Úvod: Pochopenie svalovej hypotónie u detí
Svalová hypotónia u detí je klinický problém, s ktorým sa často stretávame v praxi. Hypotónia znamená zníženie svalového tonusu. Laicky možno svalovú hypotóniu opísať ako nedostatočné napätie svalov. Svaly sú ochabnuté, s čím úzko súvisí aj porucha motorického vývoja. Hypotonické bábätko veľmi často upúta zvláštnou mäkkosťou a poddajnosťou. Ako by ste mali v náručí plyšovú hračku či handrovú bábiku. Tento stav si vyžaduje komplexný prístup, keďže hypotónia, definovaná ako zníženie svalového napätia pod normálnu úroveň, hoci samotná hypotónia nie je ochorenie, môže byť prejavom iného možného ochorenia, prípadne oneskoreného vyzrievania mozgu. V detskom veku sa s ňou lekári stretávajú najčastejšie do troch rokov, a preto je kľúčové včasné rozpoznanie a adekvátna intervencia.
Vo Fyzio Family venujeme hypotónii pozornosť, pretože sa k nej pridružujú rôzne ortopedické problémy, ku ktorým patria: hypermobilita, deformity hrudníka, skoliózy, luxácie bedrových, kolenných, členkových kĺbov, deformity kĺbov ale i kontraktúry svalov. Zníženie svalového napätia nám však môže signalizovať neurologický alebo genetický problém. Ak sa problém nerieši, motorický náskok zdravých detí sa zväčšuje a problémy narastajú. Preto je pre rodičov nevyhnutné porozumieť podstate hypotónie, jej prejavom, možnostiam diagnostiky a najmä efektívnym spôsobom posilňovania, aby sa minimalizoval negatívny dopad na psychomotorický vývoj dieťaťa.
Čo je svalová hypotónia a ako ju rozpoznať?
Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Hypotónia (alebo tiež hypotonus) je patologické zníženie svalového tonusu - napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide teda o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu. Hypotónia sa prejavuje na pohybovom aparáte dieťatka, ktoré má menej či viac nápadné problémy v motorickom vývoji. Najnápadnejším rysom hypotónie je neobvyklá "mäkkosť" bábätka. Laicky možno svalovú hypotóniu opísať ako nedostatočné napätie svalov.
Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Pri hypotónii sa dieťa javí ako handrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Takéto dieťatko často prirovnávame ku kysnutému cestíčku. Ak dieťatko nijako výrazne nezaostáva za priemerom, nemusíte si túto odchýlku spočiatku vôbec všimnúť. Niekedy sa stáva, že si drobnejších odchýlok nevšimne ani pediater! Avšak, hypotonické deti veľmi často zaostávajú v psychomotorickom vývoji; neskôr sa otáčajú, lezú, sedia a chodia. Preto je dôležité pozorne sledovať vývoj dieťaťa a všímať si prípadné odchýlky.
Príčiny svalovej hypotónie a jej typy
Svalová hypotónia (hypotonický syndróm) môže byť centrálna (mozgová) alebo periférna (napríklad choroby svalov). Pôvod problému svalového napätia môže byť na každej úrovni, a to od mozgu až po nervy. Je to z dôvodu, že pohyb a svalové napätie sú ovládané mozgom, miechou a nervami, ktoré zásobujú jednotlivé svaly. Škála príčin centrálnej hypotónia je pestrá. Za zníženým svalovým tonusom môže stať vrodená vada mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal či úraz nervového systému, degeneratívne či endokrinologické ochorenia (napríklad choroby štítnej žľazy). Rovnako môže ísť aj o vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal alebo úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie.
V niektorých prípadoch majú deti narodené predčasne (pred 37. týždňom tehotenstva) hypotóniu, pretože ich svalový tonus nie je pri narodení úplne rozvinutý. Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. mesiacov veku dieťatka. Hneď po narodení dochádza u novorodenca k hodnoteniu Apgar skóre, kde jedným z parametrov je aj hodnotenie svalového tonusu. Pri asfyxii (stav, keď nemá dieťatko počas tehotenstva alebo pri pôrode dostatok kyslíka na okysličenie orgánov) môže dôjsť k oslabeniu svalového tonusu, a to práve z dôvodu nedokysličenia. Časté sú aj komplikácie, ktoré nastanú pri pôrodoch a sú spojené s asfyxiou.
