Tehotenstvo je čas plný zmien, očakávania aj otázok, ktoré sa týkajú vývoja nového života. Medzi najdôležitejšie míľniky v prvom roku života dieťaťa patria aj okamihy, keď sa bábätko začne samo otáčať. Je to totiž nielen prejav jeho rastúcej sily a koordinácie, ale aj predzvesť ďalších zručností, ako je plazenie či sedenie. Hoci sa môže zdať, že sa všetky bábätká vyvíjajú podobne, v skutočnosti má každé dieťa svoje vlastné tempo. Rovnako tak rodičia si často pamätajú každý pokrok svojho dieťaťa, od prvého úsmevu, cez prvý zvuk až po prvý krok. Fascinujúci proces vývoja bábätka začína už v maternici, kde sa z bezmocného novorodenca stáva zvedavé batoľa. Otáčanie je jedným z prvých krokov k tomuto cieľu - a hoci sa môže zdať drobné, je to obrovský pokrok na ceste k samostatnosti. Dôvera v prirodzený vývoj, podpora pohybu a pozorovanie vlastného dieťaťa môžu rodičom pomôcť pochopiť, čo práve ich bábätko potrebuje.
Vývoj pohybových zručností po narodení: Otáčanie bábätka v prvých mesiacoch
Jedným z prvých pohybových míľnikov býva u väčšiny bábätiek otáčanie z bruška na chrbát. K tomu dochádza zvyčajne medzi tretím a piatym mesiacom života. Nie je výnimkou, že niektoré bábätká sa po prvýkrát prevrátia „omylom“, napríklad pri pokuse otočiť hlavičku za zvukom alebo hračkou. Taký moment, keď rodič nájde dieťa ležiace úplne inak, často prichádza nečakane - a s úžasom aj radosťou. Rodičia by mali mať na pamäti, že dostatok času stráveného na brušku počas dňa - tzv. „tummy time“ - je pre posilňovanie krčných a chrbtových svalov a pre celkový motorický vývoj bábätka kľúčový.
Naopak otáčanie zo chrbta na bruško je náročnejší pohyb, ktorý obvykle prichádza o niečo neskôr - medzi piatym a siedmym mesiacom. Vyžaduje väčšiu silu v brušných svaloch a lepšiu koordináciu celého tela. Rodičia môžu dieťa motivovať hračkami alebo vlastnou prítomnosťou - napríklad si ľahnúť vedľa neho a podporovať ho hlasom. Je dôležité, aby bolo prostredie bezpečné a dieťa malo dostatok priestoru na pohyb. Príliš častý pobyt v lehátkach, hojdačkách alebo detských nosičoch môže obmedziť prirodzený pohyb dieťaťa. Ďalším dôležitým prvkom je pravidelná stimulácia - ponúkanie hračiek, zvukov alebo zmena polohy môže dieťa motivovať k pohybu.
Je bežné, že niektoré deti sa začnú otáčať skôr, iné neskôr. Nie je potrebné sa hneď znepokojovať, ak sa dieťa v šiestich mesiacoch ešte neotáča zo chrbta na bruško - dôležité je sledovať celkový vývoj. Ak má bábätko dostatočnú silu v končatinách, reaguje na podnety, zdvíha hlavičku a je aktívne pri hre na brušku, nemusí ísť o problém. Dobrým príkladom môže byť malý Matej, ktorý v piatich mesiacoch stále ležal prevažne na chrbte a ani sa nesnažil prevrátiť. Rodičia už boli ľahko nervózni, ale po odporúčaní od pediatričky začali s každodenným „tummy time“ a počas dvoch týždňov sa Matej prvýkrát prevrátil. Z hľadiska dlhodobého vývoja je fascinujúce, ako súvisia tieto rané pohyby s budúcimi zručnosťami. Otáčanie je základom pre lezenie, sedenie aj chôdzu. Každý z týchto krokov predpokladá, že dieťa má možnosť voľne sa pohybovať, objavovať a byť motivované. Jedna z najznámejších detských lekárok, dr. Emmi Piklerová, zdôrazňovala: „Rozvoj dieťaťa nie je závod.“ A možno je to práve jeden z tých okamihov, ktoré sa zapíšu do pamäti navždy.
Otočenie bábätka v maternici: Kľúčová poloha pre pôrod
Keď sa hovorí o tom, kedy sa bábätko otáča, často sa tým myslí aj chvíľa, kedy sa otočí hlavou dolu v maternici. Táto poloha, odborne nazývaná hlavičkou dolu (cefálna poloha), je najčastejšia a najvhodnejšia pre prirodzený pôrod. Väčšina bábätiek sa do správnej polohy hlavičkou dolu postupne dostáva od 28. týždňa tehotenstva. Obvykle k tomuto otočeniu dochádza okolo 32. až 36. týždňa. V tomto období majú bábätká ešte dostatok priestoru na pohyb a zmenu polohy. Niektoré bábätká sú v tejto polohe už skôr - okolo 28. týždňa, hlavne u žien, ktoré rodia prvýkrát. Tento proces je veľmi individuálny a ovplyvňuje ho viacero faktorov - napríklad množstvo plodovej vody, pohyblivosť bábätka, tvar maternice aj stav brušnej steny.
