Každý rodič zažije obdobie, keď sa jeho dieťatko rodí a prirodzene cíti potrebu mať ho neustále pri sebe. Rovnako prirodzené je však aj to, že raz príde čas, kedy by dieťa malo začať spávať vo vlastnej izbe. Táto zmena môže byť pre mnohé rodiny veľkou výzvou, plnou otázok a niekedy aj obáv. Ako naučiť dieťa spať vo vlastnej izbe bez zbytočných drám a s pochopením jeho potrieb? Cieľom tohto článku je poskytnúť rodičom praktické rady a tipy, ktoré im pomôžu pri tomto dôležitom míľniku, s ohľadom na individuálny vývoj každého dieťaťa a s dôrazom na láskavý a trpezlivý prístup.
Praktické metódy na podporu samostatného zaspávania
Prechod k samostatnému spánku je proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a konzistentnosť. Existuje niekoľko overených metód, ktoré môžu rodičom pomôcť viesť svoje dieťa k nezávislejšiemu zaspávaniu. Tieto stratégie sú navrhnuté tak, aby dieťaťu poskytovali pocit bezpečia, zatiaľ čo sa postupne učí spať bez neustálej prítomnosti rodiča.
Metóda postupnej kontroly a uisťovania
Jedným z overených spôsobov, ako naučiť dieťa spať samé v izbe, je pravidelná kontrola dieťatka v krátkych intervaloch po uložení. Možno sa to na prvý pohľad zdá ako prehnaná námaha, no je to naozaj efektívny spôsob, ako dieťa takúto zmenu zvládne. Po prečítaní rozprávky a bozku ubezpečte dieťa, že ho budete chodiť každých 5 minút hladkať a kontrolovať, ako to zvláda. Dôležité je tiež po každom intervale dieťa pochváliť, ako dobre to zvláda, že neplače alebo nevykrikuje.
Intervaly je potrebné postupne predlžovať. Keď si dieťa po pár dňoch na tento režim zvykne, začnite za ním chodievať napríklad len každých 15 minút. Týmto jemným a láskavým spôsobom sa postupne dostanete k jednej alebo žiadnej kontrole pred úplným zaspaním, v závislosti aj od toho, ako rýchlo dieťatko zaspáva. Buďte trpezliví a v prvých dňoch rátajte aj s plačom, ktorý je prirodzenou súčasťou prekonávania zmien a strachu z nepoznaného. Ak ste si istí, že je už dieťa na vlastnú izbu pripravené a emočne vyspelé, buďte vytrvalí a konzistentní. Nenechajte sa odradiť prvým zaplakaním, vaše dieťa netrpí a vy ste tam pre neho neustále, aj keď ho kontrolujete v intervaloch.
Metóda "Ja sa vrátim" - nácvik samoty
Mnohé deti sa v čase, keď majú ísť do postele, boja ostať samotné. Dieťatko sa to potrebuje naučiť predtým, než bude pripravené ostať úplne samé bez vašej prítomnosti. Čím bude staršie, tým začne lepšie rozumieť času a pojmu, že ak odídete, tak sa aj vrátite. Táto metóda je o postupnom zvykaní dieťaťa na krátke chvíle samoty. Keď je dieťatko vo svojej postieľke pokojné a pripravené vnímať vás, poprajte mu dobrú noc a povedzte mu, že sa do piatich minút vrátite. Ak je vo svojej postieľke poslušné, dajte mu na dobrú noc ďalšiu pusu. Odíďte z izby a do piatich minút sa opäť vráťte.
Dôležité je, aby ste sa vždy vrátili. Nezabudnúť je pri tomto spôsobe oveľa ťažšie ako keď robíte nejaké rutinné činnosti, preto si môžete opäť nastaviť časovač. Keď uplynie nastavený čas, choďte vaše dieťatko skontrolovať. Dajte mu ďalšiu pusu na dobrú noc a pochváľte ho, aké je dobré. Niektoré deti si vyžadujú kratší interval ako päť minút, preto sa vráťte napríklad po dvoch alebo troch minútach. Stopky si môžete nastaviť aj na tridsať sekúnd, ak si myslíte, že vaše dieťatko zvládne len toľko. Niektorým deťom stačí povedať „ja sa vrátim“ len raz, a kým sa vrátite, už spinkajú. Naopak, niektoré vás potrebujú vidieť znova. Za jednu noc to môžete zopakovať aj dva-trikrát. Pripomíname, vždy sa musíte vrátiť. Ak sa vás na druhý deň ráno vaše dieťatko opýta, či ste sa vrátili, musíte mu povedať pravdu.
