Strata intimity v manželstve alebo dlhodobom vzťahu je bežná téma, ktorú rieši mnoho párov. Štatistiky ukazujú, že až 15 percent manželstiev je intímne vyprahnutých a najväčšie problémy v posteli často prichádzajú s príchodom dieťaťa na svet. Toto obdobie je pre ženy fyzicky, psychicky a emocionálne veľmi náročné. Celá rodina si musí zvykať na nové fungovanie a režim, pričom žena je často ten tmel, ktorý to všetko drží pokope. Ak sa k tomu pridá neustály fyzický kontakt s dieťaťom a neprestajná pozornosť venovaná dieťaťu, nie je prekvapujúce, že vyčerpanie matky si vyberá svoju daň v podobe straty intimity alebo fyzického odcudzenia sa s partnerom.
Dotykové zahltenie a strata intimity
Psychologička Mgr. Katarína Tekáčová hovorí o „dotykovom zahltení“. Matky musia byť počas dňa neustále „k dispozícii“ - dávajú pozornosť, náruč, utešujú, kŕmia, objímajú a večerná náruč partnera tak môže byť vnímaná ako len ďalšia požiadavka. Mnohé ženy s malými deťmi hovoria, že večer už „nedokážu zniesť ďalší dotyk“. Je to téma, o ktorej sa veľmi málo hovorí, pretože ženy, obvykle matky malých detí, sa za to hanbia a majú problém sa s tým niekomu zveriť. Mohli by sme to nazvať ako dotyková zahltenosť. Matky musia byť počas dňa stále „k dispozícii“ - dávajú pozornosť, náruč, utešujú, kŕmia, objímajú a večerná náruč partnera tak môže byť vnímaná ako len ďalšia požiadavka, napriek tomu, že účel dotykov je láska a potreba blízkosti.
Vina a frustrácia žien pri odmietaní partnera
Ženy sa môžu cítiť ako nedostatočné, málo citlivé a že zlyhávajú ako matky aj ako partnerky. Veľakrát je tam aj frustrácia z nepochopenia zo strany partnera. Pritom ak sa takéto niečo stane, nemusí to byť rozhodne problém vzťahu a intimity, ale signál, že žena dlhodobo prekračuje svoje hranice a jej telo sa už bráni. Rovnako to môže byť znak prichádzajúceho alebo už existujúceho vyhorenia. Keď sa v rodine vytvorí priestor pre vzájomné porozumenie a rešpektovanie potrieb, intimita sa môže prirodzene prinavrátiť. Niekedy môže stačiť pochopenie a odbremenenie matky od niektorých povinností.
Ako rozlíšiť únavu od partnerského problému?
Ak si kladieme takúto otázku, môže to znamenať, že dlhodobo nevnímame sami seba, čo cítime, čo potrebujeme a ideme len na nejaký náš automat. V prvom rade je dôležité vedome vnímať to, ako sa v rôznych situáciách cítim, či dlhodobo hovorím áno tam, kde cítim, že chcem povedať nie a následne hovorím nie tam, kde chcem hovoriť áno. Skúste si zodpovedať tieto otázky jedenkrát týždenne vo vzťahu k práci, rodine, partnerovi atď. Môžeme sa tak dozvedieť celkom zaujímavé informácie o sebe, odkiaľ pramení naša únava a či má súvis s naším partnerským vzťahom. Je to spôsob zapracovania jednoduchej všímavosti do nášho života, ktorá nám môže pomôcť žiť spokojnejší a vedomejší, nielen partnerský život.
Ako vysvetliť situáciu partnerovi?
Môže to byť ťažké, hlavne ak je žena v tom rozpoložení zahltenosti a jej reakcia je impulzívna. Ak si to ženy na sebe všimnú, že sa to deje, je dôležité sa o tom porozprávať, keď to práve „nehorí“. Načať túto tému s partnerom, keď sme obaja v pohode a je priestor na rozhovor. Bez obviňovania a kritizovania, hovoriť primárne o svojich pocitoch a potrebách a o tom, čo by jej ako matke a partnerke pomohlo. Začať kľudne aj niečím malým a aktuálne reálne splniteľným. Dáva tak partnerovi loptičku zodpovednosti a je na ňom, ako sa k tomu postaví. Naopak, ak by začala kritikou a obviňovaním, nemuselo by to dopadnúť podľa predstáv a ani konštruktívne.
