Úvod: Šedá Zóna Surogátneho Materstva a Začiatok "Operácie Španiel"
Surogátne materstvo, proces, pri ktorom iná žena vynosí a porodí dieťa pre zamýšľaných rodičov, predstavuje komplexnú problematiku plnú právnych, etických a sociálnych výziev. V mnohých krajinách sveta nie je táto metóda asistovanej reprodukcie jednoznačne legislatívne upravená, alebo sa pohybuje v akejsi „šedej zóne“. Česká republika patrí medzi štáty, kde surogátne materstvo nie je explicitne zakázané, ale ani detailne regulované špecifickým zákonom. Táto absencia jasných pravidiel vytvorila živnú pôdu pre nekalé praktiky, ktoré na prelome rokov 2018 až 2020 odhalili českí kriminalisti v rámci rozsiahleho vyšetrovania s názvom „Operácia Španiel“.
Prvým impulzom pre spustenie tohto vyšetrovania bol podnet od jedného majiteľa pražského bytu, ktorý prevádzkoval Airbnb. Ako opísal v rozhovore pre Postoj novinár Vít Kubant, ktorý sa téme intenzívne venoval, nahlásil sa mu muž, ktorý chcel v Prahe stráviť nejaký čas. Prišiel sám, ale po nejakom čase tam zrazu bol s malým dieťaťom. Majiteľovi bytu bolo podozrivé, odkiaľ ten muž vzal novorodenca, a nahlásil to polícii. Tak sa to celé začalo, pričom polícia odkryla celú sieť obchodu s deťmi, ktorú potom redakcia opisovala. Tento podnet viedol k odhaleniu biznisu ukrajinskej kliniky, ktorá využívala Prahu na pôrody detí na objednávku. Českí kriminalisti odkryli biznis ukrajinskej kliniky, ktorá využívala Prahu na pôrody detí na objednávku. Tento prípad odhalili už skôr, ďalej však pátrali po osudoch detí a zisťovali, či sa nestali obeťami obchodu s ľuďmi. Českí novinári aktuálne prinášajú podrobnosti zo zistení polície. Vít Kubant zmapoval príbehy detí i motívy klientov ukrajinskej reprodukčnej kliniky, s jedným z mužov, ktorý na Ukrajine zaplatil za dieťa a prišiel si poň do Česka, sa mu podarilo aj hovoriť.
Odhalenie Neetického Biznisu: Prípad Ukrajinskej Kliniky
Vyšetrovatelia zistili, že vo všetkých odkrytých prípadoch išlo o náhradné materstvo. Konkrétne išlo o náhradné - surogátne - materstvo, ktoré české médiá následne podrobne opísali. Tento obchod s deťmi, ktorý fungoval na území Českej republiky, bol skutočne rozsiahly. Išlo o tridsať prípadov, ktoré sa polícii podarilo odkryť v rokoch 2018 až 2020. Je však pravdepodobné, že týchto prípadov mohlo byť oveľa viac. Riaditeľ Jiří Mazánek z Národného centra proti organizovanému zločinu upozorňoval, že ide len o prípady, ktoré nejako súviseli s Českou republikou. Je otázka, ako je to v okolitých štátoch. Základná úprava otcovstva je či už na Slovensku, alebo v Rakúsku a ďalších krajinách veľmi podobná tej našej, takže je možné, že tie kliniky posielali náhradné matky aj do ďalších štátov.
Hlavným aktérom na ukrajinskej strane bola reprodukčná klinika lekára Alexandra Feskova so sídlom v Charkove. Službu neposkytovala priamo ukrajinská klinika, ale konala prostredníctvom zmlúv uzatváraných medzi otcami a zahraničnými firmami. Podľa informácií Seznam Zprávy, cudzincov vyšlo dieťa zhruba na 60-tisíc eur. Za tri roky trestnej činnosti získali organizátori z predaja dojčiat viac ako 1,2 milióna eur, informuje ukrajinské ministerstvo vnútra. Toto dokazuje obrovský finančný rozmer tohto nelegálneho biznisu.