Metóda postupného odchodu - vzdialenosť ako cesta k samostatnosti
Ďalšou metódou, ktorá sa často odporúča, je známy postupný odchod. Pri tomto spôsobe sedí rodič na stoličke a v priebehu 9 dní sa každé tri dni na stoličke vzďaľuje. Najprv sedí tri dni pri posteli, následne je pri dverách a potom už za dverami. Dvere môžu byť pootvorené alebo zatvorené, závisí to od dieťatka a jeho pocitu bezpečia. Ak dieťa vybieha z postele, rodič aplikuje tiché návraty na vracanie dieťatka do postele. Ide o to, aby dieťa cítilo vašu prítomnosť a postupne si zvykalo na väčšiu vzdialenosť. Túto metódu je rovnako vhodné spojiť s odmenovým systémom za správanie a „divadielkom“, ktoré dieťaťu pomôže prijať zmenu.
Podpora samostatnosti prostredníctvom činností rodiča
Táto metóda je výhodná, pretože rodič pri nej môže robiť rôzne bežné každodenné rutinné činnosti, zatiaľ čo dieťa si zvyká na samotu. Najprv choďte do vedľajšej izby po nejaký nápoj alebo po čokoľvek iné. Napríklad, povedzte vášmu dieťatku: „Ups, ocko si zabudol okuliare, o chvíľočku sa vrátim.“ Ak vaše dieťatko nikdy nebolo zvyknuté ostať vo svojej izbe počas noci samé, odíďte spočiatku len na krátko, na menej ako dvadsať sekúnd. Neskôr začnite robiť činnosti, na ktoré potrebujete viac času - choďte niečo zobrať do inej časti domu, vyvešajte bielizeň, zapnite umývačku riadu, umyte kúpeľňu. Vaše dieťatko tak získa prax v tom, ako byť samé, a vy budete mať zároveň hotové domáce práce. Každá ďalšia činnosť nech vám postupne trvá dlhšie a dlhšie. Môžete začať s jednou činnosťou alebo ich robte niekoľko. Zakaždým, keď sa vrátite, pochváľte vaše dieťatko za to, že ostalo vo svojej izbe samé. Povedzte mu, aké je dobré a ako oceňujete, že ostalo vo svojej postieľke. Pri tejto stratégii je dôležité, aby ste sa vrátili, aj keď už zaspalo. Nezabudnite na to. Aj v tomto prípade si môžete nastaviť časovač. Nenechajte sa vyrušiť telefónom alebo televíziou. Ak sa zabudnete vrátiť čo i len jediný raz, podporíte tým vaše dieťatko v tom, aby na vás zavolalo.
Motivácia a riešenie detských strachov
Pre úspešný prechod na samostatné spanie je kľúčové dieťa motivovať a pomôcť mu prekonať prípadné strachy, ktoré so zmenou súvisia. Pozornosť rodiča je pre dieťa mimoriadne dôležitá, a ak ju pri zaspávaní vyhľadáva plačom, je potrebné nájsť spôsob, ako mu ju poskytnúť inak, alebo ho motivovať k inému správaniu.
Motivačné tabuľky a odmeny
Staršie batoľatá veľmi dobre reagujú aj na odmenu. Preto môžu byť ďalším efektívnym nástrojom motivačné tabuľky so samolepkami. Použite túto metódu, ak majú vaše deti už aspoň tri roky - je potrebné, aby im pochopili jej princíp. Najmä predškoláci zvyčajne urobia pre nálepky takmer všetko. Pravidlá získavania nálepiek (hviezdičiek, smajlíkov, včielok) na odmeňovaciu tabuľku nastavte tak, aby bolo vaše dieťatko pri ich získavaní vždy úspešné. Najprv začnite s malými dosiahnuteľnými cieľmi, napríklad spinkanie vo vlastnej postieľke celú noc. Nezačínajte s ťažšími cieľmi, ako je spanie počas noci bez toho, aby na vás dieťatko zavolalo. Nálepky môžete každý deň (alebo každý druhý) vymeniť za nejakú malú odmenu. Zamerajte sa na to, čo robíte radi spoločne ako rodina. Môže to byť výlet do knižnice alebo cyklistika. Tieto spoločné zážitky posilnia puto a dajú dieťaťu pocit, že jeho úsilie je cenené.
