Prechod z plienky na nočník, a následne na toaletu, je veľký krok v živote každého dieťaťa aj rodiča. Mnohí rodičia malých detí hľadajú odpoveď na otázku, ako naučiť dieťa na záchod. Proces odplienkovania je veľkou výzvou nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča. V niektorých rodinách to môže prebehnúť hladko, inde to bude ťažký boj. Dôležité je ale odhodlať sa a vydržať. Všetko závisí od individuálnych predpokladov bábätka a deti sa vyvíjajú vo svojom vlastnom tempe, pričom úlohou rodiča je adekvátne reagovať na jeho správanie. Kým sa dieťa naučí samostatne používať toaletu, potrebuje istý čas, ale každé dieťa sa skôr či neskôr naučí chodiť na nočník. Je prirodzené, že si všetci želáme, aby dieťa i napriek znevýhodneniu bolo úplne rovnaké ako jeho ostatní rovesníci. Avšak, realita nám ukazuje opak, a tak je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa, vrátane vášho, je individuálna ľudská bytosť. Z daného dôvodu je preto zbytočné ho porovnávať s ostatnými rovesníkmi.
Kedy je dieťa pripravené na nočník? Rozpoznanie signálov
Odborníci odporúčajú, aby ste na dieťati pred začiatkom tréningu chodenia na nočník sledovali konkrétne prejavy. Prvé známky toho, že dieťa začína svoj močový mechúr a črevá ovládať, sa môžu objaviť po 12. mesiaci života. Väčšina batoliat je však na nočník pripravená až v 18 alebo 24 mesiacoch. Niektoré deti môžu byť pripravené aj skôr, ale oveľa častejšie sú pripravené pokojne v dvoch rokoch alebo aj neskôr. Ak budete čakať príliš dlho, môže byť neskoro, pretože, ako tvrdí lekárka, „čím je dieťa menšie, tým je lepšie privykať ho na nočník, lebo keď je väčšie, tak s tým už môže mať problém a bude sa báť ísť na nočník a neskôr aj na redukciu na WC.“ MUDr. Jana Snopková, všeobecná lekárka pre deti a dorast, upozorňuje na vek, ktorý by mali rodičia ustriehnuť: „Dieťa by sa malo naučiť pýtať sa cez deň do dvoch, maximálne 2,5 rokov. Na noc sa plienka toleruje do 5 rokov.“ Nezabudnite na fakt, že keď má váš drobec nastúpiť do škôlky, mal by byť úplne odplienkovaný, pretože škôlky plienky netolerujú.
Počas pozorovania je možné zaznamenať najmenšie zmeny v správaní dieťaťa, na ktoré by sa malo venovať osobitná pozornosť. Akonáhle bábätká samé pevne sedia, tak ich môžeme pomaly začať dávať na nočník a skúšať to. Je to ale veľmi individuálne.
Vaše dieťa môže byť na nočník pripravené, ak:
- Vydrží byť suché aspoň dve hodiny počas dňa, alebo má suchú plienku po zobudení. Napríklad, ak po prebudení mamička dieťa rozbalí a plienka je suchá, pravdepodobne bude cikať a treba ho posadiť na nočník.
- Používa grimasy, pohyby, gestá alebo slová vyjadrujúce, že by potrebovalo ísť na nočník.
- Vie si samo na nočník sadnúť a vstať z neho a pomáha vám, keď ho vyzliekate.
- Na nočníku sedí rovno a dobre drží rovnováhu.
- Vie splniť jeden alebo dva jednoduché pokyny.
- Má pravidelnú a predvídateľnú stolicu.
- V špinavej plienke sa cíti nepohodlne a chce prebaliť.
- Javí o nočník záujem a sleduje, ako chodia na toaletu ostatní.
- Chce nosiť spodnú bielizeň pre veľké deti.
- Chce vám urobiť radosť a je samostatnejšie.
Dôležité je sledovať, ako sa dieťa správa, ako často počas dňa ciká alebo kaká. Keď bábätko vie, v akých časoch dňa používa toaletné potreby, môžete začať povzbudzovať dieťa k používaniu nočníka. Poznanie rytmu dňa pomáha dieťaťu zvyknúť si na vykonávanie činností po sebe. Pokiaľ aj zhruba po dvoch týždňoch dieťa vykonáva potrebu nevedomky a všimne si to, až keď je po všetkom, možno je ešte nielen psychicky nepripravené, ale nemusí mať ani dostatočne vyvinutý zvierač. V tom prípade sa vráťte k plienkam, vyčkajte niekoľko týždňov a až potom tomu dajte znova šancu.
