Pokora je jednou z najvzácnejších charakterových čŕt človeka. Byť skromný a láskavý nikdy nezostane bez povšimnutia a môže mať veľa dlhodobých výhod. Vo svete, v ktorom čoraz viac dominujú sociálne médiá, sa viac zameriava na sebaobraz človeka. Väčší dôraz sa kladie na súťaživosť a demonštráciu toho, že sme lepší ako ostatní a ako vynikáme. Práve v tomto období nafúknutého ega a posadnutosti obrazmi samého seba sa pokora cení najviac.
Podstata pokory: Čo to vlastne znamená?
Pojem „pokora“ pochádza z latinského slova humilitas, ktoré možno preložiť ako „pokorný“, ale tiež ako „uzemnený“ alebo „zo zeme“, pretože pochádza z humusu (zem). Pokoru môžeme chápať nielen ako cnosť, ale aj ako psychickú vlastnosť. Na základnej úrovni sa týka stupňa, v akom si vážime a presadzujeme svoje záujmy nad ostatnými. Byť pokorný jednoducho znamená myslieť aj na ostatných a nielen na seba, prejavuje sa úctivým správaním k ostatným.
Pokorný človek nehľadá priazeň na oplátku za svoju podporu. Pomoc druhým a prejavovanie súcitu sú pre neho prirodzené. Pomôže každému, bez ohľadu na to, či ide o blízkeho človeka alebo úplne cudzieho. Pokora nie je o tom, že si o sebe myslíme menej, ale že na seba myslíme menej. Je to protijed proti prirodzenej detskej sebestrednosti.
Riziká kultúry "Generácie Ja"
V posledných desaťročiach boli rodičia povzbudzovaní, aby vyhoveli každej túžbe svojich detí, aby ich často chválili, a to aj vtedy, keď neurobili nič také, za čo by si pochvalu zaslúžili, a aby ich čo najmenej karhali a usmerňovali. Mysleli si, že ak sa deti budú cítiť výnimočne, vyrastú z nich ľudia so zdravou sebaúctou. Ale čo to prinieslo? V knihe Generation Me (Generácia ja) sa píše: „Výsledkom takýchto zdôrazňovania sebaúcty nie je generácia vyrovnaných, šťastných detí, ale armáda malých narcistov.“
Mnohé deti, ktoré odmalička často neopodstatnene chválili, nie sú pripravené na sklamania, kritiku ani na to, že sa im občas niečo nepodarí. Keďže ich viedli k tomu, aby sa zameriavali na svoje túžby, v dospelosti majú problém vytvoriť si trvalé vzťahy. Mnohí preto trpia úzkosťou a depresiami. Zdravé sebavedomie deti nezískajú tým, že budú stále počúvať, aké sú výnimočné, ale vďaka tomu, že naozaj dokážu niečo dobre urobiť.
Ako vštepiť pokoru v každodennom živote
Výchova detí k pokore je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a osobný príklad. Nie je to niečo, čo sa dá naučiť teoreticky; je to životný štýl.
1. Modelované správanie a príklad rodiča
Nikdy nepodceňujte silu každodenného príkladu. Deti sa vždy budú pozerať na svojich rodičov ako na svojich prvých učiteľov. Ak chcete, aby dieťa povedalo „ďakujem“, musí vás tiež vidieť a počuť, ako hovoríte „ďakujem“. Buďte ochotní ostať bez povšimnutia. Nemusia vždy povedať zábavnejší vtip, prebiť cool príbeh svojho kamaráta alebo mať v hádke posledné slovo. Niekedy je v poriadku iba počúvať.
2. Rozvíjanie vďačnosti
Jedným z najlepších spôsobov, ako naučiť deti pokore, je podporiť v nich hlboký pocit vďačnosti. Pocit vďačnosti aj za maličkosti. Naučte ich, aby sa poznali. Svätý Augustín opísal pokoru ako poznanie pravdy o sebe. To neznamená zničiť sny našich detí alebo ich odrádzať od cieľov, ktoré majú. Znamená to však pomôcť im realisticky sa pozrieť na to, kde sú ich dary a talenty, kde sa im treba extra snažiť, a dokonca aj, kde mrhajú svojím časom.
A Moving Story About Gratitude
3. Ospravedlnenie ako cesta k integrite
Dobre načasované a úprimné ospravedlnenie je kľúčovou zložkou pokory. Niekedy sa mýlia a musia to uznať. Ospravedlnenie nie je len spoločenským gestom, ale pomáha deťom pri identifikácii ich chýb a prevzatí zodpovednosti za svoje konanie. Ak sa deti naučia priznávať svoje chyby, môžu pochopiť pokoru. Schopnosť prevziať zodpovednosť za svoje chyby je dôležitou súčasťou integrity.
