Situáciu, keď dieťa použilo nadávku, zažil určite už každý rodič. Je to bežná, hoci často nepríjemná skúsenosť, ktorá vyvoláva otázky a neistotu, ako najlepšie zareagovať. Malé dieťa neustále prekvapuje rodičov, ako veľmi je pozorné. Dáva to najavo novými myšlienkami, činmi, ale aj slovami. Niekedy sú tieto slová vtipné a pôsobivé. Inokedy však to, čo vychádza z jeho úst, nemusí byť vôbec rozkošné. Občas z dieťaťa vypadne nadávka, pričom s veľkou pravdepodobnosťou ani nevie, čo znamená. Vy netušíte odkiaľ ju má. Žiaľ, nechcený jazyk je všade okolo. Nemôžete zabrániť tomu, aby mu dieťa bolo vystavené. Napodobňovanie je dôležitou súčasťou jeho vývinu. Dieťa vidí a počuje, čo sa hovorí v situáciách, keď si niekto udrie palec na nohe alebo agresívne zakričí na iného vodiča, a rozhodne sa to vyskúšať tiež. Súčasťou toho je aj napodobňovanie súrodenca alebo rodiča, kedy ide nielen o reakciu, ale aj o pozornosť, ktorú tým získa. Pochopenie toho, čo je za tým, keď dieťa začne používať neslušné slová, je prvým krokom k efektívnej reakcii.
Fenomén detských nadávok - prečo a ako vznikajú?
Nadávky sú súčasťou ľudskej komunikácie a deti sa s nimi nevyhnutne stretávajú už v útlom veku. Či už ide o opakované počuté slová, ktoré dieťa nerozumie, alebo o zámerné používanie v tínedžerskom veku, vždy je za tým určitý dôvod. Diskusia o zákaze sociálnych sietí pre deti je čoraz hlasnejšia, a to aj pre ochranu duševného zdravia, prevenciu závislostí či kyberšikany, čo len podčiarkuje dôležitosť mediálnej gramotnosti a filtrovania obsahu, s ktorým sa deti stretávajú.
Odkiaľ sa nadávky berú?
Deti sa učia nadávky z rôznych zdrojov. A hoci si to možno nechcete priznať, jedným z najčastejších miest, kde tieto slová dieťa počuje, je domov. Aj rodičia, ktorí robia všetko pre to, aby na verejnosti nenadávali, doma sa často uvoľnia a aj nároky na svoj slovník znížia. Detským uškám však takéto výrazy určite neujdú a hneď si ich zafixujú vo svojej pamäti. Zákernosť spočíva v tom, že deti všetko napodobňujú, bohužiaľ, aj tie zlé veci. Detské nadávky môžu vyvolať pohoršenie, úsmev, ale aj rozpaky.
Mnoho relácií dokonca obsahuje jazyk, ktorý by ste nechceli, aby dieťa používalo. To je ďalší dôvod, prečo je dôležité mať prehľad o tom, čo vaše dieťa sleduje. Ak nebudete filtrovať obsah, s ktorým sa vaše deti dostanú do kontaktu, potom ľahko narazia na slová, ktoré sa vám určite nebudú páčiť. Nejde pritom len o samotné výrazy, ale aj spôsob komunikácie s druhými ľuďmi vo fiktívnych príbehoch. Čo je horšie, najmenší nerozumejú konaniu filmových, kreslených či komiksových postáv tak ako dospelí, preto si môžu niektoré scény zle vysvetliť a napodobňovať svojich hrdinov, pretože budú presvedčení, že takto sa to jednoducho „má robiť“. V takom prípade deťom treba objasniť, že ide o vymyslené postavy a že v skutočnom živote sa ľudia k sebe majú správať inak. Skúste sa detí spýtať, ako by situáciu riešili ony?