Chyby pri obnove intimity
Obnovenie intimity si vyžaduje našu vedomú prítomnosť. Na začiatok je dobré prijať a akceptovať, že vzťah sa mení. Nie je zdravé hľadať cestu späť a posilňovať myšlienky minulosti. Dôležité je vytváranie novej formy intimity, ktorá odráža to, kým sme teraz a zapájanie našej otvorenosti, zvedavosti a ochoty ukázať našu zraniteľnosť. Pretože ak je človek vyčerpaný alebo nespokojný, a snaží sa to len neustále niečím prekrývať a nedokáže sa s tým zdôveriť partnerovi, nedokáže byť spokojný ani sám so sebou. Vtedy len ťažko môžeme ponúknuť našu energiu tomu druhému.
Plánovanie sexu
Toto je veľmi individuálne, ale môže to byť súčasťou partnerstva, ako jeden z nástrojov experimentovania, skúšania, ak s tým obaja súhlasia. Avšak nie jediným riešením ako napraviť intimitu. Tu by som opäť vyzdvihla možnosť pomoci odborníkov na partnerstvo alebo sexuológa.
Budovanie blízkosti, keď to fyzicky nejde hneď
Nič nejde hneď. Budovanie znamená aktívna a vedomá účasť oboch z partnerov. Každý z nich by pritom mal pracovať v prvom rade sám na sebe. Je to prejav rešpektu voči sebe aj druhému. A čo je dôležité, nemať očakávania rýchleho posunu alebo ocenenia. Niekedy tam vstupujú vtieravé očakávania, že som už toľko pre ten vzťah spravil/a a žiadne ocenenie ani pochvala. Ak tieto pocity máme, treba ich vysloviť a komunikovať, aby sme ich nezakrývali za nejaké naše správanie riadené našim egom, ktoré bude samozrejme nesprávne pochopené. Ak je ten vzťah krehkejší, chce to čas a otvorenosť. Pritom nikdy nemáme istotu, či to naozaj bude stačiť, aj to je život.
Odkaz ženám, ktoré sa cítia frustrované a nepochopené
Na začiatok, dovoliť si cítiť ten pocit zahltenosti. Žena vtedy nie je ani pokazená ani nevďačná. Cíti sa tak, pretože si nedopriala vnímať samú seba, nedopriala si súcit so sebou, ktorý je v jej živote tak veľmi potrebný. Ďalej si uvedomiť, že má nárok na svoj priestor a tieto pocity vznikajú ako volanie po naplnení jej potrieb a nie ako jej zlyhanie. Pomáhajú nastaviť smer, ak si ich všímame včas. A hlavne, nie sú v tom samé, mnohé ženy prechádzajú podobnou skúsenosťou. Ak o tom začneme viac hovoriť, možno zistíme, že otvoríme dvere aj iným, nielen sebe. Rozhodne sa netreba báť osloviť aj odbornú pomoc.
Odkaz partnerom, ktorí nechápu, čo sa deje
Je úplne pochopiteľné, že sa môžu partneri cítiť neisto a odmietnuto. Avšak to, čo sa v takýchto situáciách zmenilo nie je láska, ale jej kapacita. Skrátka už ide dlho na dlh a nepríjemné pocity z dotykov sú znakom toho, že potrebuje pomoc a podporu. Blízkosť partnera je v tomto bode dôležitá, len ju možno skúsiť prejaviť inak.
Ako komunikovať, že ti vadí dieťa v posteli
Ak ti vadí, že partnerovo dieťa spí s vami v posteli, je dôležité, aby si o tom s partnerom porozprával/a. Je to citlivá téma, preto je dôležité zvoliť správny prístup a slová.
Prečo je komunikácia kľúčová?
Otvorená komunikácia je základným kameňom každého zdravého vzťahu. Pomáha predchádzať nedorozumeniam, budovať dôveru a riešiť konflikty. V prípade, že ti niečo vadí, je dôležité o tom s partnerom/partnerkou hovoriť.
Ako začať rozhovor?
Začni rozhovor v pokojnej a príjemnej atmosfére. Vyber si čas, kedy ste obaja uvoľnení a nemáte žiadne iné starosti. Vyjadri svoje pocity bez obviňovania a kritiky. Používaj "ja" výrazy, napríklad: "Cítim sa nepríjemne, keď…" namiesto "Ty ma nútiš cítiť sa nepríjemne, keď…".
Tipy na citlivý rozhovor
- Používaj empatiu: Snaž sa pochopiť partnerove pocity a názory.
- Hľadaj kompromis: Buď ochotný/á ustúpiť a nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám.
- Zameraj sa na budúcnosť: Namiesto vyťahovania starých hriechov sa sústreďte na to, ako chcete, aby váš vzťah vyzeral v budúcnosti.
- Buď trpezlivý/á: Zmena si vyžaduje čas a úsilie.