Spánková víla ako zdroj motivácie
Vaše dieťatko môže motivovať aj spánková víla. Tento magický element dodá procesu hravosť a čaro. Víla prichádza a necháva darček pod vankúšikom, ak je dieťatko dobré, keď je čas ísť spať alebo počas noci. Táto predstava pomáha deťom pozitívne vnímať zaspávanie a tešiť sa na rannú odmenu.
Bubliny bezpečia - nástroj na riešenie detských strachov
Jedným z dôvodov, prečo sa dieťa bráni samostatnému spánku, sú často detské strachy, napríklad strach z tmy. Na podporu emocionálnej odolnosti a prekonania týchto strachov objavila terapeutka a autorka detského bestselleru „Som skvelé dieťa“, Miška Ray, techniku Bubliny bezpečia. Ide o imaginárnu ochrannú bublinu okolo tela dieťatka, ktorú si budete spoločne pred spaním predstavovať. Táto bublina slúži ako mentálny štít, ktorý dieťaťu dodáva pocit ochrany a istoty. Miškina nová kniha „Olívia v bublinke odvahy - 19 spôsobov riešenia strachu“ sa práve téme detských strachov a efektívneho používania bezpečnej bublinky venuje, vnášajúc terapeutické metódy do detských príbehov s ľahkosťou a prístupnosťou.
Vytvorenie príjemného a bezpečného prostredia
Predtým, ako sa zameriate na otázku, ako naučiť dieťa spať samé v izbe, je kľúčové premyslieť spôsoby, akým si dieťa svoju izbu zamiluje. Ak je detská izba pre dieťa cudzí priestor, miesto, kde má skrine a kam sa chodí len prezliekať, nemá dôvod cítiť sa tam príjemne. Izba nesmie byť spájaná s trestom. Vety ako „Choď do svojej izby a rozmýšľaj, čo si urobil/a,“ alebo „Bolí ma už z teba hlava, ak chceš hučať, choď sa zavrieť do izby,“ spôsobujú, že dieťa vníma izbu ako miesto, kde je za trest, samé a opustené.
Zútulnenie detskej izby
Preto je dôležité, aby si dieťa svoju izbu obľúbilo. Vymyslite zaujímavé aktivity a trávte tam spoločný čas. Umiestnite do izby malé detské rádio, púšťajte si pri hre veselé pesničky, objímajte sa tam spolu a smejte. Izba sa tak stane miestom radosti a spoločných zážitkov. Pred samotným veľkým dňom presunu do vlastnej izby porozmýšľajte nad spôsobmi zútulnenia izby. Nový koberec s jednorožcom, ktorý bude strážiť detské sny, alebo kúzelný obraz so superhrdinom, ktorý bude robiť spoločnosť dieťatku pri každom zaspávaní, môžu výrazne prispieť k pocitu bezpečia a radosti. Deti sa často cítia bezpečnejšie v menších priestoroch, a veľká posteľ na ne nemusí pôsobiť bezpečným dojmom. Spomeňte si, či ste ako dieťa neliezli do krabice. Poobzerajte sa napríklad po rozprávkovom stane nad detskú posteľ, ktorý vytvorí útulné a chránené prostredie.
Odvykanie od cumľa
Pravdepodobne sa vám do odvykania od cumľa nebude chcieť. Viete, že je od neho dieťa závislé a že bez neho nezaspí. Vždy, keď ho niečo rozhodí, tak si pocumle a je to zase dobré. Avšak, vhodným argumentom, prečo sa s cumľom rozlúčiť, je fakt, že od určitého veku môže mať neblahý vplyv na vývoj chrupu. Ak dieťa cumle celé dni, môžu sa mu zuby začať deformovať a rovnako sa tým brzdí rozvoj reči.
Obvykle sa odporúča odvyknúť ratolesť od cumľa okolo druhého roku. Väčšina zubov sa už vykľula, teda to najhoršie máte za sebou a dieťa je už mentálne natoľko vyspelé, aby ste mu mohli vysvetliť, prečo sa cumľa musíte zbaviť. Pamätajte ale tiež, že s vyšším vekom rastie aj závislosť. Môže byť jednoduchšie vziať cumeľ ročnému dieťaťu, ktoré rýchlejšie zabudne a nemôže sa ho slovne dožadovať, ako to dvojročné.