Lekári a lekárky tvrdia, že hypotónia samotná nie je ochorenie, ale je len prejavom iného možného ochorenia, prípadne oneskoreného vyzrievania mozgu. Hypotónia môže byť aj nefyziologická a súvisieť s iným ochorením, ako je napríklad Detská mozgová obrna. V takýchto prípadoch sa napriek rehabilitácii upravuje len pomaly.
Diagnostika hypotónie: Prečo je dôležité nečakať
Diagnostika hypotónie je náročnejšia z pohľadu presného určenia príčiny. Hodnotenie stavu hypotónie robíme na základe dôkladného vstupného vyšetrenia. Odoberá sa základná anamnéza, informácie o priebehu tehotenstva, pôrode a popôrodnej adaptácii. Dôležité je stretnúť sa s detským fyzioterapeutom, prípadne fyzioterapeutkou.
V prvom rade je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo to, o akú formu hypotónie ide. Lekár - neurológ, v spolupráci s inými medicínskymi odbornosťami hľadá presnú príčinu problémov. V liečbe sa potom sleduje prvotná príčina hypotónie.
Základom zo strany rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. V týchto prípadoch sa to, bohužiaľ, až tak často nedeje. Občas dávajú čas na rozbehnutie aj samotní pediatri či pediatričky, lenže pre fyzioterapeutov je to strata času. Je veľmi dôležité začať pracovať čím skôr, či už cestou fyzioterapie, alebo s dopomocou v rámci Baby Balanceu. Ak ide len o fyziologickú odchýlku v tonuse, stačí navštevovať pravidelne skupinové cvičenia, kde vás prevedieme hravou formou k stimulácii „lenivejších“ detičiek. Ak sa problém nerieši, motorický náskok zdravých detí sa zväčšuje a problémy narastajú.
Dopad hypotónie na psychomotorický vývoj a súvisiace problémy
Hypotonické deti veľmi často zaostávajú v psychomotorickom vývoji; neskôr sa otáčajú, lezú, sedia a chodia. Svaly sú ochabnuté, s čím úzko súvisí aj porucha motorického vývoja. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene - či už je to sed, stoj alebo chôdza. Spomalený motorický vývin je jedným z hlavných prejavov: deti neskôr držia hlavičku v polohe na brušku, otáčajú sa z chrbátika na bruško, sami si sadajú a vstávajú, pričom môžu mať problém s udržaním rovnováhy. Za príčinu tohto typu hypotónie sa označuje nevyzretosť niektorých častí mozgu, ale nie jeho poškodenie.
Konkrétne problémy a prejavy:
Problémy s držaním tela a pohybom:
- Hlavička akoby lietala v priestore.
- Problém so zaujatím prvého vzpriamenia alebo symetrickej polohy opory o obe predlaktia. Pre dieťa s hypotóniou je problém zvládnuť prvé vzpriamenie (v polohe na brušku symetrická opora o obe predlaktia) alebo je oneskorené.
- Druhné vzpriamenie sa nachádza v neideálnej podobe, ak vôbec nejaké je, a dieťa často zostáva prilepené bruškom na zemi.
- Ak sa dieťatko dokáže z polohy na chrbte otočiť do polohy na bruško, je to preň veľkou výzvou, aj keď ide o základný pohyb.
- Pohyby rúk a nôh sú slabé. Deti s hypotóniou nemajú silné pohyby rúk a nôh.
- Ak sa dieťa dostane na brucho a do druhého vzpriamenia, automaticky chce ísť na štyri, avšak nohy ho nedokážu udržať pokope.
- Dieťa, ktoré je hypotonické, nevládze loziť po štyroch, prípadne si tento pohyb nahrádza plazením. Nejde do vysokej opory na obe ruky a už vôbec nie na kolienka.
- Častou chybou rodičov býva aj pasívne posádzanie hypotonického dieťatka, čo sa negatívne prejaví vo vykonaní sedu so zhrbením. Trup, brucho a svalový korzet neboli dostatočne pevné na to, aby išlo do sedu a vertikály.
- Dieťa sa v sede často hrbí, čo má súvis s oslabením brušných svalov.
- Veľmi častým javom pri hypotonickom dieťati je aj W sed, ktorý nám potvrdzuje hypotézu oslabeného svalového korzetu a hypermobility v kĺboch dolných končatín.
Ortopedické problémy:
- Hypotónii venujeme pozornosť, pretože sa k nej pridružujú rôzne ortopedické problémy, ku ktorým patria: hypermobilita, deformity hrudníka, skoliózy, luxácie bedrových, kolenných, členkových kĺbov, deformity kĺbov ale i kontraktúry svalov. Kĺby môžu byť hypermobilné.