Proces vyzeral nasledovne: budúci otcovia poslali spermie, klinika vybrala podľa ich požiadavky vhodnú anonymnú darkyňu vajíčka, tá následne vynosila embryo a porodiť prišla do Prahy. Tam sa dieťa úradne prepísalo na otca - vopred dohodnutého „kupca“, ktorý si ho odviezol do domovskej krajiny. Medzinárodný vyšetrovací tím zistil, že na vynosenie embrya sa zneužívajú Ukrajinky z chudobných pomerov. Ženy navyše v Česku predstierali, že sú biologické matky a vzdali sa rodičovských práv v prospech cudzích mužov, čo je podľa ukrajinských noriem trestné. Zdravotné sestry sa starali o bábätká, ktoré sa narodili náhradným matkám pre zahraničných rodičov vo veľkej izbe kyjevského hotela, ktorý vlastní jedna z kliník v ukrajinskej metropole vo štvrtok 14. mája 2020. Ukrajinské matky sa pred pôrodom presúvali do Prahy, kde sa ich ujal dobre organizovaný tím: pestúnka, tlmočník a človek, ktorý vedel rokovať s úradmi. Náhradnú matku zaregistrovali k lekárovi a vybavili jej poistenie. Následne do Českej republiky pricestoval aj „klient“ - budúci otec vynoseného dieťaťa.
Česká republika ako Atraktívne Centrum pre Pôrody na Objednávku
Čitatelia zrejme zaujímalo, prečo sa tento obchod odohráva práve u nášho západného suseda. Dôvodov bolo niekoľko a boli strategicky využívané ukrajinskou klinikou. Česká republika pre nich bola a je nejakým spôsobom zaujímavá z pohľadu kvalitnej zdravotnej starostlivosti, blízkosti od Ukrajiny, ale aj ukrajinskou komunitou, ktorá v Česku žila už pred vojnou. Na tom to totiž tiež bolo do veľkej miery postavené, že ukrajinská klinika mala v Česku svojich spolupracovníkov. Boli to ukrajinské ženy a ďalší pomocníci, ktorí náhradným matkám v Česku zaisťovali nejaký servis v otázke bývania, zariaďovania vecí na úradoch, v nemocniciach, u lekárov. V Prahe niektoré zostávali v bytoch v nie úplne vyhovujúcich podmienkach. Často mali málo peňazí a doslova hladovali. Napríklad jedna z tých matiek musela dokonca tesne po pôrode začať pracovať na stavbe, kde upratovala, ale tým, že to bolo krátko po pôrode, začala masívne krvácať a mala zdravotné problémy. Zistilo sa, že klinika jej žiadne peniaze neposkytla a ona nemala prakticky ani na jedlo. Bolo to pre tieto ženy veľmi náročné. Takže tým asi pre nich bolo Česko atraktívne, ale ťažko povedať, ako je to v ďalších krajinách Európskej únie. Ešte aj teraz na webovej stránke ukrajinskej kliniky, ktorá tieto praktiky vykonávala, je vyslovene uvedená Česká republika. Nie sú tam spomenuté okolité štáty ani všeobecne, že pôjde o pôrod v Európe.
Legislatívna Medzera: Ako Fungoval Systém v Praxi
Ukrajina je globálnym lídrom v náhradnom materstve, ale tamojšia ústava zakazuje zväzky osôb rovnakého pohlavia aj adopcie detí homosexuálnymi pármi. Na Ukrajine v čase odkrytia tohto prípadu, ale nepredpokladám, že sa odvtedy niečo zmenilo, to bolo tak, že náhradné materstvo mohli podstúpiť len manželské páry, ktoré majú problém s počatím. Preto spočiatku záujemcovia zo zahraničia prichádzali na Ukrajinu, kde si fingovane brali Ukrajinky, aby vyzerali ako manželský pár, ktorému sa nedarí počať, a mohlo to celé prebehnúť priamo na Ukrajine.
