Detské chodidlá rastú rýchlejšie, než si dokážeš predstaviť. Vývin detskej nohy je fascinujúci proces, ktorý sa neustále mení a vyvíja od narodenia. V priebehu prvých rokov sa noha postupne mení z mäkkej, zaoblenej štruktúry na stabilný, funkčný základ celého pohybového aparátu. Kým 99 % detí sa rodí s úplne zdravými nohami, s pribúdajúcim vekom sa počet chýb nôh zvyšuje - podľa niektorých údajov až na alarmujúcich 67 %. Z týchto poznatkov je zrejmé, že mnoho rodičov nepozná, ako sa má detská obuv vyberať, čo môže viesť k trvalým deformáciám a problémom v budúcnosti. Preto je výber správnej obuvi pre deti kľúčový pre ich pohodlie a zdravý vývoj chodidiel, pričom nesprávna obuv môže poškodiť nohy dieťaťa mnohokrát na celý život.
Špecifiká a dynamický rast detskej nohy
Detské nohy sa líšia od nôh dospelých v mnohých aspektoch. Ich vývoj prebieha postupne a vyžaduje si osobitnú starostlivosť. Jednou z najvýraznejších charakteristík je ich mimoriadne rýchly rast. Noha dieťaťa veľmi rýchlo rastie, mení sa v dĺžke, šírke aj v proporciách. Noha malého dieťaťa rastie v priemere 15 až 18 mm za rok, zatiaľ čo u starších detí je to 8 až 12 mm ročne. Je dôležité si uvedomiť, že rast nohy nie je plynulý, ale prebieha v skokoch.
U najmenších detí, približne do veku 4 rokov, sú v klenbe nožné tukové vankúšiky, pretkané pružným a pevným väzivom. Tieto vankúšiky majú za cieľ chrániť vyvíjajúce sa nožné klenby pred možným preťažením. Kosti detských nôh ešte nie sú úplne spevnené, sú prevažne chrupavkovité, a preto sa v topánke veľmi dobre tvarujú. Táto flexibilita znamená, že nevhodná obuv ich dokáže ľahko deformovať, často bez toho, aby si dieťa sťažovalo na bolesť.
Ďalším špecifikom je znížená citlivosť detských nôh voči bolesti a tlaku. Deti často necítia, či ich topánka tlačí, pretože majú v chodidlách menej nervových zakončení, takže neregistrujú tlak tak citlivo ako dospelí. To je obzvlášť dôležitý faktor, prečo musia byť rodičia obzvlášť pozorní pri kontrole veľkosti a vhodnosti obuvi.
Noha dieťaťa potrebuje k svojmu vývoju úplnú voľnosť pohybu a možnosť precvičovania svaloviny nôh. Detská noha nie je izolovaný mechanizmus; jej správny vývoj ovplyvňuje celý pohybový aparát. Ak chodidlo stráca oporu, oslabené vedenie nohy ovplyvní smer kolien, rotáciu bedier aj postavenie panvy. Preto fyzioterapeuti často hovoria, že základ zdravého pohybu sa začína od nôh. Prvé roky života sú doslova rozhodujúce pre formovanie zdravých pohybových vzorcov.
Detské Nohy - zostava cvikov
Tempo rastu detských nôh podľa vekových kategórií
Rýchlosť rastu detských nôh sa líši v závislosti od veku, čo má priamy vplyv na frekvenciu potreby výmeny obuvi a na intervaly kontrol. U každého človeka sa noha vyvíja inou rýchlosťou a mnohokrát aj nárazovo, skokovo.
Rast nôh u batoliat (0-3 roky)
Prvé tri roky života sú obdobím najintenzívnejšieho rastu. Detské chodidlá rastú v priemere o 15 až 18 mm za rok, čo je ekvivalent približne 1,5 až 2 mm mesačne. To znamená, že deti vo veku 2 až 3 rokov potrebujú 2 až 3 veľkosti obuvi za rok, čo predstavuje výmenu obuvi približne každých 5 až 6 mesiacov. Pre batoliatá, ktoré rastú najrýchlejšie, sa odporúča kontrolovať veľkosť nohy a obuvi najmenej raz za mesiac, alebo minimálne každé 2 až 3 mesiace.