Tu je pár trikov na ceste k vyhodeniu cumľa:
- Výmenou za darček: Túži vaše dievčatko po novej bábike? Má váš chlapček nejaké vysnívané autíčko? Kúpte mu ho výmenou za odovzdanie cumľa. Ten potom nadobro schovajte alebo vyhoďte.
- Odovzdanie čertovi: Blížia sa Vianoce? Ak viete, že vaše dieťa nebude mať zo stretnutia s čertom psychickú ujmu, skúste ich spolu s Mikulášom a anjelom pozvať a dieťa podnietiť na to, aby cumeľ čertovi odovzdalo.
- Znechutenie: Môžete ho potrieť horčicou alebo niečím, čo viete, že dieťa rozhodne nemá rado. Uvidíte, ako rýchlo ho túžba po cumli prejde.
- Poškodenie: Veľmi osvedčený spôsob zbavenia sa cumľa. Cumeľ poškoďte, napríklad nastrihnutím. Ale tak, aby sa už nemohol používať. Dieťaťu môžete vysvetliť, že by mohlo mať „bobo“, ak by ho naďalej cumľalo.
- Cumľová víla: Ak je už vaše dieťa natoľko vyspelé, že pochopí príbeh, je preň táto metóda ako stvorená. Môžete si vymyslieť, že cumľová víla zbiera od veľkých detí cumle pre malé bábätká, ktoré žiadne nemajú. Ak jej svoje cumle odovzdá, ako poďakovanie necháva víla vysnívanú hračku.
- Strom cumľovník: Možno ho máte aj vo vašom parku. Ide o strom, na ktorý začali rodičia z okolia vešať na stuhu cumle detí, ktoré sa od nich odnaučili. Je to hmatateľný dôkaz „prekonania“ cumľa a môže byť silnou motiváciou.
Dôležitosť večerných rituálov
Kľúčom k úspešnému zaspávaniu a samostatnému spánku sú režim a rituály. S nastoľovaním režimu začnite už od novorodenca. Zaveďte si večerné rituály, ktoré pomôžu vášmu drobčekovi s časovou orientáciou a pripravia ho na spánok. Vykúpať, namasírovať, napapať, pomaznať a spať - aj takto to môže u vás doma vyzerať. Tieto opakujúce sa činnosti signalizujú telu a mysli dieťaťa, že sa blíži čas oddychu, čím sa znižuje úzkosť a zvyšuje pocit bezpečia.
Ako si vytvoriť večerný rituál
Spánkoví pomocníci a optimálne podmienky
Či už to je uspávanka, rozprávka, pohladenie alebo obľúbená plyšová hračka, všetko to môže pomôcť navodiť spánok. Možno sa vašej ratolesti bude lepšie spať, keď trochu znížite kúrenie (ideálna je teplota okolo 23 °C) alebo keď mu oblečiete pohodlnejšie pyžamko. Okolností, ktoré môžu rušiť od pokojného spania, môže byť viac. Snažte sa ich všetky zvážiť. Plné bruško, pohodlný matrac, svieži vzduch v izbe a prázdny mechúr sú základné, ale často prehliadané faktory. Dôležité je tiež, aby malo dieťa v posteli nejakého plyšáka alebo obľúbený predmet, ktorý mu dodá pocit istoty.
Denný spánok a jeho regulácia
Medzi prvým a druhým rokom života sa deťom postupne zmenšuje počet spánkov, ktoré majú počas dňa. Z troch sa stanú dva, z dvoch už len jeden obedný a v mnohých prípadoch sa môže stať, že dieťa odmietne spať cez deň úplne. V takom prípade však môže byť problém s ním celý deň vydržať a večer už bude také unavené a nervózne, že budete mať problém ho uspať. Ako teda docieliť, aby si dieťa aspoň na pol hodinku zdriemlo aj cez obed?
Môže sa vám to podariť, ak mu vytvoríte režim a počas doobedia ho unavíte. Môžete vstávať napríklad o siedmej a každé doobedie ísť aspoň na 2 hodiny von, nech sa dieťa poriadne unaví. V takom prípade ho po výdatnom obede oveľa ľahšie uspíte. Ak však nechcete, aby potom dieťa bolo hore až do polnoci, snažte sa poobedný spánok skrátiť na minimum, pokojne len na 20 minút. Ak by prespalo 2-3 hodiny, večer máte o zábavu postarané. Správna regulácia denného spánku je teda kľúčová pre pokojný nočný spánok.