Ukrajinská kriminálka tieto fingované sobáše odhalila a aj to bol asi jeden z dôvodov, prečo ukrajinská klinika vymyslela tento mechanizmus, že začala posielať náhradné matky do Česka. Využili tak medzeru v zákone ako na Ukrajine, tak v Česku. Na Ukrajine tým, že to nebolo dokonané náhradné materstvo. Tam žena akoby podstúpila umelé oplodnenie a porodila v inej krajine, takže náhradné materstvo bolo potlačené do nejakej šedej zóny. Potom zase v Česku sa to nepovažovalo za náhradné materstvo, v realite sa tu ocitla Ukrajinka, ktorá bola v deviatom mesiaci a bolo potrebné, aby niekde porodila. Takže nikto netušil, že je to vlastne náhradná matka. Presne tak, ona sa v nemocnici tvárila, že je to jej dieťa. Po pôrode však dieťa nechcela vidieť, vymyslela si nejaký dôvod, aby dieťa nedojčila.
The new laws that could disrupt Ukraine's global surrogacy hub - Global Women, BBC World Service
Po úspešnom pôrode išiel „pár“ na matriku. Podľa údajov sa dieťa narodilo štandardným postupom, o náhradnom materstve niet ani zmienky. V rodnom liste sa matkou uviedla občianka Ukrajiny a otcom cudzinec. A potom pred úradmi matka s mužom, s ktorým sa videla prvýkrát v živote, predstierali, že sú pár. Matka vyhlásila muža za otca dieťaťa. Keď sa skompletizovali všetky dokumenty, ktoré si český zákon vyžaduje, tak zamestnanci matriky nemali vlastne ani inú možnosť, ako to všetko schváliť. Surogátne matky sa následne vzdali rodičovských práv v prospech cudzincov. Tento proces bol pre matky obzvlášť bolestivý. Matka sa potom na konzulárnom úrade alebo vo veľvyslanectve vzdala práv na dieťa, podpísala dokumenty, že otec môže s dieťaťom kamkoľvek vycestovať a zveruje ho do jeho starostlivosti. Takto sa ani v jednom štáte nepodchytilo, že ide o náhradné materstvo. V Česku však chýbajú zákony jasne upravujúce oblasť náhradného materstva. Vynosené dieťa si tam mohol vyzdvihnúť prakticky ktokoľvek a podľa informácií polície sa tak aj dialo. Aby sa tento biznis v Česku charakterizoval ako zločin, muselo by sa dokázať, že dieťa napríklad skončilo u pedofila, použilo sa na natáčanie pornografie alebo sa iným spôsobom porušili jeho základné práva. Ďalšou možnosťou bol dôkaz, že ženu na „prenájom svojho tela donútili“.
Počas veľkej časti vyšetrovania polícia nevedela, že za to nikto nebude odsúdený. V Česku totiž fakticky náhradné materstvo neprebiehalo, to sa dialo na Ukrajine. U nás šlo o problém, ktorý bol na matrikách. Česká polícia dlho nevedela, či nejde o obchod s deťmi. To, že muži, ktorí si odvážali dieťa, boli ich biologickí otcovia, sa im potvrdilo až po nejakom čase, keď urobili DNA testy. Dovtedy pracovali aj s verziou, že si tí muži kupujú cudzie dieťa. To sa im vďaka genetickému testovaniu nedokázalo a asi v ten moment vyšetrovateľom došlo, že trestnoprávne to bude veľmi zložité uchopiť, pretože ten otec už v čase, keď prišiel do Prahy, mal na dieťa nárok. Česká polícia na tom odviedla skvelú prácu a spolu so zahraničnými kolegami, s ktorými komunikovala cez Eurojust, sa jej skutočne podarila málo vídaná vec v Európe. Aj keby sme v Česku mali nejakým spôsobom uzákonenú možnosť náhradného materstva, túto situáciu by to nijako neriešilo, pretože v týchto prípadoch išlo u nás o zverenie dieťaťa do starostlivosti otca a osvojenie si dieťaťa. Je to veľmi zložitá situácia, keď polícia verí, že týmto odkrývaním praktík odradí ďalšie kliniky, aby to tu robili. Ale z nejakej trestnoprávnej roviny v tejto chvíli nemajú veľa možností.
