Starostlivosť o dieťa predstavuje významnú finančnú záťaž pre rodiny. Štát sa snaží túto záťaž zmierniť prostredníctvom rôznych príspevkov a dávok. Je však dôležité vedieť, ktoré z týchto príspevkov podliehajú zdaneniu a ktoré sú od dane oslobodené. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zdaňovanie príspevkov na starostlivosť o dieťa na Slovensku, s dôrazom na legislatívne zmeny a ich dopad na daňovníkov. Informácie sú určené pre široké spektrum čitateľov, od rodičov a opatrovníkov až po odborníkov v oblasti daní a sociálnych služieb, aby poskytli jasný a detailný obraz o aktuálnom stave.
Štátny príspevok na starostlivosť o dieťa a jeho daňový režim
Poskytovaním príspevku na starostlivosť o dieťa štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Tento príspevok predstavuje kľúčovú formu štátnej pomoci, ktorá má za cieľ uľahčiť rodinám finančné bremeno spojené s výchovou a opaterou detí. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa. V prípade, že dieťa trpí dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, je možné tento príspevok poberať až do šiestich rokov veku dieťaťa, čo reflektuje zvýšené nároky na starostlivosť o takéto deti.
Starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečovaná rôznymi subjektmi. Môže ju poskytovať iná právnická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu podľa osobitného predpisu (napríklad zákona Z. 1. alebo Z. 2.), alebo iná fyzická osoba, ako je stará mama, suseda či babysitterka. Výška príspevku sa môže líšiť v závislosti od formy poskytovanej starostlivosti. Napríklad, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje iná fyzická osoba, môže byť výška príspevku stanovená na 41,10 eur. V situáciách, keď je úhrada alebo príspevok určený dennou sadzbou, na určenie mesačnej výšky príspevku sa táto denná sadzba vynásobí dvadsiatimi.
Administratívny proces spojený s príspevkom na starostlivosť o dieťa sa riadi všeobecným predpisom o správnom konaní. Je však dôležité poznamenať, že platia určité výnimky, ktoré sú špecifikované v zákone a ktoré sa vzťahujú na konanie o príspevku. Výplata príspevku sa realizuje predovšetkým na účet oprávnenej osoby v banke alebo v pobočke zahraničnej banky pôsobiacej v Slovenskej republike. Na žiadosť oprávnenej osoby je však možné, aby sa príspevok vyplácal aj v hotovosti. Ak dôjde k zastaveniu výplaty príspevku z nejakého dôvodu, jeho výplata sa obnoví od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom zanikli dôvody na zastavenie jeho výplaty.
Z daňového hľadiska je kľúčové pochopiť, že príspevok na starostlivosť o dieťa, ako štátna sociálna dávka, je v zmysle platnej legislatívy oslobodený od dane z príjmov. Toto oslobodenie znamená, že suma príspevku sa nezapočítava do celkových zdaniteľných príjmov daňovníka a nepodlieha zdaneniu. Toto pravidlo zjednodušuje daňovú situáciu pre poberateľov a zabezpečuje, že finančná pomoc štátu sa dostane k rodinám v plnej výške.
Oslobodené príjmy a ich význam pre daňovníkov
Rozhodujúcou informáciou pre daňovníkov poberajúcich rôzne formy štátnej podpory sú tie príjmy, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov. Zákon o dani z príjmov jasne vymedzuje kategórie príjmov, ktoré nepodliehajú zdaneniu, čo má priamy vplyv na povinnosť podávať daňové priznanie a na celkovú daňovú záťaž. Medzi všeobecne oslobodené príjmy patria nemocenské dávky a štátne sociálne dávky. Tieto príjmy sú výslovne oslobodené od dane z príjmov a nezahrnujú sa do stanovenej sumy, ktorá určuje povinnosť podať daňové priznanie.
