Máte doma malého jedáka, ktorý sa zrazu vyhýba jedlu? Rodičovský apetít dokáže rodičov poriadne potrápiť. V pondelok je ich najobľúbenejším jedlom čistý rožok, v utorok ho nemôžu ani cítiť a celý deň by jedli iba banány. Kým však dieťa je, rodičia sú spokojní a ochotní tolerovať jeho rozmary. Horší scenár však nastáva vtedy, keď dieťaťu prestane chutiť a nechce jesť vôbec nič. Kolísanie apetítu u detí je prirodzené a stretávajú sa s tým aj dospelí. U detí je bežné, že jeden deň si neustále pýtajú niečo na jedenie a hneď nasledujúci deň od seba odsunú všetko, čo im naservírujete. Nechutenstvo u detí môže byť viac než len obyčajné trucovanie. Niekedy ide o prechodné obdobie, no v iných prípadoch to môže byť signálom zdravotného problému, ktorý môžete nevedomky prehliadnuť. Je jasné, že s dieťaťom, ktoré odrazu odmieta jesť, niečo nie je v poriadku. Nechutí mu, niečo ho bolí alebo trápi?
Jedlo totiž nie je len o výžive. Je to aj vzťah - k sebe, k telu, k bezpečiu. A práve preto odmietanie jedla u dieťaťa toľko znepokojuje. Každodenný boj pri stole, keď dieťa odvracia hlavu, hľadí do taniera alebo sa rozplače pri pohľade na jedlo, dokáže v rodičovi vyvolať pocity frustrácie, úzkosti i bezmocnosti. Nech už ide o jednohubky na desiatu alebo starostlivo pripravenú večeru, výsledok býva rovnaký: "Nechcem to". V tomto článku sa pozrieme na to, prečo deti nejedia, ako rozpoznať bežné výkyvy od varovných signálov a čo ako rodičia môžete urobiť - bez tlaku, hádok a napätia. Dozviete sa, kedy je odmietanie jedla bežnou súčasťou vývoja a kedy je na mieste spozornieť.
Čo je nechutenstvo u detí a aké sú jeho prejavy?
Nechutenstvo u detí nastáva, keď dieťa zrazu prestane mať záujem o jedlo alebo začne odmietať stravu, ktorá mu predtým chutila. Tento problém môže byť spôsobený rôznymi faktormi a môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Problémy s jedením má podľa vedcov 20 - 35 % zdravých detí, čo naznačuje, že ide o pomerne bežný jav, ktorý nemusí vždy signalizovať vážny problém. Často sa stáva, že deti prechádzajú obdobím, kedy majú menšiu chuť do jedla, čo môže byť spôsobené fyzickými, emocionálnymi alebo psychologickými faktormi.
Nechutenstvo môže byť:
- Krátkodobé - príčinou môžu byť bežné choroby, ako prechladnutie alebo bolesť hrdla, alebo pri prerezávaní zúbkov. Deti môžu mať zníženú chuť do jedla aj keď zažívajú nejakú zmenu, napríklad začiatok škôlky alebo školy. Tento problém zvyčajne zmizne, keď dieťa prekoná chorobu alebo si zvykne na nové prostredie.
- Dlhodobé - ak dieťa odmieta jedlo dlhší čas, môže to byť spôsobené zdravotnými problémami, ako sú napríklad problémy s trávením alebo psychologickými faktormi, ako je stres. V prípade, že to trvá dlhšiu dobu, je potrebné vyhľadať lekára, aby zistil príčinu problému a navrhol ďalší postup.
Pridružené problémy a kedy spozornieť
Nechutenstvo u detí môže byť spojené s rôznymi problémami, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Okrem odmietania jedla môžu byť deti podráždené, plačlivé alebo sa vyhýbať aktivitám, ktoré predtým robili s nadšením. Ak sa k tomu pridajú tráviace ťažkosti, ako bolesť brucha, zápcha, hnačka alebo vracanie, môže ísť o zdravotný problém, ktorý si zaslúži pozornosť. Zvýšená teplota alebo horúčka môže signalizovať, že organizmus bojuje s infekciou alebo zápalom. Varovným znakom je aj vracanie, a to aj len občasné. Ak sa s nechutenstvom spájajú aj časté bolesti bruška, je to ďalší dôvod, prečo žiadať o pomoc. Rodičia si tiež môžu všimnúť, či dieťa nemá zdravotné problémy po jednej konkrétnej potravine. V tom prípade by mohlo ísť o alergiu. Zmenená farba či konzistencia stolice by tiež mala viesť k vyhľadaniu pediatra.