Motivácie a Kontroverzné Príbehy „Objednávateľov“
Motivácie ľudí, ktorí si objednávali deti prostredníctvom tejto kliniky, boli rôznorodé, „zaujímavé“ alebo niekedy až strašidelné. Redaktor iROZHLAS.cz Vít Kubant, ktorý zmapoval príbehy detí i motívy klientov ukrajinskej reprodukčnej kliniky, sa rozprával o pozadí vyšetrovania, o tom, aké sú motívy starších párov alebo starších single mužov objednať si dieťa.
Niektoré príbehy obzvlášť zasiahli vyšetrovateľov i novinárov. Jedným z nich bol príbeh pána Donga, s ktorým mali možnosť nahrať rozhovor. On bol ten šťastnejší príbeh. Je to Číňan, ktorý žije so svojím partnerom. Rozhodli sa pre túto kliniku, pričom netušili, že robia niečo mimo zákona tejto krajiny. Navyše do procesu zasiahla pandémia a on sa dlhé mesiace nevedel dostať k svojmu dieťaťu. Nakoniec sa však práve tento prípad skončil celkom šťastne. Dieťa sa má dobre a snažia sa mu naplniť všetko, čo by chcelo robiť.
Avšak, spomenutý bol aj príbeh zo Spojených štátov, ktorý bol veľmi znepokojivý. Je veľmi zarážajúce, že človek si z Česka odvážal dieťa, pričom bol v minulosti vyšetrovaný v súvislosti s obchodom s ľuďmi. Spomenuté boli tiež páry, myslím, že boli z balkánskych krajín, keď skutočne išlo o ľudí staršieho veku. Keď si niekto v šesťdesiatich rokoch takto zaobstará dieťa, tak to vyvoláva pochybnosti. Napríklad aj to, či fyzicky stačí na výchovu malého dieťaťa. Otázka tiež je, čo bude s tým dieťaťom o pätnásť rokov. Či ten rodič bude vtedy vôbec ešte žiť a v akých podmienkach bude dieťa vyrastať.
Klienti si mohli vyberať aj špecifické charakteristiky dieťaťa, ako napríklad farbu pleti. Pri pohlaví nie je isté, ale ako už bolo spomenuté, jeden pár si popri svojich troch vlastných dcérach želal ešte syna a toho si aj napokon odviezol. Pri farbe pleti išlo o nemecký pár tmavej pleti, ktorý chcel tmavé dieťa. Klinika mu dohodla matku, ktorá však nebola dosť tmavá na to, aby objednávatelia boli spokojní. Tak to reklamovali, že by chceli darkyňu vajíčok tmavšej pleti, ako im klinika ponúkala. Klinika im na to odpovedala, že taká možnosť tu existuje, ale musia si priplatiť za „afrobalíček“. Tento pár bol prekvapený, prečo musí priplácať, keď už si platí VIP balíček. Nakoniec to však zaplatil a dostal tmavšiu darkyňu.
Existovali „zákaznícke balíčky“, ktoré si klienti mohli priplatiť za rôzne položky. Napríklad sa dalo priplatiť garancia živého dieťaťa. Je to skutočne biznis.