- V neposlednom rade takémuto dieťaťu pomáhame aj v rámci plochonožia a zlého držania tela. U týchto detí sa často objavujú ploché nohy.
Problémy s prijímaním potravy a trávením:
- Často máva problémy aj pri dojčení. Prejavuje sa to najmä problémami so saním z prsníka, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimickým svalom.
- Deti s nízkym svalovým tonusom môžu mať problém pri dojčení, najmä pri koordinácii svalov, ktoré sú ovládané sacím reflexom. Hypotonickým deťom trvá jednotlivé dojčenie dlhšie, potrebujú dlhšie prestávky, lebo sa ľahko unavia. Podľa toho, ako sa dojčenie javí, možno bude potrebné hľadať vhodnejšiu polohu.
- Pridružený býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky. Prípadne sa objavuje reflux a dieťa neudrží v sebe materské mlieko. Prítomné môžu byť aj časté detské koliky.
Problémy v jemnej motorike a reči:
- Oneskorené uchopovanie predmetov, prekladanie predmetov z ruky do ruky, ukazovanie na predmety, sledovanie predmetov očami, samostatné kŕmenie.
- Nízky svalový tonus sa odzrkadľuje aj v oblasti úst, svalov tváre a jazyka, čo môže spôsobovať problémy s výslovnosťou hlások a slov. Dieťa rozumie značnému počtu slov, ale nehovorí, alebo slová komolí.
Príklad z praxe: „Môj synček má tiež hypotóniu, stupeń nám nikdy neurčili, ale myslím že takú stredne ťažkú až ťažkú. Od 4. mesiacov cvičíme Vojtovku. Momentálne sme na tom asi tak, že sa premiestňuje váľaním sudov a trošku sa pohne aj dopredu, tak cca 30-40 cm, ešte sa ale riadne neplazí ani nelozí, sám sa neposadil. Problémom sú u nás hlavne slabé svaly na chrbte a rukách, keď je na brušku, nedvíha dosť vysoko hrudníček. Inak mentálne je tiež v poriadku.“ Tento príklad ilustruje typické oneskorenia v motorickom vývoji a konkrétne slabosti, ktoré hypotónia prináša.
Terapeutické prístupy a metódy posilňovania hypotonických detí
Pre hypotonické deti je kľúčové aktívne a pravidelné posilňovanie svalstva. Ak sa zistí problém, je ho lepšie riešiť čím skôr, aby sa nefixovali patologické modely. Liečba môže tiež pomôcť zlepšiť funkcie, ako je mobilita a reč. K dispozícii je široká škála terapeutických prístupov, ktoré môžu pomôcť dieťaťu zlepšiť svalový tonus a celkový psychomotorický vývoj.
Bublifit Zdrave nôžky 1
Senzorická a senzomotorická stimulácia
Senzorická stimulácia je dôležitou súčasťou terapie pre deti so svalovou hypotóniou. U detí so svalovou hypotóniou je vhodná nasledovná senzorická stimulácia: taktilná (dotyková) stimulácia, kontrastná stimulácia teplou a studenou vodou, vestibulárna stimulácia, hĺbková proprioceptívna stimulácia. Tieto stimulácie pomáhajú prebúdzať nervové dráhy a zlepšujú vnímanie tela v priestore.
Senzomotorická stimulácia spočíva v pravidelnom cvičení s využitím balančných a nestabilných plôch, ktoré zvyšuje propriocepciu a zvyšuje svalovú silu. Senzomotorická stimulácia je metóda vytvorená prof. V. Jandom a M. Vávrovou. Skladá sa zo súboru cvikov prevádzaných v rôznych polohách. Výskum vo Fyzio Family k záverečnej práci na tému Vplyv senzorickej stimulácie u detí so svalovou hypotóniou ukázal, že prínos práce bol v kompletizovaní vyšetrenia a významnosti senzorickej stimulácie, ktorá pozitívne vplýva na postúru tela. Odporúčame využívať rôzne pomôcky, napríklad fitlopty, hojdačky, hojdacie kreslá, trampolíny, závesné hojdacie vaky.