Konkrétne, peňažný príspevok za opatrovanie, ktorý je vyplácaný podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, je považovaný za príjem oslobodený od dane z príjmov. Toto oslobodenie je explicitne uvedené aj v ustanovení § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, ktoré jednoznačne stanovuje, že príspevok na opatrovanie je oslobodený od dane. To znamená, že poberatelia tohto príspevku nemusia túto sumu uvádzať vo svojom daňovom priznaní ako zdaniteľný príjem. Ak je príspevok na opatrovanie jediným príjmom daňovníka, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie.
Okrem spomínaných príspevkov existujú aj ďalšie formy podpory, ktoré sú oslobodené od dane. Patrí sem opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ktorý slúži na podporu osobnej starostlivosti o dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Základná výška tohto príspevku zodpovedá 1,95-násobku životného minima pre nezaopatrené dieťa, pričom sa suma zvyšuje podľa počtu zverených súrodencov. Aj tento typ príspevku je navrhnutý tak, aby podporoval rodiny bez dodatočnej daňovej záťaže.
Zákon o dani z príjmov v § 9 definuje aj ďalšie príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Medzi ne patria napríklad dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia, ako aj dávky, podpory a služby z nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia. Rovnako sú od dane oslobodené dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze. V tejto kategórii sú zahrnuté aj štátne dávky a štátne sociálne dávky, ktoré sú upravené osobitnými predpismi. Všetky tieto oslobodenia sú navrhnuté tak, aby sa znížila administratívna záťaž pre občanov a aby sa zabezpečilo, že sociálna pomoc štátu bude skutočne účinná a nebude znižovaná daňami.
Daňová stratégia pre zamestnávanie detí – okamžite znížte svoje dane
Daňová povinnosť a podávanie daňového priznania pri poberaní príspevkov
Pre každého daňovníka je kľúčové vedieť, kedy má povinnosť podať daňové priznanie a aké príjmy sa doň započítavajú. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Je pritom zásadné rozlišovať medzi zdaniteľnými a oslobodenými príjmami, keďže nemocenské dávky a štátne sociálne dávky sú príjmami oslobodenými od dane z príjmov, ktoré sa do stanovenej sumy nezahrňujú. Toto je podstatné pre posúdenie, či daňovníkovi vôbec vzniká povinnosť podať daňové priznanie.
Ak daňovník bol časť roka zamestnaný a dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, teda príjmy zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu A. Alternatívne, a to je často jednoduchšia cesta, môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2025. Táto lehota je stanovená na 15. februára, ale vzhľadom na to, že tento dátum pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň. Ak však daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napríklad príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, v takom prípade podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B.
Existujú aj situácie, kedy je podanie daňového priznania dobrovoľné, no môže byť pre daňovníka výhodné. Ak daňovník bol na materskej, respektíve rodičovskej dovolenke iba časť roka a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti, teda zo zamestnania na území Slovenskej republiky, z ktorého mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol už spomínanú sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Je však potrebné zdôrazniť, že daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.
Praktické príklady ilustrujú dôležitosť poznania týchto pravidiel. Ak je poberateľom starobného dôchodku a zároveň poberá opatrovateľský príspevok na mamu, vo väčšine prípadov nemusí podávať daňové priznanie. Dôchodok je od dane oslobodený a opatrovateľský príspevok je štátna dávka, ktorá sa nezdaňuje. Povinnosť podať priznanie vzniká až vtedy, ak mal aj iné zdaniteľné príjmy. Podobne, ak osoba opatruje syna a jej jediným príjmom je príspevok na opatrovanie, ktorý je oslobodený od dane, nie je povinná podávať daňové priznanie, ak nemá iné zdaniteľné príjmy.V kontexte starostlivosti o dieťa je dôležitá aj nezdaniteľná časť základu dane na manželku, ktorá je na materskej, respektíve rodičovskej dovolenke. Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku sa odvíja od výšky základu dane daňovníka (manžela) a od výšky vlastného príjmu manželky. V prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak súd tak rozhodne, príspevok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov.