Príprava prostredia a prvé kroky k úspechu
Pred tým, ako sa pustíte do „boja“ s odplienkovaním, je dôležité sa vopred pripraviť. To zahŕňa nielen psychickú prípravu rodičov, ale aj samotného prostredia, kde sa bude odplienkovanie odohrávať. Ak hľadáte hravý spôsob, ako dieťa podporiť, odporúčame knihu Ako sa diviačik rozlúčil s plienkou.
Výber a zoznámenie s nočníkom
Ak bude nočník atraktívny pre dieťa, bude ho chcieť používať častejšie. Preto je dôležité vybrať ho spolu s dieťaťom. Dostupnosť je veľká, ale často najjednoduchšie riešenia sú najlepšie. Je potrebné dovoliť dieťaťu hrať sa s nočníkom a spoznať ho cez zmysly: dotyk, zrak. Sedenie na nočník v plienkach umožní bábätku zvyknúť si na neho. V ďalšej fáze sa môžete pokúsiť posadiť ho bez plienok, ale treba si pamätať - nič na silu! Nočník je stabilnejší a bezpečnejší než záchod, pretože dieťa stojí nohami na zemi. Ak nočník nemáte, použite detskú záchodovú dosku a stoličku pod nohy. Nočník by mal byť ľahko dostupný - umiestnite jeden na každé poschodie alebo do každej kúpeľne.
Komunikácia a príprava na zmeny
Všimnutím si prvého záujmu dieťaťa o toaletu môžete začať dobrodružstvo učenia sa čúrať na nočníku od rozhovoru, opísania toho, čo presne sa robí na toalete. Užitočné sú aj knižky alebo príbehy, ktoré ukazujú, ako používať rôzne toaletné zariadenia. Z knižiek dieťa proces chodenia na nočník lepšie pochopí, pretože si môže urobiť predstavu z obrázkov a ilustrácií. V obchodoch zoženiete krásne knižky na túto tému v špeciálnych verziách pre chlapcov a pre dievčatá. Pripravenie dieťaťa na zmeny znižuje strach z neznámeho a postupne ho zavádza do novej reality.
Ako chcete dieťa naučiť chodiť na nočník, rodičia by sa s ním mali rozprávať o rôznych častiach tela a o tom, na čo sa nočník používa. Je dôležité používať jednoduché a konzistentné slová na opis tohto procesu, aby dieťa nebolo zmätené. Adekvátne tomu, čo je vaše dieťa schopné pochopiť, mu opíšte, čo ho čaká. Aby vedelo, že odteraz už nebude mať plienku, že bude chodiť na nočník a ako to bude prebiehať. Deti rady napodobňujú dospelých, preto im dovoľte ísť s vami na toaletu.
Zabezpečenie bezpečnosti a výber pomôcok
Pri príprave priestoru na nočník pre dieťa musíte zabezpečiť, aby bola kúpeľňa alebo toaleta absolútne bezpečná. Čistiace prostriedky a lieky zamknite do skriniek. Akonáhle budete vy i dieťa pripravené začať, vždy choďte s dieťaťom a zaistite, aby kúpeľňa alebo záchod boli bezpečné.
Existujú rôzne techniky odplienkovania. Okrem klasických nočníkov sú na trhu aj redukcie na toaletu, ktoré sa položia na záchodovú dosku. Pediatrička vysvetľuje: „Je to individuálne a závisí to od dieťatka, čo preferuje. Niektoré deti sa nočníka boja, iné sa boja zvuku splachovania. Niektoré deti sa motivujú príkladom rodiča, to znamená, že keď vidia, že rodičia chodia na záchod, tak ich chcú napodobňovať. Pre tieto typy detí je vhodnejšia redukcia.“ Ďalším krokom pri získavaní samostatnosti v kúpeľni je prechod z nočníka na toaletu.