Vojtova metóda
Vojtova metóda je reflexné cvičenie, pri ktorom sa cez presne stanovenú polohu stimulujú reflexné zóny (presne určené miesta). Stimuláciou týchto zón idú informácie do mozgu a mozog potom spúšťa správny pohybový vzorec, ktorý máme každý naprogramovaný. Niekedy môže byť tento správny pohybový vývoj narušený, ešte keď je bábätko v brušku, alebo ťažkým pôrodom, ale niekedy nie je príčina zjavná. Vtedy tento vývoj neprebieha správne a tým, že im to nejde, ako má, tak si hľadajú ,,náhradný´´ model, ktorý si potom fixujú. Preto, ak sa zistí problém, je ho lepšie riešiť čím skôr, aby sa nefixovali patologické modely.
Vojtova metóda sa môže cvičiť od narodenia, ak je na to dôvod (napríklad predčasne narodené deti, skrátenie svalu na krku, čo vyvolá úklon hlavičky, čo ďalej ovplyvní vývoj, prípadne zakrvácanie pri pôrode). Cvičí sa najčastejšie do cca 1. roka (alebo respektíve najlepšie výsledky sú tak cca do 1. roka, pretože tam je ten vývoj najväčší). Ak dieťatko príde skoro a nie je to závažné, tak sa cvičí pár týždňov alebo mesiacov. U malých bábätiek sa cvičí 4x za deň (zhruba každé 3-4 hod.) a od 5-20 minút. Rodičia sa učia cviky od terapeutov a cvičia s deťmi doma. Po cvičení má bábätko nastimulované svaly, ktoré dovtedy nepoužívalo, a takýto stav trvá cca tie 3-4 hodiny. A potom treba zase pocvičiť, aby sme mu to ponúkli a tým nedovolili zapájať náhradné modely. Mamičku na terapii zaučíme a potom chodí na pravidelné kontroly (1-2x do týždňa), kedy skontrolujeme cvičenie, usmerníme a pridáme ďalšie cviky.
Kedy sa Vojtova metóda neodporúča? Ak je vývoj v poriadku, tak je zbytočné začať cvičiť Vojtovu terapiu. Alebo keď prídu už staršie deti (cca 8-11 mes.) a vývoj nie je závažne porušený, tak vtedy niekedy neodporúčame Vojtovu terapiu. A kedy sa nesmie: tak žiadne dekompenzované závažné stavy, autistické deti. Ak má tvoja dcérka len ľahký stupeň hypotónie, to je OK, tam Vojtovku cvičiť netreba, stačí baby gymnastika a plávanie.
Bobathova metóda
Bobathova metóda je neurovývinová terapia, ktorá sa zameriava na zlepšenie motorických schopností dieťaťa prostredníctvom cielenej manipulácie a polohovania. Táto metóda je menej invazívna ako Vojtova metóda a často sa využíva ako doplnok alebo alternatíva, najmä pri dlhodobej terapii alebo u detí, ktoré Vojtovu metódu horšie tolerujú. Využíva prirodzené reakcie dieťaťa na pohyb a polohu na dosiahnutie funkčných cieľov.
Plávanie a detská gymnastika
Plávanie je vynikajúci spôsob, ako posilniť svaly a zlepšiť koordináciu u detí s hypotóniou. Voda poskytuje odpor, ktorý pomáha posilňovať svaly, a zároveň znižuje zaťaženie kĺbov. Vodné prostredie navyše poskytuje vestibulárnu stimuláciu a pomáha deťom lepšie si uvedomovať svoje telo v priestore. Mnohokrát sa plávanie odporúča ako doplnok k fyzioterapii, najmä pri vážnejšom zaostávaní motoriky.
Detská gymnastika s fyzioterapeutom môže byť prospešná, pretože špecialista môže prispôsobiť cvičenia potrebám dieťaťa. Je to hravá forma cvičenia, ktorá podporuje prirodzený vývoj a silu svalov. Rodičia môžu cvičiť doma s malým dieťaťom baby gymnastiku podľa knižiek, napríklad od Ivy Dolínkovej - Cvičíme s kojenci a batolati. Skupinové cvičenia sú tiež skvelou alternatívou pre deti s miernou hypotóniou.
Správna manipulácia a podpora v domácom prostredí
Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku. Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Týmto spôsobom vytvoríte bezpečné a stimulujúce prostredie, ktoré podporuje správne svalové napätie.
Dokonca som čítala, že deti by sa nemali ani vodiť za ruky, dokým nevedia sami chodiť. Tvoj doktor mal pravdu, že dieťa sa nemá dávať do sedu, resp. stoja skôr, ako to samé urobí, lebo tak sa mu môže pokaziť chrbtica (skolióza, zúženie medzistavcových platničiek atď), a mala by problém v budúcnosti. Ale keď sa už Nataška sama dokáže posadiť, to je iné, potom je už svalstvo chrbátika dosť pevné. Správne nosenie a manipulácia s bábätkom je pri týchto problémoch takisto dôležitá.