Širšie aspekty a psychológia samostatného spánku
Okrem konkrétnych metód je dôležité brať do úvahy aj širší kontext a psychologické aspekty prechodu na samostatné spanie. Patrí sem načasovanie, súhlas rodičov, mentálny stav dieťaťa a celkový vplyv na rodinný život.
Správne načasovanie prechodu
Pri otázke, kedy je správny čas presunúť dieťa zo spálne do vlastnej izby, sa prosím neriaďte žiadnymi tabuľkami. Je v poriadku, ak to urobíte v dvoch rokoch dieťaťa, a rovnako je v poriadku, ak budete mať dieťa v spálni do piatich rokov, pokiaľ to tak skutočne cítite a jeho prítomnosť vážnym spôsobom nenarúša váš partnerský život. Na tom, dokedy je dieťa s rodičmi v spálni, by sa mali rodičia zhodnúť a obaja s tým súhlasiť. Dôležitým faktorom pri rozhodovaní je, samozrejme, aj mentálny stav dieťaťa v období, kedy sa chystáte k tejto veľkej zmene pristúpiť. Dieťa nenúťte spávať samé vo svojej izbe, pokiaľ je v období, kedy sa napríklad bojí tmy.
Detská psychologička zdôrazňuje, že je potrebné, aby rodič vystihol ten správny okamih, kedy cíti, že dieťa je schopné separácie a samostatného spania. Neriešte prechod nikdy v období veľkých zmien. Sťahovanie, narodenie súrodenca alebo nástup do škôlky sú pre detskú psychiku náročné samy osebe a pridávať k nim ďalšiu veľkú zmenu by nebolo vhodné.
Vplyv spania s rodičmi a separácie
Spánkový režim dieťaťa a jeho osamostatnenie sa je často dilemou mnohých rodičov. Prebúdzať sa po boku malého voňavého uzlíčka je snáď tým najkrajším ranným rituálom, a ak spí vaše dieťa s vami, možno vám to ani nemusí vôbec prekážať. Čo však, keď má už dieťa tri, štyri, päť rokov a vy začínate pociťovať, že v čase večerného spánku by malo byť už rovnako samostatnejšie ako napríklad v jedení, obúvaní topánok či umývaní zúbkov?
Podľa odborníka je potrebné, aby rodič vystihol ten správny okamih, kedy cíti, že dieťa je schopné separácie a samostatného spania. Ruku na srdce! Pre rodiča je spánok bez dieťaťa komfortnejším a rovnako aj pre drobca, keď každý z nich má svoj vlastný priestor na oddychovanie a snívanie. Mgr. Romana Mrázová, detská psychologička, hovorí, že nejde o to, či dieťatko spí v posteli s mamou, alebo spí v postieľke, ale o to, ako promptne dokáže mamička reagovať na potreby dieťaťa. Rovnako dobre na jeho potreby môže vedieť reagovať, či už spí v posteli s ňou, alebo spí v postieľke samé.
V období cca medzi 1,5 rokom a 3 rokmi dochádza k potrebe separácie sa dieťaťa od matky. Je preto dôležité, aby mamička chápala jeho pokusy o nezávislosť, a rovnako je to dobré obdobie, kedy môže naučiť dieťa spávať samé, pokiaľ je už na to pripravené. Je to hlavne o mamičkinej „intuícii“, ako sa vie naladiť na potreby svojho dieťatka. Dieťa sa potrebuje odseparovať, aby nabralo sebaistotu a pevnú vôľu. Naopak, ak k separácii dôjde príliš skoro, môže sa dieťatko stať ustrašeným, neistým a tým pádom častokrát aj agresívnym alebo neurotickým. Malé bábätko spáva zväčša s rodičmi v jednej miestnosti. Ako a kedy potom dieťa naučiť na samostatné spanie v izbe? Ako naučiť spať dieťa samé je otázkou správnej motivácie a prostredia. Keď dieťatku urobíme pútavú detskú izbičku a povieme mu, aké výhody má spanie vo vlastnej izbe, bude to pre neho jednoduchšie, ako keď ho len bez vysvetlenia presunieme do prázdnej izby.