Rast nôh u predškolákov a mladších školákov (3-10 rokov)
Po treťom roku života sa tempo rastu mierne spomalí, ale stále zostáva významné. V tomto období rastú detské nohy o 8 až 12 mm za rok, alebo 1 až 1,5 cm za rok, čo predstavuje približne 2 až 3 veľkosti obuvi ročne. U predškolákov by sa mala veľkosť obuvi kontrolovať raz za 2 mesiace, zatiaľ čo u mladších školákov po 3 mesiacoch. Vo veku 3 až 6 rokov by sa malo meranie vykonávať každé 3 až 4 mesiace a vo veku 6 až 10 rokov každé 4 až 5 mesiacov.
Rast nôh u starších detí a adolescentov (10+ rokov)
Puberta prináša rastový špurt, ktorý sa výrazne prejaví aj na chodidlách. U dievčat nastáva zvyčajne medzi 10 až 12 rokmi, u chlapcov medzi 12 až 14 rokmi. V tomto období môžu nohy narásť až o 2 veľkosti za rok. Počas rastového špurtu by sa mala veľkosť obuvi kontrolovať každé 3 až 4 mesiace. Zaujímavosťou je, že dievčatá zvyčajne ukončia rast nôh okolo 14 až 15 rokov, zatiaľ čo chlapci môžu rásť až do 17 až 18 rokov. Po stabilizácii rastového špurtu sa rast nôh výrazne spomaľuje, a kontrola sa môže vykonávať každých 5 až 6 mesiacov, alebo prinajmenšom raz za pol roka u tínedžerov.
Je dôležité si pamätať, že detská noha rastie, obuv nie. Preto je nevyhnutné kontrolovať pravidelne, či dieťa z obuvi nevyrástlo. Nové topánky kupujte včas, keď je to potrebné. V súlade s rastom nohy platí - čím menšie dieťa, tým viac párov obuvi za rok. Nezabúdajme ani na sezónne faktory. Deti potrebujú rôzne typy obuvi na rôzne obdobia roku a aktivity. Zimné topánky nakupujte začiatkom novembra, letné sandále koncom apríla, ideálne popoludní, kedy sú nohy mierne opuchnuté.
Dôsledky nesprávneho výberu obuvi a varovné signály
Deformity nôh vznikajú predovšetkým nosením obuvi, ktorá dobre nesadne - je buď príliš krátka, príliš úzka alebo špicatá. Rovnako aj príliš široká obuv, v ktorej noha pri chôdzi kĺže ku špici, spôsobuje vážne poškodenie nohy. Obzvlášť nebezpečné je nosenie špicatej obuvi s vysokými podpätkami. Alarmujúcim zistením je skutočnosť, že približne jedna tretina prváčikov prichádza do školy s nohami rôzne poškodenými v dôsledku nosenia nesprávnej obuvi.
Nevhodná obuv môže mať za následok celý rad zdravotných problémov, ktoré sa môžu prejaviť už v detstve alebo pretrvávať do dospelosti. Medzi najčastejšie deformity prstov spôsobené nevhodnou obuvou patria vbočený palec (hallux valgus), vybočený malíček (digitus quintus varus) a kladivkové prsty. Príliš malá obuv dokáže spôsobiť kladivkový prst, vbočený palec či plochú nohu. Tieto deformácie vznikajú postupne a v ranom štádiu ich môžeš prehliadnuť.
Nohy sú ohrozované aj neustálymi tvrdými dopadmi na betón, asfalt, dlažbu - to sa časom môže prejaviť opotrebením kostí, kĺbov a kĺbových chrupaviek dolných končatín a poškodením chrbtice. Detská noha zreje, mení sa vo svojom postoji, tvare i funkcii. Ak sa rodičia pri sledovaní detskej chôdze všimnú rôzne odchýlky - spadnuté členky, „vybočené“ kolená, chôdzu po špičkách alebo rýchlu únavu pri chodení, je potrebné venovať tomu pozornosť.