Daňový bonus na dieťa - dôležitý nástroj podpory rodín
Daňový bonus na dieťa predstavuje daňové zvýhodnenie pre rodičov alebo iné osoby, ktoré vyživujú dieťa. Na rozdiel od nezdaniteľných častí základu dane, daňový bonus neznižuje základ dane z príjmov, ale až samotnú vypočítanú daň. Jeho hlavným cieľom je znížiť konečnú daňovú povinnosť daňovníka, čím sa priamo prispieva k zvýšeniu finančných prostriedkov, ktoré rodiny s deťmi majú k dispozícii.
Na nárok na daňový bonus musia byť splnené špecifické podmienky. Daňovník musí vyživovať vlastné alebo osvojené dieťa, dieťa druhého z manželov alebo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Zároveň musí byť dieťa považované za nezaopatrené, čo znamená, že spĺňa podmienky podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Okrem toho, daňovník musí dosahovať príjmy buď zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, alebo z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Tieto príjmy sú nevyhnutné na to, aby si daňový bonus mohol uplatniť, keďže bonus priamo znižuje daňovú povinnosť.
Uplatnenie daňového bonusu môže prebiehať dvoma hlavnými spôsobmi. Zamestnanec si môže daňový bonus uplatňovať mesačne priamo v mzde, čím dochádza k zníženiu preddavkov na daň, a teda k vyššej čistej mzde každý mesiac. Ak si zamestnanec daňový bonus neuplatňuje mesačne, má možnosť uplatniť si ho ročne, a to buď v ročnom zúčtovaní dane, ktoré vykoná zamestnávateľ, alebo priamo v daňovom priznaní, ktoré podá sám. Pre živnostníkov platí, že si môžu daňový bonus uplatniť len raz ročne, a to výlučne v daňovom priznaní.
Od 1. januára 2025 však dochádza k významným zmenám v pravidlách pre daňový bonus na dieťa. Znižuje sa jeho výška a obmedzuje sa jeho poberanie pre deti staršie ako 18 rokov. Konkrétne, na deti staršie ako 18 rokov sa už nebude poberať daňový bonus vôbec. Zároveň sa obmedzí aj jeho výška pre viac zarábajúcich daňovníkov, čo znamená, že rodiny s vyššími príjmami môžu očakávať nižšiu finančnú podporu prostredníctvom daňového bonusu.
Tieto zmeny zahŕňajú aj novinku v podobe krátenia daňového bonusu pre daňovníkov s vyššími príjmami. Ak daňovník presiahne určitú hranicu základu dane, bude mať nárok len na krátený daňový bonus. Tento mechanizmus má za cieľ presunúť podporu viac k rodinám s nižšími a strednými príjmami.
Pre lepšie pochopenie si uveďme príklady. Pán Peter má dve deti vo veku 3 a 5 rokov. Je zamestnanec a daňový bonus si uplatňuje mesačne v mzde. Jeho hrubý mesačný príjem je vo výške 816 eur. Maximálna mesačná suma daňového bonusu na dve deti v tomto veku je vo výške 200 eur. Iný prípad je pán Jozef, ktorý má príjem zo živnosti vo výške 29 100 eur. Má dve deti, jedno vo veku 5 rokov a druhé vo veku 16 rokov. Daňový bonus si uplatňuje ročne v daňovom priznaní. Maximálna ročná suma daňového bonusu na obe deti je v sume 1 128 eur. Z dôvodu krátenia daňového bonusu, ktorý sa zavádza, sa mu táto suma zníži o 336 eur, čo ilustruje dopad nových pravidiel na daňovníkov s vyššími príjmami.
Príjmy osôb poskytujúcich starostlivosť o dieťa a ich zdanenie
Zatiaľ čo predchádzajúce časti sa zameriavali na príjmy, ktoré poberajú rodičia alebo opatrovníci ako príspevky na starostlivosť o dieťa, rovnako dôležité je pochopiť, ako sa zdaňujú príjmy osôb, ktoré starostlivosť o dieťa profesionálne poskytujú. Tieto príjmy spadajú pod špecifické kategórie zákona o dani z príjmov, ktoré ich odlišujú od bežnej zamestnaneckej činnosti alebo živnosti.
