Detský smiech a bezstarostná hra by mali napĺňať domov. Predstavuje domov plný detského smiechu a bezstarostnej hry. Realita je však často iná. Zrazu sa táto radosť utíši. Stane sa, že sa domov zrazu stiahne do seba. Otvorene, slovami, ktorým rozumieme. Prejavy stresu a úzkosti u detí sa dajú prirovnať k ľadovcu. Sú indikátorom toho, že niečo nie je v poriadku v detskom svete. Veľmi je dôležité všímať si zmeny v správaní, ich prejave a zmenách v správaní. Tieto zmeny sú dôležité pre každú živú bytosť a pre deti obzvlášť. Stres sa nevyhýba ani tým najmenším. Stretávajú sa s ním už v dojčenskom veku a silnejšie ho začínajú prežívať v období veľkých zmien - nástupu do škôlky a školy, po narodení súrodenca, pri zmene ich dennej rutiny či neúspechu v športe. Byť v strese pre dieťa väčšinou znamená mať strach z neznámeho. Môže byť vystavené rozličným tlakom, cítiť sa neisto a nepríjemne. Všetko nové a nepoznané nám spôsobuje stres. U dojčiat stačí, aby nemali v blízkosti mamičku a okamžite prežívajú silnú stresovú situáciu.
Prejavy stresu a úzkosti u detí
Deti nemusia vždy vedieť svoje pocity opísať, preto je dôležité všímať si aj neverbálne signály. Stres a úzkosť sa u detí môžu prejavovať rôznymi spôsobmi:
- Zmeny v správaní: Dieťa sa môže stať apatickým, stratiť záujem o dovtedajšie aktivity, pôsobiť smutne a bez energie.
- Spánkové problémy: Časté nočné budenie s plačom alebo opakujúce sa nočné mory môžu byť dôsledkom vnútorného napätia a extrémnej únavy.
- Zmeny v apetíte: Náhle zmeny v chuti do jedla, či už strata alebo prejedanie sa, môžu byť spojené s emočným stavom dieťaťa.
- Nové zlozvyky: Nevedomé hľadanie spôsobu, ako uvoľniť vnútorné napätie, sa môže prejaviť napríklad žmolením oblečenia, pokašliavaním alebo cmúľaním palca.
- Fyzické prejavy: Bez zjavnej lekárskej príčiny sa môžu objaviť bolesti brucha, nevoľnosť alebo hnačky.
- Problémy so sústredením: Vnútorný nepokoj výrazne narúša schopnosť sústrediť sa, čo sa môže prejaviť aj v školských problémoch.
- Regresné správanie: V období stresu sa dieťa môže vrátiť k skorším vývojovým štádiám, napríklad opätovné cmúľanie palca, ak sa cítilo bezpečnejšie a menej zraniteľné.
Tieto prejavy sú často nevedomým spôsobom, ako dieťa komunikuje svoje vnútorné prežívanie. Je nevyhnutné venovať im pozornosť a citlivo reagovať.
Čo konkrétne spúšťa úzkosť u detí?
Príčiny stresu a úzkosti u detí môžu byť rôznorodé a súvisia s viacerými faktormi:
- Vývojové míľniky: Nástup do školy alebo škôlky, puberta.
- Rodinné faktory: Rozvod rodičov, hádky v rodine, finančné problémy, narodenie súrodenca, choroba alebo smrť v rodine.
- Školské faktory: Tlak na výkon, šikana, problémy s učením, sociálna izolácia.
- Sociálne faktory: Zmena bydliska, strata priateľa, sociálne porovnávanie.
- Traumatické udalosti: Nehody, násilie, prírodné katastrofy.
- Vplyv rodičov: Prehnané obavy rodičov, prenos stresu na dieťa.
Je dôležité identifikovať, čo konkrétne spúšťa úzkosť alebo stres u vášho dieťaťa - či už je to určitá situácia, prostredie, alebo dokonca rozhovory dospelých. Minimalizujte tieto spúšťače, alebo pripravte dieťa na ne vopred.
Ako zvládnuť úzkosť o zdravie dieťaťa: Praktické rady pre rodičov
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa prežíva stres alebo úzkosť, je dôležité podniknúť kroky na jeho zmiernenie. Posilnenie sebadôvery je kľúčové pre deti, ktoré prežívajú úzkosť. Dávajte im priestor na prejavenie vlastnej iniciatívy a možností voľby. Chváľte ich za úsilie, nie len za výsledok, a dávajte im dosiahnuteľné ciele.