Varovné signály príliš malej alebo nevhodnej obuvi:
- Fyzické príznaky: Pľuzgiere na pätách alebo na vrchnej časti prstov, začervenanie kože po zutí topánok, otlaky v miestach tlaku, zhrubnutá koža na určitých miestach.
- Zmeny v správaní a chôdzi: Dieťa sa začne vyhýbať noseniu určitých topánok, začne chodiť na špičkách alebo nezvyčajne, zastavuje sa častejšie pri chôdzi, sťažuje sa na únavu nôh. Dieťa, ktoré ešte v škôlke vybehne na preliezky, ale po krátkej prechádzke povie, že ho bolia nohy alebo „už nevládze“, pravdepodobne potrebuje lepšiu stabilitu. Podobne je to pri častom zakopávaní, chôdzi po vnútornej hrane chodidla alebo pri asymetrii jednej a druhej nohy.
- Hypermobilita: Čoraz častejšia diagnóza. Deti s hypermobilnými kĺbmi sú mäkké, ohybné a pôsobia „akoby nemali brzdy“. V týchto prípadoch je pevná obuv s oporným systémom kľúčová na poskytnutie kontroly nad pohybom členka.
Oslabené vedenie nohy ovplyvní smer kolien, rotáciu bedier aj postavenie panvy. Preto je do veku 6 až 8 rokov kedy osifikujú kosti a vznikajú ťažko meniteľné pohybové vzorce, mimoriadne dôležité udržať dieťa čo najviac v prostredí, kde môže chodiť naboso alebo v barefoot obuvi.
Ako správne merať detskú nohu a určiť veľkosť obuvi
Pravidelné meranie nohy je nevyhnutné pre výber správnej veľkosti obuvi. Noha v obuvi musí byť dokonale fixovaná. Nesmie dochádzať k nežiaducim bočným pohybom pätovej časti nohy.
Praktické metódy merania
- Čas a poloha merania: Ideálne je nôžku merať večer, pretože večer sú nohy oveľa väčšie než ráno. V polohe stojacej sú nohy dlhšie, ako v polohe ležiacej a sediacej. Podľa váhy tela odpovedá rozdiel asi 3-6 mm, teda nohy odporúčame merať zásadne v polohe stojacej. Dbajte na to, aby ste na papieri stáli plnou váhou. Prsty musia byť natiahnuté.
- Postup merania obkreslením: Postavte rovno v stoji dieťa na papier na rovnej podložke. Ceruzkou mu obkreslite obe chodidlá. Ceruzku držte kolmo k podložke, aby nedošlo ku skresleniu obrysu stopy. Môžete tiež zopakovať uvedený postup, ale namiesto papiera použite kartón. Obkreslené detské nôžky následne vystrihnite a vznikne vám tak maketa nôžok vášho dieťatka. Zmerajte vzdialenosť medzi najvzdialenejším bodom oblúka päty a koncom najdlhšieho prsta. Rovná čiara je dĺžka chodidla (meria sa od stredu päty po najdlhší prst), prerušovaná čiara je os chodidla. Šírku zmeriate ak kolmicu na os chodidla.
- Meranie pomocou meradla PLUS12: Dĺžku nohy dieťaťa môžete tiež zmerať pomocou meradla PLUS12, ktoré je zároveň skvelé pre meranie vnútorného priestoru topánky.
- Kontrola pomocou vložky: Vytiahnite vložku z topánky a postavte na ňu dieťa. Okamžite uvidíte, či je dostatočný priestor. Sledujte aj odtlačky prstov na vložke; výrazné stopy znamenajú, že topánky tlačia.
- Skúšanie obuvi: Je bezpodmienečne nutné, aby dieťa obuv pred zakúpením riadne vyskúšalo. Neodporúčame skúšať obuv bez predchádzajúceho premerania nohy, iba klasickým spôsobom - tlakom prsta na špičku obuvi zisťovať veľkosť „nadmerku“. Deti často reflexne pokrčia prsty, čo vedie k nákupu krátkej obuvi. Je vhodné, aby dieťa skúšalo celý pár obuvi, aby sa v novej obuvi prešlo po predajni. Počúvajte dieťa, ak hovorí, že ho topánky tlačia, verte mu.