Stratégie a techniky odplienkovania: Hra namiesto nátlaku
Učenie na nočník by malo byť hrou, nie povinnosťou. Aby bolo sedenie na nočníku príjemné, môžete ho dieťaťu spríjemniť príjemnou aktivitou. Ponúknite dieťaťu knižku alebo hračku, aby preň chodenie na nočník nebola otrava, ale niečo zaujímavé. Pamätajte, že dieťa sa vie koncentrovať iba na jednu vec, preto posadiť dieťa na nočník a zapnúť mu televíziu nie je metóda, ktorú by sme mohli odporučiť.
Zavedenie pravidelného režimu a motivácia
Zaraďte chodenie na nočník do denného režimu - posaďte dieťa, keď sa zobudí, po jedle alebo po spaní. Ak potrebu nevykoná, nevadí, skúste to zase neskôr. Tréning chodenia na nočník by sa mal začleniť do denného režimu. Ak sa dieťaťku podarí urobiť potrebu do nočníka, treba sa z toho patrične tešiť, pozitívne ho motivovať, pochváliť a zatlieskať. Malé odmeny, pochvala či úsmev dokážu viac než kritika. Okrem sladkostí môžete vyskúšať aj nálepky, napríklad za každých 20 minút bez nehody. Odmeny nie sú potrebné, ale pochváľte ho a pomaznajte sa s ním, ak je úspešné.
Postupné prebaľovanie pacienta pomocou Angelic.health
Oblečenie a hygiena
Dieťa by malo mať oblečenie, ktoré si ľahko vyzlečie samo. Tepláky na gumičku alebo šaty sú ideálne. Chlapci sa učia cikať v sede - močenie postojačky príde neskôr. Od začiatku dieťa učte tiež správnej hygiene, t. j. že sa má utrieť, spláchnuť a umyť si ruky. Nezabudnite, že dievčatká by sa mali utierať spredu dozadu. Nechajte drobčeka pomôcť vám vyliať nočník a spláchnuť. Umyte si spolu rúčky a dajte mu odmenu.
Kedy začať s odplienkovaním a prečo je načasovanie kľúčové
Ak ste z vyššie uvedených signálov usúdili, že je čas začať, vyberte ešte vhodný moment vzhľadom na životné tempo vašej rodiny. Začnite v pokojnom období, keď vás nečaká cestovanie alebo dôležité návštevy. Skrátka, aby ste boli v pohode aj doma. Podľa odborníkov je najlepšie začať s odplienkovaním práve v lete, keď je vonku príjemne teplo. „Je to lepšie kvôli tomu, že dieťatko môže chodiť nahé, len s gaťkami a keď sa pociká, tak cíti diskomfort vlhka. Keď má k dispozícii nočník, tak sa naučí, že toto sa mi stalo a na budúce to skúsim do nočníka. V zime je to náročnejšie a aj keď sa vykuruje, tak sa dieťa môže prechladiť,“ povedala pediatrička Snopková. Jednoduchšie je začínať v letných mesiacoch, pretože ak sa vonku stane nehoda, nebudete potrebovať tak veľa vrstiev oblečenia na prezlečenie.
Okrem kúpenia nočníka či redukcie si vopred pripravte dostatočnú zásobu nohavíc, spodného prádla, ale aj pracieho prášku či utierok na upratovanie po pocikaní. Samozrejme aj pár dní, kedy budete 100% pozornosti venovať iba tejto novinke. Vybavte sa dostatočným množstvom náhradného oblečenia (vrátane topánok), vezmite igelitové vrecko na prípadné zašpinené spodné a vrchné oblečenie. Vyložte kočík alebo autosedačku nepremokavou podložkou. A pokojne zabaľte na vychádzku pod kočík nočník.
Najčastejšie chyby a ako sa im vyhnúť
Pri procese odplienkovania robia rodičia často chyby, ktoré môžu celý proces spomaliť alebo dokonca spôsobiť dieťaťu negatívny zážitok. Preto je dôležité poznať tieto úskalia a vedieť, ako sa im vyhnúť. Najčastejšou chybou je nátlak. Ak dieťa cíti, že ho do niečoho nútite, môže sa ešte viac uzavrieť. Ak sa dieťa vystraší, bude to mať opačný účinok ako očakávané. Nikdy nekričte, nezlostite sa, keď sa pociká, alebo sa mu to nepodarí urobiť do nočníka. „Môžeme prejaviť smútok a emóciu typu - škoda, že si sa nevycikal do nočníka, ale nikdy nie karhať a trestať,“ doplnila pediatrička.