Upokojujúce brušné dýchanie pre deti - fúkanie sviečok | Všímavosť
Komunikácia a empatia
Porozprávajte sa s dieťaťom a vysvetlite mu, že jeho pocity sú normálne a že existujú riešenia. Vytvorte bezpečné prostredie, kde sa dieťa bude cítiť komfortne zdieľať svoje obavy a pocity. Počúvajte ho pozorne, bez hodnotenia a prerušovania. Spýtajte sa, či je niečo, čo ho trápi. Nevyhnutnou súčasťou opatrení okolo nás je zvýšená starostlivosť o naše deti a ich prežívanie. Na Vás rodičov sú kladené veľké nároky. Z praxe a aktuálnych rozhovorov s Vami viem, aké veľké tie nároky sú. Ak máte pocit, že je situácia nad vaše sily, obráťte sa na nás odborníkov. Deti cez neustále otázky získavajú pocit istoty. Je dôležité dať im priestor na otázky a priestor bez otázok. Čas bez otázok zvládlo.
Snažte sa vcítiť do pocitov dieťaťa a prejavte mu pochopenie a podporu. Uistite ho, že ste tu pre neho a že mu pomôžete prekonať ťažkosti. Legitimizujte strach - povedzte mu, že je to normálne. V tomto smere je potrebná veľká citlivosť. Neprenášajte na dieťa vlastné strachy.
Riešenie problémov a relaxačné techniky
Pomôžte dieťaťu identifikovať príčiny jeho stresu a navrhnite mu konkrétne stratégie na ich riešenie. Predvídateľné prostredie a jasné pravidlá dodávajú deťom istotu. Vysvetlite im, čo sa bude diať. Rozprávajte sa s deťmi o tom, čo im pomáha, aby sa dieťa necítilo zle. Riešte problém spolu s dieťaťom. Často sa pýtajte, prečo dieťa plače.
Naučte dieťa relaxačné techniky, ako je hlboké dýchanie, meditácia, vizualizácia alebo progresívna svalová relaxácia. S výdychom dávate strach preč. Dýchajte s výdychom, aby ste dali strach preč. Podporujte dieťa v aktívnom pohybe a športe, ktoré pomáhajú uvoľniť napätie a zlepšiť náladu. Zabezpečte dieťaťu dostatok spánku, zdravú stravu a obmedzte príjem kofeínu a cukru.
Úzkostlivá výchova: Ako neochudobniť dieťa o život
Mnohí rodičia veria, že strach a úzkosť sú vo výchove pozitívne veci. Svoje ochranárske konanie si ospravedlňujú tým, že predsa svoje dieťa ľúbia a chcú ho ochrániť pred nástrahami sveta. Títo rodičia si však neuvedomujú, že tým dieťa ochudobňujú o schopnosť vysporiadať sa so životom. Život nie je ľahký, a praje odvážnym a odolným - úzkostní rodičia však vychovávajú z detí presne opačný typ osobnosti.
Úzkostný rodič nenechá dieťa vyvíjať sa a chybovať. Neustále svoje dieťa sleduje a v každej situácii si predstavuje tie najhoršie scenáre. Predpovedá, že dieťa isto rozbije hrnček, zle si nazuje topánky, nebude vedieť obliecť svetrík - skrátka, že to nezvládne a pochybí. Preto okamžite priskakujete aby k tejto tragédí neprišlo, a jeho povinnosti robíte za neho. Akonáhle si dieťa nevie s niečím rady, okamžite pomôžete. Netuší, ako otvoriť obal hračky? Nenecháte ho skúšať a otvoríte ho radšej sami. Problém však je, že deti ochudobňujete o cenné skúsenosti a zamedzujete rozvoj kompetencií, sebadôvery a schopnosti riešenia problémov.
Je prirodzené, že sa snažíme znepokojujúcim situáciám v našom živote vyhýbať a automaticky to aplikujeme na naše ratolesti. Vety typu „Neboj sa, veď to nič nie je“ alebo rozkazy typu „Neplač!“ či „Upokoj sa!“ jednoducho nefungujú. Namiesto snahy o vymazanie stresu z povrchu zemského naučte deti s ním pracovať. Nebráňte im zažiť stres. Mali by ste urobiť opak svojej intuície. Namiesto toho, aby ich chránil pred tým, čo sa ich bojí, ich upokojovalo a povzbudzovalo, nechaj ho, aby sa vysporiadal s problémovou situáciou, pretože iba týmto spôsobom zistí, že jeho strach bol neopodstatnený.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
V niektorých prípadoch môže byť úzkosť u detí natoľko závažná, že si vyžaduje odbornú pomoc. Podľa výskumu McLean Hospital (2024) zažíva školskú úzkosť približne 5% všetkých detí školského veku. Rozsiahla britská štúdia National Foundation for Educational Research (2003) na vzorke 280 škôl potvrdila, že sociálna úzkosť je najčastejším spúšťačom školského odmietania, pričom najviac postihnuté sú deti v kľúčových stupňoch 3 a 4.