S nadávkami sa nemusia stretnúť nevyhnutne doma, ale nájdu si ich vonku, v pesničkách či v rôznych videách od influencerov. A keďže naši najmenší nasávajú z okolia všetky informácie ako špongia, tak sa na nich môžu ľahko nalepiť aj neslušné slová. Hoci predpokladáte, že v materskej škole dostanú vaše deti rady do života a schopnosť pekne komunikovať s ostatnými, mali by ste rátať aj s tým, že si tu zrejme osvoja aj zopár nepekných návykov, predovšetkým používanie nadávok. Vedzte, že vaše ratolesti môžu „škaredé slová“ pochytiť aj vtedy, keď sa doma rozpráva slušne. Ak deti v škôlke nadávajú, často si takéto zlozvyky prinášajú z domova.
Prečo deti nadávajú - motivácie podľa veku
Nadávky sa môžu objaviť u detí všetkých vekových kategórií, dokonca už aj u tých úplne najmenších. Je však dôležité rozlišovať medzi vekom dieťaťa a jeho motiváciou.
- V útlom veku: Keď dieťa len tak v prúde reči použije nadávku, niekedy aj dosť šťavnatú, ide skôr o opakovanie niečoho, čomu vlastne nerozumie. Najmenší si takto prirodzene rozširujú svoju slovnú zásobu. Ich cieľom zväčša vôbec nie je niekomu ublížiť alebo si nadávkou „uľaviť“. Ak ich počujú príliš často, začnú ich do úst vkladať bez toho, aby si vôbec uvedomovali ich neslušný alebo útočný charakter.
- Predškolský vek: Potom príde fáza, keď nadávka „ubehne“ dieťaťu, ktoré si už uvedomuje, že je to slovo, ktoré by sa nemalo používať, hoci ešte celkom dobre nevie, čo presne znamená. Je mu však nad slnko jasnejšie, že u rodiča vyvolá nejaký typ reakcie. Staršie deti, napríklad predškoláci, už vedia rozpoznať citové zafarbenie slov, pri akých príležitostiach a z akého dôvodu dospelí niektoré expresívne výrazy používajú. Uvedomujú si, že nimi môžu zraniť alebo niekoho uraziť. Často ich však používajú len preto, aby ľahko získali pozornosť rodičov či širšieho okolia, hoci aj negatívnu. Nezriedka si na to vyberajú najmenej vhodné chvíle, napríklad pri nakupovaní alebo pri cestovaní autobusom či električkou, kde je veľa ľudí, a skúšajú tak vašu trpezlivosť. Mnohé deti nadávky považujú za vtipné. Pre dospelých je používanie nadávok určitou formou uvoľnenia napätia, ale deti to majú inak. Vulgarizmy vnímajú v rôznych vývojových štádiách po svojom. Ak sa objaví niekto, kto použije nevhodné slovo, dieťa chce tiež použiť to, čo počulo. Často sa chcú v kolektíve predviesť, pritiahnuť na seba pozornosť alebo zaujať tým, že poznajú „super nové“ slovo, hoci situácii úplne nerozumejú a často ho použijú nesprávne. Alebo nadávku povedia zo srandy či naschvál, lebo vedia, že je to zakázané ovocie.
- Tínedžeri: A potom tu máme kliatie u tínedžerov, ktorí presne vedia, čo nadávky znamenajú, chápu, prečo sú v niektorých situáciách úplné tabu, a napriek tomu ich používajú. Lebo si myslia, že je to cool, je to drsné, valí sa to na nich zo všelijakej hudobnej a inej produkcie. Niektorí tínedžeri po liekoch siahajú aj bez lekára, čo naznačuje širší kontext experimentovania a vzdoru, kam môže patriť aj používanie nevhodného jazyka.
Širšie príčiny nadávania
Existuje niekoľko dôvodov, prečo deti začnú nadávať:
- Napodobňovanie: Deti sa učia napodobňovaním správania dospelých a rovesníkov. Ak počujú nadávky doma, v škole alebo v televízii, môžu ich začať opakovať bez toho, aby si uvedomovali ich význam. Napodobňovanie je dôležitou súčasťou vývinu dieťaťa. Dieťa vidí a počuje, čo sa hovorí v situáciách, keď si niekto udrie palec na nohe alebo agresívne zakričí na iného vodiča, a rozhodne sa to vyskúšať tiež.
