáva a končí tónom E veľkej oktávy.
Budovanie zručností: Od stupníc k melódiám
Po vysporiadaní sa s basovou klaviatúrou a pohybmi srsti môžete pokračovať v štúdiu melodickej časti nástroja. Ďalej sa musíte naučiť stupnice, v ktorých nemusíte stláčať čierne klávesy (C dur a prirodzené a mol). Ďalšou etapou je hra chromatických sekvencií (stupnice E mol, G dur, D dur, A dur, melodické a mol). Zdokonaľujú sa tvary prstokladu a postupne sa používajú čierne klávesy. Zároveň sa pre zaujímavosť a motiváciu môžete naučiť niekoľko melódií s ľahkým tempom a rytmickou štruktúrou. V rámci jedného cvičenia by ste mali kombinovať stupnice, akordickú hru a peknú melódiu. Stupnice sú rozcvička, akordy a basy sú samotný zápas.
Psychológia hrania a práca s publikom
Pravou rukou môžete hrať melódiu, môžete pridávať akordy, časom zkusíte rôzne vyhrávky a kudrlinky. Je to korenie hry. Často sa stáva, že tomu hráč prikladá viac dôležitosti než spevu, je to ale presne naopak. Pri speve môžete pravú vysadiť a zas tak moc sa nestane, obrátene je to horšie. Spev je prioritou. Najdôležitejšie je: robiť akože to nič nie je. Nie je väčší vopruz, než keď sa vás každý pýta, prečo sa pri tom tak škeríte, prečo sa nesmejete s nimi. Písničku je treba vedieť tak, aby ste sa na ňu nemuseli moc sústrediť. Musíte vedieť, v akej tónine ju hráte, ako začínajú slohy, akú tam dávate aranž. To, čo ušetríte na sústredení, využijete pri hre - k reakcii na publikum v dynamike alebo tempe, na vypočutie spoluhráčov a na to hlavné - radosť zo hry.
Inšpirácia inými hudobnými nástrojmi
Akordeón má v kultúre veľké miesto, no okrem neho existuje mnoho ďalších nástrojov, ktoré môžu podporiť hudobné zručnosti a kreativitu detí:
- Klavír: Rozvíja hudobné zručnosti, jemnú motoriku a koordináciu ruka-oko.
- Gitara: Akustické gitary sú ideálne pre začiatočníkov, pretože sú jednoduché na hranie.
- Flauta: Ľahký a prenosný nástroj, ktorý je jednoduchý na hranie a nevyžaduje veľa údržby.
- Bicie: Elektronické bicie sady sú vhodné pre začiatočníkov, pretože sú tiché a ľahko prenosné.
- Ukulele: Malý a ľahký nástroj, ktorý je ideálny pre deti.
- Husle: Krásny a elegantný nástroj, ktorý vyžaduje trpezlivosť a cvičenie.
- Harmonika: Malý a prenosný nástroj, ktorý je ideálny pre deti.
- Saxofón: Nádherný nástroj s bohatým a výrazným zvukom.
tags: #ako #naucit #dieta #hrat #ma #harmoniku