Ak dieťa prestane jesť a nechutenstvo trvá dlhšie ako pár dní, mali by ste spozornieť. V prípade, že sa objavia aj iné príznaky, ako horúčka, bolesť brucha, chudnutie alebo ak dieťa vyzerá bledé a unavené, mali by ste to riešiť čo najskôr a navštíviť pediatra. Spozornite, ak dieťa nerastie, je unavené a bledé.
Komplexné príčiny nechutenstva u detí: Od vývoja k prostrediu
Za nechuť do jedla u detí sú zodpovedné mnohé faktory, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa. Každé štádium vývoja prináša špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť stravovacie návyky. Okrem toho sa za tým, že dieťa nechce jesť, často skrývajú dôvody, ktoré nesúvisia s hladom alebo jedlom samým.
Vekové špecifiká nechutenstva
- Kojenci (0 - 12 mesiacov): U kojencov je nechutenstvo často spôsobené fyzickými problémami, napríklad prerezávanie zúbkov, ktoré môže spôsobovať bolesť a nepohodlie pri jedení. V štúdii väčšina matiek uviedla, že jedným z najčastejších príznakov prerezávania zúbkov bolo zlé kŕmenie, ktoré sa vyskytlo u 65 % detí. Tento problém je bežný a môže spôsobiť dočasné nechutenstvo u malých detí. Okrem toho ho môžu vyvolať aj tráviace ťažkosti alebo infekcie, ktoré znižujú chuť do jedla. Dobrou správou však je, že prerezávanie zúbkov je len dočasné obdobie, ktoré čoskoro prejde a apetít sa dieťatku opäť vráti.
- Batoľatá (1 - 3 roky): Nechutenstvo u batoliat môže byť spôsobené rastovými špurtmi, kedy dieťa rýchlo rastie a môže mať dočasne menšiu chuť do jedla. Ako uvádzajú odborníci, počas prvých dvoch rokov života dieťa narastie o približne 25 cm a jeho hmotnosť sa strojnásobí. Táto rýchla zmena v raste môže ovplyvniť aj jeho apetít. Okrem toho, deti v tomto období začínajú byť náročnejšie na výber jedál a môžu odmietnuť nové alebo nezvyčajné potraviny. Obdobie batoľaťa so sebou prináša rôzne úskalia a odmietanie jedla je jedným z nich. Deti v ranom veku sa vyvíjajú bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo. Ak 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť. Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla.
- Predškoláci (3 - 5 rokov): U predškolákov je znížená chuť do jedla najčastejšie spôsobená psychologickými faktormi, ako je stres z nového prostredia - napríklad nástup do škôlky, kde sa musia prispôsobiť novým pravidlám a rutine. Ak máte doma škôlkara, určite viete, že si zo škôlky môžu priniesť domov okrem zážitkov aj choroby, pretože v kolektíve sú viac vystavené rôznym vírusom a baktériám. Tieto faktory môžu ovplyvniť ich apetít, ale väčšinou ide o prechodný problém, ktorý vymizne, keď sa dieťa zotaví. Deti v tomto období prechádzajú takzvanou neofóbiou, teda strachom z nového, a mnohé potraviny odmietajú práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámili. Druhým obdobím, keď dieťa môže odmietať stravu, je vek okolo troch rokov, keď dieťa začína objavovať svoju individualitu a presadzovať sa voči rodičom. Problémy s jedlom môžu byť súčasťou tohto vymedzenia sa.
- Školáci (6 - 12 rokov): V školskom veku môže nechutenstvo u detí vzniknúť z rôznych dôvodov - stres v škole, problémy medzi kamarátmi alebo obavy z prospechu - aj to môže ovplyvniť ich chuť do jedla. S tým môžu súvisieť aj tráviace problémy, ako napríklad bolesti brucha alebo reflux. Okrem toho deti v tomto veku zažívajú obdobia rýchleho rastu, čo môže spôsobiť pokles apetítu. Po čase sa to však zvyčajne upraví, keď sa ich telo prispôsobí týmto zmenám.