- Testovanie reakcií: Deti často nadávajú, aby zistili, ako budú reagovať rodičia, učitelia alebo iné deti. Vedia, že nadávky vyvolávajú silné reakcie, a sú zvedavé, čo sa bude diať. Chcú byť ako dospelí. Deti počujú, že dospelí nadávajú a testujú reakcie.
- Získanie pozornosti: Nadávanie môže byť spôsob, ako získať pozornosť, aj keď negatívnu. Ak je dieťa frustrované, že ho nepočúvajú, alebo sa mu nedostáva dostatok pozornosti, môže použiť šokujúce slová, aby si ju vynútilo.
- Vyjadrenie emócií: Deti, ktoré majú ťažkosti s vyjadrovaním svojich emócií, môžu používať nadávky ako spôsob, ako vyjadriť hnev, frustráciu alebo iné silné pocity. Je pre nich ťažké nájsť vhodné slová na pomenovanie svojho vnútorného prežívania, a tak siahnu po silných, hoci nevhodných výrazoch.
- Rovesnícky tlak: Deti môžu začať nadávať, aby zapadli do skupiny rovesníkov alebo aby získali prestíž. V niektorých sociálnych skupinách môže byť používanie vulgarizmov považované za znak dospelosti, „drsnosti“ alebo príslušnosti k určitej subkultúre.
Problematickosť nadávania a lingvistický pohľad
Summa summarum, nie je nám príjemné, ak naše dieťa nadáva, hlavne ak je to na verejnosti, v prítomnosti ľudí, na ktorých mienke nám záleží, a v situáciách, keď je to naozaj neprípustné. Otázkou však je, čo je na nadávaní také problematické. To, že vy, vaše dieťa, vaša výchova utrpíte reputačné škody, lebo váš potomok pôsobí ako nevychovaný či nespôsobný?
Podľa lingvistu je v zásade neškodné, keď vám pred dieťaťom náhodou vyletí z úst škaredé slovo, pretože vám práve niečo vypadlo z ruky. Sú však dva prípady, v ktorých považuje nadávanie za neprijateľné. Americký profesor lingvistiky Benjamin Bergen napísal o nadávaní knihu a myslí si, že vždy treba rozlišovať a brať do úvahy kontext aj situáciu. Problematické a neprijateľné sú podľa neho dva momenty. Ak hrubé nadávky (napríklad vulgárne označenia pohlavných orgánov či rôzne pomenovania zo zvieracej ríše) použijete smerom k svojim deťom, a potom ak dieťa hovorí nadávky, ktoré sa dajú vnímať ako rasistické, sexistické alebo homofóbne a môžu zraniť city iných ľudí alebo celých skupín. Tieto typy nadávok majú priamy negatívny dopad na emócie a dignitu iných, čím prekračujú hranice bežnej nevhodnosti.
Aj tak však chápe rodičov, ktorí si neželajú, aby ich dieťa do svojho slovného prejavu pridávalo aj nadávky, hoci aj typu „do pekla“, lebo to považujú za nevhodné. Ani to ešte neznamená, že dieťa si nejaké „škaredé slovíčka“ nedonesie zo školy, od kamarátov, že ich nezačne používať, aby rodiča vyprovokovalo, zahanbilo.
Britskí psychológovia prišli k výsledku, že nadávky sú pre deti prospešné, pretože pomáhajú pochopiť odtiene jazyka a viac významov jednotlivých slov. Pomocou nadávok vraj lepšie chápu a rozumejú nielen vlastným emóciám, ale aj emóciám druhých ľudí a situáciám, ktoré zažívajú. To neznamená, že by sme ich mali podporovať, ale skôr poukazuje na komplexnosť jazyka a emócií, ktoré sú s ním spojené. Slová majú veľkú moc, môžu zraniť a uraziť, a práve túto moc sa deti postupne učia chápať.
