Uspávanie detí je pre mnohých rodič opakujúcou sa výzvou, na ktorú hľadajú odpoveď. Už je to zasa tu? Uspávate deti každý deň hodiny, ktoré by ste vedeli stráviť aj inak? Pre veľa mamičiek je to opakujúca sa otázka, na ktorú hľadajú odpoveď. Je to vôbec možné? Uspávate vaše dieťa v manželskej posteli a chcete sa už konečne vyspať aj vy? Ak má vaše dieťatko dva roky a viac, dokáže zaspať bez dojčenia či hojdania, no stále si vyžaduje vašu prítomnosť, tento článok je určený práve pre vás. Samostatné zaspávanie je totiž významným krokom v emocionálnom aj spánkovom vývine dieťaťa a môže výrazne zlepšiť kvalitu spánku celej rodiny.
Stať sa rodičom znamená obrovskú zmenu. Potreby dieťaťa sa stanú prioritou a obdobie po narodení prináša nielen radosť, ale aj únavu, nedostatok spánku a emocionálne výkyvy. Problémy so spánkom a zaspávaním sa častokrát zdajú nemožné vyriešiť, avšak s trpezlivosťou a správnymi metódami sa dá dieťa citlivo a s rešpektom naučiť zaspávať samé v postieľke bez stresu a bez nátlaku. Pretože mne sa podarilo obidve moje deti naučiť zaspávať samé, spísala som Vám pár tipov, ktoré mi pomohli. Tým sa nechcem nejak chváliť, aj my sme si prešli zlým obdobím, ale nakoniec sme vydržali a zvládli sme to. Dôležité je pamätať si, že každé dieťa je iné a vyžaduje individuálny prístup, no princípy sú často rovnaké.
Prečo Dieťa Nechce Spať Samé? Pochopenie Spánkových Asociácií a Strachov
Zaspávanie nie je vrodená schopnosť, ale zručnosť, ktorú sa dieťa postupne učí. Mnohé deti si vytvoria takzvané spánkové asociácie, teda podmienky, pri ktorých dokážu zaspať. Niekedy je totiž prítomnosť rodiča, a teda rodič ako taký, tiež spánkovou asociáciou. Či už ide o uspávanie na rukách, nosenie, hojdanie na fit lopte, dojčenie, alebo držanie za ruku, tieto asociácie sú úplne prirodzené a v prvých mesiacoch bábätko asistenciu pri zaspávaní potrebuje. Nestresujte sa preto tým, že mu pri zaspávaní pomáhate. Avšak, ak sa dieťa na tieto asociácie príliš naviaže, môže mať problém znovu zaspať pri každom prirodzenom nočnom precitnutí. Ak dieťatko zaspí v prítomnosti rodiča, môže sa v noci budiť a opätovne túto prítomnosť vyžadovať. To vedie k častému budeniu a únave celej rodiny. Samostatné zaspávanie neznamená zaspávať samo bez prítomnosti rodiča, ale nadobudnúť istotu, že zaspávanie zvládne aj bez neustáleho priameho kontaktu.
Problém, ktorý má veľa detí v čase, keď majú ísť do postele, je, že nechcú ostať samotné. Možno sa to stalo aj vám. V jednu noc vaše dieťa z nejakého dôvodu odmietlo spať samé (dôvodom mohol byť zlý sen, nepríjemná skúsenosť v škole alebo strašidelný príbeh, ktorý počulo od kamaráta). Po takejto noci však nasledovala ďalšia a ďalšia a vaše dieťa sa začalo báť spať samo. Pre dieťa je prirodzené, že ak sa cíti ohrozené, hľadá ochranu u rodičov. Repertoár detského strachu pritom zahŕňa najmä tmu, neidentifikovateľné nočné zvuky, zlých ľudí, únoscov, zlodejov, strašidlá, mátohy, búrky, hromy a pod. Akékoľvek rozumné zdôvodňovanie a bagatelizovanie detských obáv pritom neprináša žiadne ovocie. Prečo? Nuž, je to pomerne jednoduché. V minulosti nespočetné generácie detí naozaj spali so svojimi rodičmi (alebo v ich tesnej blízkosti). A tieto deti prežívali častejšie ako tie, ktoré boli ponechané samé na seba. V podstate ide o akýsi prirodzený pud.
Čudovali by ste sa, koľko detí vo veku 7, 9, či dokonca 12 rokov nedokáže spať samé vo svojej posteli po celú noc. Dôvody pritom môžu byť rôzne. Možno dieťa trpí separačnou úzkosťou, má sklon k veľkým obavám, strach z choroby, ťažko znáša zmeny, prípadne má diagnostikované ADHD alebo nejakú poruchu učenia. Nič z toho však neznamená, že problémy so spánkom sa nemôžu zlepšiť, kým sa nezlepšia ostatné problémy. Plač znamená jediné - potrebuje pomoc. Rodičia sa často dostanú do bludného kruhu, kedy musia dieťatku asistovať, aby zaspalo, zároveň to ale trvá veľmi dlho, lebo táto asistencia je pre dieťatko už príliš stimulujúca. Pridružený problém tohto javu je potom to, že ak sa dieťatko zo spánku zobudí, môže znovu potrebovať rodiča, aby ho uspal.