Osudy Detí: Neistota a Zraniteľnosť
Pátranie po osudoch detí bolo kľúčovou súčasťou vyšetrovania. Polícia zisťovala, či sa nestali obeťami obchodu s ľuďmi. Jedno dieťa sa však úradom stratilo. Tento prípad bol skutočne zvláštny. Išlo o muža, ktorý odišiel s dieťaťom do Spojených štátov, kde sa polícii stratilo z dohľadu. Neskôr sa polícia od amerických úradov dozvedela, že dieťa je v poriadku a že ten muž odcestoval niekam do Ázie, ale už bez dieťaťa. Pritom v minulosti bol tento muž vyšetrovaný práve v súvislosti s obchodom s ľuďmi. Toto je skutočne prípad, nad ktorým môžeme dvíhať obočie, a mali by sme byť ostražití.
Ostatné deti sú v poriadku, aj keď v niektorých prípadoch nie je o ne úplne stopercentne postarané. Napríklad jeden z týchto mužov stratil o dieťa záujem a jeho výchovu musela prevziať stará matka. V inom prípade sa o dieťa zase starali rôzne opatrovateľky. Doteraz nemá polícia žiadne indície o tom, že by dochádzalo k zneužívaniu týchto detí alebo že by sa nedajbože predávali tie deti na orgány. Je však dôležité si uvedomiť, že keď si kupci vybavili na ambasáde materského štátu potrebné doklady, s dieťaťom mohli odcestovať, čo sťažovalo ďalšie sledovanie. Problémy sa tým však nekončili. Často sa ukazovalo, že ženský element je nenahraditeľný. Ďalšou hrozbou boli možné pohnútky klienta. Nedalo sa zabrániť tomu, aby si dieťa objednal trebárs pedofil, hoci zatiaľ o tom nie sú údaje.
Náhradné Matky: Obete Biznisu a Ich Ťažké Osudy
V súvislosti s prípadom sa najčastejšie hovorilo o deťoch, obeťami tohto biznisu však boli aj náhradné matky. Podľa vyšetrovateľov to boli hlavne matky samoživiteľky v zložitej finančnej situácii, ktoré napríklad v covidovom období v Česku uviazli na dlhšie obdobie. Potrebovali si finančne pomôcť, chceli zabezpečiť svoje dieťa. Zlá finančná situácia bola väčšinou ich motivácia, prečo do toho išli.
Bohužiaľ, niektoré matky boli uvedené do omylu a vypovedali, že by nesúhlasili s tým, keby vopred vedeli, že to dieťa vynosili homosexuálnemu páru alebo páru iného vierovyznania, či single mužovi. Je niekoľko prípadov ukrajinských matiek, ktoré uviedli policajtom, že boli uvedené do omylu. Že im na Ukrajine povedali, že to bude dieťa pre heterosexuálny pár bielej pleti, kresťanskej viery, čo bola zrejme prevažujúca predstava týchto žien, komu majú vynosiť dieťa. Jedna z ukrajinských náhradných matiek mala napríklad problém, že síce dieťa bolo pre heterosexuálny pár, ale obaja mali nad šesťdesiat rokov. Tieto ženy do poslednej chvíle vlastne nevedeli, ku komu to dieťa poputuje.
Covidové obdobie bolo náročné tak pre náhradné matky, ako aj pre tých otcov. Napríklad to bol spomenutý prípad pána Donga, ktorý sa niekoľko mesiacov nemohol dostať do Česka a prevziať si dieťa. Náhradné matky u nás nie vždy žili tak, ako im bolo sľúbené. Klinika potrebovala, aby tu zostali do príchodu otca, aby mohli ísť spolu na matriku a aby ten proces došiel do zdarného konca. Takže matku držali v Česku často pod vyhrážkou, že v prípade, že sa vráti predčasne na Ukrajinu, nezaplatia jej všetky peniaze. Tieto náhradné matky pritom často mali už vlastné dieťa na Ukrajine a často boli v zlej finančnej situácii. V Prahe niektoré zostávali v bytoch v nie úplne vyhovujúcich podmienkach. Často mali málo peňazí a doslova hladovali. Napríklad jedna z tých matiek musela dokonca tesne po pôrode začať pracovať na stavbe, kde upratovala, ale tým, že to bolo krátko po pôrode, začala masívne krvácať a mala zdravotné problémy. Zistilo sa, že klinika jej žiadne peniaze neposkytla a ona nemala prakticky ani na jedlo. Bolo to pre tieto ženy veľmi náročné.