Možné riešenia
Existuje mnoho spôsobov, ako riešiť situáciu s dieťaťom v posteli. Môžete sa napríklad dohodnúť na tom, že dieťa bude spávať vo vlastnej posteli, ale môže prísť k vám na ranné maznanie. Alebo môžete vytvoriť útulné miesto pre dieťa na spanie vo vašej spálni. Vytvorte pre dieťa útulné miesto na spanie vo vlastnej izbe. Zaveďte rituály pred spaním, ktoré dieťa upokoja a pomôžu mu zaspať vo vlastnej posteli. Ponúknite dieťaťu odmenu za každú noc, ktorú prespí vo vlastnej posteli. Buďte trpezliví a láskaví.
Kríza dôvery: ako nájdeme cestu von? | Matúš Grežo
Dôležitosť vzájomnej úcty
Rozumne a pokojne môžu vo vzťahu komunikovať len ľudia, ktorí vedia „ako“ …a ktorí si zachovávajú vzájomnú úctu a samozrejme aj lásku. Pamätaj, že cieľom je nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám a posilní váš vzťah.
Tipy pre zlepšenie komunikácie vo vzťahu
| Tip | Popis |
|---|---|
| Aktívne počúvanie | Snažte sa skutočne počúvať, čo vám partner hovorí, a prejavujte záujem. |
| Empatia | Vžite sa do partnerovej situácie a snažte sa pochopiť jeho/jej pocity. |
| Otvorenosť | Nebojte sa vyjadriť svoje pocity a potreby. |
| Kompromis | Buďte ochotní ustúpiť a nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám. |
Komunikácia ako cesta k šťastnému vzťahu
Osvojiť si metakomunikáciu, alebo rozhovor o tom ako komunikujeme, je skvelou cestou ozrejmiť partnerovi váš pohľad. Pomáha zvýšiť intimitu a lepšie interpretovať, čo hovorí a myslí si náprotivok. Tým, že spolu komunikujete otvorene a priamo, si poskytujete navzájom šancu vstúpiť do sveta toho druhého. To potvrdzuje i výskum Tany M. Mannovej, publikovaný v Journal of Undergraduate Research. Na stovkách párov zistila, že schopnosť metakomunikácie významne a pozitívne koreluje so spokojnosťou vo vzťahu. To znamená, že čím lepšie vedia páry komunikovať aj o tom, ako spolu hovoria a vyjadrujú sa, tým lepší je ich vzťah. Nikto vám nevidí do hlavy. Že vidíte situáciu rozdielne neznamená, že niekto ju vidí chybne a druhý nie.
Manželstvo (partnerský vzťah) v rodine dieťaťa so znevýhodnením prechádza rôznymi výzvami. Na túto tému sme sa rozprávali so psychologičkou Soňou Holúbkovou, ktorá sa vyše tridsať rokov venuje podpore ľudí so zdravotným znevýhodnením. Tipy na posilnenie partnerského vzťahu a tiež: Čo sa osvedčilo Soničke pri spolupráci s rodičmi detí so znevýhodnením. Ak prijmeme dieťa so ZZ ako výzvu, vyrovnáme sa s jeho aj so svojou inakosťou, chceme mu vytvoriť najlepšie podmienky pre život, je to veľká sila pre fungujúci vzťah. Je to však výsledok procesu vyrovnania sa s tým, že naše dieťa je iné, ako sme čakali, že sa musíme učiť žiť inak, ako sme si mysleli, že žiť budeme. Najdôležitejšie je však dospieť k poznaniu, že ak sa narodí dieťa so znevýhodnením, dôležité a podstatné je, že sa narodí dieťa. Ak sa z manželov stanú rodičia dieťaťa so znevýhodnením, dôležité je, že sa stanú rodičmi. Je dobré, ak partneri majú vytvorený vzťah už pred narodením dieťaťa a dokážu sa navzájom vypočuť a rešpektovať. Najdôležitejšie je byť sám sebou a úprimne vyjadrovať svoje pocity, radosti, obavy aj hnev. Zároveň je potrebné vysvetliť, k čomu sa moje pocity viažu (k akej situácii), a ak dokážeme opísať aj to, k akej potrebe sa viažu a čo od partnera očakávame, máme vyhrané. Je to vlastne veľmi stručne opísaný postup nenásilnej komunikácie, ktorý spracoval Marshall B. Rosenberg. Už som spomínala, že je dôležité vytvoriť si zmysel pre objavovanie obyčajného vzťahu k dieťaťu aj partnerovi, nie len cez znevýhodnenie, s ktorým sa stretávate. Práve to je novým prvkom vo vzťahu, a preto bude vyžadovať veľa vašej pozornosti. To sa môže stať pascou, do ktorej mnohí rodičia padnú. Napriek zložitej a náročnej situácii je dôležité prežívať obyčajné veci - ísť spolu na prechádzku, do kina, na výlet, na posedenie s priateľmi, do divadla, na tancovačku, na divokú vodu - robiť to, čo vás baví a čo ste spolu chceli robiť, keď ste deti ešte nemali. Ak môžete do svojich činností zapojiť aj svoje ratolesti, urobte to. Ak sa to nedá, nerobte si výčitky a hľadajte dobrú podporu (starí rodičia, priatelia, súrodenci, osobní asistenti, susedia, spolupracovníci atď.). Stojí