Kedy Začať a Ako Pripraviť Základ pre Samostatné Zaspávanie
Neexistuje univerzálny vek, ktorý by bol ideálny pre všetky deti. Dôležité je vnímať vývin dieťaťa, jeho potreby a aktuálnu rodinnú situáciu. Ak je vašim cieľom samostatné zaspávanie, je vhodné začať ho skúšať až okolo štvrtého mesiaca života. Už od narodenia je však vhodné ukladať bábätko do postieľky bdelé, ale unavené. Dieťa si tak začne spájať postieľku s miestom, kde zaspáva. Samozrejme, v tomto období nejde o striktne nastavené pravidlá, ale o jemné návyky. Základy však môžeme budovať už od prvých týždňov života, pričom veľkou pomôckou je pochopenie toho, koľko spánku dieťa v jednotlivých obdobiach skutočne potrebuje. Pedagogička vie, že deti sa učia pocitu bezpečia prostredníctvom pravidelnosti. Nikde nie je neskoro začať. Keď čítate tento článok, tak asi máte problém s uspávaním dieťatka, preto to neodkladajte. Čím staršie deti sú, tým môže byť učenie nových spánkových návykov ťažšie, ale nie nemožné.
Pochopenie Spánkových Fáz a Potrieb Dieťaťa
Pre správne určenie spánkového rytmu by ste mali dobre rozpoznať aj jednotlivé fázy spánku. Každý odborník na detské spánkové poradenstvo vám povie, že deťom sa spánkové fázy menia a vyvíjajú približne do tretieho roka života. Vďaka nim budete vedieť, kedy sa dieťa iba na chvíľku prebudí a vtedy ho nechajte tak, zbytočne k nemu neutekajte, ono za chvíľočku samo zaspí. Je to len malé prebratie uprostred spánku a vaše prihováranie ho môže budiť a zhoršovať mu spánok. Najhlbší nočný spánok má dieťa medzi druhou a treťou hodinou jeho spánku. Tesne predtým a v polovici tohto intervalu prichádza práve spomínané krátke bdenie, keď sa trebárs len otočí na druhý bok a spí ďalej. Vtedy ho teda nie je vhodné oslovovať a budiť. Zvyšok spánku už nie je natoľko hlboký a dieťa sa môže častejšie prebudiť najmä tesne potom, ako sa mu dosníva. Občas sa môže hlásiť plačom a vyžadovaním si pozornosti od rodičov. Pri zobudení zo spánku nechajte dieťatku čas, aby znovu zaspalo samé. Neutekajte hneď k postieľke uspať ho. Počkajte, či začne plakať, na mrnkanie nereagujte. Často si detičky pomrnkávaním pomáhajú pri zaspávaní a rodič ich len vyruší.
Dôležitosť Konzistentnosti a Jednotného Postupu
Keď sa už rozhodnete, že idete svoje dieťa naučiť zaspávať samé, tak potom už necúvajte. Pamätajte nato pri každom neúspechu a tešte sa na výhru. Jeden neúspech neznamená prehratú bitku. Naučiť dieťa zaspávať samé trvá niekedy aj týždne. Je to veľmi dôležité, aby ste oboznámili všetkých členov rodiny s tým, na čo sa chystáte. A všetci rodinní príslušníci musia dané pravidlá a režim dodržiavať. Nie sú žiadne výnimky. To ste už niekde počuli? Pri deťoch to platí dvojnásobne. Rovnako nemeňte spôsob uspávania, keď už sa rozhodnete naučiť dieťatko samostatne zaspávať. Radšej vynechajte denný spánok, ako sa vrátiť k starému spôsobu uspávania. Ak sa zabudnete vrátiť čo i len jediný raz, podporíte tým vaše dieťatko v tom, aby na vás zavolalo. Tajomstvo úspechu je úplne ľahké - treba dodržať len spánkový rituál.
Kedy Nezačínať
Pozor, nikdy ale nezačínajte, keď je dieťa choré alebo v nepohode, či už fyzickej alebo emocionálnej. V takýchto obdobiach potrebuje dieťa extra pocit bezpečia a pohodlia. Každá veľká zmena v živote dieťaťa so sebou nesie určité množstvo komplikácií a nezaobíde sa bez nejakého toho plaču a vašej trpezlivosti. Preto je dôležité vybrať si vhodné obdobie, keď je dieťa aj rodina v pohode.
Prechodový rituál pre otcov a synov "Z dieťaťa chlapcom" a "Z chlapca mladým mužom" Slovensko
Vytvorenie Predvídateľného Spánkového Rituálu a Optimálneho Prostredia
Deti milujú rituály, teda pravidelne sa opakujúce činnosti. Deti si ich dokonca vyžadujú a neraz nás na vynechanie aj upozornia. Potrebujú mať pravidelný režim, potrebujú mať pravidelne opakujúce sa činnosti. Spánkový rituál je váš pomocník. Opakujúca sa postupnosť činností pripravuje mozog dieťaťa na spánok a podporuje tvorbu melatonínu, hormónu spánku. Rituály sú kotviacim bodom, ktorý deťom prináša pocit istoty a bezpečia. Spánkový rituál by sa nemal prerušiť iba vo výnimočných situáciách.