Právny Rámec Surogátneho Materstva v Českej republike
V súčasnosti v Českej republike nie je proces náhradného materstva upravený špecifickým zákonom. Vychádza teda iba zo stávajúcich zákonov, najmä zmienky občianskeho zákonníka, kde je v § 804 uvedené, že „osvojení je vyloučeno mezi osobami spolu příbuznými v přímé linii a mezi sourozenci. To neplatí v případě náhradního mateřství“. Dôvodová správa potom iba uvádza, že ide o situáciu,edy sa dieťa narodí žene, ktorá nie je jeho biologickou matkou. Viac občiansky zákonník ani iné zákony náhradné materstvo neupravujú. Náhradné materstvo je teda proces, ktorý u nás nie je zakázaný, ale pre jeho výkon nie sú stanovené žiadne špecifické pravidlá. Podľa základnej zásady „čo nie je zakázané, je dovolené“, sa niekedy dovodzuje, že náhradné materstvo je u nás legálne. Rad právnikov zastáva názor, že je dovolené a svoj názor opierajú o čl. 2 odst. Proces náhradného materstva je veľmi zložitý a prináša rad úskalí ako pre biologických rodičov, tak pre náhradnú matku. Surogátne materstvo nie je v Českej republike legislatívne upravené, tzn. že nie je ani výslovne zakázané ani dovolené.
Súdna prax z posledných rokov ukazuje, že súdy náhradné materstvo - v rámci konania o osvojení - tolerujú a zatiaľ nie je známe rozhodnutie, ktoré by náhradné materstvo označilo výslovne ako nezákonné konanie. V Českej republike tak existujú kliniky, ktoré náhradné materstvo považujú za jednu z metód liečby neplodnosti a v konkrétnych lekársky indikovaných prípadoch ju neplodným párom ponúkajú. Zhodne však uvádzajú, že vykonávajú iba samotnú liečbu, nesprostredkúvajú náhradné matky ani nijako nevstupujú do vzťahu medzi genetickými rodičmi a náhradnou matkou.
V Českej republike, pravdepodobne práve preto, že náhradné materstvo sa stále ešte pohybuje v akej-takej šedej zóne, neexistujú špecializované agentúry, ktoré by s predvýberom náhradnej matky záujemcom pomáhali. Nájdenie vhodnej náhradnej matky je tak úplne na neplodnom páre a je jedným z nezanedbateľných problémov, ktoré náhradné materstvo v režime nášho práva prináša. V ideálnych prípadoch sa náhradnou matkou stanú ženy, ktoré sú páru blízke (kamarátka, sestra, niekedy aj matka), ale často nie je v blízkom okolí žena, ktorá by pomoc páru ponúkla, a tak sa obvykle presúva ponuka a dopyt na internet, so všetkými rizikami, ktoré takéto hľadanie prináša.
V praxi sa možno stretnúť s dvoma postupmi, ktoré sa líšia genetickou väzbou k dieťaťu:
- Obaja rodičia poskytnú genetický materiál na oplodnenie in vitro (IVF), oplodnené embryo je implantované náhradnej matke a obaja rodičia teda majú genetickú väzbu k dieťaťu.
- Použije sa vajíčko darkyne, ktoré je po oplodnení spermiami otca implantované náhradnej matke a genetickú väzbu k dieťaťu má iba otec (nepoužíva sa vajíčko náhradnej matky, pretože darcovstvo vajíčok musí byť zo zákona anonymné).