Výpočet nadmerku - voľného priestoru v topánke
Pre zistenie potrebnej veľkosti detskej obuvi je nutné ešte ku zmeranej dĺžke navyše prirátať takzvaný nadmerok. Tento voľný priestor v špičke je nevyhnutný pre plnohodnotné odvinutie kroku a pre rast nohy. Noha pri dopade expanduje, a preto deti aj dospelí potrebujú v topánke nadmerok.
- Všeobecný nadmerok: Minimálny nadmerok v každej topánke by mal byť 4-5 mm, aby dochádzalo k plnohodnotnému odvinutiu kroku. Celkovo sa odporúča nadmerok v dĺžke 12 až 15 mm k nameranej dĺžke nohy.
- Pri prvých topánočkách (začínajúci chodci): Okolo 5 až 9 mm, aby bábätká nezakopávali o špičky. Pri začínajúcich chodcoch a deťoch s vpadnutými členkami sa odporúča nadmerok cca 0,5 cm až 0,8 cm. Ak zvolíte väčší nadmerok, dieťa môže zakopávať, nesprávne našľapovať a nenaučí sa správnej chôdzi. Detičky s vpadnutými členkami potrebujú dostatočnú oporu a príliš veľký nadmerok im spôsobuje nestabilitu pri chôdzi, čo kompenzujú nesprávnym nášľapom.
- Pre rýchlorastúce batoliatá: 12 až 15 mm.
- Pre predškolákov a školákov: 15 mm.
- Pre adolescentov: 10 až 12 mm.
- Nadmerok do šírky: V šírke rezervu nepotrebujeme. Keď sa topánka iba dotýka mäkkých tkanív, k deformácii chodidla nedochádza. Nadmerok do šírky závisí od typu obuvi. Ak ideme dieťatko obúvať do celoročných topánok, odporúčame 2 mm na každú stranu.
- Upozornenie: Väčší priestor než 15 mm nie je dobrý nápad. Prešliapané papuče narušujú správne držanie tela. Štíhla noha v príliš širokej obuvi kĺže pri chôdzi do „nadmerku“ a poškodzuje prsty tlakom na obuv.
Šírka chodidla
Správna šírka obuvi znamená, že zodpovedá obvodu nohy v mieste prstových kĺbov. Ak je topánka príliš široká, nedostatočne fixuje chodidlo, noha sa v nej kĺže a poškodzuje prsty zvýšeným tlakom na obuv. Úzka topánka okrem nepríjemného pocitu obmedzuje krvný obeh a zároveň deformuje neprimeraným tlakom prednú časť chodidla.
Žiaľ, v poskytnutých dátach sa nenachádza tabuľka veľkostí. Túto časť by bolo potrebné doplniť z externých zdrojov, avšak je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa rastie iným tempom a má individuálny tvar chodidla. Deti rovnakého veku môžu mať rozdiel v dĺžke nohy aj niekoľko milimetrov. Práve preto je dôležité merať - nie hádať. Na pulty našich predajní sa dostávajú čoraz viac topánky dovážané zo zahraničia, ktoré nezodpovedajú u nás používaným systémom označovania veľkostí. Každý výrobca používa inú veľkosť funkčného „nadmerku“, u niektorých výrobcov úplne chýba.
Kritériá pre výber zdravej detskej obuvi
Pri výbere detskej obuvi je potrebné zohľadniť niekoľko dôležitých kritérií, ktoré zabezpečia správny vývoj a ochranu detských nôh. Kvalitná detská obuv nemusí byť ortopedická, ale mala by rešpektovať to, čo detské nohy prirodzene žiadajú: stabilitu, priestor a správne vedenie chodidla.