Základné Komponenty Spánkového Rituálu
Spánkový rituál si môžete nastaviť tak, ako chcete, aby vyhovoval vašej rodine. Mal by byť pokojný, bez televízie a výrazných podnetov. Typický rituál môže zahŕňať:
- Kúpanie a hygiena: Vykúpať, namasírovať, čo môže pomôcť uvoľniť svaly a upokojiť dieťa.
- Jedlo a pitie: Napapať sa, dať si napiť. Dôležité je, aby bolo dieťa sýte, ale nie preplnené, aby mu trávenie nespôsobovalo nepohodlie.
- Čítanie, spievanie, rozhovor: Či už pôjde o čítanie knižky, spievanie uspávanky alebo pokojný rozhovor pri starších deťoch, tieto činnosti posilňujú vzťah a pomáhajú dieťaťu prejsť z aktívneho režimu do pokojného. Spoločné čítanie pred spaním je krásny rituál, ktorý posilňuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Príbehy pomáhajú dieťaťu upokojiť sa, spomaliť a pripraviť na spánok. Okrem toho rozvíjajú slovnú zásobu a fantáziu. Dôležité je vyberať príbehy s jednoduchým dejom, bez dramatických zvratov, aby dieťa nemalo pred spaním premýšľať, čo sa stane ďalej. Preferujte pokojné tempo, menej akcie, viac atmosféry a istotu šťastného záveru, pretože mozog dieťaťa si tesne pred spánkom ukladá poslednú emóciu. Príliš krátka rozprávka môže dieťa „naštartovať“ na ďalšiu, príliš dlhá ho vyčerpá, preto je dôležitá aj primeraná dĺžka.
- Maznanie a objatie: Pomaznať, dať objatie a pusu. Tieto prejavy náklonnosti dávajú dieťaťu pocit bezpečia a lásky.
- Spánkoví pomocníci: Obľúbená plyšová hračka alebo mojkačik.
Nastavenie Pravidelného Režimu Spánku
Deti potrebujú mať pravidelný režim. Ak chceme naučiť dieťatko samostatne zaspávať, musíme ho ukladať na spánok každý deň v približne rovnakom čase. Spanie na rovnakom mieste cez deň a aj v noci. Spanie v približne rovnaký čas, a to platí aj cez víkendy. Neexistujú žiadne výnimky. Denné spánky by mali byť predvídateľné a veku primerané. Do 7. - 9. mesiaca sú deti na troch denných spánkoch, do 15. - 18. mesiaca na dvoch a od 18. mesiaca na jednom spánku denne. Keď sa organizmus prispôsobí pravidelnému dennému režimu, bude spánok očakávať a aj zaspávanie sa tým zjednoduší.
Mali by ste však byť aj flexibilní. Išlo dnes výnimočne spať ešte o piatej poobede? Tak bude asi potrebné večerné rituály trochu posunúť. Netrvajte zbytočne na určitej hodine, keď je jasné, že dieťa ešte nie je unavené. Zároveň by ste ale mali rozlíšiť, kedy si dieťa vymýšľa, že nechce spať len kvôli hraniu. Situáciu skrátka vždy posúďte a rozhodnite. Potom si už na svojom rozhodnutí trvajte a buďte dôslední.
Optimálne Spánkové Prostredie
Dôležitú úlohu zohráva aj prostredie. Odporúčam rituál absolvovať v prítmí a v miestnosti, kde bude dieťatko spať. Dôležité je dostať ho z prostredia, ktoré je preň stimulujúce, do prostredia, ktoré je pokojné. Ak dieťatko spí vo svojej izbičke, odporúčam na začiatku spánkovej rutiny upratať hračky. Tlmené svetlo, ticho alebo jemné nočné osvetlenie pomáhajú dieťaťu naladiť sa na spánok. Ak chcete dieťaťu ponechať zasvietené svetlo, tak potom musí ísť len o malé, tlmené nočné svetielko, ktoré ho nebude rušiť v spánku. V miestnosti by mala byť správna teplota v izbe, vymenený vzduch za čerstvý. Ideálna teplota v izbe je spravidla medzi 18 až 20 stupňov Celzia, hoci niektorí rodičia môžu preferovať o niečo vyššiu, napríklad okolo 23 °C, v závislosti od individuálnych potrieb dieťaťa. Dôležitý je aj pohodlný matrac a mäkké pyžamko pre maximálny komfort.
Dostatok Aktivity Počas Dňa
Počas bdenia by mali mať detičky dostatok priestoru na hru a na to, aby sa unavili. Sledujte si znaky únavy, a keď budete vidieť, že vaše dieťatko začína byť unavené, začnite so spánkovým rituálom. Nenechávajte dieťatko bdieť dlhšie ako je jeho veku primerané, rovnako sa ho ale nesnažte na spánok uložiť príliš skoro. Unavené dieťa zaspáva ľahšie a jeho spánok je kvalitnejší.