Príznaky stresu zo školy:
- Nechuť ísť do školy
- Bolesti brucha alebo hlavy pred školou
- Problémy so spánkom
- Podráždenosť a nervozita
- Zhoršenie prospechu
- Sociálna izolácia
Ako pomôcť dieťaťu so stresom zo školy: Naučte dieťa techniku „4-4-4“: nádych na 4 sekundy, zadržanie dychu na 4 sekundy a výdych na 4 sekundy. Organizácia je kľúčová pri zvládaní stresu zo školy. Pomôžte dieťaťu zorganizovať si školské povinnosti a rozvrhnúť si čas. Úzkosť zo školy sa často zhoršuje, keď ju dieťa drží v sebe. Povzbudzujte dieťa, aby sa s vami rozprávalo o svojich obavách a pocitoch. Mnohé deti majú stres zo školy kvôli strachu z chýb. Uistite dieťa, že chyby sú súčasťou učenia a že je v poriadku, ak niečo nevie. Keď má dieťa stres zo školy, často sa cíti bezmocne. Pomôžte dieťaťu nájsť spôsoby, ako sa cítiť viac kontrolované, napríklad tým, že si bude samo vyberať, ako sa bude učiť alebo s kým bude pracovať na projektoch. Prevencia úzkosti zo školy je najlepším riešením. Podporujte dieťa v budovaní pozitívneho vzťahu k vzdelávaniu a vytvárajte doma prostredie, ktoré je plné lásky, porozumenia a podpory.
V dnešnej uponáhľanej dobe plnej nečakaných nástrah číha na detskú psychiku množstvo hrozieb. Citlivé úzkostlivé dieťa je náchylnejšie na vznik určitých strachov. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Citlivé úzkostlivé dieťa je náchylnejšie na vznik určitých strachov. Hlavnou myšlienkou by však nemalo byť úplne ho zbaviť strachu (strachy a obavy sú neraz prospešné, fungujú ako pohonný motor a vedia zachrániť aj život), ale pomôcť dieťaťu tieto strachy zvládnuť.
Psychické a telesné prejavy úzkosti
Psychické príznaky: strach, úzkosť, nervozita, výbušnosť, vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa, pocit ohrozenia, nadmerná bdelosť, nespavosť, ťažkosti s koncentráciou a pamäťou.
Telesné príznaky: závraty, mdloby, triaška, chvenie či napätie v celom tele alebo vo svaloch, zášklby svalov, pocit hrče v hrdle, problémy s prehĺtaním, búšenie srdca, zrýchlený pulz, tlak alebo zvieranie na hrudi, pocit nedostatku vzduchu, plytké dýchanie, chvenie alebo nepríjemné pocity v žalúdku či bruchu, nevoľnosť, pocity na vracanie, hnačka, únava a vyčerpanosť, návaly tepla a chladu, potenie, sucho v ústach, studené alebo spotené ruky, bolesti hlavy, bolesti chrbta, pocity mravčenia, tŕpnutia či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela.
Špeciálnou kategóriou sú deti, ktoré zažili násilie alebo iný traumatický stav. Strach je prirodzená emócia, ktorá nás chráni a u detí to platí dvojnásobne. Detský strach je prejav vyvíjajúceho sa mozgu a ich schopnosti uvedomovať si riziká, ktoré ešte nevedia správne vyhodnotiť. Niektoré strachy sú typické pre určitý vek. Napríklad strach z odlúčenia okolo 8. mesiaca, strach z tmy vo veku 2-6 rokov, obavy z príšer a strašidiel okolo 4 rokov. Či strach z neúspechu alebo výsmechu v škole, ktorý je viditeľný u starších predškolákov a školákov. Úplne zbaviť dieťa strachu nie je cieľ, a ani to nie je reálne. A napokon ani zdravé.