- Tínedžeri (12 a viac rokov): V puberte sú najčastejšími príčinami nechutenstva u detí hormonálne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť chuť do jedla. Toto obdobie je priam kokteil fyzických a emocionálnych zmien, ktoré spôsobujú dočasné zníženie chuti do jedla. Pridať sa môžu aj ďalšie príčiny, ako stres zo školy, rodinné problémy alebo nezhody v medziľudských vzťahoch. Tínedžeri si často nepotrpia na zdravú stravu a dostatok spánku, práve naopak, čo môže oslabiť ich imunitný systém. Môžu mať depresiu (áno, aj deti môžu trpieť depresiou).
Širšie faktory ovplyvňujúce chuť do jedla
- Objavovanie individuality a túžba po samostatnosti: Malé dieťa si začína uvedomovať, že o niektorých veciach môže rozhodovať samo - a jedlo je jednou z mála oblastí, kde môže svoju vôľu uplatniť. Odmietanie tak nemusí byť prejavom vzdoru voči rodičom, ale túžbou po samostatnosti.
- Detské chuťové a senzorické vnímanie: Detské chuťové a senzorické vnímanie je oveľa citlivejšie ako u dospelých. Čo vám chutí príjemne, môže byť pre dieťa príliš horké, kyslé, alebo len zvláštne voňajúce. Niekedy nejde o chuť, ale o textúru - mazľavé, tvrdé alebo „vŕzgavé“ jedlo môže v dieťati vyvolať odpor. Po dlhom a aktívnom dni, ale aj po náročnej noci môže byť dieťa príliš unavené na to, aby sa najedlo.
- Atmosféra pri stole a rušivé faktory: Atmosféra pri stole má priamy vplyv na chuť k jedlu. Ak je prítomný zhon, napätie, alebo dieťa cíti tlak, môže sa u neho spustiť obranná reakcia - odmietanie jedla. Medzi rušivé faktory patrí aj sledovanie obrazoviek: televízia, mobil alebo tablet odvádzajú pozornosť od vlastných pocitov hladu a sýtosti a preťažia zmysly. Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať. Pri jedle sa deti často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné.
So smartfónom počkajte aspoň do 14 rokov, vraví Mojzeš
- Prirodzené kolísanie chuti do jedla a rastu: Chuť k jedlu prirodzene kolíše. V obdobiach, keď sa spomaľuje rast alebo dieťa nie je tak fyzicky aktívne, jeho telo jednoducho nepotrebuje toľko energie - a dá to najavo tým, že nemá hlad.
- Tlak a kontrola zo strany rodičov: Keď nad dieťaťom počas jedla niekto stojí, pozoruje ho alebo sleduje každý kúsok, môže to v ňom vyvolať tlak. Aj dobre mienené otázky typu „prečo to neješ?“ alebo neustále pobádanie narúšajú pocit bezpečia.
- Prechod z mliečnej na nemliečnu výživu: Prvé obdobie vzniku nechutenstva je pri prechode z mliečnej výživy na nemliečnu. Nová strava je pre dieťa niečo, čo nepozná.
- Protest a manipulácia: Odmietanie jedla sa môže objaviť aj v iných súvislostiach. Napríklad pri nástupe do škôlky ako protest dieťaťa. Ak vycíti, že rodičom na jedle veľmi záleží, ešte viac ho odmieta. Ak sa rodičia v škôlke pred dieťaťom stále pýtajú personálu, čo a koľko zjedlo, výsledkom môže byť vydieranie rodiča práve jedlom. Dieťa napríklad dúfa, že ak nebude jesť, nemusí ísť do škôlky.
- Správanie rodičov: Niekedy rodičia sami svojím správaním prispejú k tomu, že dieťa odmieta jedlo. Často ho do konzumácie pokrmov nútia, čím v ňom môžu vypestovať odpor.
- Nedostatok rutiny: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny. Dieťa, ktoré nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla.