Väčšina bábätiek sa začne postupne otáčať hlavou dolu v treťom trimestri tehotenstva, najčastejšie medzi 28. a 36. týždňom. V tejto fáze tehotenstva má bábätko už dostatočnú veľkosť a váhu, aby sa otočilo do stabilnej pozície. Hoci maternica je stále priestranná, dieťa už má menej miesta na voľné pohyby, preto sa usadzuje do pozície, ktorá je preňho najpohodlnejšia - a zároveň najbezpečnejšia pre príchod na svet. Poloha hlavou dolu, známa aj ako poloha pozdĺžna hlavičkou, je považovaná za najprirodzenejšiu, pretože hlavička je najťažšou a najväčšou časťou telíčka bábätka. Táto poloha umožňuje bábätku postupne zostupovať pôrodnými cestami a prirodzene ich pripravovať na pôrod. Zároveň ide o polohu, pri ktorej má bábätko počas pôrodu lepšie podmienky na prispôsobenie sa tlaku a pohybu. Väčšina detí (asi 90-95 %) sa do 36. týždňa tehotenstva otočí hlavičkou nadol a väčšinou v tejto polohe aj zostane. Niektoré bábätká sa otočia skôr, iné si dajú načas a zvolia si finálnu polohu až tesne pred pôrodom. Aj neskoršie otočenie je možné a pomerne časté, preto nie je dôvod na paniku, ak bábätko ešte v určitom týždni nie je v ideálnej polohe. S pribúdajúcimi týždňami sa však priestor v maternici prirodzene zmenšuje a po približne 36. až 37. týždni už má bábätko menej možností na výraznejšie pohyby. Po 36. týždni už väčšinou vzhľadom k veľkosti bábätka nenastanú zmeny jeho polohy.
Keď sa bábätko neotočí hlavičkou dole: Panvové koncom postavenie
V niektorých prípadoch sa bábätko neotočí a zostane v tzv. koncom panvovom postavení (zadočkom dolu). Poloha bábätka v maternici je kľúčová pre priebeh pôrodu. Optimálna poloha je hlavičkou dolu, ale čo robiť, ak sa dieťa neotočí? Približne u štyroch percent všetkých tehotných žien sa dieťatko neotočí na konci gravidity hlavičkou dolu, ale zostáva v polohe zadočkom, prípadne ešte aj nožičkami dolu. Zhruba 5% tehotenstiev sa stane, že plod sa neotočí vôbec a ostane dole zadočkom, tzv. koncom panvovým. Asi 5-6 % detí je vo 36. týždni v nehlavičkovej polohe (zadočkom nadol, priečne alebo šikmo). Aj u týchto detí je však pomerne vysoká šanca, že sa ešte spontánne otočia hlavičkou nadol - v konkrétnej štúdii sa to stalo až u 75 % prípadov.
Príčiny, prečo sa dieťa neotočí
Mnohé mamičky sa pýtajú, prečo sa dieťa v brušku automaticky neotočí do polohy hlavičkou dolu. Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu ovplyvniť polohu bábätka:
- Nedostatok miesta: Ak je v maternici málo miesta, napríklad pri tehotenstve s dvojičkami, dieťa sa nemusí mať možnosť otočiť.
- Krátka pupočná šnúra: Krátka pupočná šnúra môže obmedziť pohyb dieťaťa a zabrániť mu v otočení.
- Poloha placenty: Ak je placenta umiestnená v dolnej časti maternice, môže brániť dieťaťu v otočení.
- Fyziologické vady: V niektorých prípadoch môžu existovať fyziologické vady u matky alebo dieťaťa, ktoré bránia otočeniu.
- Torticollis: Nesprávna poloha v brušku, alebo náročný pôrod, pri ktorom lekári použijú kliešte, alebo iné nástroje na vytiahnutie bábätka z pôrodných ciest, môžu viesť k diagnóze Torticollis (stuhnutá šija).
- Neidentifikovateľné príčiny: Niekedy sa príčina, prečo sa dieťa neotočí, nedá presne určiť.
Ak ste ešte len niekde v polovici tehotenstva a vaše dieťatko je dolu zadočkom, nemusíte sa strachovať. Stále má totiž kopec času na pretočenie. To môže vo výnimočných a zriedkavých prípadoch nastať i pár dní pred pôrodom. Väčšinou sa však plod otočí zhruba okolo 30. týždňa. Bábätká, ktorým sa otočiť nechce a zostávajú až do pôrodu v polohe zadočkom nadol, predstavujú zhruba okolo 4 % prípadov.
Ako zistiť polohu bábätka?
Polohu bábätka v brušku sledujú lekári počas pravidelných prehliadok a ultrazvukových vyšetrení. Vďaka nim vedia priebežne sledovať polohu plodu, či je pozdĺžna alebo priečna. Polohu dieťaťa môže preukázať aj vaginálne vyšetrenie gynekológom. Mamičky môžu tiež sledovať polohu bábätka doma.
- Sledujte pohyby bábätka: Ak cítite kopanie pod rebrami, je pravdepodobné, že bábätko má hlavičku dole. Ak cítite pohyby v dolnej časti bruška, môže byť otočené panvou dolu.
- Belly mapping: Počas ultrazvuku alebo po ňom si môžete označiť polohu hlavičky bábätka fixkou (samozrejme, netoxickou) priamo na bruško. Pre lepšiu vizualizáciu môžete vziať bábiku a otáčať ju, kým nebude kopírovať polohu bábätka v brušku. Ide o tzv. belly mapping, ktorým si mamičky zakresľujú polohu dieťatka a vedia sledovať jeho pohyby.