Rodičovská úloha pri chorobe dieťaťa
Mama by pri chorobe svojho dieťaťa nemala panikáriť, na mieste sú naopak pokoj a rozvaha. Niekedy nás ale vlastné pocity a strach o dieťa prevalcuje. Ako si teda pomôcť, na čo myslieť a držať si správny rozum na mieste? Zdravotné problémy svojich detí trápia každého rodiča. Nechceme, aby trpeli a mrzí nás, keď musia bojovať s ľahšími či ťažšími komplikáciami. Zatiaľ čo bežný rodič zvláda tieto zmeny s prehľadom a snaží sa mu čo najskôr pomôcť, pre niektoré mamy znamená choroba detí traumu a silný psychický tlak, kvôli ktorému sa takmer zložia. Takýmto spôsobom však nemôžu prežívať všetky zmeny v ich zdravotnom stave, pretože tým škodia nielen sebe, ale aj svojim potomkom.
Kašeľ ani zvýšená teplota nie sú koniec sveta
Veľa mamičiek pristupuje k svojim deťom prehnane citlivo. Každá z nás prirodzene spozornie, keď má drobec nejaké symptómy. Vtedy mu poskytneme prvú pomoc v podobe vitamínov či čajov, ktoré ešte dokážu vyliečiť začiatky prechladnutí. Pre tieto matky sa však práve začal koniec sveta a s obavou sa pozerajú na svojho drobca, či u neho nevypukla nejaká veľmi vážna choroba. Každé kýchnutie či zvýšenú teplotu riešia so zbytočnou drámou a svoju nervozitu potom prenášajú na celú rodinu. Z druhej strany sú veľmi citlivé na to, aby ich deti netrpeli.
Pritom často ide len o jednoduché choroby, ktorými si deťmi musia prejsť a nie sú kvôli nim nijako ohrozené. Im je však do plaču, keď musí ich drobec prekonať akékoľvek ťažkosti a kvôli tomu potom komandujú aj celé svoje okolie vrátane zdravotníkov.
Upokojte sa, zhoršujete stav dieťaťa
Nemusíme vám istotne zdôrazňovať to, že všetky vaše pocity prenášate i na vaše dieťa. Keď ste nervózne, po chvíľke sa tak začnú správať aj oni. A pokiaľ sa usmievate a ste naplnené entuziazmom, to isté môžete očakávať aj od nich. Preto keď vy prepadnete na začiatku choroby panike, budete vystresované, nahnevané a zúfalé, vašim potomkom sa z toho zhorší stav, pretože budú mať pocit, že sa deje niečo veľmi zlé. Keď sa navyše dostanete do takejto situácie, nedokážete sa o dieťa dobre postarať. Pretože vaše myšlienky sú niekde inde, takže sa nesústredíte na jednotlivé činnosti a neuvažujete triezvo o tom, čo by ste mali robiť.
Doktor Internet a pasca informácií
Veľkým problémom týchto mamičiek je i vyhľadávanie informácií na internete. Namiesto toho, aby zašli hneď za lekárom, začnú najprv sledovať jednotlivé symptómy po rôznych i neodborných fórach. Po pár kliknutiach zistia všetky možné desivé scenáre a s obavami tŕpnu do druhého dňa, kedy sa konečne dostanú do ordinácie. Opäť s tým stresujú seba i dieťa a zhoršujú celkový priebeh choroby. Niekedy sa kvôli vlastným obavám dostávajú do takého stavu, že nedôverujú ani slovám lekára a myslia si, že im nechce prezradiť pravdu o chorobe svojho dieťaťa. V tomto momente by mal zasiahnuť i manžel, ktorý jednoducho matke zakáže vyhľadávať takéto informácie na internete a postupne ju upokojí a vyvráti jej všetky obavy.
Neexperimentujte, ale pomáhajte
Dávajte si pozor, aby ste sa kvôli vlastnej úzkosti nenechali zlákať aj na nejaké nezmyselné experimenty. Snažte sa dieťaťu pomôcť a počúvajte rady lekárov. Tie môžete skombinovať s domácimi tipmi od ostatných mamičiek, no určite nerobte zo svojho dieťaťa pokusného králika, na ktorom budete testovať veci, ktoré nie sú naozaj účinné. Matky kvôli veľkej láske k svojim deťom často urobia skratové rozhodnutia, ktoré môžu potom ľutovať. Ľúbte ich, no nezabudnite, že sa nedeje nič zlé, iba sú choré a snažte sa urobiť všetko pre to, aby ste im zmysluplne pomohli.