- Zdravotné problémy: Bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí môžu byť príznakom nejakého ochorenia, ktoré sa súčasne prejavuje nechutenstvom a odmietaním stravy. Ak je dieťa unavené, podráždené alebo často choré, môže mať menšiu chuť do jedla. Sledujte aj ďalšie signály, ako sú zmeny nálady alebo chudnutie.
Kedy je odmietanie jedla bežné a kedy je varovným signálom?
Väčšina detí má obdobie, keď je menej, vyberavo alebo úplne odmietavo. Môže to byť prechodná reakcia na zmenu, rastové spomalenie alebo vývojová etapa, keď dieťa testuje hranice. Takéto výkyvy sú bežné, ak:
- Dieťa odmieta nové potraviny, ale je známe jedlá: Neochota ochutnať niečo nové je bežná, zvlášť medzi druhým a štvrtým rokom.
- Chuť k jedlu kolíše, niekedy je veľmi, inokedy takmer nič: Kolísanie príjmu je bežné. Deti majú schopnosť intuitívne regulovať, koľko energie potrebujú.
- Hmotnosť aj rast zodpovedajú veku: Ak dieťa rastie, priberá a jeho vývoj nie je nijako narušený, nie je nutné sa znepokojovať.
- Pri jedle nevzniká úzkosť alebo panika: Dieťa môže odmietnuť jedlo, ale stolovanie ako také nie je zaťažené napätím.
Naopak, spozornieť je potrebné, ak:
- Je extrémne obmedzený výber potravín (napr. len 2-3 konkrétne jedlá): Stravovanie sa obmedzuje na veľmi úzke spektrum jedál a dieťa opakovane odmieta čokoľvek mimo „svojho zoznamu“. Takéto správanie môže postupne zhoršovať výživový stav aj vzťah k jedlu všeobecne.
- Dochádza k strate váhy alebo spomaleniu rastu: Aj mierny pokles hmotnosti alebo stagnácia rastu môže signalizovať, že telo nedostáva dostatočnú výživu.
- Pri jedle vzniká silný odpor, úzkosť alebo panika.
Čo nerobiť: Chyby, ktoré prehlbujú problém s jedlom
V dobrej viere siahame niekedy po metódach, ktoré na prvý pohľad vyzerajú funkčne - ale v skutočnosti môžu problém prehlbovať. Mnohí rodičia sa trápia s nechutenstvom, a to hlavne vtedy, keď už trvá pridlho. Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
Vyhnite sa nasledujúcim praktikám:
- Tlak a nútenie do jedla: Vety typu „dokiaľ to nezješ, nikam nejdeš“ môžu viesť k psychickému napätiu a obrannej reakcii. Úzkostné dodržiavanie času na obed či večeru, nervozita, ak dieťa vymýšľa, trucuje, plače, sú kontraproduktívne.
- Úplatky sladkosťami: „Zjedz zeleninu, dostaneš čokoládu“ učí dieťa, že hlavné jedlo je nepríjemná povinnosť.
- Porovnávanie s ostatnými: Každé dieťa má svoje tempo a každé má inú potrebu jedenia a zje iné množstvo potravy.
- Nahrádzanie jedného jedla druhým: Určite sa neodporúča nahrádzať jedno jedlo druhým, dieťa by sa tak mohlo stať veľmi prieberčivým a naučiť sa jesť len zopár svojich obľúbených jedál.
- Podávanie sladkých nápojov či sladkostí medzi jedlami: To môže narušiť pocit hladu.
- Neustále chrumkanie rôznych malých jedál: Rožok, chrumky či piškóty môžu dieťa zasýtiť natoľko, že potom odmieta plnohodnotné jedlo.
- Odpútavanie pozornosti pri jedle televízorom či mobilom: Deti sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom.
- Behanie za dieťaťom s jedlom po celom byte alebo kŕmenie počas hry: To môže viesť k tomu, že si dieťa k stolu bude sadať s plačom a odpor k jedlu si vytvorí raz dva.
- Kritizovanie dieťaťa za nezjedenú porciu: Jedlo sa môže stať utrpením, ak rodičia potomka neustále kritizujú, že svoju porciu nezjedlo.