Materiál
Je nevyhnutné vyberať obuv vyrobenú z prírodných materiálov, ako napríklad prírodné usne a textil. Tieto materiály sú mäkké, priedušné, absorbujú zvýšenú fyziologickú vlhkosť detskej nohy a zároveň sa vďaka svojmu zloženiu vhodne prispôsobia anatomickému tvaru chodidla. Vyhovujú náročným hygienickým požiadavkám aj z hľadiska nežiaduceho kožného dráždenia. Hoci je dokázané, že poroméry, koženky a plasty sú na detskú obuv nevhodné, nájdeme na trhu rad týchto výrobkov. Sú nepriedušné, počas nosenia si stále zachovávajú svoje pôvodné rozmery a neprispôsobia sa tvaru nohy užívateľa, čím vzniká nepriaznivá klíma vo vnútri obuvi. Plesne a baktérie potom ohrozujú užívateľa a znižujú životnosť obuvi. V súčasnej dobe sa však často stretávame s obuvou, vyrobenou z umelých vlákien typu Goretex a Sympatex, s vynikajúcimi hygienickými vlastnosťami.
Tvar špičky
Detská obuv musí mať dostatočne priestrannú guľatú špičku, ktorá poskytuje dostatok miesta pre prsty. Čím rovnejšia je vnútorná hrana obuvi, tým lepšie, lebo palec je v prirodzenej polohe a nie je tlačený k ostatným prstom. Varujeme pred špicatou obuvou, pretože spôsobuje deformity prstov, ako sú vbočený palec, vybočený malíček a kladivkové prsty.
Opätok a fixácia nohy
Najdôležitejšia časť topánky je päta. Pod opätkom rozumieme vnútorný dielec v pätovej časti obuvi, ktorý by mal byť dostatočne tuhý, vysoký a dlhý. Ak je päta mäkká, dieťa v nej „pláva“, členok sa prepadá a celé chodidlo nemá oporu. Správne zvolená topánka musí chodidlo dokonale fixovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducim bočným pohybom pätovej časti nohy. Preto každá detská obuv uzavretých strihov, alebo sandálová s plnou pätou, musí mať dostatočne tuhý, vysoký a dlhý opätok. Dobrú fixáciu obuvi zaisťuje tiež vhodný strih zvršku, pretože drží pevne nohu proti opätku a bráni posunu nohy v obuvi. Odporúčame obuv šnurovaciu, poprípade uzatváranú na pracku alebo suchý zips. Obuv mokasínového alebo lodičkového strihu je nevhodná najmä pre malé deti. Pri dlhodobom používaní topánok s nevhodným opätkom môže dôjsť k zafixovaniu patologického vybočenia členkov smerom dovnútra, tzv. valgózne postavenie chodidla. Pri valgóznych členkoch je pevná päta kľúčom k tomu, aby sa chodidlo stabilizovalo a nezaťažovalo vnútornú stranu nohy.
Ohybnosť (Flexibilita)
Veľmi dôležitá je z hľadiska funkčnosti detskej obuvi jej ohybnosť. V mieste, kde sa chodidlo pri chôdzi ohýba (tj. v oblasti prstových kĺbov), musí byť obuv čo najohybnejšia. Obuv, hlavne pre najmenšie deti, musí tzv. "ísť" s nohou a spolupracovať s ňou. Tuhá a nepoddajná obuv zvyšuje únavu a narušuje pohodlie chôdze a zdravý vývoj nôh. Ohybnosť (flexibilitu) ovplyvňuje ako druh použitého vrchného materiálu a strihové riešenie, tak najmä druh, hrúbka a tuhosť podošvy. Čím silnejšia je podošva, tým je obuv tuhšia.
Podpätok
Podpätky by mali byť u detskej obuvi čo najnižšie, s veľkou plochou pre udržanie stability dieťaťa. Zásadne sa neodporúčajú topánky s vysokými štíhlymi podpätkami. Zdravá a správne zaťažená noha nemá otlaky, ktoré obvykle pochádzajú z podpätku či zvýšenej špičky.
Stielka
Detské nohy sa pomerne dosť potia, pričom najväčším zdrojom vlhkosti je plôška nohy. Preto musí byť každá obuv, zvlášť potom obuv uzavretých strihov, vo vnútornej nášľapnej časti vybavená stielkou alebo vkladacou vložkou zo savého materiálu (useň, textil, príp. syntetický materiál). Stielka, respektíve vložka, plní zároveň podpornú funkciu pre správne tvarovanie priečnej a pozdĺžnej klenby chodidla a bráni tak zdravotným komplikáciám spôsobeným plochou nohou.