Určenie Rodičovstva a Osvojenie: Zložitosť Procesu
Pretože náhradné materstvo nie je v ČR nijako upravené, je nutné vždy počítať s tým, že v súlade s občianskym zákonníkom je matkou dieťaťa žena, ktorá dieťa porodila. S biologickým materstvom občiansky zákonník vôbec nepočíta. Do rodného listu dieťaťa bude vždy zapísaná náhradná matka. Ak nenastanú žiadne (v ďalšom texte spomenuté) komplikácie, náhradná matka sa po pôrode dieťaťa vzdá a následne dá súhlas s osvojením dieťaťa. K osvojeniu musí dať súhlas obaja právni rodičia, teda otec a náhradná matka. Otec tak môže učiniť kedykoľvek po narodení dieťaťa, náhradná matka však až po šestonedelí. Pre biologických rodičov sa jedná o obdobie dlhodobej neistoty, lebo náhradná matka nemusí dať súhlas k priamemu osvojeniu dieťaťa (jediná možnosť, ako môže byť priznané rodičovstvo biologickej matke). Akákoľvek dohoda, ktorá by bola v tomto zmysle vopred uzavretá medzi náhradnou matkou a neplodným párom, by nebola právne vynútiteľná. Rovnako tak nemusí súd návrhu na vyslovenie osvojenia vyhovieť.
Ďalšou dôležitou otázkou je, kto je v okamihu narodenia dieťaťa jeho otcom? Pokiaľ nie je náhradná matka vydatá, obvyklým postupom býva, že po úspešnom umelom oplodnení dôjde na matrike k súhlasnému prehláseniu rodičov o otcovstve a dieťa tak má od narodenia v rodnom liste zapísaného svojho biologického otca. Ten je potom zákonným zástupcom dieťaťa a potom, čo sa náhradná matka dieťaťa po pôrode vzdá, je dieťa odovzdané otcovi a rovno vychovávané svojimi biologickými rodičmi. Po rozhodnutí súdu o osvojení dieťaťa ženou z „objednávateľského“ páru získa dieťa svojho druhého rodiča aj z hľadiska práva. Je nutné upozorniť, že súd nemusí rozhodnúť o osvojení dieťaťa práve touto ženou, ale v praxi k tomu nedochádza.
Pokiaľ je náhradná matka vydatá, je otcom dieťaťa jej manžel (ktorý tiež musel dať na klinike súhlas s umelým oplodnením). Potom aj otec, manžel matky, musí dať spolu s matkou súhlas k osvojeniu dieťaťa. V tomto prípade ale zďaleka nie je zaručené, že osvojiteľským párom budú bez problémov určení biologickí rodičia dieťaťa. Manžel matky v takom prípade nemôže poprieť otcovstvo, pretože dal súhlas s umelým oplodnením, a tak je považovaný za otca dieťaťa aj z tohto dôvodu.
Ani biologickí rodičia, ani náhradná matka po celú dobu nemajú istotu, že všetko dopadne tak, ako je uvedené vyššie. Náhradná matka sa môže po pôrode rozhodnúť, že si dieťa nechá, a nie je možnosť, ako si vymôcť, aby sa dieťaťa vzdala. Alebo sa naopak môžu rodičia nakoniec rozhodnúť, že dieťa nechcú, napríklad ak sa narodí choré alebo postihnuté. Náhradná matka ich nemôže k adopcii prinútiť, môže sa dieťaťa iba vzdať. Pokiaľ došlo pred narodením dieťaťa k určeniu otcovstva, bude mať dieťa otca, ktorý má rodičovskú zodpovednosť a môže ju uplatňovať ako akýkoľvek iný otec. Samozrejme tiež bude otcovi plynúť vyživovacia povinnosť k dieťaťu a nevydanej matke.