- Vymedzenie času s hodinami: U malého dieťaťa nemusí fungovať, ak mu na jedenie vymedzíme čas, napríklad päť-desať minút a postavíme pred neho hodiny: „Dojedz to, kým ručička príde sem…“ Dieťa sleduje pohyb ručičky a úplne zabúda jesť.
- Používanie zavádzania či manipulácie na to, aby sme dieťa prinútili jesť.
Efektívne stratégie a riešenia pre návrat chuti do jedla
Nechutenstvo je častý problém, ale máme pre vás dobrú správu - môžete ho hravo zvládnuť jednoduchými krokmi. Namiesto kontroly a tlaku je možné s dieťaťom pracovať inak - a často oveľa účinnejšie. Hoci sa to zdá ako nemožné, nechutenstvo u detí je vo veľkej väčšine prípadov iba prechodná fáza, ktorú spolu dokážete prekonať.
Vytvorenie pozitívneho prostredia a zdravých návykov
- Vyvážený jedálniček: Deti, ktoré jedia príliš veľa sladkostí a spracovaných potravín, môžu mať zníženú chuť na výživné jedlá. Rafinovaný cukor v sladkostiach totiž spôsobuje rýchle výkyvy hladiny energie a môže narušiť prirodzený pocit hladu. Dbajte tiež na to, aby deti mali dostatočný príjem zeleniny, bielkovín a zdravých tukov. Podávanie menších jedál v pravidelných intervaloch počas dňa pomáha udržiavať stabilný pocit hladu a môže podporiť prirodzenú chuť do jedla. Odporúča sa zostavovať jedálniček tak, aby sa v ňom nachádzali veku primerané potraviny, s dôrazom na ich menšiu kalorickú hodnotu; sýtejšie druhy nahrádzať menej výdatnými, dopĺňať viac tekutín. Stravovanie dieťaťa by malo byť rozdelené do obvyklých piatich jedál (raňajky, desiata, obed, olovrant, večera). Okrem toho je samozrejme možné pridať drobné maškrty, ktoré ale nezasýtia natoľko, že nasledujúce jedlo dieťa kvôli tomu nezvládne.
- Dostatok pohybu: Podľa odborníkov fyzická aktivita podporuje trávenie a prispieva k lepšej črevnej rovnováhe, čím pomáha udržiavať prirodzenú chuť do jedla. Deti by sa mali venovať aspoň 60 minút mierne až intenzívne náročnej pohybovej aktivity denne - ideálne formou hier, športu alebo prechádzok na čerstvom vzduchu. Pravidelný pohyb zvyšuje hladinu energie, zlepšuje náladu a podporuje prirodzený pocit hladu. Dôležité je obmedziť dlhé sedenie pri obrazovkách, ako sú televízor, tablet či mobil. Namiesto toho deti povzbuďte, aby sa hýbali. Deti spravidla milujú pohyb, či už ide o skákanie, tanec, beh, plávanie, jazdenie na odrážadle alebo kolobežke… pohyb je pre ne jednoducho prirodzený a na vás je, aby ste ho podporovali.
- Pravidelnosť a rutina: Jedzte vždy v rovnakom čase. Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami. Možno bol olovrant vášho dieťaťa veľmi skoro po výdatnom obede a drobec jednoducho nemá chuť. Dôležité je do stravovania zaviesť určitý systém, pravidelnosť, a to nielen kvôli výchovným momentom, ale prispieva to tiež k návykom zdravého stravovania.
- Rešpektovanie potrieb dieťaťa: Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla. Vlastné predstavy, skúsenosti a zvyklosti nemusia zodpovedať optimálnemu zloženiu a rozloženiu pre naše dieťa. Veľkosť porcií volíme spočiatku skusmo - radšej menšie, pridať môžeme podľa potrieb. Použite veľký tanier s menšou porciou jedla. Dieťa niekedy naozaj nemá hlad. Tlačiť na „dojedenie taniera“ môže spôsobiť, že sa prestane riadiť vlastnými pocitmi. Ponúkajte, ale nenúťte. Jedlo by malo byť k dispozícii, ale bez podmienky, že ho dieťa musí zjesť.