Musíte to postupne skúšať, ale nie násilím ani nie dlho, čiže určite ho tam nenechať sedieť 20 minút, ale iba skúsiť chvíľočku a keď sa nepodarí, tak nevadí a skúsime to na budúce. Dieťa si nesmie z odúčania vytvoriť negatívny zážitok. Nezameriavajte sa na „nehody“. Pripravte sa na to, že zo začiatku bude určite dochádzať k nehodám. Dieťa za ne netrestajte ani nereagujte prehnaným spôsobom. Len ho prezlečte a ďalej sa nehodou nezaoberajte. Buďte trpezlivá a pozitívna. Môžete mu v pokoji vysvetliť, čo sa nepodarilo a na čo si nabudúce dáte spoločne pozor. Snažte sa dieťa predovšetkým podporovať a byť na tejto ceste jeho parťákom či parťáčkou, nie strašiakom.
Keď ste už raz plienku dieťaťu vyzliekli, neobliekajte mu ju späť. Ak dieťaťu dáte plienku len výnimočne, môže byť potom zmätené a učenie sa spomalí. Zo začiatku mu však nechávajte plienky na spanie. Iné mamičky zase skúšajú bábätko od narodenia nechať cikať bez plienok, napríklad držať ho nad umývadlom a pustiť vodu. „Ak sa vyciká takto, že ho mama drží v rukách v zvislej polohe, tak proti tomu nemám nič, pretože dieťatko si vie urobiť spoj v hlave, že takto cikáme. Dieťa, ktoré samo nesedí sa ale nesmie pasívne posadzovať,“ hovorí všeobecná lekárka pre deti a dorast Jana Snopková. Dôležité a účinné rady o odplienkovaní, o ktorých ste možno ani nevedeli, zahŕňajú napríklad to, že „takéto veci neodporúčame, pretože to sú dve rozdielne veci,“ hovorí pediatrička na margo metódy, že keď dieťa začne chápať, že má špinavé ruky, vtedy je čas odplienkovať. Deti majú toľko vnemov na premýšľanie! Pri tom sa ľahko zabudne na nejaký nočník. Aj to býva dôvodom nehôd, a to najmä mimo domova, kde je ešte viac neznámych podnetov.
Špecifiká odplienkovania u detí so znevýhodnením
Hoci sa internet doslova hmýri všemožnými radami, ako naučiť dieťa chodiť na záchod za 3 dni či dokonca za kratší čas, takáto úloha predstavuje pre rodičov detí so znevýhodnením komplexný a zložitý problém. Odhliadnuc od všetkých komunikačných a senzorických výziev, ako i prekážok súvisiacich so správaním, naučiť dieťa s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami používať toaletu je pre rodiča nesmierne únavné a frustrujúce. Deti s poruchou autistického spektra, či inými pervazívnymi vývinovými poruchami majú ťažkosti v oblastiach, ktorým možno nebudeme nikdy úplne rozumieť. Z toho vyplýva, že aj nácvik používania toalety môže niekedy trvať do veku 6, 7, či 8 rokov, poprípade i dlhšie. Bez ohľadu na všetky naplnené úlohy, dosiahnuté medzníky alebo predpísané ciele je najdôležitejšie, aby dieťatko malo pocit bezpečia a cítilo, že je milované, či nosí plienky alebo nie.
I napriek tomu, že naučiť chodiť na záchod dieťa so znevýhodnením vyzerá na prvý pohľad veľmi náročne, pre všetky deti je postup rovnaký. Pred tým, ako začnete so samotným tréningom, sledujte vaše dieťa pár dní - všímajte si, kedy sa vyprázdňuje, čo tomu predchádza, či sú v správaní dieťaťa nejaké signály, podľa ktorých sa dá predpokladať, že potrebuje ísť na WC.