Aj my sme boli choré a sme tu
Keď vám už budú dochádzať dôvody, prečo sa správať normálne a nepanikáriť pri chorobe vášho drobca, stačí si spomenúť na našich rodičov. Tí nás tiež milovali, no pritom neboli až natoľko úzkoprsí. Ochoreli sme, vyliečili nás a všetko šlo ďalej. Možno je za tým všetkým i pretlak informácií, ktorý nám umožňuje dostať sa k čomukoľvek a kvôli tomu zvažujeme veľa možností, čo s nimi môže byť. Zabojujte s touto citlivosťou a pochopte, že deti sú jednoducho často choré. Prešli sme si tým i my a napriek tomu sme tu bez akýchkoľvek iných problémov, tak sa nemáte čoho báť.
Pozor na hypochondriu
Dbajte tiež na to, aby ste kvôli vašim stresom nevytvorili u detí hypochondriu. Keď podrastú a budú chápať vaše správanie, prenesie sa to i na nich. Aj oni sa začnú podvedome kontrolovať a budú trpieť rovnakou úzkosťou. Kvôli tomu budú behať za lekárom s každou maličkosťou, čiže sa z nich stanú hypochondri.
Strach a úzkosť ako dvojvaječné dvojičky
Nedá sa mi písať o týchto veciach bez toho, aby som nespomenula rozdiel medzi strachom a úzkosťou. Mám pocit, že strach a úzkosť sú si v mnohom podobné a pritom sú úplne iné. Ako dvojvaječné dvojičky. Úzkosť i strach sú prirodzené ľudské emócie. Hlavnou úlohou strachu i úzkosti je reagovať na nebezpečenstvo alebo ohrozenie. Prežívanie strachu a úzkosti, slúži na zabezpečenie zvládnutia nepriaznivej alebo neočakávanej situácie. Podobne ako hnev i strach ľudstvu slúži na zabezpečenie prežitia.
Strach je inštinktívna reakcia na konkrétne nebezpečenstvo. Väčšinou vieme, čoho konkrétne sa dieťa bojí a strach prežíva "tu a teraz". Oproti tomu úzkosť je všeobecná reakcia na neznámu hrozbu. Pozadie úzkosti je často nejasné. Nevieme, čoho sa dieťa bojí. Úzkosť sa javí ako komplikovanejšia forma strachu. Úzkosť sa formuje počas vývinu a vytvára sa na základe našich skúseností so strachom. Situácia, kedy nás strach ochráni napríklad pred uhryznutím zúrivého psa, sa akoby "zrecykluje" a vytvorí nový systém ochrany, ktorý nás má chrániť pred neznámymi hrozbami.
Tipy, ako zbaviť dieťa úzkosti
Stanovte si čas otázok
Úzkostlivé deti (najmä predškolského veku) sú schopné stále dookola pýtať sa tú istú otázku. "Mami, a nezabudneš prísť?" Moja odpoveď ani nedoznela a "Mami, a nezabudneš prísť?" Deti cez neustále otázky získavajú pocit istoty. Potrebujú sa ich pýtať, aby na tú jednu sekundu získali istotu, že ich strach sa nenaplní. Ja ako mama som však nevládala stále dookola odpovedať na to isté. Potrebovala som deti pripraviť na odchod, riešiť aj svoje pracovné veci a niekedy som svojmu ustráchanému dieťaťu dala pocítiť svoj hnev. Samozrejme, situácii moje správanie vôbec nepomohlo. A tak sme si vymysleli čas otázok a čas bez otázok. Keď som cítila, že už vo mne rastie hnev, tak som povedala: "Teraz ti ešte odpoviem a potom si dáme čas bez otázok." Dĺžku času bez otázok som nastavovala podľa dieťaťa. Dôležité je, aby čas bez otázok zvládlo.
Uznajte hodnotu strachu
Až dojemné boli chvíle, keď sme legitimizovali pocit strachu. Keď sme hovorili, že každý sa občas bojí. Každý sa bojí niečoho iného. Že je to normálne. Rozprávali sme sa o mojom detstve a o situáciách, keď som sa bála. Rozprávali sme sa o tom, že sa bojím aj ako veľká. V tomto smere je potrebná veľká citlivosť. Rozhovory dávkujte skôr po kvapkách. Sledujte, aby ste na dieťa neprenášali vlastné strachy. Ak sa takéto rozhovory vymknú z rúk, tak miesto legitimizovania pocitu, prenášate na dieťa vlastné strachy. A tomu sa chcete vyhnúť.