Možnosti riešenia, ak sa bábätko neotočí
Ak bábätko zostane v polohe koncom panvovým aj ku koncu tehotenstva, neznamená to automaticky komplikovaný alebo „zlý“ scenár. Poloha koncom panvovým je jednou z prirodzených polôh bábätka v maternici a medicína dnes ponúka viacero možností, ako takúto situáciu riešiť. Dôvera v telo a vlastné tempo bábätka je na konci tehotenstva prirodzené cítiť neistotu a potrebu mať veci „správne“. No práve v tomto období je dôležité vrátiť sa k dôvere - k vlastnému telu aj k bábätku. Telo ženy je pripravené reagovať na rôzne situácie a moderná medicína ponúka bezpečné riešenia pre rôzne scenáre pôrodu.
1. Prirodzené metódy a cvičenia na podporu otočenia bábätka
Mnohé budúce mamy hľadajú spôsoby, ako bábätku jemne pomôcť, no zároveň nechcú riskovať ani na seba vytvárať zbytočný tlak. Existujú prirodzené a bezpečné tipy, ktoré môžu bábätku pomôcť nájsť si v brušku viac priestoru a pohodlia. Nejde o nútenie ani zásahy, ale o vytváranie podmienok, v ktorých sa dieťatko môže otočiť vlastným tempom. Pokiaľ je aj váš drobček krátko pred pôrodom v brušku otočený nožičkami nadol, iste vás napadne, či existuje nejaký spôsob, ako ho primäť obrátiť sa. Dôležité je, aby bol zadoček vyššie ako hlava - v tejto polohe sa údajne bábätkám nie veľmi páči a reagujú na to často pretočením.
Cviky a polohy:
- Poloha mosta: Ľahnite si na chrbát a panvu si podložte tak, aby bola pohodlne vyššie než hlava, napríklad pomocou pevnejšieho vankúša alebo zrolovanej deky. V tejto polohe zostaňte približne 5 až 10 minút, maximálne však 15 minút, a počas celého času pokojne dýchajte. Ak pocítite závrat alebo nepohodlie, polohu ukončite.
- Drepy: Postavte sa s nohami rozkročenými o niečo viac než je šírka ramien, chodidlá smerujte mierne von a pomaly klesnite do hlbšieho drepu. V drepe chvíľu zotrvajte, dýchajte pokojne a vnímajte uvoľnenie v oblasti panvy.
- Dvíhanie panvy: Ľahnite si na chrbát s pokrčenými nohami a chodidlami položenými na podložke. Pomaly zdvihnite panvu smerom nahor, chvíľu v polohe zotrvajte a potom ju rovnako pomaly spustite späť. Dvíhanie panvy môže znamenať aj ľahnúť si na chrbát, panvu nadvihnúť tak, aby bola vyššie ako hlava približne o 30 centimetrov. Zotrvajte v tejto polohe čo najdlhšie, optimálne 5 minút. Opakujte tento cvik dvakrát denne.
- Poloha na všetkých štyroch: Začnite v kľaku s mierne roztiahnutými kolenami a oporou o dlane. Po chvíli uvoľnenia sa môžete pomaly spustiť hrudníkom nižšie a oprieť sa o predlaktia, ak vám to je príjemné. Východiskovou pozíciou pre tento cvik je kľak s mierne roztiahnutými nohami a s oporou o dlane. V ňom sa uvoľníme a potom sa spustíme hrudníkom na zem, oprieme sa o predlaktia. Podľa chuti tak zotrváme. Cvičíme trikrát denne. Dajte sa na štyri, zhlboka dýchajte a predstavujte si, že sa vaše dieťatko otáča.
- Plávanie: Voda nadľahčuje váhu bruška, znižuje tlak na panvu a umožňuje telu pohybovať sa bez námahy. Práve tento pocit ľahkosti môže bábätku vytvoriť priaznivejšie podmienky na zmenu polohy. Obzvlášť efektívnymi štýlmi sú kraul a prsia. Ak chodíte počas tehotenstva plávať, môžete vyskúšať vo vode i stojky. Ak pri cvičení cítite, že sa dieťa otočilo, urobte drep so široko rozkročenými nohami, aby hlavička dieťatka zostúpila čo najnižšie a zafixovala sa v panve.
- Indický most: Ľahnite si na chrbát, pokrčte nohy v kolenách a zdvihnite panvu hore. Cvičte ho niekoľkokrát týždenne, ale vždy v prítomnosti inej osoby pre prípad, že by vám prišlo nevoľno. Ďalším variantom je indický most, kedy v ľahu na chrbte s mierne roztiahnutými nohami zdvíhame panvu. Nie násilím a nie nijak extrémne. Ak je to pre nás ťažké, tak si panvu len vypodložíme vankúšom a zhlboka dýchame do brucha.
- Otvorená koleno-prsná poloha: Kľaknite si na mierne rozkročené kolená a položte tvár a hrudník na zem.
- Bayerov pasívny most: Pri tomto cviku si ľahneme na chrbát a podložíme ho v bedrovej oblasti tak, aby bola panva asi 30 cm nad zemou. Pod hlavu si dáme vankúš, aby sa nám ležalo v prehnutí do mosta pohodlne. V moste vydržíme tak 5 až 10 minút. Potom sa pretočíme do kľaku a oprieme sa o dlane. Cvičíme ráno a večer.
- Dolu brehom: Použite širokú drevenú dosku (napr. žehliacu dosku). Oprite ju šikmo o gauč. Pod hlavu a krk si dajte vankúše pre pohodlie, tak aby hlava nebola zalomená a vy ste mali voľné krčné cievy. Technika sa používa 1 - 3 krát denne po dobu 20 min, vždy po „Opačnej pozícii“.
- Alternatíva k pozícii „Dolu brehom“: Posteľ alebo o gauč. okraji (podopretú vankúšom) s nohami hore.
- Mačací chrbát: Jedným z nich je takzvaný mačací chrbát, ktorý asi pozná každá žienka.