Účinné Metódy Postupného Odsťahovania sa a Naučenia Samostatnosti
Existuje viacero prístupov, ako naučiť dieťa zaspávať samé. Pri týchto spôsoboch zaspávania je potrebné, aby vám vaše batoľa rozumelo a malo istý zmysel pre čas. Dôležité je aj to, aby ste boli trpezliví. Každé dieťatko sa však vie naučiť zaspávať samostatne. Nemusíte sa báť, že to vaše to nezvládne.
1. Metóda Postupného Znižovania Prítomnosti Rodiča (Metóda Kratších Intervalov)
Táto metóda je vhodná, ak si dieťatko vyžaduje vašu prítomnosť až kým nezaspí, aj keď už dokáže zaspať bez dojčenia či hojdania. Namiesto toho, aby ste nechali vaše dieťatko počas zaspávania samotné po dlhšiu časovú dobu, môžete využiť metódu, pri ktorej s ním ostanete v čoraz kratších intervaloch. Vysvetlím vám to na príklade. Vaše dieťatko má tri roky. Pri večernom zaspávaní si vyžaduje vašu prítomnosť a musíte pri ňom ostať až kým nezaspí. Prečítajte mu rozprávku, dajte mu napiť a ostaňte s ním približne dvadsať minút. Prvé dve noci ostaňte celých 20 minút. Namiesto toho, že potichu odídete a necháte vaše dieťatko zaspávať samé, mu po 15 minútach povedzte, že s ním ostanete ešte o päť minút dlhšie. Po týchto piatich minútach mu poprajte poslednýkrát dobrú noc a odíďte. Tretiu a štvrtú noc ostaňte pri vašom dieťatku počas zaspávania 15 minút. Nezabudnite mu po desiatich minútach povedať, že pri ňom ostanete ešte ďalších päť minút naviac. Nasledujúcu noc ostaňte desať minút a šiestu len päť minút. Zakaždým vášmu dieťatku povedzte, že s ním ostanete o päť minút dlhšie. Nehovorte mu, že o päť minút odídete. Môžete využiť aj časovač, na ktorom si päť minút odstopnete. Vďaka nemu neodídete hocikedy, ale vtedy, keď vám to oznámi.
2. Metóda „Ja sa vrátim“ s Rutinnými Činnosťami
Pri tejto metóde sa dieťatko potrebuje naučiť, že keď odídete, tak sa aj vrátite, čo je kľúčové predtým, než bude pripravené ostať úplne samé bez vašej prítomnosti. Čím bude staršie, tým začne lepšie rozumieť času a pojmu, že ak odídete, tak sa aj vrátite. Berte túto metódu ako vašu výhodu. Robte rôzne činnosti, niečo, čo je pre vás bežná každodenná rutina. Najprv choďte do vedľajšej izby po nejaký nápoj alebo po čokoľvek iné. Napríklad, povedzte vášmu dieťatku, „ups, ocko si zabudol okuliare, o chvíľočku sa vrátim.“ Ak vaše dieťatko nikdy nebolo zvyknuté ostať vo svojej izbe počas noci samé, odíďte spočiatku len na krátko, na menej ako dvadsať sekúnd. Neskôr začnite robiť činnosti, na ktoré potrebujete viac času - choďte niečo zobrať do inej časti domu, vyvešajte bielizeň, zapnite umývačku riadu, umyte kúpeľňu. Vaše dieťatko tak získa prax v tom, ako byť samé, a vy budete mať zároveň hotové domáce práce. Každá ďalšia činnosť nech vám postupne trvá dlhšie a dlhšie. Môžete začať s jednou činnosťou alebo ich robte niekoľko. Zakaždým, keď sa vrátite, pochváľte vaše dieťatko za to, že ostalo vo svojej izbe samé. Povedzte mu, aké je dobré a ako oceňujete, že ostalo vo svojej postieľke. Pri tejto stratégii je dôležité, aby ste sa vrátili, aj keď už zaspalo. Nezabudnite na to. Aj v tomto prípade si môžete nastaviť časovač. Nenechajte sa vyrušiť telefónom alebo televíziou.