Spoznajte, čo o úzkosti hovorí telo
Rozprávali sme sa o tom, čo sa deje s naším telom, keď sa bojíme. Zistili sme, že to cítime v brušku a zároveň sa nedokážeme nadýchnuť. Často sme sa ráno, keď sa moje dieťa zobudilo s plačom, že nechce ísť do škôlky, zameriavali na dych. Učili sme sa vedome hlboko dýchať. S výdychom sme dávali strach preč. Mali sme takú mantru "s nádychom berieme do seba silu a s výdychom dávame strach preč." Dych nám pomáhal najmä v situáciách, keď moje dieťa premkla nekontrolovateľná úzkosť. Zameranie na dýchanie znamenalo, že sa nemohlo v hlave zaoberať strachom. S upokojením dychu, prichádzalo aj upokojenie mysle.
Terapeutický príbeh pre dieťa
Terapeutické príbehy som objavila vďaka knižke Jak společne s dětmi zvládat výchovné krize od Annette Kast-Zahn. Využila som ho už veľakrát pri rôznych príležitostiach. Jeho výhodou je, že si ho môžete jednoducho vymyslieť sami a našiť na tému vášho dieťaťa. Terapeutický príbeh je v podstate príbeh o probléme, ktorý trápi aj vaše dieťa. My sme mali príbehy o škôlke, o návšteve doktorky i o problémoch so záchodom. Hlavnými hrdinami sú zvieratká, čo zabezpečuje dieťaťu bezpečný odstup. Zároveň vďaka tomu, že opis situácie a vlastnosti hlavného hrdinu sú podobné vašej situácii, sa dieťa vie so zvieratkom identifikovať. Príbeh končí šťastne a hlavný hrdina svoj problém vyrieši. Je to možnosť ukázať dieťaťu nejaké riešenie, ktoré môže pomôcť v reálnom živote i jemu.
Len silní rodičia môžu byť dieťaťu oporou
Zdieľala som s vami veci, ktoré pomohli nám. Sú to tzv. zručnosti a metódy na zvládnutie úzkostnej epizódy. Niekedy sa označujú aj ako tzv. krátkodobé opatrenia. Nevyhnutnou súčasťou tých opatrení ste vy, rodičia. Rodičia, na ktorých sú kladené veľké nároky. Viem, aké veľké tie nároky sú. Chcem vám odkázať: "Nemusíte ostať na riešenie sami!" Ak máte pocit, že je situácia nad vaše sily, obráťte sa na nás odborníkov. Sme tu pre vás.
Existujú frázy, ktorým by sme sa mali vyhnúť. Ak ich často používate a neviete ich prestať hovoriť, môže to zhoršovať úzkosť vášho dieťaťa. Vyhýbajte sa vetám ako:
- "Nie je to nič, čoho by si sa mal báť."
- "Nikto iný sa nebojí, iba ty!"
- "Pozri sa na ostatné deti nikto z nich sa nespráva ako ty!"
- "S tvojou sestrou nikdy neboli také problémy!"
- "Si ako malé decko alebo ty si už veľká, aby si to robila."
- "Prestaň už!" či "Zase to robíš!"
Ak nedokážete podobné vety zadržať, môžete využiť odbornú pomoc, aby ste boli väčšou oporou pre svoje deti. Rodičia sa často obracajú na odborníkov vtedy, keď sa situácia nezlepšuje. Ako však spoznať, kedy sú signály úzkosti vážne? Podľa odborníkov z Mind Child Institute existuje pomôcka, kedy treba spozornieť. Rozdiel medzi bežnými obavami a úzkosťou je v závažnosti prejavov správania. Ak je úzkosť neprimeraná situácii, dlhotrvajúca (myslí sa tým dlhšie ako 6 mesiacov) alebo zasahuje do života dieťaťa, tak je vhodné osloviť odborníkov.
Ambíciou tohto článku bolo podeliť sa s vami o skúsenosť, čo môžete ako rodičia spraviť, aby sa vám uľavilo. Nevyhnutnou súčasťou opatrení okolo nás, spojených s domácou karanténou je zvýšená starostlivosť o naše deti a ich prežívanie. Na Vás rodičov sú kladené veľké nároky. Z praxe a aktuálnych rozhovorov s Vami viem, aké veľké tie nároky sú. Ak máte pocit, že je situácia nad vaše sily, obráťte sa na nás odborníkov. Deti cez neustále otázky získavajú pocit istoty. Je dôležité dať im priestor na otázky a priestor bez otázok. Čas bez otázok zvládlo.
tags: #ako #nemysliet #na #to #ze #moze