Tehotenská joga pre optimálnu polohu plodu/Ako otočiť dieťa v polohe dozadu, priečne alebo panvovým smerom
Ďalšie metódy:
- Rebozo: Ide o prácu s dlhým šálom, pomocou ktorého sa jemným pohybom uvoľňuje panva a oblasť bruška. Táto technika by mala byť vždy vykonávaná skúsenou dulou alebo pôrodnou asistentkou, ktorá má s rebozom odborné skúsenosti.
- Akupunktúra a akupresúra: Pracujú s konkrétnymi bodmi na tele, najčastejšie v oblasti nôh, ktoré majú súvis s panvou a maternicou. Cieľom je podporiť prirodzený pohyb bábätka a celkové uvoľnenie tela. Pre otočenie plodu do správnej polohy sa odporúča každý deň aktivovať body B67 a LIV3. V tomto prípade ale určite vyhľadajte odborníka, ktorý vám ukáže, ako na to.
- Moxovanie: Je princíp nahrievania určitých bodov na malíčku nohy, pomocou moxi „palinovej cigary”. Používa sa 1-2 krát denne a najvyššia miera úspešnosti je medzi 34. - 36. týždňom tehotenstva. Aj tu sa najprv obráťte na odborníka, ktorý vám vysvetlí techniku a presne ukáže tie miesta, ktoré potrebujete aktivovať. Väčšinou vám tiež pomôže so zháňaním materiálu a vy už potom budete opäť môcť moxovať v pohodlí svojho domova. V tomto prípade je ale určite lepšie mať doma niekoho, kto vám bude pomáhať. Bod, ktorý je potrebné moxovať, sa totiž bohužiaľ nachádza pre tehotnú ženu v nie práve dobre prístupnej zóne.
- Trik s baterkou: Slabé svetlo z baterky prikladajte k dolnej časti bruška, smerom k panve. Predpokladom je, že dieťatko môže prirodzene reagovať a posunúť sa bližšie k svetlu. Niektorým mamičkám pomohlo aj to, ak si vreckovú baterku priložili na bruško a pohybovali s ňou nadol. Dieťatko sa svojou zvedavosťou môže vybrať za svetlom. Bábätko je údajne možné naviesť do správnej polohy pomocou svetla baterky priloženej na bruško. Pomaly svietidlom pohybujte smerom žiaduceho otočenie a dúfajte, že drobec dostane chuť svetlo nasledovať.
- Zvuky: Lákajte bábätko na príjemnú hudbu (odporúčajú radostnú klasicistickú hudbu od W. A. Mozarta). Položte slúchadla nad svojou lonovú kosť a uvidíte, či sa niečo bude diať. Druhý spôsob zasa pracuje naopak s nepríjemnými zvukmi, ktoré by mali bábätko motivovať k otočke a snahe nepríjemnému rámusu sa tak vyhnúť. V tomto prípade sa hudba (či nepríjemné zvuky) prikladá k miestu, kde sa nachádza hlavička dieťatka. Pokojný hlas mamy alebo partnera, prípadne tlmené zvuky, ktoré prichádzajú z dolnej časti bruška, môžu byť jemným podnetom, na ktorý niektoré bábätká reagujú.
- Rozprávanie sa s bábätkom: Skúste si nájsť pokojný moment, položiť si ruky na bruško a jemne bábätku vysvetliť, čo sa deje a prečo by mu poloha hlavou dolu mohla pomôcť. Tiež môžete využiť silu mysle. Predstavujte si, ako sa bábätko vo vašom brušku pretáča do správnej polohy. Rozprávajte sa s ním a vo svojich myšlienkach si ho zobrazujte v správnej pozícii. Dohovárajte mu, aké je dôležité aby sa otočilo hlavičkou nadol, nielen pre neho ale aj pre vás.
- Prechádzky a strečing: Prechádzky a strečing môžu uvoľniť väzy panvového dna a spojivové tkanivá, ktoré sú oporou pre maternicu a panvu. Uvoľnením týchto väzov sa urobí priestor pre rotáciu a zostúpenie bábätka.
Dôležité upozornenia:Pôrodné asistentky poznajú aj ďalšie rôzne spôsoby a cvičenia, ktoré by mohli pomôcť - vždy však musí byť bezpečnosť mamičky i dieťatka prvoradá. Navyše, bábätko môže mať na polohu koncom panvovým svoje dôvody a pretočenie do polohy hlavičkou nadol by mu mohlo ublížiť. Nech už sa rozhodnete pre akúkoľvek metódu, vždy sa vopred poraďte s vaším lekárom, alebo s gynekológom v nemocnici, kde budete rodiť.
2. Vonkajšie otočenie bábätka (External Cephalic Version - ECV)
Ak prirodzené metódy nezaberú, lekár môže navrhnúť pokus o vonkajšie otočenie bábätka (External Cephalic Version - ECV). Ak sa bábätko do 36. týždňa tehotenstva neotočí hlavičkou nadol, môže lekár zvážiť jeho obrat vonkajšími hmatmi. Ide o riadený a sledovaný zákrok, pri ktorom sa jemným tlakom cez brušnú stenu pokúša bábätko otočiť hlavou dolu. Zákrok vykonáva skúsený lekár v nemocničnom prostredí. Na niektorých pracoviskách je metódou voľby pokus o vonkajší obrat plodu. Je nutné splniť niekoľko podmienok.