3. Metóda „Ja sa vrátim“ s Opakovanými Kontrolami
Vaše dieťatko chce pri zaspávaní vašu pozornosť. Aby ju dosiahlo, bude väčšinu času plakať. Môžete to zmeniť, ak vyskúšate tretiu metódu „ja sa vrátim“. Keď bude vaše dieťatko vo svojej postieľke pokojné a pripravené vnímať vás, poprajte mu dobrú noc a povedzte mu, že sa do piatich minút vrátite. Ak je vo svojej postieľke poslušné, dajte mu na dobrú noc ďalšiu pusu. Odíďte z izby a do piatich minút sa opäť vráťte. Nezabudnite, dôležité je, aby ste sa vždy vrátili. Nezabudnúť je pri tomto spôsobe oveľa ťažšie, ako keď robíte nejaké rutinné činnosti. Aby to fungovalo, môžete si opäť nastaviť časovač. Keď uplynie nastavený čas, choďte vaše dieťatko skontrolovať. Dajte mu ďalšiu pusu na dobrú noc a pochváľte ho, aké je dobré. Niektoré deti si vyžadujú kratší interval ako päť minút, preto sa vráťte napríklad po dvoch alebo troch minútach. Stopky si môžete nastaviť aj na tridsať sekúnd, ak si myslíte, že vaše dieťatko zvládne len toľko. Niektorým deťom stačí povedať „ja sa vrátim“ len raz, a kým sa vrátite, už spinkajú. Naopak, niektoré vás potrebujú vidieť znova. Za jednu noc to môžete zopakovať aj dva-trikrát. Pripomínam, vždy sa musíte vrátiť. Ak sa vás na druhý deň ráno vaše dieťatko opýta, či ste sa vrátili, musíte mu povedať pravdu.
4. Metóda Postupného Odchodu (Stolička)
Táto metóda je postavená na dôvere a postupnom odpútavaní sa od priameho kontaktu. Pri tomto spôsobe sedí rodič na stoličke a v priebehu 9 dní sa každé tri dni na stoličke vzďaľuje. Najprv sedí tri dni pri posteli, následne je pri dverách a potom už za dverami. Tie môžu byť pootvorené alebo zatvorené, závisí to od dieťatka. Ak dieťa vybieha, rodič aplikuje tiché návraty na vracanie dieťatka do postele. Dieťa má pocit istoty, že rodič je nablízku, no zároveň sa učí zaspávať bez priameho kontaktu. Na začiatok môžete dieťa v novej postieľke alebo samé v izbe uspávať pri svetle, držať ho za ruku a čakať, až kým nezaspí. O pár dní môžete vypustiť napríklad to držanie za ruku, neskôr zase svetlo nahradiť len malou lampičkou či bludičkou a nakoniec nechať dieťa v izbe, aby skúsilo zaspať samé.
Kontrolovaný Plač: Opatrný Prístup
Mnohí rodičia majú obavy z metód založených na plači. Je dôležité zdôrazniť, že kontrolovaný plač nie je to isté ako nechať dieťa vyplakať sa bez reakcie. Moderné prístupy odporúčajú reagovať na dieťa, upokojiť ho hlasom alebo dotykom, no nevracať sa k pôvodnej spánkovej asociácii. Ak vám tento prístup nie je blízky, je úplne v poriadku zvoliť si inú cestu, pretože každé dieťa je individuálne a potrebuje prístup, ktorý je preň aj pre rodiča prijateľný.
Motivácia a Odmeny pre Staršie Deti
Staršie batoľatá veľmi dobre reagujú aj na odmenu. Preto môžu byť ďalším efektívnym nástrojom motivačné tabuľky so samolepkami. Použite túto metódu, ak majú vaše deti už aspoň tri roky - je potrebné, aby im pochopili. Najmä predškoláci zvyčajne urobia pre nálepky takmer všetko. Pravidlá získavania nálepiek (hviezdičiek, smajlíkov, včielok) na odmeňovaciu tabuľku nastavte tak, aby bolo vaše dieťatko pri ich získavaní vždy úspešné. Najprv začnite s malými dosiahnuteľnými cieľmi, napríklad spinkanie vo vlastnej postieľke celú noc. Nezačínajte s ťažšími cieľmi, ako je spanie počas noci bez toho, aby na vás dieťatko zavolalo. Nálepky môžete každý deň (alebo každý druhý) vymeniť za nejakú malú odmenu. Zamerajte sa na to, čo robíte radi spoločne ako rodina. Môže to byť výlet do knižnice alebo choďte na bicykle. Všetky tieto spôsoby je vhodné spojiť s odmenovým systémom za správanie a divadielkom.
Vaše dieťatko môže motivovať aj spánková víla. Víla prichádza a necháva darček pod vankúšikom, ak je dieťatko dobré, keď je čas ísť spať alebo počas noci. Chvála a povzbudenie dokážu zázraky. Z vlastnej skúsenosti viem, že samostatnosť dieťa dlhodobo posilní. Buduje jeho sebadôveru, vnútornú istotu a schopnosť zvládať nové situácie. A čo je najdôležitejšie - zdravé odlúčenie vzťah neoslabí.
Riešenie Špecifických Spánkových Výziev
Počas cesty k samostatnému zaspávaniu sa môžete stretnúť s rôznymi špecifickými výzvami. Dôležité je vedieť, ako na ne reagovať s trpezlivosťou a dôslednosťou.