Hmotnosť
Často zanedbávanou vlastnosťou obuvi je jej hmotnosť. Vo všeobecnosti platí zásada - čím ľahšie, tým lepšie. V najmenších vekových skupinách detí je vhodné preferovať nízku členkovú obuv, šnurovaciu alebo uzatvárateľnú textilným pásikom, respektíve na zips, z čo najľahších materiálov.
Účel použitia
Dôležitá je zásada vyberať obuv podľa účelu jej používania. Pre pobyt v interiéri (škola, škôlka a pod.) je vhodná ľahká vzdušná obuv, u menších detí zabezpečená proti vyzutiu remienkom alebo šnúrkami (prezúvky). Na aktívny odpočinok je určená športová obuv, ktorá svojou konštrukciou zodpovedá požiadavkám príslušného druhu športu. Deti majú často tendenciu zamieňať si športovú obuv s prezúvkami, čo je z hygienického hľadiska nevhodné (športová obuv je nepriedušnejšia a tvrdšia). Vychádzková celoročná alebo zimná obuv je vyrobená tak, aby vyhovovala noseniu po vonku, na bežnú pešiu chôdzu. Vyznačuje sa mohutnejšou a trvanlivejšou konštrukciou s pevnou podošvou. Rekreačná obuv by sa mala používať najmä pri rekreačno-vychádzkových príležitostiach, na dlhšie vzdialenosti i v menej upravenom prírodnom prostredí tak, aby chodidlo malo stále správnu polohu. Je charakterizovaná pevnou konštrukciou zvršku a robustnou podošvou (protišmykový dezén). Dbajte na to, aby deti nosili obuv podľa účelu, ku ktorému bola vyrobená.
Bosá chôdza, barefoot obuv a kompromisy
So starostlivosťou o nohu je nutné začať hneď po narodení dieťaťa. Noha dieťaťa potrebuje k svojmu vývoju úplnú voľnosť pohybu a možnosť precvičovania svaloviny nôh. Kde prechladnutiu a poraneniu nehrozí, tam sa oplatí v maximálnej možnej miere chodiť naboso. Keď vaše bábätko začína liezť, mali by ste ho nechať naboso. Nebojte sa chladu, studená nožička ešte neznamená zimu. Detské chodidlo potrebuje vnímať nielen materiál a štruktúru povrchu, ale aj jeho teplotu, čo napomáha uchovaniu vnemov. V úzkej ponožke alebo v capačikoch stráca noha priame podnety z okolia. Ak sa vám zdá, že fáza lezenia trvá dlho, nepanikárte, na posilnenie chrbta a psychomotorický vývoj dieťaťa je to jedine dobre. Hlavne nekupujte pavúka ani bábätko neťahajte za ruky! Pavúk (chodítko) = škodítko, obdobne aj opory typu detský kočiar.
Barefoot obuv
Barefoot obuv je navrhnutá tak, aby čo najviac simulovala chôdzu naboso. Má tenkú a ohybnú podrážku, širokú špičku a žiadny podpätok. Podporuje prirodzený pohyb nohy a posilňuje svaly chodidla. Všeobecne platí pravidlo, aby ste čo najviac chodili úplne naboso. Vo zvyšku prípadov, a to aj do mesta, plného rôznych povrchov a nerovností, obujte barefoot topánky. Pri výbere barefoot obuvi je dôležité dbať na presné meranie nohy a zohľadniť individuálne potreby dieťaťa.
