Hokejový svet pozná len málo osobností, ktoré by dokázali takým zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj tohto športu ako Ivan Hlinka. Muž, ktorého v hokejových kruhoch nikto nenazval inak ako „Šéf“ alebo „Hlína“, sa stal symbolom prirodzenej autority, strategického myslenia a nezlomného ducha. Jeho životná púť, ktorá sa začala v severočeskom Moste, viedla cez litvínovské ľadové plochy až na tie najprestížnejšie svetové štadióny, kde ako hráč i tréner definoval zlatú éru československého a neskôr českého hokeja.
Korene a hokejové začiatky v Litvínove
Ivan Hlinka sa narodil 26. januára 1950 v Moste, no jeho hokejové srdce začalo biť v neďalekom Litvínove. Syn hokejového trénera a funkcionára Josefa Hlinku vyrastal v prostredí, kde bol hokej viac než len hrou - bol to životný štýl. Vyrastal v dome na Husovej ulici č. 172 a k ľadu mal od detstva veľmi blízko.
Svoju profesionálnu kariéru odštartoval už ako šestnásťročný v miestnom hokejovom tíme CHZ Litvínov. Bolo to obdobie, kedy sa rodil talent, ktorý mal čoskoro ovládnuť československú ligu. Už v nasledujúcom ročníku po svojom debute v roku 1966 zaznamenal 15 gólov a zaradil sa na tretie miesto strelcov litvínovského tímu. V tretej sezóne ich bolo už 21 a v ročníku 1970/1971 sa definitívne etabloval ako najlepší strelec klubu. Niet divu, že v Litvínove bol kapitánom už vo veku dvadsať rokov, čo len podčiarkuje jeho nesmiernu charizmu a líderské schopnosti, ktoré si zachoval počas celej svojej kariéry.
Hráčska kariéra: Od ligových triumfov k NHL
Hlinka bol typickým stredným útočníkom s číslom 21 na drese. V československej lige odohral celkom 19 sezón a v 544 zápasoch nastrieľal úctyhodných 347 gólov. Jeho mimoriadnu produktivitu potvrdzuje fakt, že v roku 1975 sa stal najproduktívnejším hráčom československej ligy a v roku 1978 zaslúžene získal prestížnu Zlatú hokejku pre najlepšieho hráča ČSSR.
Počas sezóny 1978/1979 si plnil základnú vojenskú službu, počas ktorej obliekal dres Dukly Trenčín. Napriek tejto krátkej zastávke zostal spätý s Litvínovom, kde pôsobil až do roku 1981. Po tridsiatke, keď už bol legendou domácej súťaže, dostal povolenie odísť do zámorskej profiligy NHL. Spoločne so svojím dlhoročným súputníkom Jiřím Bublom zamieril do klubu Vancouver Canucks. V NHL odohral dve sezóny, počas ktorých v 153 zápasoch základnej časti a play-off nazbieral 136 bodov (45 gólov a 91 asistencií). Po návrate do Európy v roku 1983 zakotvil na dva ročníky v druhej najvyššej švajčiarskej lige v Zugu, aby následne svoju bohatú hráčsku kariéru uzavrel tam, kde začala - v Litvínove.
Reprezentačná sláva a zlatá éra
Ak bola jeho klubová kariéra úspešná, jeho pôsobenie v národnom tíme bolo priam legendárne. Prvýkrát si najcennejší dres obliekol 12. marca 1969 v Prahe proti Kanade. Celkovo za reprezentáciu odohral 256 zápasov a strelil 132 gólov. V rokoch 1977 až 1980 bol dokonca kapitánom národného tímu.
Zoznam jeho medailových úspechov je fascinujúci:
- Tri tituly majstra sveta (1972 v Prahe, 1976 v Katoviciach, 1977 vo Viedni).
- Päť strieborných a tri bronzové medaily zo svetových šampionátov.
- Striebro zo ZOH 1976 v Innsbrucku a bronz zo ZOH 1972 v Sappore.
- Striebro z historicky prvého ročníka Kanadského pohára v roku 1976.
Poslednýkrát reprezentoval 26. apríla 1981 v Göteborgu na majstrovstvách sveta v zápase proti Sovietskemu zväzu.
HOKEJOVÉ LEGENDY - Ivan Hlinka
Trénerský vrchol: Nagano 1998 a zlatý hetrik
Po ukončení aktívnej kariéry sa Hlinka okamžite vrátil k hokeju ako tréner. Svoju trénerskú dráhu začal v roku 1985 v Litvínove, kde tím v sezóne 1990/1991 doviedol do finále najvyššej súťaže a bol vyhlásený za najlepšieho trénera ligy. Krátko pôsobil aj v nemeckom EHC Freiburg.
Na reprezentačnej úrovni začal pôsobiť od roku 1991. Spolu s Jaroslavom Walterom priviedol tím k bronzu na ZOH 1992 v Albertville a po rozdelení Československa pokračoval v úspechoch s českým výberom. Najvýraznejším míľnikom jeho trénerskej kariéry sa však stala olympiáda v Nagane 1998. Český tím, ktorý nepatril medzi hlavných favoritov, pod jeho vedením predviedol fascinujúcu cestu turnajom, keď v play-off vyradil USA, Kanadu a vo finále zdolal Rusko. Bolo to historické zlato, ktoré zmenilo vnímanie českého hokeja vo svete.
V roku 1999 nasledoval ďalší vrchol - titul majstra sveta v Norsku. Hlinka sa stal taktiež prvým Európanom, ktorý dostal príležitosť viesť tím NHL ako hlavný kouč, keď prijal ponuku trénovať Pittsburgh Penguins. Okrem toho bol generálnym manažérom reprezentácie a v roku 2003 krátko pôsobil aj v ruskom Omsku.
Odkaz, vyznamenania a spomienka
Ivan Hlinka nebol len hokejistom, bol to vzdelaný človek, absolvent odboru trénerstva na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej a vyštudovaný ekonóm. Jeho životná púť sa tragicky skončila 16. augusta 2004 pri autonehode neďaleko Karlových Varov, krátko pred plánovaným štartom na Svetovom pohári.
Za svoje celoživotné dielo bol ocenený medailou Za zásluhy III. stupňa (1999), je členom Siene slávy IIHF (2002) a Klubu hokejových strelcov. Jeho meno nesie litvínovský hokejový štadión a jedna z ulíc v pražských Vysočanoch. Jeho pamiatku pripomínajú aj dokumentárne filmy ako „Velkej“ či „Kluk z Louky“. Hlinka zostáva v pamäti fanúšikov ako charizmatický líder, ktorý svojím pokojom a prehľadom dokázal zjednotiť hráčov a priviesť ich k víťazstvám, ktoré sa zapísali do učebníc svetového športu. Hrob Ivana Hlinku sa nachádza na Olšanských hřbitovech v Prahe, kde mu fanúšikovia dodnes vzdávajú úctu.
tags: #ivan #hlinka #narodenie