4. Chválenie s mierou a usmerňovanie
Keď vaše dieťa dostane dobrú známku z testu, pochváľte ho. A keď dostane zlú známku, neobviňujte automaticky učiteľa. To by vášmu dieťaťu sotva pomohlo naučiť sa pokore. Radšej mu povedzte, čo môže urobiť, aby to nabudúce bolo lepšie. Usmernite ho, keď je to potrebné. To neznamená, že máte svoje dieťa kritizovať za každú chybu, ale keď urobí nejakú závažnú chybu, je potrebné ho usmerniť.
5. Príprava na realitu a sklamania
Keby ste dieťaťu plnili každú jeho túžbu, mohlo by si začať myslieť, že má na to nárok. Preto ak chce niečo, čo si nemôžete dovoliť, vysvetlite mu, prečo je dôležité žiť v rámci svojich možností. Napríklad ak musíte zrušiť nejaký výlet či dovolenku, môžete mu vysvetliť, že takéto sklamania patria k životu, a porozprávať sa s ním o tom, čo vám pomáha vyrovnávať sa s nimi. Lepšie než chrániť dieťa pred každým problémom je pripraviť ho aj na nepríjemné stránky života.
Motivácia k spolupráci a nesebeckosti
Ukážte mu, aké pravdivé je, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. Môžete si napríklad spolu urobiť zoznam ľudí, ktorí potrebujú pomôcť s nakupovaním či s odvozom alebo ktorým treba niečo opraviť. A potom im choďte pomôcť spolu. Nech dieťa vidí, akú radosť a uspokojenie vám to prináša, keď pomáhate druhým. Tak môžete svoje dieťa naučiť pokore tým najúčinnejším spôsobom - vlastným príkladom.
Domáce práce sú vynikajúcim nástrojom. Namiesto toho, aby deti trávili celé poobedie za počítačom, by mohli napríklad umyť riady alebo povysávať byt. Odborníci tvrdia, že ak deti zaradíte do vykonávania domácich prác, má to na nich pozitívny vplyv. Deti by nemali byť otrokmi svojich rodičov, no raz za čas pomôcť s domácimi prácami, im môže výrazne pomôcť pri budovaní svojho vlastného života o pár rokov.
Riešenie súťaživosti a neúspechov
Žijeme v dobe súťaživosti a konkurencie. Každý očakáva, že bude úspešný. Rodičia úspech automaticky vyžadujú aj od svojich detí. Lenže život sa neskladá len z úspechov, ale aj z chýb a prehier. Keď má niekto úspech, rád sa pochváli, no o tom, čo sa mu nepodarilo, radšej mlčí. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité učiť aj deti, že občas sa niečo aj nepodarí a že je potrebné vedieť prežiť aj nepríjemné pocity a vydržať to.
Pokiaľ sa dieťa pri hre, v ktorej prehráva, zlostí, netreba mať obavy. Hnev z prehratej hry je jasným znakom vysokého nasadenia, ktoré dieťa do hry investuje. Najprv musíte pár minút počkať, kým sa dieťa upokojí. Keď je už pokojné, môžete mu povedať napríklad toto: „Teraz si sa ale veľmi nahneval. Je to preto, lebo si prehral a chcel si veľmi vyhrať. Takéto pocity prežívajú aj iné deti.“
Duchovný rozmer pokory
Pre mnohých má pokora hlboký duchovný význam. Je to jedna zo siedmich cností aj podľa kresťanstva. Pravá viera chápe dobrého vodcu ako vodcu - služobníka. Je to výzva, šanca, príležitosť i cesta ku šťastiu pre moderného človeka aj v treťom miléniu. Ani si neviete predstaviť, koľko detí má pocit, že sú doma iba „otrokmi“. Nepočujú nič iné, len samé príkazy. Túto chybu robí veľa rodičov. Úslužnosti ich môžete učiť tak, že ich prekvapíte, keď to nebudú čakať.
Nezabúdajte, že byť pokorný neznamená nechať sebou manipulovať. Ide o vnútornú silu. Ak ste láskavo silní vtedy, keď je to potrebné, ospravedlnenie nijako neoslabí vašu autoritu. Neustále sa mu odhaľujte v úlohe „služobníka“, a to na pozadí všetkých vzťahov, ktoré dieťa pozoruje, aj toho s ním samotným. Pokora je skromné chovanie, nesebeckosť a prejavuje sa u človeka, rešpektujúceho druhých. Je to cesta k zrelosti, ktorá začína práve v rodinnom kruhu.
tags: #ako #naucit #dieta #pokore