- Obmedzenie alternatív a manipulácie: Neponúkajte deťom v každej takejto situácii niečo iné, pretože tak stratia motiváciu jesť to, čo majú pred sebou a budú neustále vymýšľať. Ak iba vymýšľa, týmto správaním si vydobýja pozornosť alebo nejakú výhodu či odmenu, taktiež treba zachovať pokoj, ale nepristúpiť na „vydieranie“.
- Zapojenie dieťaťa do procesu: Pri nákupe dávajte do košíka veci, o ktorých viete, že ich vaše deti majú rady a to isté platí aj o varení. Samozrejme, nie každý deň môžu byť na raňajky presladené cereálie, ale neodopierajte deťom úplne to, čo im najviac chutí. Ak dieťa pomáha krájať, miešať alebo aspoň vyberať potraviny, získava k jedlu vzťah. Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla.
- Spoločné a príjemné stolovanie: Naučte deti stolovať. Podporujte u nich už od útleho veku zdravé stravovacie návyky a stolujte spolu ako rodina. Dovoľte deťom vybrať taniere, poháre a príbory a naučte ich pripraviť stôl. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich. Počas jedla sa rozprávajte a užívajte si tieto chvíle. Jedlo by nemalo byť sprevádzané zhon, obrazovkami alebo napätím. Vaše dieťa vás a vašu rodinu stále ešte kopíruje. Navyše malé deti si stále poriadne neuvedomujú pocit hladu, takže je pre nich spoločné a pravidelné zasadnutie k stolu jasným signálom, že je čas papať. Dohodnite sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudeme reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku.
- Vytváranie atraktívneho jedla: Využite fantáziu a jedlá pre dieťa zaujímavo aranžujte, často to robí priam divy. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky. Pripravovať jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby sme si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky/príbehy.
- Trpezlivosť a vytrvalosť: Buďte trpezliví. Batoľatá často potrebujú ochutnať novú potravinu aj viac než 10-krát, než si získajú ich dôveru. Nevzdávajte sa. Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov. Prvá negatívna reakcia by nemala znamenať, že nejaké jedlo mu už neponúknete nikdy viac. Skúšate nový pokrm a nemal úspech? O dva-tri týždne ho skúste ponúknuť znovu v trošku inej podobe.
- Pozornosť a komunikácia: U menších detí, ak odmietajú jesť, sa dá využiť odpútanie pozornosti od jedla, napríklad porozprávať aktuálne prispôsobenú krátku rozprávku, príbeh o deťoch, zvieratkách, zahrať scénky s obľúbenými postavičkami, kresliť obľúbené predmety. U starších môže zabrať rozhovor o potrebe správneho stravovania, vysvetlenie, čím je ktorá potravina dôležitá pre zdravý rast a rozvoj.
So smartfónom počkajte aspoň do 14 rokov, vraví Mojzeš
Podpora chuti do jedla: Špecifické doplnky a úpravy stravy
V obdobiach, keď dieťa nechce jesť - napríklad pri prerezávaní zúbkov, počas choroby alebo pri celkovej únave - môže byť ťažké dostať do neho klasické jedlo. Vtedy je možné siahnuť po špecifických riešeniach.
- Tekutá strava: Môžete mu ponúknuť výživnú tekutú alebo kašovitú stravu, ktorá je ľahšie stráviteľná. Môže to byť napríklad polievka, zeleninové pyré alebo ovocné smoothie. Takéto jedlo je šetrnejšie k podráždeným ďasnám či boľavému hrdlu a zároveň môžu zabezpečiť dostatočný prísun výživných látok.
- Multivitamínové sirupy (napr. Pediakid): Ak dieťa odmieta jedlo a nemôžete mu zabezpečiť dostatočný prísun potrebných živín len stravou, môžete zvážiť použitie výživových doplnkov, ako je napríklad multivitamínový sirup Pediakid. Môže pomôcť doplniť potrebné živiny, ale pamätajte, že strava je prvoradá a tento sirup má slúžiť len ako jej doplnok.
- Pivovarské kvasnice: Pivovarské kvasnice majú niekoľko účinkov na zdravie a sú prirodzeným zdrojom B vitamínov. Nedostatok vitamínu B1 však môže byť podľa vedcov spojený s vyšším rizikom nechutenstva, preto by ho deti mali prijímať v dostatočnom množstve. Pangamin je prirodzený zdroj vitamínov skupiny B. Je to jedinečný produkt pre náročných spotrebiteľov a pre všetkých, ktorí vyznávajú zdravý životný štýl. Vhodné pre vegánov a bez éčok.