Ako zvládnuť nadávanie vášho dieťaťa – 5 tipov pre rodičov
Rozpoznanie kontextu a veku dieťaťa - kľúč k správnej reakcii
Reakcia na nadávanie u detí by mala závisieť od veku dieťaťa, kontextu situácie a rodinných hodnôt. Či už to považujete za zábavné alebo zakázanú vec, posledné, čo chcete, je, aby vaše dieťa hovorilo nadávky v nevhodnej chvíli. A väčšina rodičov súhlasí s tým, že nadávanie je hrozný a urážlivý zvyk, ktorý nechcú, aby si ich dieťa rozvinulo. Pri rozhodovaní o tom, ako reagovať na nadávky, budú určite hrať veľkú rolu vaše rodinné hodnoty. Pre niektoré rodiny nie sú nadávky veľkým problémom, iní rodičia zase akceptujú, že dieťa občas používa nadávky. Pre rodiny, ktoré nadávky jednoznačne odmietajú, je dôležité problém riešiť ihneď. V prvom rade je vhodné zistiť dôvod, prečo dieťa nadáva, a tiež ako a kde bola nadávka použitá.
Vek ako určujúci faktor reakcie
Malé deti (útly vek, predškoláci): Berte v prvom rade do úvahy vek dieťaťa. Ak nadávku evidentne použilo bez toho, aby vnímalo jej negatívny charakter, alebo vôbec tušilo jej zraňujúci podtón, jednoducho to odignorujte. Nehovorte o tom, ani sa netvárte prekvapene či dotknuto. Najhoršie zo všetkého je reagovať prehnane. Ak urobíte veľkú scénu, keď váš drobec použije vulgarizmus, iba tým zvyšujete šance, že si jeho používanie naozaj osvojí, pretože ho bude vnímať ako prostriedok vzdoru. Skúšate rozpačitú situáciu vyriešiť smiechom či chichotaním, aby ste pôsobili, že ste nad vecou? Ani to nie je dobrý nápad. A to ani vtedy, ak vás nový slovník vášho dieťatka naozaj rozveselí. Snažte sa za každú cenu zachovať vážnu tvár.Psychológovia radi odporúčajú rozdeliť slová na „čisté a špinavé“ a zdôrazňovať, že ľudí so „špinavými rečami“ sa ostatní stránia podobne ako ľudí so zašpineným oblečením.Ak už dieťa vysloví nejakú nadávku, môžete mu nenápadne navrhnúť inú slušnejšiu alternatívu - začnite používať rôzne skomolené či vtipné náhrady škaredých slov, napríklad namiesto spojenia „zasa sa to p..ralo“ poviete „zasa sa to potentovalo“.
Staršie deti (školský vek, tínedžeri): S väčšími deťmi, s tínedžermi, by ste si mali pohovoriť o istých pravidlách. Ak už musia používať také slová, mali by si uvedomiť, kedy sa to hodí a kedy nie. Iná vec je súkromný čet s kamarátom, ktorého poznám od detstva, iná návšteva 80-ročnej starej mamy v domove seniorov. Deťom akéhokoľvek veku je podľa neho dobré pripomínať, že slová majú veľkú moc, môžu zraniť a uraziť. Pri starších deťoch (prvý stupeň) je to náročnejšie, nakoľko sú ovplyvňovaní rovesníkmi, v rámci školy sa používanie nevhodných slov dá komunikovať za pomoci pani triednej učiteľky či školského psychológa.
Ignorovanie verzus riešenie: Kedy čo použiť?
Netvárte sa, že ste to škaredé slovo z úst svojej dcéry alebo syna nepočuli, lebo urobíte viac škody ako osohu. „Ak dieťa použije hanlivú nadávku a my na to nezareagujeme, alebo sa tvárime, že sme to nepočuli, tak dieťa neučíme, či je to v súlade s našimi hodnotami, presvedčeniami a morálkou. Rodičia majú strach, že ak danej situácii venujú veľkú pozornosť, tak dieťa to môže naschvál opakovať. Je to o citlivosti rodiča, akým spôsobom zareaguje,“ doplnil psychológ.