Ak dieťatko nie je v správnom čase otočené dolu hlavičkou, môžu ho manuálne otáčať pomocou techniky, ktorá sa volá obrat vonkajšími hmatmi. Zákrok je možné urobiť po 38. týždni tehotenstva pri plnom vedomí mamičky, alebo pod jemnou dávkou utišujúcich liekov, pretože to pre ženu nemusí byť veľmi príjemné. Obrat sa realizuje správnym uchopením zadočka a hlavičky dieťaťa zvonka. Tento hmat väčšinou realizujú dvaja skúsení lekári a trvá približne päť minút. Všetko sa robí pod kontrolou ultrazvuku. Musia byť ale splnené určité kritéria, aby sa obrat mohol uskutočniť. Placenta nesmie byť na prednej stene maternice, musí byť dostatočné množstvo plodovej vody, musí byť primeraná veľkosť plodu a matka s tým musí súhlasiť a podpísať informovaný súhlas.
Manuálne otočenie bábätka patrí medzi kontroverzné a často diskutované témy. Je to pôrodnícky zákrok, ktorý bol v minulosti častý, neskôr nastal jeho útlm a v súčasnosti nastala vo svete akási renesancia obratov a napríklad vo Veľkej Británii je ich úspešnosť takmer 50%. Podľa gynekológa Jozefa Španku z II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky UN a LFUK Bratislava, manuálny obrat sa robí naozaj výnimočne, len v niektorých nemocniciach na Slovensku a navyše, nemusí byť vždy úspešný. „Sú pracoviská, kde to nerobia vôbec, alebo sú pracoviská, kde to vie urobiť len pár gynekológov, pretože lekár to jednoducho musí vedieť urobiť. Je to skutočne náročné. Navyše obrat sa dá urobiť iba u určitého percenta žien a nie vždy sa musí podariť. Úspešnosť na našom pracovisku je okolo 30%,“ upozornil Španka, ktorý pôsobí v nemocnici v bratislavskom Ružinove a tá ako jedna z mála obraty vykonáva.
Tento zákrok ale nesie so sebou aj určité riziká. Pri obrate môže dôjsť k obmotaniu pupočníka okolo krku, kedy hrozí uškrtenie, alebo sa môže predčasne odlúčiť placenta, odtiecť plodová voda či spustiť predčasný pôrod. Sú s ním však spojené aj určité riziká (predčasný odtok plodovej vody, predčasné kontrakcie, krvácanie,…) a navyše hmaty nezaručujú 100% úspešnosť pretočenia. Preto s tým veľa lekárov nie len na Slovensku ale aj vo svete nesúhlasí.
3. Vaginálny pôrod koncom panvovým
V niektorých prípadoch sa lekári rozhodujú, či je možné pôrod viesť prirodzene, alebo odporučia cisársky rez. Niekedy sa môže rodiť aj v tejto neštandardnej polohe, no prináša to so sebou viaceré riziká, zvlášť u chlapcov. Vaginálny pôrod koncom panvovým je možný, ak má žena dostatočne širokú panvu a dieťa nie je príliš veľké. Vždy je však potrebné zvážiť riziká a poradiť sa s lekárom. Vaginálne vedenie sa neodporúča pri ultrazvukovom odhade hmotnosti plodu menšom ako 2 500 gramov a väčšom ako 3 500 gramov. Tento typ pôrodu je však spojený s rizikami (napr. môže dôjsť ku tlaku na pupočnú šnúru, a tým má dieťatko málo kyslíka, alebo ak žena nie je dostatočne otvorená na prechod telíčka a hlavička uviazne v pôrodných cestách…). V niektorých prípadoch je možné viesť aj vaginálny pôrod koncom panvovým, najmä ak sú splnené určité zdravotné a anatomické podmienky a pôrod prebieha pod dohľadom skúseného tímu.
4. Cisársky rez
V takej situácii lekári zväčša začnú uvažovať nad sekciou a mamička naň má v takom prípade automaticky nárok. Cisársky rez je z hľadiska bezpečnosti často uprednostňovaný, najmä pri chlapcoch alebo ak existujú iné rizikové faktory. Mnohé mamičky trvajú na tom, že takto rodiť nechcú. „Cisársky rez je z hľadiska bezpečnosti lepší, ako rodiť klasicky koncom panvovým, kde je väčšie riziko. Samozrejme, je ale aj dosť prípadov, kedy pôrod koncom panvovým išiel prirodzene a bez komplikácií,“ uviedol gynekológ Jozef Španka z II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky UN a LFUK Bratislava. Pre mnohé ženy je zároveň bezpečnou a plánovanou voľbou cisársky rez. Pôrod cisárskym rezom nepredstavuje v súčasnosti žiadny problém a mnoho matiek si tento spôsob zvolí celkom dobrovoľne.
Skúsenosti mamičiek a diskusie o pôrodných metódach
Nie každé bábätko sa otočí podľa očakávaní a nie každý pôrod prebieha rovnako. To však neuberá na jeho hodnote ani na sile mamy. Či už sa bábätko otočí samo, s pomocou, alebo sa narodí iným spôsobom, podstatné je, aby ste sa cítili informovane, podporene a v bezpečí. Mnohé mamičky sa podelili o svoje skúsenosti s polohou bábätka a spôsobom pôrodu. Niektoré rodili prirodzene aj napriek polohe koncom panvovým, iné sa rozhodli pre cisársky rez.
- Niki: Mne sa pretočil v deň pôrodu, o 13tej som bola na poradni, o 18tej som cítila neznesiteľné pohyby o 24:00 odtiekla plodová voda, o 5:25 bol drobček na svete. Rodila som v 38tt a jeden deň.
- Iws: Môj drobec bol v 30 tt otočený dolu hlavičkou, potom sa zase prevrátil hore a potom dolu :-) a nakoniec som šla sekciou.