- Zinok: Zinok je dôležitý minerál, ktorý prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a tiež k udržaniu zdravých kostí, pokožky a dobrého zraku. Ako uvádza štúdia, nízka hladina zinku u dojčiat a detí môže narušiť rast a viesť k strate chuti do jedla. Vegánsky výživový doplnok s obsahom zinku a vitamínu C pre imunitu Vášho dieťaťa je k dispozícii s lahodnou sladkou citrusovou príchuťou, ktorú si deti zamilujú. Odporúčaný vek: 1-13 rokov.
Ako dlho môže nechutenstvo trvať?
Nechutenstvo u detí môže trvať rôzne dlho, pričom závisí od príčiny. Ak je spôsobené chorobou, chuť do jedla sa zvyčajne vráti po zotavení dieťaťa, čo môže trvať niekoľko dní. V prípade, že je príčinou stres alebo iné psychické faktory - napríklad zmena prostredia alebo problémy v škole - môže to mať dlhodobejší vplyv na chuť do jedla. Takéto situácie môžu trvať dlhšie, pretože dieťa môže byť emocionálne alebo psychicky vyčerpané. Dajte vášmu dieťaťu čas a zároveň dbajte na kvalitne strávený spoločný čas. Snažte sa tak pochopiť, čo ho trápi.
Kedy navštíviť pediatra: Varovné signály, ktoré by nemali zostať bez povšimnutia
Ak dieťa prestane jesť a nechutenstvo trvá dlhšie ako pár dní, mali by ste spozornieť. V prípade, že sa objavia aj iné príznaky, ako horúčka, bolesť brucha, chudnutie alebo ak dieťa vyzerá bledé a unavené, mali by ste to riešiť čo najskôr a navštíviť pediatra. Lekár vám pomôže zistiť, čo je príčinou nechutenstva a poradí, ako postupovať. Ak vás odmietanie jedla dlhodobo trápi, dieťa nepriberá, je extrémne obmedzené alebo sa jedla bojí, neváhajte sa obrátiť na odborníka. Prvým krokom je obvykle pediater, ktorý posúdi vývoj dieťaťa a v prípade potreby odporučí návštevu nutričného terapeuta alebo detského psychológa. Vyhľadať pomoc neznamená zlyhanie - naopak.
MUDr. Monika Antošová vymenúva niekoľko situácií, ktoré by mali viesť k návšteve lekára, pretože môže ísť o nejaký zdravotný problém, napríklad celiakiu alebo intoleranciu zložky potravy. Spozornite, ak dieťa nerastie, je unavené a bledé. K vyhľadaniu pediatra by mala viesť aj zmenená farba či konzistencia stolice. Varovným znakom je aj vracanie, a to aj len občasné. Ak sa s nechutenstvom spájajú aj časté bolesti bruška, je to ďalší dôvod, prečo žiadať o pomoc. Rodičia si tiež môžu všimnúť, či dieťa nemá zdravotné problémy po jednej konkrétnej potravine. V tom prípade by mohlo ísť o alergiu.
Príznaky, ktoré by mali viesť k návšteve lekára:
- Dieťa nerastie
- Dieťa je unavené a bledé
- Zmenená farba alebo konzistencia stolice
- Vracanie (aj občasné)
- Časté bolesti bruška
- Zdravotné problémy po konzumácii konkrétnej potraviny
Monika Antošová upozorňuje, že „Iba u desiatich percent detí má nechutenstvo chorobný podklad. Nemýľme si nechutenstvo s prieberčivosťou. Ak dieťa normálne rastie, je spokojné, živé a šťastné, nie je unavené a nemá iné problémy, určite netrpí nedostatkom potravy. Za týmto nechutenstvom sa väčšinou skrýva chybný prístup rodičov.“
Riešenie špecifických „papkacích“ problémov podľa odborníkov
Nie každá mamina má šťastie na malého papkáča, ktorý už od úplného malinka sedí pekne pri jedení za stolom a ochotne zje každý náš zdravý výmysel. Väčšina rodičov nejaký problém súvisiaci so stravou rieši, či už je to prieberčivosť, odmietanie zeleniny alebo pitie sladených nápojov. RNDr. Barbara Sviežená, PhD., odborníčka na detské stravovanie, lektorka a nutričná poradkyňa, sa s nimi stretáva bežne vo svojej praxi. A náprava možno nebude až taká náročná, ako sme si mysleli.