Všeobecne platí, že rodič by na nadávky mal reagovať, aj keď v niektorých prípadoch môže byť ignorovanie nápomocné, a to hlavne vtedy, keď vieme, že to dieťa používa ako určitý nástroj, aby rodiča nahnevalo alebo získalo pozornosť. Ak dieťa nadáva, aby získalo vašu pozornosť, je najlepšie reagovať tak, že nadávky úplne ignorujete. Buďte pokojní a nereagujte. Vyhnite sa očnému kontaktu, smiechu, hnevu. To môže zastaviť nadávky a zabrániť ďalším nadávkam. Ak urobíte veľkú scénu, keď vaše dieťa vysloví škaredé slovo, je veľká šanca, že to posilní jeho správanie.
Na nadávky nezameriavajte pozornosť ani vtedy, ak ich váš chlapček či dievčatko použili v hneve alebo pri rozčúlení. Dlhou kázňou by ste zbytočne priliali vodu na mlyn. To, čo v tej chvíli naozaj potrebujú, je upokojenie.
Strategický prístup rodičov k nadávkam
Ako reagovať, keď deti začnú nadávať? Pri rozhodovaní o tom, ako reagovať na nadávky, budú určite hrať veľkú rolu vaše rodinné hodnoty. Pre rodiny, ktoré nadávky jednoznačne odmietajú, je dôležité problém riešiť ihneď.
Konkrétne a citlivé vysvetľovanie
Mladšie dieťa nerozumie narážkam, ale rozumie dobru/zlu, áno/nie. Aj pri používaní nevhodných slov preto musíte byť konkrétni. Dieťaťu nestačí informácia, že ide o škaredé slovo, potrebuje poznať dôvod, prečo takéto slová dokážu ľudí zraniť či uraziť. Skúste teda poukázať na situáciu z opačnej perspektívy - ako by sa to páčilo jemu, keby ho prirovnávali k rozličným zvieratkám či iným veciam?
Ak dieťa použije hanlivú nadávku, rodič by mal povedať napríklad vetu - „Srdiečko, toto slovo, ktoré si teraz použil, nie je pekné, možno si ho niekde počul a niekto ho povedal, ale to sa nepoužíva a nie je vhodné.“ Dieťaťu by sme zároveň mali poskytnúť alternatívu namiesto nadávky, aby to nebolo len o tom, že je to zlé.
Ponúknite alternatívy a pozitívne posilnenie
Dieťaťu musíte konkrétne a na rovinu povedať slovnú alternatívu, ktorú môže v prípade potreby namiesto nadávky použiť. „Alternatívu by mal rodič presne definovať. Môže to byť napríklad slovo do kelu, do pekla, do papuče, do auta, ty kokso. Mali by to byť slová, ktoré nenesú pejoratívny význam, sú spoločensky prijateľné a nevzbudzujú mieru pohoršenia. Alebo môžeme povedať dieťaťu, že ak je nahnevané, nech si ide radšej zaskákať na trampolínu, ako by malo použiť toto nepekné slovo. Ďalšou možnosťou je to, že môže použiť aj spojenia ako - som nahnevaný, som smutný a pomenovať svoje emócie. Je to pre dieťa síce náročné, ale ak ho rodič naučí pomenovať emócie, tak mu to môže byť veľmi nápomocné,“ radí odborník. Dávajte dieťaťu veľa pozitívnej pozornosti a pochvaly, keď používa zdvorilý jazyk.
Stanovenie hraníc a dôslednosť
Vaším dlhodobým cieľom by malo byť naučiť dieťa, že jeho jazyk ovplyvňuje aj ostatných. Je dôležité stanoviť jasné pravidlá o tom, aký jazyk je prijateľný doma a aký nie. Vecné konštatovanie: „Nepáči sa nám to, takto sa u nás doma nerozpráva! A ty patríš do nášho domu! Si súčasťou našej rodiny!“ Potom už nás čaká iba dôslednosť. Na nadávky sa však nedá vždy správne zareagovať, preto si stanovte hranicu, na akú nadávku budete reagovať a stopnete ju, upozorníte dieťa a na ktorú už nie.