Odnaučenie od Cumľa
Pravdepodobne sa vám do toho nebude chcieť. Viete, že je od neho závislý a že bez neho nezaspí. Vždy, keď ho niečo rozhodí, tak si pocumle a je to zase dobré. Vhodným argumentom, prečo sa s cumľom rozlúčiť, je fakt, že od určitého veku môže mať neblahý vplyv na vývoj chrupu. Ak dieťa cumle celé dni, tak sa mu môžu zuby začať deformovať a tiež sa tým brzdí rozvoj reči. Obvykle sa odporúča odvyknúť ratolesť od cumľa okolo druhého roku. Väčšina zubov sa už vykľula, teda to najhoršie máte za sebou a je už mentálne vyspelý natoľko, aby ste mu mohli vysvetliť, prečo sa cumľa musíte zbaviť. Pamätajte ale tiež, že s vyšším vekom rastie aj závislosť. Môže byť jednoduchšie vziať cumeľ ročnému dieťaťu, ktoré rýchlejšie zabudne a nemôže sa ho slovne dožadovať, ako to dvojročné.
Existuje pár trikov na ceste k vyhodeniu cumľa:
- Výmenou za darček: Túži vaše dievčatko po novej bábike? Má váš chlapček nejaké vysnívané autíčko? Kúpte mu ho výmenou za odovzdanie cumľa. Ten potom nadobro schovajte alebo vyhoďte.
- Odovzdanie čertovi: Blížia sa Vianoce? Ak viete, že vaše dieťa nebude mať zo stretnutia s čertom psychickú ujmu, skúste ich spolu s Mikulášom a anjelom pozvať a dieťa podnietiť na to, aby cumeľ čertovi odovzdalo.
- Znechutenie: Môžete ho potrieť horčicou alebo niečím, čo viete, že dieťa rozhodne nemá rado. Uvidíte, ako rýchlo ho túžba po cumli prejde.
- Poškodenie: Veľmi osvedčený spôsob zbavenia sa cumľa. Cumeľ poškoďte. Napríklad nastrihnutím. Ale tak, aby sa už nemohol používať. Dieťaťu môžete vysvetliť, že by mohlo mať „bobo“, ak by ho naďalej cumľalo.
- Cumľová víla: Ak je už vaše dieťa natoľko vyspelé, že pochopí príbeh, je preň táto metóda ako stvorená. Môžete si vymyslieť, že cumľová víla zbiera od veľkých detí cumle pre malé bábätká, ktoré žiadne nemajú. Ak jej svoje cumle odovzdá, ako poďakovanie necháva víla vysnívanú hračku.
- Strom cumľovník: Možno ho máte aj vo vašom parku. Ide o strom, na ktorý začali rodičia z okolia vešať na stuhu cumle detí, ktoré sa od nich odnaučili.
Ak má cumlík a budí sa na to, že mu vypadol a potrebuje, aby ste mu ho dali, naučte ho nájsť cumlík v postieľke (okolo 7. - 8. mesiaca). Nedávajte mu ho priamo do úst, ale položte ho vedľa jeho ručičky, aby si ho vzalo samo. Toto môžete trénovať aj počas dňa. Takto viete zmeniť spánkovú asociáciu, ktorá vyžaduje vašu asistenciu, na spánkovú asociáciu, kedy dieťatko nevyžaduje vašu pomoc.
Prechod od Dojčenia k Samostatnému Spánku
Dojčenie by malo byť pre oboch príjemným okamihom a malo by prispievať k správnemu vývoju dieťaťa, ale zároveň by nemalo byť mamičke na ťarchu. Vaše dieťa oslávilo prvé narodeniny a vy stále neviete, kedy naposledy ste spali dlhšie, než tri hodiny v kuse? Cítite na sebe únavu, ktorá sa prejavuje na vašej nálade a zdraví? Dojčené bábätká sa častejšie budia nie ani tak kvôli hladu, ako kvôli potrebe pomaznať sa a vyhľadať prítomnosť matky. Možno, že ten malý nespavec nie je zase až taký hladný a po pár náročnejších nociach pochopí, že mliečko už nie je. Možno, že sa potom konečne obaja vyspíte. Snažte sa dieťa pri nočnom prebudení upokojiť inak než fľaškou s mliekom alebo čajom. Ak je všetko v poriadku, môže poslúžiť cumlík alebo pohladkanie. Pri asociáciách na prsník skúste každý deň prestať s tým, čo robíte, o trochu skôr, ako úplne zaspí. Môžete si tiež na aktuálnu asociáciu pri zaspávaní naviazať inú, ktorú budete potom používať na zaspávanie namiesto pôvodnej. Túto naviazanú asociáciu viete potom tiež pomaly a jemne vypúšťať. Postupne takto viete naučiť dieťatko zaspávať samostatne.
Spoločný Spánok (Co-sleeping) a Presun do Vlastnej Izby
Mnohé rodiny začínajú so spoločným spánkom (tzv. co-sleeping). Ak ste teda v prvom roku svoju dcérku alebo synčeka aktívne uspávali, pretože by inak nezaspal, nevešajte hlavu, každé dieťa môže dobre spať a na naučenie nikdy nie je neskoro. Obvykle spolu v jednej miestnosti spávajú rodičia s dieťaťom v prvom polroku života. Dôvodom je dôležitosť fyzickej blízkosti matky a tiež praktická stránka - kvôli častému dojčeniu budete rada, že máte bábätko pri posteli. Po šiestich mesiacoch je to už na vás. Skúsenosti rodičov ale potvrdzujú, že čím neskôr sa dieťa zo spálne sťahuje, tým horšie to potom znáša. Na niektoré deti ale pôsobí presun pozitívne v tom, že ich prítomnosť rodičov nenúti na prebudenie sa a sťahovanie sa do ich postele. Skrátka tým pochopia, kde je ich miesto na spánok.