- Stanislava: Ja mám 4 deti. 3 baby a 1 chalana. Všetky 3 baby sa narodili KP. Pôrod spontánny. Teraz majú 24,15,12 rokov a sú zdravé. Otočené boli od 5 mesiaca až do konca.
- Sasa: Najstaršia dcéra až deň pred pôrodom!
- Janka: Rodila som o mesiac skôr, malý išiel KP prirodzene :-)
- Katka: Môj malý mal celé tehu zlú polohu a bol do konca KP, rodila som sekciou.
- Evka: Ja mám dcérku KP a rodila som normálne. Bola otočená opačne asi od 5 mesiaca.
- Veronika: Prirodzený pôrod je vždy lepšie riešenie. Ja som v 22.rokoch porodila KP a všetko prebeľo v poriadku.
- Livia: Rodila som KP a máme krásneho zdravého syna!!!
- Anka: Prvé sa nepretočilo, mala pupočnú šnúru okolo krku, tam bola plánovaná sekcia druhej, malý bol pretočený, ale bola sekcia aj tak.
- Barbora: Prvé dvojčatá prirodzene a druhé dvojčatá sekciou, ale lepšie je to prirodzene.
- Mony: Rodila som prirodzene, 3 dni som mala bolesti každých 10 minút, porodila som až na štvrtý, na pôrodnej sále som strávila vyše 12 hodín v ukrutných bolestiach, bez EPI a k tomu 18 stehov… ale nie je nič krajšie ako počuť, vidieť a cítiť toho mala drobčeka hneď po pôrode. Na bolesť som zabudla, hneď ako malý vyšiel von. Určite prirodzene, aj keď je to bolestivejšie, a neporovnateľne dlhšie, rozhodne to stojí za to. Je to to najkrajšie, čo môže žena v živote zažiť, keď si môže toho nádherného drobčeka rovno privinúť a počuje ako mu krásne bije srdiečko.
- Andrea: Kvôli 14 dňom prenášania sa mi pokúsili vyvolávať prirodzený pôrod, pričom som na sále strávila 24 hodín, odskúšali na mne všetky 3 spôsoby vyvolania-pustenie oxu do žíl, tabletka aj ručné rozťahovanie krčka maternice, nakoniec otvorená na 4,5prsta, ubolená, po 22hodinách kontrakcií som to vzdala, dala si pichnúť epidurálku, ktorá zastavila kontrakcie a nasledovala sekcia, ďalší pôrod jedine sekciou, už na druhý deň som bola fit, kojila synčeka, ktorého som mala od vtedy do konca pobytu v nemocnici na izbe! Určite radšej pozašívaná na bruchu ako od spodu!!!
- Soňa: Plánované sekciou a neviem si vynachváliť.
- Michaela: 2 krát sekcia, bude aj tretia..bolesti minimálne…záleží od mamičky ako znáša bolesť…treba myslieť na to, že sú aj oveľa bolestivejšie veci na svete ako bolesť po sekcii…žiadne tabletky od bolesti som nepotrebovala!!! Treba myslieť na dieťatko a vtedy necítite žiadnu bolesť :-)
- Hana: Želanou sekciou a druhú si poprosím tiež :-D možno je to bolestivejšie, ale čo lepšie dať dieťaťu ako dobrý štart do života bez strachu, že ho udusím a podobne :-) len by mohli naše pôrodnice viac dbať aj na mamičky ako sme my :-( sekciu si musí človek vybavovať cez čerta ďabla a pritom v mnohých krajinách sa žena môže slobodne rozhodnúť…a čo je viac ako môcť priviesť na svet dieťa spôsobom, aký si želáme?
- Jana: Obe dcérky som porodila prirodzene a bola to tá najkrajšia bolesť na svete!!!!
- Romana: Prirodzene :-) Na druhý deň som normálne chodila po chodbe a známa čo rodila cisárskym v ten istý deň ako ja, tak ešte na 4. deň sa nevedela skoro ani pohnúť, vraj veľké bolesti mala :-(
- Lienka: Plánovaná sekcia z dôvodu, že malý bol KPcko (koncom panvovým).. Ďalšie by som rada prirodzene.
- Lydka: Sekciou, musela som a nemala som žiaden problém, každý pôrod je individuálny, či už je prirodzený alebo cisárskym … a odsudzovať sekciu nemá význam, je to spôsob ako sa dá zachrániť život dieťaťu a aj matke, tá bolesť stojí za to.
- Timi: Prvý pôrod som mala sekciou, druhý prirodzený a môžem povedať, že napriek ukrutným bolestiam pri prirodzenom pôrode to bolo lepšie a krajšie, že som mohla hneď synčeka a jednak oveľa rýchlejšie zotavenie.
- Olinka: Akútna sekcia a som za ňu vďačná, na druhý deň som bola fit, bolesti žiadne a určite radšej byť rozrezaná na bruchu ako tam dole, čiže dúfam, že ak ešte budem mať dieťa, bude to opäť sekcia :-) A biomamičky mi môžu :-P Sekcia je najlepšia.