Ak dieťa nadáva v strese, je dobré vymyslieť vlastnú „nadávku“, ktorú môže v strese používať. Najlepšie je uviesť pár príkladov nevhodnej komunikácie, vysvetliť to na situáciách z rodiny či školy, aby si to dieťa dokázalo čo najlepšie predstaviť. Ak dieťa opakovane nadáva aj po vysvetlení a stanovení hraníc, môžete použiť primeraný trest, ako je napríklad odobratie hračky alebo zákazu sledovania televízie. Ak všetko ostatné zlyháva, môžete v krajnom prípade zvoliť metódu trestu: „Máš rád škaredé slová? Nech sa páči, ďalší týždeň bez televízora.“ Dôležitým pravidlom je aj správanie dospelých v situáciách vypätia a osobný príklad.
Zvieracie nadávky a ich význam
Deti v predškolskom veku s obľubou používajú zvieracie nadávky, ako ty krava, ty somár a potom to rozšíria aj na zastaralé klinické pomenovania - ty debil, ty idiot. Najmenším členom domácnosti by ste mali vysvetliť reálny význam týchto slov, pretože oni to miestami berú iba ako srandu a neuvedomujú si dôsledky. „Niekedy ľudia používajú slová, ktoré môžeme označiť ako nepekné a neúctivé. Ak ľudí označujeme cez zvieratká - somár, krava, tak to v poriadku nie je a ľudia sa môžu cítiť nepríjemne. Preto by sme sa takýmto slovám mali vyhýbať,“ povedal Krause.
Naučte deti ospravedlniť sa
Keď vaše dieťa už s určitosťou chápe význam použitých neslušných slov aj tomu, že je to nevhodné správanie, malo by sa vedieť za svoje činy aj ospravedlniť. „Dieťa v prvom rade potrebuje vidieť, že to, čo rodič od neho žiada, tak aj robí. Ak rodič žiada ospravedlnenie, tak aj on sa musí vedieť ospravedlniť. Ak sa aj rodič na dieťa nahnevá a po čase príde za ním a ospravedlní sa mu, tak dieťa učí, čo má robiť v prípade, ak ho niečo mrzí. Ak to rodič nerobí, tak ten proces vytvorenia návyku je oveľa zdĺhavejší. Ale ospravedlnenie je na mieste, lebo je to forma vyjadrenia rešpektu,“ vysvetľuje psychológ.
Vzájomný príklad a širší výchovný kontext
To, aby sa dieťa nestretlo s vulgarizmy, nezabránite, ale môžete zabrániť tomu, aby ich používalo. V minimálne 50 % prípadoch dieťa vulgarizmus či neslušné slovo počuje v rodinnom prostredí, či už v bližších alebo širších kruhoch, zvyčajne na oslavách alebo väčších rodinných stretnutiach, kde je ťažšie ukorigovať komunikáciu medzi jednotlivými členmi rodiny.
Začnite od seba - rodič ako vzor
Ak by ste dieťa chceli odnaučiť nadávať, musíte začať od seba. A to nielen v komunikácii v rodine, ale aj všade tam, kde sú vaše ratolesti. Ak budete častovať škaredými slovami okoloidúcich, vodičov druhých áut, kliať na kolegov z práce či na susedov, sami tak vytvoríte vo svojom dieťati domnienku, že je to správne. Zakaždým, keď sa nedopatrením prerieknete, riadne sa ospravedlňte, či už dotyčnej osobe, ktorej ste nadávali, alebo priamo svojmu dieťaťu.
Agresivita a nadávanie u detí
Ak dieťa nadáva často a používa nadávky na pomenovanie ľudí, vecí, začína často šomrať, provokovať a stupňovať nadávky, je dobré, ak rodič začne vysvetľovať. Prejavy agresivity u detí majú svoje príčiny. Treba ich nájsť a dieťaťu vysvetliť, že takéto správanie je neprípustné. Je dôležité hľadať príčiny agresívneho správania a pomôcť dieťaťu naučiť sa zvládať svoje emócie zdravým spôsobom. Naliehavé túžby, ktoré má, zatiaľ nedokáže adekvátne vyjadriť slovami. Práve vtedy môže prísť na rad riešenie situácií bitím. Dieťa povie rodičovi, svojim vlastným spôsobom, že danú vec nechce práve vykonať. Avšak rodič na tom trvá a neváha dieťa vytrhnúť z momentálnej aktivity a žiadať od neho niečo iné. Dieťa prirodzene reaguje hnevom, pretože má pocit krivdy a nerešpektovania jeho potrieb. Rodič však veľakrát takýmto pocitom neprikladá dostatočnú váhu. Je pre neho podstatné, aby ho dieťa počúvalo na slovo.