Ak daňovník vykonáva činnosť starostlivosti o dieťa v takzvanej detskej skupine, a to v súlade so zákonom o sociálnych službách (zákon č. 448/2008 Z. z.), ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a odplatne, jeho príjem sa klasifikuje osobitne. Príjem daňovníka za poskytovanie sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách je príjmom z činnosti, ktorá nie je živnosťou, ani podnikaním. Takéto príjmy sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Táto kategória príjmov zahŕňa široké spektrum činností, ktoré sa nevykonávajú na základe živnostenského oprávnenia, ale sú charakteristické svojou samostatnou zárobkovou povahou.
Medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov, patria aj mnohé iné profesie. Sem sa zaraďujú napríklad príjmy správcu konkurznej podstaty, ktorý vykonáva činnosť v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Podobne sú sem zaradené príjmy osobného asistenta osoby ťažko zdravotne postihnutej podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Daňovník svoj príjem za činnosť osobného asistenta, ktoré vypláca občan s ťažkým zdravotným postihnutím za výkon osobnej asistencie, zaraďuje práve medzi tieto príjmy.
Ďalej do tejto kategórie spadajú príjmy pracovného asistenta podľa § 59 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorí so samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, dohodu o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta, a táto SZČO sa zaviazala uzatvoriť zmluvu s pracovným asistentom o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy tohto pracovného asistenta, ktorý nie je zamestnanec, sa zaraďujú rovnako medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b). Okrem toho sem patrí aj činnosť hypotekárneho správcu (upravená v zákone č. 483/2001 Z. z.) a správcu dedičstva (upravená v § 182 zákona 161/2015 Z. z.).
Pre daňovníka, ktorý začne vykonávať takúto inú samostatnú zárobkovú činnosť, napríklad ako osobný asistent pre ťažko zdravotne postihnutého občana, vzniká povinnosť požiadať správcu dane o registráciu. Túto povinnosť musí splniť v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začal vykonávať túto činnosť. Správna klasifikácia a registrácia príjmov je kľúčová pre dodržiavanie daňových povinností a vyhnutie sa možným komplikáciám. Rovnako aj príjmy z tvorby vlastných videí na internetovej platforme OnlyFans, ak streamované video znaky diela ustanovené v autorskom zákone nespĺňa, sa zaradia medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Podpora zamestnávateľov rodinám a daňové súvislosti (Sociálny fond)
Popri štátnych príspevkoch a dávkach zohráva dôležitú úlohu v podpore rodín s deťmi aj sociálny fond zamestnávateľov. Zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku. Prostredníctvom neho dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov podniku. Tieto plnenia môžu často zasahovať aj do oblasti starostlivosti o deti a podporovať zamestnancov v ich rodinnom živote.
Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, respektíve služobný pomer, a to bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. Nezáleží pritom, či je pracovný, respektíve služobný pomer dohodnutý na dobu určitú, neurčitú alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer. Povinný minimálny prídel vo výške 0,6% vytvára zamestnávateľ povinne, bez rozdielu toho, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve. Tvorba sociálneho fondu je zároveň daňovým výdavkom, avšak len za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom, čo je maximálne 1,5% zo základu (pozostávajúceho z povinného prídelu v maximálnej výške 1% zo základu a ďalšieho prídelu v maximálnej výške 0,5%). Ak zamestnávateľ tvorí sociálny fond napríklad vo výške 1,8% (povinný prídel 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje zo zisku 0,3%), za daňový výdavok bude považovaná len tá časť tvorby fondu, ktorá neprekročí 1,5%.
Jedným z kľúčových aspektov sociálneho fondu pre tému starostlivosti o dieťa je, že príspevok z fondu môže zamestnávateľ poskytnúť nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho rodinnému príslušníkovi. Za rodinného príslušníka sa podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde považuje manžel, manželka a nezaopatrené dieťa. To otvára dvere pre rôzne formy podpory rodín, ktoré si môžu uplatniť aj deti zamestnancov.
Pri poskytovaní plnení zo sociálneho fondu je dôležité rozlišovať medzi tými, ktoré sú oslobodené od dane, a tými, ktoré sú zdaniteľné a podliehajú odvodom.