- Janka: Prvý pred 5 rokmi prirodzene 14 hodín, nakoniec nástrih, zvon a veľké šťastie, že sa malému nič vážne nestalo, už zlyhávalo srdiečko, na hlavičke mal ešte dlho podliatinky, mňa šitie bolelo ešte pol roka, dojčený len 2 týždne, nedarilo sa, veľa plakával, druhý pôrod pred 5 mesiacmi plánovaný cisársky, spinal a bolo to super, dcérku mi hneď ukázali, rooming in, po príchode z nemocnice som bola fit, doteraz kojím, ja určite cisársky, nielen kvôli operovanému bedrovému kĺbu, menšej bolesti, ale aj zo strachu čo všetko sa mohlo pri prvom pôrode mohlo stať…
- Katka: My plánovaná SC, lebo malý bol KP…ale nvm čo bolelo viac, stehy, alebo to, že som svoje dieťatko za 24 h videla 2x na pár sekúnd..v tomto neporovnateľne s prirodzeným..a kto tvrdí, že SC nebolí, klame..je to odporné, aj keď ja som sa veľmi skoro zotavila..dobrovoľne by som si SC nezvolila.
- Sisa: Rodila som prirodzene aj sekciou, sekciou bolo oveľa, oveľa ľahšie, nikdy viac prirodzene!! Bábo som videla okamžite, keďže som mala spinal….a bolesti žiadne, ani po sekcii, ani nikdy potom.
- Lusy: Ja som rodila akútne rýchlou sekciou v 32 týždni, lebo malinkej zlyhávalo srdiečko :-( ani si z toho pomaly nič nepamätám, len som čakala kedy mi ukážu maličkú a hlavne či je v poriadku..6 týždňov sme si odbili v nemocnici, úžasní doktori a sestričky sa starali..ja som už 4 dni po sekcii ani nevedela, že ma rezali..jasné že bolelo, ale malinká mi dodávala veľa sily a tá bolesť sa dá zvládnuť, nie je to vôbec také hrozné ;-) A teraz už z nej máme krásne, usmievavé 4,5 mesačné bábätko :-* ak raz budeme mať ešte druhé mimčo, určite pôjdem sekciou ;-)
- Katarina: Prirodzene…stojí to za tú bolesť, je to najkrajší pocit…
- Romanka: Prirodzene a bol to krásny zážitok s ešte krajším koncom 3 …. Cisárskeho som sa strašne bála….
- Erika: Prvého som rodila prirodzene, na konci nastali komplikácie, prasknutá pošva, nástrih, transfúzia..po pôrode 2 týždne ukrutné bolesti, ani o seba som sa nevedela postarať. Ešte aj 3 mesiace po pôrode som to cítila, že mi vypadnú vnútornosti, tak ma to ťahalo…druhý pôrod plánovaná sekcia (zo zdrav.dovodov) ale inak by som už ani nechcela, neviem si to vynachváliť, rýchlejšie som sa zotavila aj fyzicky, aj psychicky.
- Karin: No 3 deti prirodzene a 4 cisárskym pred 5 dňami…cisársky je 1000x horší a odporúčam každej žene rodiť normálne…
- Dominika: Tak ja to mám naopak, vždy som mala ísť cisárskym kvôli očiam. 6 týždňov pred pôrodom na očnej prehliadke povedali, že sa mi tak zlepšil stav, že nie je dôvod na cisársky. Môj malý chlapček mi dal jasne vedieť jeho stanovisko. Ďakujem očnej, že mi nenapísala odporúčanie na cisársky len tak preventívne:-) a ja som mala 6 týždňov na to, aby som sa psychicky pripravila na prirodzený pôrod:-)
- Stela: Obe dcérky sekciou, obe nutne rizikové a teraz ma čaká ďalšia tretia sekcia, ale stojí to za to riziko..
- Simonka: Dve sekcie…. ale za pár hodín som už cupkala :-) :-) žiadny problém..super…
- Iveta: Jasné, že prirodzene, pokiaľ nič nehrozí, kto by sa dal rezať, baby čo takto sa rozhodnú zrejme netušia, že ide v konečnom dôsledku o operáciu…
- Alžbeta: Ja tiež prirodzene, tiež ak nerátam kontrakcie, tak na sálu som išla 6.15 a 6.30 bola dcérka vonku.
- Macka: Ja aj aj….prvého sekciou a druhého a tretieho syna prirodzene!!
Medicínsky pohľad na otočenie a jeho dôsledky pre dospelých a novorodencov
Otázka postavená na hlavu. Nenarodené dieťa trávi v tele matky týždne orientované (viacmenej) dole hlavou. K obratu do tejto polohy dochádza zvyčajne niekedy po 30. týždni tehotenstva a väčšina detí v ňom viac menej zotrvá až do pôrodu (t.j. zhruba do 40. týždňa). Akonáhle raz prídeme na svet, taký výkon zopakovať nedokážeme - dlhý pobyt dole hlavou sa pre nás stane smrteľným. Nikto našťastie nevykonával "vedecké" štúdie, ktoré by mali za úlohu určiť, ako dlho to presne bude trvať, ale rádovo môžeme povedať desiatky hodín. Spodná hranica je určite v rade hodín - inak povedané, niekoľko hodín by ste hlavou dolu asi mali vydržať nepochybne. Naopak, z antickej histórie vieme, že ukrižovaní (ktorí väčšinou boli zavesení hlavou dole, nie hore) zvyčajne skonali zhruba do jedného dňa. Hoci to bolo samozrejme dané aj zraneniami, ktoré pri tomto mučení utrpeli, o mnoho dlhšie by zrejme väčšina z nich neprežila. V roku 2009 napríklad zomrel v USA muž, ktorý uviazol v jaskyni hlavou dolu.