Čo si všímať ako rodič? Kedy vyhľadať odborníka?
Ako rodičia ste najdôležitejšími pozorovateľmi vývoja vášho dieťaťa. Určite sú to nápadné asymetrie v držaní, napr. hlavička uklonená stále k jednej strane, keď dieťatko preferuje otočenie hlavy do jednej strany a nevie alebo nechce ju otáčať na druhú stranu, vykrivenie trupu do C-čka, zakláňanie hlavičky a trupu. Ak sa detičky nevedia udržať na brušku a prepadávajú sa na chrbátik, alebo asymetrické držanie v opore na brušku. Objavuje sa problém pri dojčení dieťatka. Nesaje alebo saje len veľmi krátko a slabo, nemá na to silu. Prípadne sa objavuje reflux a dieťa neudrží v sebe materské mlieko. Prítomné môžu byť aj časté detské koliky a problémy s dýchaním. Neskôr sa hypotónia môže prejavovať oneskorením pohybového vývoja. Pre dieťa s hypotóniou je problém zvládnuť prvé vzpriamenie (v polohe na brušku symetrická opora o obe predlaktia) alebo je oneskorené. Tak isto otáčanie z chrbátika na bruško, úchop hračiek, chytanie si nožičiek a dávanie ich do pusinky, dieťa začína liezť a sedieť neskôr.
Hypotonus, teda znížené svalové napätie, môže signalizovať neurologický, genetický alebo metabolický problém a zvyčajne sa prejaví do 6. mesiacov veku dieťatka. Ak sa vám niečo nezdá, určite je dobré sa poradiť s odborníkom či odborníčkou - pediatrom či pediatričkou, neurológom či neurologičkou, fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou certifikovanými Vojtovou metódou. Včasná diagnostika môže pomôcť matke hľadať pomoc a podporu a naučiť sa správny spôsob dojčenia.
Dôležitosť včasnej intervencie a dlhodobá prognóza
V závislosti od príčiny sa môže hypotónia v priebehu času zlepšovať, ostať rovnaká alebo sa zhoršovať. Dojčatá s hypotóniou spôsobenou infekciou alebo iným ochorením sa zvyčajne zlepšia vtedy, ak sa podarí stanoviť a liečiť prvotný stav hypotónie. Hypotónia, ktorá bola zdedená, bude pretrvávať po celý život človeka, hoci motorický vývoj dieťaťa sa môže postupom času neustále zlepšovať. Liečba môže tiež pomôcť zlepšiť funkcie, ako je mobilita a reč. Nebojte sa, hypotónia nie je vždy známkou veľkého problému. Keď sa deti narodia predčasne, môžu mať slabý svalový tonus, pretože ich telíčka nemali dosť času na to, aby sa správne vyvíjali. Ako však dieťa rastie, jeho svalový tonus sa zlepšuje. Pri vážnejšom zaostávaní motoriky sa odporúča rehabilitácia. Dôležité je sledovanie dieťaťa fyzioterapeutom, ktorý odhalí rôzne alternatívne pohybové vzorce - zvládacie mechanizmy, ktoré si dieťa vytvorilo.
Včasná intervencia je kľúčová. Včasná diagnostika môže pomôcť matke hľadať pomoc a podporu a naučiť sa správny spôsob dojčenia. Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. Preto je nesmierne dôležité nečakať, ale aktívne vyhľadať odbornú pomoc a začať s terapeutickými cvičeniami čo najskôr, aby sa maximalizoval potenciál dieťaťa a predišlo sa dlhodobým komplikáciám.
Hypotónia vs. Hypertonus: Rozdiely v svalovom napätí
Možno ste už niekedy počuli výraz od lekára, že „dieťa je hypertonické,“ alebo naopak „je hypotonické,“ čo tieto zaklínadlá vlastne znamenajú? Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme, označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Hypotónia, ako už bolo spomenuté, je zníženie svalového napätia. Naopak, hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti.
Hypertonus sa prejavuje odlišne ako hypotónia. Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca sa môže vyskytnúť tzv. prechodný hypertonický syndróm. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej nervovej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. Aj pre hypertonické deti je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom, jemný, plošný dotyk a baby masáž. Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Rozumieť rozdielu medzi týmito dvoma stavmi je zásadné pre správnu diagnostiku a voľbu vhodnej terapie.
tags: #ako #posilnovat #hypotonicke #dieta