to za to, ak sa domov vrátia rodičia plní energie a radosti zo života. Veľa rodičov detí so zdravotným znevýhodnením si vytvorí okolo seba bublinu zodpovednosti a mnohí nedokážu svoje skúsenosti odovzdať svojim najbližším, lebo si to vyžaduje ďalší čas a ďalšiu trpezlivosť. Ale ak sa dokážeme o svoje starosti podeliť, ak si vychováme zodpovedných starých rodičov, susedov, priateľov, ak ich pozveme do svojho sveta a trpezlivo vysvetlíme, čo treba v akej situácii urobiť, máme viac času na seba a svoju regeneráciu. Mnoho ľudí okolo vás čaká na pozvanie. Nedajte sa odradiť jednou negatívnou odpoveďou (aj tak je za ňou čistý strach z toho, že to nedokážu). Ocenenie si zaslúži každý, kto prispieva k spoločnému fungovaniu domácnosti, rodiny. V našej spoločnosti sme sa to veľmi neučili, ale nikdy nie je neskoro. Je dôležité dať najavo partnerovi, o čo lepší, krajší, ľahší je život s ním, keď sa s ním môžeme podeliť o radosti aj starosti. A nezabudnite oceniť aj seba, ak to nikto neurobí, lebo je jasné, že ste tá najlepšia mama či otec pre svoje dieťa. A ak je v rodine aj ďalšie dieťa, tiež si zaslúži pozornosť a povzbudenie. Veľmi si spomínam na výrok jednej mamy, ktorá opísala narodenie dieťaťa so znevýhodnením ako situáciu, keď sa chystáte na dovolenku v Taliansku a vystúpite v Holandsku, nečakali ste to, je to iné, ale môžete objavovať nové skutočnosti. A dieťa so znevýhodnením nám všetkým poskytuje veľa príležitostí naučiť sa nové pohľady a hľadať nové riešenia. Každý robí to najlepšie, čo vie. Možno vie manžel lepšie zabezpečiť rodinu. Trpezlivo ho zoznamujte aj s činnosťami okolo dieťaťa. Niektorí otcovia majú veľký rešpekt pred malými deťmi a obávajú sa, že by im mohli ublížiť (svojou mužnou silou). Ale ak dostanú čas a priestor a nie sú odsúvaní nabok, majú príležitosti sa zapojiť. Je veľmi náročné starať sa o dieťa so znevýhodnením, ale zároveň je dôležité dať priestor partnerovi. Takáto dôvera sa z dlhodobého pohľadu určite oplatí. Najväčšiu šancu pre nové fungovanie rodiny a zodpovedanie mnohých otázok, ktoré sú po narodení dieťaťa so znevýhodnením, majú rodičia možnosť nájsť v Centrách včasnej intervencie, v poradniach poradenstva a prevencie. Existuje veľká sieť manželských poradcov súkromných a najnovšie aj verejných na úradoch práce. Otázka znie vždy, prečo je manželstvo nešťastné a či to dokážeme zmeniť. Ak je to len útek, nič sa nezmení a nešťastie sa nevyrieši. Niekedy je to riešením, ak spolu nedokážeme zvládať každodenné situácie, strácame energiu v slovných súbojoch či pri vzájomnom ponižovaní sa. Ak nemáme dôveru v partnera a nemáme silu vzťah upraviť, ak máme chorobného žiarlivca alebo inak narušeného partnera, môže byť rozvod riešením. Treba si však uvedomiť, že rozvodom sa všetky problémy nevyriešia. Tipy na posilnenie partnerského vzťahu, prípadne čo sa ti osvedčilo pri spolupráci s rodičmi detí so znevýhodnením? Čo im pomohlo? Platia pravidlá ako v každom inom vzťahu - vzájomná dôvera, úcta, radosť zo spoločných činností, schopnosť podeliť sa o prácu, starosti aj radosti. Tešiť sa z úspechov každého člena rodiny a oslavovať spolu každú príležitosť. Práve pri plánovaní v rodinách so zdravotne znevýhodneným dieťaťom som prežila veľkú radosť z drobných krôčikov a veľkú súdržnosť všetkých, lebo každý člen rodiny mal na tom svoj podiel. A určite pomáha, ak sa takáto radosť prenáša aj na širšiu rodinu a podpornú skupinu. Preto oslavujte aj drobné úspechy vo veľkej skupine - radosť sa násobí a námaha sa delí. Článok v slovenčine: Ako si budovať šťastný partnerský vzťah, ktorý zvládne všetko? Gary Chapman hovorí, že jednou z príčin neporozumenia v manželstve je to, že každý z nás hovorí iným jazykom lásky. Keď identifikujeme a naučíme sa hovoriť jazykom lásky svojho partnera, objavili sme kľúč k dlhotrvajúcemu, milujúcemu manželskému vzťahu. Láska sa po svadbe nemusí vypariť, no aby sme ju udržiavali živú, potrebujeme zapracovať na tom, aby sme sa naučili hovoriť jazykom lásky svojho partnera. Nemôžeme si vystačiť so svojím vlastným jazykom, ak mu nerozumie. Tým, že sa sťažujeme, vytvárame medzi sebou určité spojenia. Je ľahké si spoločne zanadávať a pridať sa k všeobecnej mrzutosti.