Ako si vytvoriť večerný rituál
Dôslednosť a trpezlivosť rodičov
Každá veľká zmena v živote dieťaťa so sebou nesie určité množstvo komplikácií a nezaobíde sa bez nejakého toho plaču a vašej trpezlivosti. Ak sa už raz rodič rozhodne, že je dieťa pripravené na to, aby spalo samé, nie je dobré robiť krok späť, a teda brať dieťa späť k sebe. Dieťatku tým potvrdí, že strach, ktorý má z osamostatnenia, je správny, a teda nie je dobré, aby spávalo samo. Pokiaľ mamička „neodhadne“ správny čas, kedy by už dieťatko mohlo spávať vo vlastnej izbe, je dobré dať mu radšej dlhšie prechodné obdobie, počas ktorého mu bude dávať pocity istoty napríklad tým, že si na chvíľku ľahne k nemu a ubezpečí ho, že je všetko v poriadku. Nechá mu pootvorené dvere, zasvietenú lampičku a podobne.
Dôležité je začať. Možno budete patriť medzi tých niekoľko šťastlivcov, ktorým bude dieťa spať ochotne v postieľke od samého začiatku, dobrovoľne a bez plaču. V princípe platí, že čím skôr začnete, tým lepšie. Je jasné, že ak spí dieťa s vami v posteli a v noci začne plakať, nemusíte k nemu vstávať, ale hneď ho len ľahko nakojiť a spať ďalej. K postieľke budete musieť vstať vždy, no ide o krátkodobú obetu zo začiatku, ktorá sa vám vráti ako dlhodobý zisk. Ak je dieťa už väčšie (má napríklad rok), môže byť takáto zmena preň naozaj stresujúca. S postieľkou (alebo dokonca inou izbou) ho zoznamujte postupne. Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá. Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety. Ak sa vám už prvý deň podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté. Večer ho tam uspíte štandardným spôsobom, aký máte doma zaužívaný. Najdôležitejší bod však je, že vždy, keď sa v noci zobudí, musíte prísť za ním. Dieťa musí mať istotu, že je v bezpečí, a že aj keď s ním nie ste v izbe a v posteli po zobudení, na zavolanie prídete. Len tak bude mať dôveru aj v spánok bez vás.
Riešenie nočného prebúdzania a spánkové fázy
Ako naučiť dieťa spať v noci, aby sa nebudilo? Na toto nemáte až také páky. Každý odborník na detské spánkové poradenstvo vám povie, že deťom sa spánkové fázy menia a vyvíjajú približne do tretieho roka života. Môžete sa pokúsiť vytvoriť dieťaťu dokonalé podmienky pre spánok (správna teplota v izbe, vymenený vzduch za čerstvý, plné bruško, pohodlný matrac, mäkké pyžamko, prázdny mechúr), nejakého plyšáka do ruky, no kým sa v detskom mozgu neudejú tie správne chemické procesy a dieťa si nedokáže pospájať jednotlivé spánkové fázy (ktoré trvajú okolo 30 minút) do jedného dlhého spánku, nič s tým nenarobíte. Niektoré deti prespia celú noc už vo veku 6 mesiacov, niektoré na tento režim nabehnú naozaj až v období nástupu do škôlky.
Ak vyhráte a prídete na to, ako naučiť svoje dieťa zaspávať samo a vo svojej postieľke, ste už len krôčik od prvej prespatej noci. Aj tá je z veľkej časti vo vašich rukách. Viete, že vaše dieťatko cez deň je plnohodnotne, že ho netrápia zlé sny ani nejaká choroba? Snažte sa dieťa pri nočnom prebudení upokojiť inak než fľaškou s mliekom alebo čajom. Ak je všetko v poriadku, môže poslúžiť cumlík alebo pohladkanie. Dieťa tiež musí vedieť, že nech by sa čokoľvek dialo, zľaklo by sa niečoho alebo podobne, môže kedykoľvek prísť za mamou do izby, ktorá ho uteší, ale zase láskavo vráti späť do postele, hlavne teda v začiatkoch toho, keď začína spať samé. Dieťa veľmi dobre cíti, aké emócie má v tomto mamička, preto si treba dať pozor na to, aby ho nevystrašila „vlastnými obavami“ zo separácie. Majte trpezlivosť, veď spánok detí je veľká veda. Nedávajte si zbytočné predsavzatia, nechajte čas plynúť. Možno vás prekvapí, ako sa jednotlivé situácie samy jedného dňa vyriešia. Po spoločných nociach v jednej posteli sa vám potom možno bude ešte cnieť.
tags: #ako #naucit #dieta #spat #same #v