Zvládanie detského hnevu a výchova bez kriku
Zvyčajne, keď rodič spozoruje nežiaduce správanie u dieťaťa, v tomto prípade udieranie sa alebo bitie rodiča, reaguje strachom. Jeho jedinou snahou je, aby s tým dieťa okamžite prestalo. Pre dieťa je však veľmi ťažké v tejto chvíli poslúchnuť a prestať. Dieťa je práve vo víre silných emócií, ktoré ním zmietajú, a nevie ich samo ovládnuť. Správne zvládnuť prvé záchvaty detského hnevu je kľúčové. Dieťa sa s nimi samo alebo s pomocou rodiča naučí rýchlejšie vysporiadať a riešiť ich iným, ako agresívnym správaním. Ak dieťa začne udierať rodiča, nikdy ho nebijeme naspäť. Môžeme mu jemne chytiť ruku, povedať mu, že bitie bolí. Dieťaťu uznáme jeho pocity a pomenujeme ich, hnevá sa, je smutné, frustrované, lebo niečo nie je podľa jeho predstáv. Na dieťa rozprávame pokojným hlasom, nekričíme, nevyhrážame sa mu.
Krik je efektívny len dočasne. Krik deti zraňuje a desí ich. V neskoršom veku ich primäje vzdorovať a už z princípu neurobia to, čo sa od nich očakáva. Je možné, že si na krik vybudujú toleranciu a vy akokoľvek ste zvyknutí, že krik pomohol, sa budete diviť, že s potomkom to teraz ani nepohne. Hnev a krik nespája, ale rodiča a dieťa rozdeľuje. Krikom a hnevom sa rozumné a zrozumiteľné pravidlá nedajú nastaviť. Jednak si krikom autoritu nezískate, a jednak si môžete byť istí, že dieťa vás buď napodobní a začne kričať aj ono, alebo sa od vás úplne izoluje a váš vzťah bude chladný. Úplne postačí, ak sa budete správať a vravieť veci, aké chcete vidieť a počuť od vášho potomka. Aj v prípade malej rebélie bude mať dieťa vtesnaný ten základ, ku ktorému sa jeho podstata navráti. Než „vybuchnete“, skúste zhlboka dýchať. Lepšie napočítať do desať, ako potom ľutovať povedané slová a činy, občasný krik si nevyčítajte.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Ak nadávanie u dieťaťa pretrváva, je veľmi agresívne alebo je spojené s inými problémami v správaní, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Pedopsychiater alebo psychológ môže pomôcť identifikovať príčiny nadávania a vypracovať individuálny plán na riešenie tohto správania. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
V niektorých prípadoch sa stáva, že pani učiteľka upozorňuje rodiča na používanie neslušných výrazov jeho dieťaťa priamo pred dieťaťom alebo jeho spolužiakmi, či dokonca inými rodičmi. Všetky veci, situácie, problémy týkajúce sa konkrétneho dieťaťa a jeho rodičov by mali pani učiteľky riešiť len s rodičmi dieťaťa. Dieťa sa v prítomnosti rodičov správa rozdielne, ako keď je bez rodičov, takže prítomnosť dieťaťa pri tomto rozhovore nevidím negatívne. Následnú reakciu rodičov je vhodné nechať až na príchod domov a nie bezhlavo vyhrešiť dieťa pred učiteľkou. Ak si je rodič istý, že z rodiny určite tento výraz nemôže pochádzať, je dobré porozprávať sa s dieťaťom a následne s pani učiteľkou, ak sa teda slovo rozšírilo v MŠ či škole. Pani učiteľky už vedia, čo treba robiť v takýchto prípadoch. Odborníci môžu poskytnúť cenné usmernenia a podporu v komplexných situáciách.
tags: #ako #reagovat #ked #dieta #nadava #mame