Vzťahy sú dynamické a vyžadujú si neustálu komunikáciu a prispôsobovanie sa. Občas sa v nich vyskytnú situácie, ktoré si vyžadujú citlivý prístup a otvorený rozhovor. Jednou z takých situácií môže byť aj prítomnosť dieťaťa v manželskej posteli. Ak ti vadí, že tvoje dieťa spáva medzi vami v posteli, je dôležité, aby si o tom s partnerom porozprával/a. Je to citlivá téma, preto je dôležité zvoliť správny prístup a slová.
Pamätaj, pravda sa nedá zakopnúť navždy pod koberec, a navyše - máš povedať, čo si myslíš. To máš robiť…
Niektorým vadí milión vecí na iných a kadečom okolo, ale so sebou sú spokojní. Preto je dôležité si uvedomiť, že ľudia od partnerov viacej požadujú, ako sú sami schopní ponúknuť. Že majú nehorázne nároky, ale vlastnú úroveň povahy majú kdesi hlboko pod predstavou ideálu, ktorý by chceli získať.
Vo vzťahu sú dvaja, ktorí by mali naozaj vystupovať a žiť ako jeden organizmus. Akoby nikto nebol väčší nepriateľ, ako človek, s ktorým práve žijú. Nepochopiteľné. Ale zároveň je to logický výsledok nevedomosti. Zlá výchova, či zanedbaná povaha? Zlý výber partnera/-ky? Výsledok pôvodnej pretvárky? Či následok desiatok iných vecí? Ľudia naozaj nevedia ako žiť život, ako žiť vo vzťahu a ako riešiť názorové nezrovnalosti. Preto ľudia, ktorí k sebe patria, nájdenie zázemia vlastného domova, pocit, že človek nikdy nie je sám, nájdenie zmyslu dávania a dostávania, no a okrem iného - aj jedinečná možnosť zažiť krásu detského úsmevu, ich čistotu duše, silu úprimného a oddaného objatia. Je dôležité si uvedomiť, že aj vo vzťahoch sa začína meniť doba. Čoraz viac ľudí hľadá trvalý vzťah, pocitovú istotu a zázemie rodiny. V trvalom vzťahu by mal byť človek, ktorý chce žiť v porozumení a láske, pozná skutočné hodnoty, vie aj čo je dôvera, úprimnosť, úcta, aj skutočný cit… Lenže žije podľa toho? Mnohí nie - pretože jednoducho nechcú. Záujem len predstierajú, sú ľahkomyseľní a každý z nich chce zakúsiť iba rozkoš a získať čo najviac takpovediac "zadarmo". Spoľahnutím sa na to, že budú mať šťastie. Lenže je tu niečo, čo ľudia nevedia: - nevedia, že nie je možné podviesť život a jeho zákonitosti, a nakoniec dostať čo si nezaslúžia. Lenže ľudia sú ľudia - snažia sa vybabrať aj s Láskou.
Komunikujte, hlavne spolu komunikujte! Rozumne a pokojne môžu vo vzťahu komunikovať len ľudia, ktorí vedia „ako“ …a ktorí si zachovávajú vzájomnú úctu a samozrejme aj lásku.
Pamätaj, že cieľom je nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám a posilní váš vzťah.
tags: #ako #naznacit #partnerovi #ze #mi #vadi