1. Jedenie iba, keď pozerá do tabletu či na TV
Dnes sa stretávame veľmi často s javom, kedy deti pri prežúvaní jedla sústreďujú svoju pozornosť na sledovanie programu v televízii či na tablete/mobile. Takéto jedenie vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením. Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom.
Aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom popísaným vyššie, snažme sa:
- stravovať spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole,
- komunikovať s dieťaťom, namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovorme rozprávky vzájomne,
- pripravovať jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby sme si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky/príbehy,
- vysvetliť dieťaťu (ak je už väčšie), čo sa deje s jeho telom, keď nevníma čo je,
- dohodnúť sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudeme reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku.
2. Kojím a je veľmi málo
Dojčenie je proces ovplyvnený hormonálne (endokrinne) a neskôr autokrinne. Niečo ako slabé materské mlieko alebo nedostatok mlieka neexistuje. Množstvo a vypudzovanie mlieka je ovplyvnené vylučovaním hormónu prolaktínu z adenohypofýzy a oxytocínu z neurohypofýzy. Ak dieťa plače, málokedy to súvisí s nedostatkom mlieka, ale skôr so psychickým nastavením mamičky alebo s jej skladbou stravy.
3. Je veľmi prieberčivý a ohrnie nosom takmer nad každým zdravým jedlom
Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi - ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok). Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne.
Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo.
4. Nevydrží sedieť - pri jedení ho musím naháňať
Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí. Predstavte si, že v škôlke deti pekne sedia za stolíkmi a nikto ich nemusí naháňať, zaujímavé že? Dieťaťu vysvetlíme, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržiavajte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke - ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole.
5. Nechce jesť zeleninu
Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov.
6. Chce jesť aj po večeri a po umytí zubov
Opäť treba zvážiť, či v tomto prípade ide o skutočný hlad, alebo len chuť či istú formu manipulácie kvôli nedostatku pozornosti. Zamyslime sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúsme si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít.
Pokiaľ má dieťa dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že nám po večernom umytí zomrie hladom. Iné je to v období rastového skoku, v období dospievania, kedy je druhá večera na mieste, opäť však v správnom čase a s dostatočným odstupom pred spánkom.
7. Neustále má chuť na sladké
Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.
8. Starí rodičia ho kŕmia nezdravými vecami
Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci. Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí.
9. Zje toho veľmi veľa - mám pocit, že nevie, kedy dosť
Zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie koľko, čo a kedy jesť. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená, ak:
- bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka,
- sme v batolivom období dieťa nútili dojedať celé porcie,
- sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti,
- sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť,
- dieťa žije v stresujúcom prostredí,
- je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie.
Pokiaľ máme pocit, že dieťa je veľa, píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať koľko vlastne zjedlo. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje a dĺžku trvania takého obdobia.
10. Odmieta piť čistú vodu
Ponúkajme mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnime sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďme viac vodou, dávajme menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode.
Rada na záver od lekárky Moniky Antošovej: jedlo by sa nemalo stať ústrednou témou debát v rodine, niečo, čo sa neustále rieši a okolo čoho sú stále nejaké problémy. Dieťa môže v tejto situácii šikovne manévrovať a celú situáciu ešte len zhoršovať. Dôležité je do stravovania zaviesť určitý systém, pravidelnosť, a to nielen kvôli výchovným momentom, ale prispieva to tiež k návykom zdravého stravovania. Ako si možno všimnúť, názory a odporúčania čo, ako a kedy jesť sa menia aj podľa aktuálnych poznatkov. Takže v tejto oblasti odporúčame predovšetkým zachovať si kritickosť, sledovať nové informácie, ale riadiť sa aj vlastnými skúsenosťami, overenými postupmi.
tags: #preco #zrazu #dieta #nechce #jest