Kompromisná obuv
Predstavuje prechod medzi klasickou a barefoot obuvou. Má niektoré prvky barefoot obuvi, ale nemusí spĺňať všetky kritériá. Môže mať napríklad mierny podpätok alebo hrubšiu podrážku. Pre tínedžerov je dôležité zamerať sa na psychologickú stránku obúvania. Než by ste ich nútili do bosých topánok so širokou špičkou, nájdite kompromis v podobe ľahko užších barefootov, ktoré na prvý pohľad nerozoznáte od bežných tenisiek. Radšej mäkké a pohodlné topánky, než tie konfekčné s podpätkom alebo zlým tvarom špičky. Pokiaľ teda dieťa túži po barefootových topánkach, ktorým ale nejaký milimeter do šírky chýba, buďte zhovievaví. S podobnou filozofiou by ste mali pristupovať aj sami k sebe. Niektorí dospelí mali to šťastie, že mohli v detstve behať naboso, takže si vypestovali zdravé základy.
Špeciálna obuv a doplnky
Nie vždy sa dá stláčaniu prstov v topánke vyhnúť. Na slávnostné príležitosti možno ešte nejakú štýlovú barefoot obuv zoženiete, avšak korčule, tretry, kopačky, lezecké topánky, cyklistické nášľapy a ďalšie špeciálne topánky vašim prstom priestor nedoprajú. Funkciu nohy podporuje najmä rozťahovanie prstov a stimulácia plôšok. Adjustačné ponožky s oddeľovačmi či silikónové korektory vytvoria medzi prstami priestor, čím zaistia ich správne postavenie.
Starostlivosť o obuv a prevencia problémov
Detskej nohe neprospeje ani nosenie opotrebovanej obuvi so zošľapanými podpätkami a pätníkmi, s prešľapanými podrážkami a devastovanými podšívkami a stielkami. Životnosť a správna funkčnosť obuvi závisí na jej správnom udržiavaní a ošetrovaní. Prehľadávajte pravidelne, ako dieťa obuv opotrebováva.
Kedy je obuv ešte použiteľná vs. kedy ju treba vymeniť:
- Podrážka: Ak je prerazená alebo nerovnomerne opotrebovaná, topánka stráca podpornú funkciu. Vymeň ju.
- Zvršok: Drobné škrabance sú v poriadku, ale roztrhnutý materiál alebo poškodená konštrukcia znamenajú koniec životnosti topánky.
- Vnútorná časť: Ak je vložka výrazne prešliapaná alebo naklonená, topánka už nepodporuje chodidlo správne.
Ekonomické vs. zdravotné hľadisko: Je pochopiteľné, že časté kupovanie topánok zaťažuje rozpočet. Ale úspora na detskej obuvi môže viesť k výdavkom na ortopéda či fyzioterapeuta v budúcnosti. Prioritou musí byť zdravie.
Nepodceňujme prezúvanie. Kvalitná detská obuv, ako sú napríklad modely Memo alebo Aurelka, môžu významne prispieť k prevencii a korigovaniu problémov. Memo má navyše diagnostickú podrážku, ktorá po pár dňoch nosenia ukáže, kde chodidlo dieťaťa preťažuje. Aurelka je zasa výborným kompromisom medzi medicínskou obuvou a každodenným použitím.
Význam fyzioterapie
Hoci obuv dokáže veľa, nie je všemocná. Sú prípady, keď je kombinácia obuvi a fyzioterapie najúčinnejšia. Plochonožie patrí medzi najčastejšie problémy, ktoré rodičia riešia. Hoci mnoho prípadov sa upraví pohybom a vedením chodidla, pri výraznejšom poklese klenby môže správna topánka zabrániť zhoršovaniu. Fyzioterapia pomáha nastaviť správne pohybové vzorce, posilniť oslabené svaly a naučiť telo efektívnej motorike. Pri valgóznych členkoch (vbočenie) je pevná päta kľúčom k tomu, aby sa chodidlo stabilizovalo a nezaťažovalo vnútornú stranu nohy. Hypermobilné deti potrebujú zasa konštrukciu, ktorá ich „zastaví“ v extrémnych polohách. V mnohých prípadoch sa dá vývoj krásne usmerniť - bez bolesti, bez obmedzení a bez zásadných zásahov. Detská noha je dynamická, živá a neustále sa meniaca. Jej vývoj je prirodzený, no citlivý a zaslúži si maximálnu pozornosť.
tags: #ako #rastie #noha #dieta