Ak sa rozhodnete pre zmenu, vyhnite sa náhlym a radikálnym krokom. Ak je dieťa už väčšie (má napríklad rok), môže byť takáto zmena preň naozaj stresujúca. S postieľkou (alebo dokonca inou izbou) ho zoznamujte postupne. Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá. Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety. Ak sa vám už prvý deň podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté. Večer ho tam uspíte štandardným spôsobom, aký máte doma zaužívaný. Najdôležitejší bod však je, že vždy, keď sa v noci zobudí, musíte prísť za ním. Dieťa musí mať istotu, že je v bezpečí, a že aj keď s ním nie ste v izbe a v posteli po zobudení, na zavolanie prídete. Len tak bude mať dôveru aj v spánok bez vás.
Riešenie Problému s Dennými Spánkami
Medzi prvým a druhým rokom života sa deťom postupne zmenšuje počet spánkov, ktoré majú počas dňa. Z troch sa stanú dva, z dvoch už len jeden obedný a v mnohých prípadoch sa môže stať, že dieťa odmietne spať cez deň úplne. V takom prípade však môže byť problém s ním celý deň vydržať a večer už bude také unavené a nervózne, že budete mať problém ho uspať. Denné spánky by mali byť predvídateľné a veku primerané. Ako teda docieliť, aby si dieťa aspoň na pol hodinku zdriemlo aj cez obed? Môže sa vám to podariť, ak mu vytvoríte režim a počas doobedia ho unavíte. Môžete vstávať napríklad o siedmej a každé doobedie ísť aspoň na 2 hodiny von, nech sa dieťa poriadne unaví. V takom prípade ho po výdatnom obede oveľa ľahšie uspíte. Ak však nechcete, aby potom dieťa bolo hore až do polnoci, snažte sa poobedný spánok skrátiť na minimum, pokojne len na 20 minút. Ak by prespalo 2 - 3 hodiny, večer máte o zábavu postarané.
Boj proti Ranostajom
Jedným z najčastejších problémov u detí je to, že vstávajú veľmi skoro. Opäť sa však treba zamyslieť predovšetkým nad vlastnými krokmi. Buď budete mať od detí pokoj skôr večer, alebo si dlhšie pospíte ráno. Dieťa od pol roka spí aspoň 11 hodín počas noci. Vypočítajte si teda, kedy chcete vstávať a tak ho dávajte aj do postele. Ak si ľahne o siedmej, nečakajte, že bude hore až pred ôsmou. Rovnako zmeňte systém jeho kŕmenia. Najmä väčším deťom nedávajte jesť už o šiestej, inak sa automaticky zobudia na pocit hladu. Taktiež dávajte pozor na skorý denný spánok, kvôli ktorému sa automaticky budia skôr. Začnite teda so zmenou a nezabudnite, že prechod na nový systém bude trvať minimálne dva týždne.
Pomocníci a Podpora pri Zaspávaní
Na ceste k samostatnému zaspávaniu môžete využiť rôzne pomôcky a stratégie, ktoré dieťaťu dodajú pocit bezpečia a uľahčia proces zaspávania.
Hojdačky a Výhody Pohybu
Pohyb pri uspávaní je veľmi užitočným a účinným nástrojom na upokojenie bábätiek a navyše pomáha aj vtedy, keď nič iné nefunguje. Ak sa nechcete vzdať uspávania detí hojdaním, veď veľa detí hojdanie nemiluje náhodou, predsa bábätko bolo v brušku matky, kde bolo celý čas v pohybe a teraz musí väčšinu dňa nehybne ležať. Kľudne môžete vyskúšať poobedný spánok realizovať v hojdačke. Mnohým mamičkám sa osvedčilo zaspanie v hojdačke. Pomocou pružiny, ktorú môžete použiť do 20 kg, môžu mať deti pocit, ako keď boli v brušku. Hojdačku používajú aj pre staršie deti, lebo je až do 100 kg. Alebo ju používajú vo výnimočných situáciách, ktoré nastávajú pri každom dieťati, napríklad pri chorobe, pri prerezávaní sa zúbkov. Moje deti, a to majú 9 a 6 rokov, používajú hojdačku na spanie, keď sú choré.
Spánkoví Pomocníci - Predmety a Hračky
V priebehu rokov sa vyvinulo množstvo pomôcok, ktoré môžu deťom pomôcť prekonať strach zo samoty a nájsť pokoj. Pri učení samostatného zaspávania môžu pomôcť aj vhodné pomôcky, ktoré dieťaťu dodajú pocit bezpečia a istoty.