Vizuálna podpora a komunikačné stratégie
Používajte vizuálne zobrazenie - či už vizuálne kartičky alebo fotografie pomáhajú predovšetkým deťom, ktorých porozumenie a komunikácia nie sú na bežnej úrovni. Vytvorte si signál - ak vaše dieťa nerozpráva, zvoľte (vytvorte) si signál, ktorý môže používať, keď potrebuje ísť na toaletu, napr. zazvoní na zvonček alebo použije znak z posunkového jazyka či akýkoľvek iný znak, pre ktorý sa rozhodnete a ktorý budete používať iba v prípade cikania a kakania. Na začiatku je dobre spájať znak alebo signál so slovom, ktoré činnosť označuje - použijeme znak a povieme cikať alebo kakať, a následne ide dieťa na záchod. TIP: pokiaľ ste vonku v čase, keď má dieťa ísť na WC, noste so sebou vizuálne komunikačné kartičky rovnaké, aké používate doma.
Časovanie, motivácia a eliminácia rušivých vplyvov
Nastaviť si časovač je vhodná pomôcka. Znamená to, že budete dávať dieťa na toaletu v rovnakých intervaloch. Motivujte dieťa odmenou - aby daná činnosť dieťa naozaj zaujímala a bolo ju ochotné robiť, je dobré mu ponúknuť odmenu, ktorá sa dá priblížiť vizuálnou formou. Na zobrazenie odmeny použite fotografiu alebo kartičku vyrobenú z fotografie hračky, sladkosti, činnosti, tabletu alebo čohokoľvek, čo dieťa absolútne zbožňuje. Odstráňte všetko, čo môže rozptyľovať zmysly dieťaťa - pokiaľ vaše dieťa neprimerane reaguje na zvuky, pachy, vizuálne efekty, buďte predvídaví a odstráňte z kúpeľne, či toalety všetko, čo by mohlo pôsobiť na dieťa rušivo a rozptyľujúco.
Spodná bielizeň a trpezlivosť
Obliekajte dieťaťu spodnú bielizeň - aj napriek tomu, že by sa mohlo zdať ako najlepší nápad nosiť plienky a plienkové nohavičky až do momentu, keď má dieťa kompletne osvojenú rutinu chodenia na WC, nie je tomu tak. Najrozumnejšie je zbaviť sa plienok úplne a nekompromisne. TIP: ak potrebujete odísť z domu a máte obavu, že sa vaše dieťa pociká alebo pokaká vonku, natiahnite mu plienkové nohavičky na spodnú bielizeň.
Buďte trpezliví - a áno, chápeme, že sa to ľahko hovorí, avšak ťažšie vykonáva. Pravda však je, že nácvik chodenia na toaletu pre detičky so špeciálnymi potrebami je náročný a zdĺhavý „projekt“. To platí o to viac, ak ide o dieťa s problémami s porozumením, či komunikáciou alebo dokonca so spracovaním senzorických podnetov. Dajte dôraz na skutočnosť, aby celá situácia prebiehala pozitívne, nie aby mala na dieťa stresujúci alebo nebodaj negatívny vplyv. Ak to okolnosti dovolia, zapojte do spomínaného procesu celú najbližšiu rodinu a pedagógov v škôlke. Neobávajte sa, dať si pauzu - ak aj napriek všetkým snahám i dobrým úmyslom dieťa pri nácviku nespolupracuje a nie je ochotné participovať, či dokonca zadržiava moč a stolicu zámerne, urobte si prestávku. Nezabúdajte, že najdôležitejšie je šťastie a zdravie vášho dieťaťa (aby sa cítilo byť milované a ochraňované), a tiež domáca pohoda.
Dôležité poznámky a úvahy na záver
Odplienkovanie je veľkou výzvou nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča. Na odplienkovanie je ale dôležité pripraviť sa, odhodlať sa, naštudovať si pár vecí a obrniť sa trpezlivosťou. Ak sa odhodláte dieťa odplienkovať akoukoľvek metódou, jedným z rozhodujúcich faktorov je vaša dôslednosť a trpezlivosť. A to najmä v prvých dvoch týždňoch. Buďte trpezlivá a pozitívna. Pamätajte, že každé dieťa sa skôr či neskôr naučí chodiť na nočník, len potrebuje istý čas. Jednoducho povedané, nikoho nedonútite, aby začal používať záchod proti svojej vôli.
Každopádne naučiť dieťa s akýmkoľvek znevýhodnením chodiť na WC, komunikovať, jesť lyžičkou, piť z pohára alebo fľaše, či chodiť je pre rodičov obrovskou výzvou. Nezabúdajme ale, že práve výzvy robia život zaujímavým a prekonávať ich robí život zmysluplným.
tags: #ako #naucit #dieta #na #zachod