Príčiny úmrtia môžu byť v tejto pozícii rôzne, od napríklad mozgovej mŕtvice (prasknutie cievy v mozgu v dôsledku zvýšeného tlaku) po zrejme najpravdepodobnejšie udusenie. Naše pľúca a svaly hrudného koša nie sú stavané na to, aby na ne tlačili orgány umiestnené v brušnej dutine. V pozícii hlavou dolu nám priamo na pľúcach leží napríklad pečeň, ktorá u dospelého človeka váži okolo 1,5 kilogramu (plus mínus niekoľko sto gramov podľa pohlavia a ďalších faktorov). Zdraví či trénovaní ľudia by vo všeobecnosti zrejme prežili v tejto pozícii dlhšie, pretože ich svaly, vrátane srdca, by dokázali tlaku odolávať dlhšie, ale pravdepodobne práve len rádovo nižšie desiatky hodín.
Ako teda deti vydržia bez problémov dole hlavou niekoľko týždňov? Pretože to majú jednoduchšie hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé sú výrazne menšie. Rozdiel tlaku medzi ich hlavou a pätami je teda podstatne menší, než u dospelého. Rozdiel tlakov je daný tromi veličinami: po prvé gravitačným zrýchlením, za druhé hustotou danej kvapaliny (teda krvi), za tretie potom výškovým rozdielom. Navyše nenarodené dieťa v maternici pláva. Obklopuje ho plodová voda, ktorá rovnako ako napríklad voda v bazéne mierni vplyv gravitácie. Do istej miery tiež pomáha aj to, že dieťa má predsa len iný obehový systém než dospelý. Dlhodobé "státie" na hlave teda rozhodne nechajte nenarodeným deťom, majú na to vhodnejšie podmienky a parametre. Krátkodobo si ho však pokojne doprajte - napríklad na joge, či v inom cvičení. Vedecké dôkazy sú síce v tomto ohľade chabé, ale zdá sa, že by "stojky" a ďalšie podobné cvičenia mohli prispieť k zlepšeniu funkcie kardiovaskulárneho systému.
Torticollis u bábätiek: Súvis a riešenia
Torticollis, alebo stuhnutá šija, kedy je hlava naklonená na stranu a dopredu, sa môže vyskytnúť u dospelých, ale aj malých bábätiek. U malých detí je zväčša spôsobená nevhodnou polohou v brušku, alebo náročným pôrodom. Názov diagnózy pochádza z dvoch latinských slov: tortus, čo znamená stočený, zrotovaný a collum, čo znamená krk. Ide o stuhnutie svalov krku a šije, čo spôsobuje naklonenie hlavy do strany a dopredu. U bábätiek je to spôsobené nesprávnou polohou v brušku, alebo náročným pôrodom. Vtedy ide o vrodenú torticollis. Ak sa tento stav objaví u dieťaťa až po pôrode, nazýva sa získaná torticollis a môže byť prejavom iných závažnejších ochorení, zápalových ochorení v krčnej oblasti, blokádach v oblasti krčnej chrbtice, úrazoch krčnej chrbtice, či pri niektorých chorobách centrálnej nervovej sústavy.
Na oboch stranách krku máme dlhé svaly, ktoré sa upínajú od ucha až ku kľúčnej kosti, zvané kývače hlavy (sternocleidomastoid, alebo skratka SCM). Pri tejto diagnóze je práve tento sval na jednej strane krku skrátený. Nesprávna poloha v brušku, alebo náročný pôrod, pri ktorom lekári použijú kliešte, alebo iné nástroje na vytiahnutie bábätka z pôrodných ciest, môžu viesť k tejto diagnóze.
Symptómy:
Medzi najčastejšie príznaky torticollis u bábätiek patrí:
- Hlavička dieťaťa je naklonená na jednu stranu a brada smeruje k opačnému ramenu.
- Hlavička sa len s ťažkosťami otáča do strán alebo hore a dole.
- Na krčných svaloch u bábätka možno nahmatať mäkkú hrčku.
- Bábätko sa na vás zväčša díva cez rameno a nesleduje vás očami.
- Obmedzenie sa prejaví aj pri kojení, pretože bábätko preferuje len jednu stranu.
Čo robiť?
Ak si u svojho dieťaťa všimnete niektorý z príznakov, navštívte lekára. Ten vás môže odporučiť na ďalšie vyšetrenia zobrazovacou metódou, napr. röntgen. Jedno z piatich bábätiek s touto diagnózou má tiež problém s bedrovým kĺbom. Prípadne je táto diagnóza spojená s ďalšími ochoreniami ako infekcie, zlomeniny, alergie, alebo dokonca genetické poruchy ako Downov syndróm.
Ako pomôcť bábätku doma?
Najlepšou a najbezpečnejšou stratégiou liečby torticollis je dosiahnuť uvoľnenie a strečing postihnutých svalov. Lekári a fyzioterapeuti vás naučia špecifické cviky, ktoré je potrebné robiť každý deň. Pár tipov pre rodičov na doma:
- Pri kŕmení dajte dieťatko na menej preferovanú stranu, aby bolo nútené hlavičku otočiť do strany, ktorá je preň náročnejšia.
- Obľúbené hračky rozmiestnite tak, aby bolo nútené sa za nimi otáčať a pohnúť smerom, ktorý je preň menej prirodzený.
- Povzbuďte ich hrať sa so svojimi rukami a nohami.
- Doprajte im dostatok času na brušku.
- Keď ukladáte dieťa na spánok do postieľky, položte ho tvárou k stene.
Cviky na detskú torticollis:
Necvičte podľa videí na internete, ani podľa rád iných mamičiek, nech už iným deťom pomohli akokoľvek dobre. Je nutné navštíviť fyzioterapeuta, ktorý vám poskytne odborné rady, ukáže vám, ako s dieťatkom správne cvičiť a môže pomôcť aj mäkkými technikami na uvoľnenie stuhnutých svalov.
tags: #ked #sa #dietatko #neotoci #dole #hlavou