- Uspávacie hračky: S jemnými melódiami, bielym šumom alebo zvukom tlkotu srdca dokážu upokojiť bábätká aj staršie deti. Biely šum maskuje bežné zvuky domácnosti a vytvára stabilné zvukové prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne.
- Mojkáčik alebo plyšák: Obľúbený plyšák alebo mäkká hračka fungujú ako takzvaný prechodový objekt. Dieťaťu pomáhajú zvládnuť odlúčenie od rodiča a dodávajú mu pocit istoty. Keď rodič odíde z izby, dieťa má pri sebe niečo známe a upokojujúce.
- Zavinovačky a hniezda: Pre novorodencov a menšie bábätká môžu byť veľkým pomocníkom zavinovačky alebo hniezda, ktoré dieťaťu pripomínajú stiesnený priestor maternice a dodávajú mu pocit istoty. Už od narodenia je vhodné ukladať bábätko do postieľky bdelé, ale unavené. Dieťa si tak začne spájať postieľku s miestom, kde zaspáva.
Časovač ako Dôveryhodný Partner
Časovač je nenahraditeľný nástroj pri metódach postupného odsťahovania. Môžete využiť aj časovač, na ktorom si päť minút odstopnete. Vďaka nemu neodídete hocikedy, ale vtedy, keď vám to oznámi. Aj v tomto prípade si môžete nastaviť časovač. Nenechajte sa vyrušiť telefónom alebo televíziou. Ak sa zabudnete vrátiť čo i len jediný raz, podporíte tým vaše dieťatko v tom, aby na vás zavolalo. Dôsledné dodržiavanie časov návratu buduje dôveru dieťaťa, že sa na vás môže spoľahnúť.
Oporná Prítomnosť Rodiča a Hranice
Nezostávajte v izbe, kým dieťa nezaspí. Dieťa by sa malo naučiť zaspávať samé a nespoliehať sa na rodičov. Ak je to potrebné, dohodnite sa s ním, že ho budete chodiť kontrolovať každých 10 minút, až dokým nezaspí, ale nezostanete pri ňom viac ako 2 minúty. Mimo tohto času vás však nebude volať, respektíve vy nebudete chodiť na jeho zavolanie. Nezabúdajte, že máte byť pre dieťa oporou, ale súčasne mu máte umožniť, aby si vyvinulo schopnosť postaviť sa svojim obavám zoči-voči a zvládnuť svoj strach.
Kedy Hľadať Profesionálnu Pomoc
Samostatné zaspávanie nemusí byť vašim cieľom. Je úplne v poriadku, ak vášmu dieťatku chcete asistovať pri zaspávaní. Ak vám niečo funguje, bola by škoda to meniť. Ak by ste ale chceli osamostatniť dieťatko pri zaspávaní, pretože vnímate, že vaša asistencia nefunguje, naučiť dieťatko samostatne zaspávať sa častokrát zdá nemožné. V takýchto situáciách, keď sa vám nedarí nastaviť spánok vášho dieťatka, môžete využiť jeden z balíčkov spánkového poradenstva. Niekedy je dôvod problémového zaspávania skrytý a odhalí ho až komplexná analýza spánku v rámci spánkového poradenstva.
Dvojica autorov Anette Kast-Zahn a Hartmut Morgenroth pripravili knihu Každé dieťa môže dobre spať, v ktorej ponúkajú návod na to, ako si s týmto problémom poradiť u potomkov každého veku. Z ich dlhodobého pozorovania zvyklostí iných detí v detskej poradni, s ktorými podrobne zaznamenávali ich spánkový režim a zvyklosti, potom vypracovali metódu, ktorá bola pre maličkých prijateľná, zbytočne ich nestresovala a bezproblémovo ich potom naučila správnejší spánkový režim.
Dôležité je tiež rozlíšiť medzi poruchou a zlým návykom. Aby ste dokázali rozlíšiť medzi týmito dvoma dôležitými faktami, mali by ste si začať viesť denníček o tom, ako vaše dieťa spí. Ten potom porovnajte s priemernými hodnotami iných detí v danom veku. Pokiaľ by bol rozdiel výrazne nižší a dialo by sa tak pravidelne, pričom by to bolo navyše ešte sprevádzané i častou nervozitou, slabším priberaním a inými negatívnymi príznakmi, s veľkou pravdepodobnosťou ide o poruchu spánku, ktorú už musí riešiť lekár. Ak je rozdiel do hodiny od priemeru, ide len o momentálny výpadok, ktorý sa dá jednoducho napraviť a vo veľkej miere si tento biorytmus upraví neskôr dieťa samo. Dobre viem, že každé dieťa je iné. Sama som to zistila pri mojich dvoch deťoch. Majte trpezlivosť, veď spánok detí je veľká veda. Nedávajte si zbytočné predsavzatia, nechajte čas plynúť. Možno vás prekvapí, ako sa jednotlivé situácie samé jedného dňa vyriešia.
tags: #ako #naucit #dieta #same #zaspat