Oslobodené plnenia zo sociálneho fondu
- Príspevok na stravovanie: Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. je od dane z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov. Ide o nepeňažné plnenie. Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce. Výnimkou je aj finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ods. 5 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom. Tento zostáva aj naďalej oslobodený.
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia: Podľa § 5 ods. 7 písm. g) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodené použitie takýchto zariadení alebo ich častí, ak sú poskytnuté zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení zamestnávateľa, ale aj zariadení cudzích, napríklad na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia, ako je prenajatie fitness centra alebo plavárne. Napríklad, ak zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s vlastníkom fitness centra a prenajíma si ho dvakrát do týždňa po štyri hodiny, v uvedenom čase môžu zamestnanci toto zariadenie využívať. Takéto plnenie nebude pre zamestnanca zdanené a nebude podliehať odvodom. To platí aj v prípade, ak zamestnávateľ zakúpi, napríklad, permanentky do fitness centra, ktoré sú označené logom jeho firmy a sú určené na používanie pre zamestnancov.
- Sociálna výpomoc: Sociálna výpomoc poskytovaná zamestnávateľom zo sociálneho fondu ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca môže byť oslobodená od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia. Toto oslobodenie platí z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň a podobne) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (t.j. 183 dní). Výška takejto oslobodenej pomoci je v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi sociálnu výpomoc na opravu domu poškodeného víchricou vo výške 3500 €, oslobodených bude len 2000 € a zvyšných 1500 € bude podliehať zdaneniu a odvodom.
Zdaniteľné plnenia zo sociálneho fondu
Mnohé ďalšie plnenia zo sociálneho fondu sú predmetom dane z príjmov a môžu podliehať aj odvodom na zdravotné a sociálne poistenie. Ak sú príspevky zo sociálneho fondu zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, sú predmetom dane, podliehajú zdaneniu a teda aj zodvodneniu. To neplatí len pre príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) a nepeňažný príjem poskytnutý bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa zákona o sociálnom poistení § 3 ods. 1 písm. a) nie je zárobkovou činnosťou.
- Peňažný príspevok na stravovanie: Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zo sociálneho fondu, ak nie je splnená podmienka oslobodenia podľa § 152 ods. 5 Zákonníka práce, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
- Preplácanie výdavkov na rekreačné zariadenia: Ak zamestnávateľ prepláca zamestnancovi výdavky podľa predložených dokladov, napríklad na permanentku do plavárne, peňažná úhrada poskytnutá zo sociálneho fondu je predmetom dane z príjmov a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Všetky ostatné plnenia, ktoré nespĺňajú podmienky oslobodenia (napríklad zamestnávateľ zakúpi pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže, ktoré môžu použiť kedykoľvek, bez toho, aby zariadenie vlastnil alebo prenajímal na vyhradené časy), sú zdaniteľné a podliehajú odvodom.
- Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie: Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu, ktorý je nad rámec príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov, je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
- Príspevok na dopravu do zamestnania a späť: Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.
- Darčeky a iné benefity: Príjmy, ktoré majú charakter darov alebo iných benefitov, ako sú Mikulášske balíčky pre deti zamestnancov, rôzne príspevky na dovolenku, alebo poskytnutie peňažných alebo vecných darov pri určitých príležitostiach a jubileách, sú rovnako zdaniteľnými príjmami. Napríklad, ak zamestnávateľ zakúpil pre svojich zamestnancov vstupenky na divadelné predstavenie v hodnote 20 €, podliehajú tieto vstupenky daniam a odvodom.
Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, respektíve vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. V prípade, že u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu, a to vo výške maximálne 0,5% zo základu. To znamená, že ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% a ďalej v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve najviac vo výške 0,5% zo základu) ďalší prídel vo výške 0,5% zo základu. Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve (v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) bod 1) nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve. Ak sa v kolektívnej zmluve nedohodne použitie fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovenú podmienku, nemajú na tento príspevok nárok.
Daňová stratégia pre zamestnávanie detí – okamžite znížte svoje dane
tags: #ako #sa #zdanuje #prispevok #na #starostlivost