Na okraj je nutné spomenúť aj fakt, že nedošlo-li by k súhlasnému prehláseniu o otcovstve pred narodením dieťaťa a náhradná matka by sa rozhodla podať žalobu na určenie otcovstva, uplatní sa právna domnienka, že ak sa narodí dieťa, ktoré je počaté umelým oplodnením, žene nevydanej, má sa za to, že otcom dieťaťa je muž, ktorý dal k umelému oplodneniu súhlas. Kliniky, ktoré sa tejto metóde liečby neplodnosti venujú, obvykle požadujú, aby všetky dotknuté osoby absolvovali právnu konzultáciu s určitou formou písomného výstupu. Ide o pomerne rozumnú požiadavku. Náhradná matka musí dostať úplné právne poradenské služby, musí byť poučená o určení rodičovstva vrátane procedúry osvojenia, nevynútiteľnosti dohôd apod. V prípade, že je náhradná matka vydatá, vstupuje do procesu aj jej manžel a je dôležité, aby právnu konzultáciu tiež podstúpil. Akákoľvek dohoda upravujúca povinnosť náhradnej matky predať po pôrode dieťa je jednak právne celkom nevymáhateľná, ale mohlo by dôjsť až ku konfliktu s trestným právom, najmä tam, kde by bola za náhradné materstvo a za predať dieťa sjednaná úplata. Prípadný písomný výstup z právnej konzultácie by teda mal dať najmä procesu náhradného materstva rámec, aby všetky strany vedeli, čo môžu očakávať. Pre prijatie k liečbe je nutná predchádzajúca právna rozbor vzťahov medzi genetickými rodičmi a náhradnou matkou. Preferujeme prenos iba jedného embrya. Vek náhradnej matky - musí spĺňať podmienku stanovenú v zákone č. Vyšetrenie registrujúcim praktickým lekárom. Praktický lekár kompletne posúdi zdravotnú spôsobilosť náhradnej matky a vylúči všetky zdravotné riziká plynúce z plánovaného tehotenstva a to ako pre náhradnú matku, tak pre dieťa, ktoré sa z cyklu náhradného materstva môže narodiť. V závere vyšetrenia musí byť uvedené, že pacientka môže byť náhradnou matkou.
Finančná Stránka Náhradného Materstva a Hranice Zákona
Vo svete sa možno stretnúť s dvoma typmi náhradného materstva:
- Altruistické náhradné materstvo - matka hostiteľka vynosí dieťa bez finančnej náhrady (za finančnú náhradu sa nepovažujú výdavky spojené s tehotenstvom). ERDŐSOVÁ, A. vo svojej štúdii „Aká je „cena“ náhradného materstva a ako je to s altruizmom darcovstva a suverenitou štátov pri úprave otázok surogačného materstva?“ (Justičná revue, 77, 2025, č. 4) uvádza, že altruistická forma náhradného materstva znamená, že je surogátnej matke uhradená suma účelne vynaložených nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom. Tam, kde je surogátne materstvo legálne, väčšinou býva aj stanovená nejaká limitujúca čiastka, ktorá je akceptovaná, ale nad túto sumu už nejde o altruistickú, ale komerčnú formu. August Comte definoval altruizmus ako nezištné, obetavé konanie v prospech iných a na týchto etických premisách by malo byť aj založené konanie surogátnej matky. Avšak, v kontexte surogácie ide o podstatne zložitejší problém. Ani vôľa konať dobro nie je stopercentne motivovaná samotným dobrom, ale môže vychádzať z iného druhu potrieb, ak ponecháme bokom ekonomické aspekty. Pokiaľ je to v rodinných vzťahoch, môže to byť tlak rodiny, snaha vyhovieť, túžba po uznaní a mnohé iné, ktoré splošťujú veľkosť toho, čo vnímame ako altruizmus v samotnej podstate.
- Komerčné náhradné materstvo - náhradná matka dostane peniaze nielen na výdavky spojené s tehotenstvom, ale aj odmenu za vynosenie dieťaťa.
Ďalší zásadný finančný aspekt, ktorý so sebou náhradné materstvo prináša, je úhrada zdravotných výkonov spojených s IVF. Táto úhrada nespadá do úkonov hradených zdravotnými poisťovňami. Financovanie celého inštitútu tak ide z praktického pohľadu za žiadateľským párom v rámci samoplatby. Z nákladov, ktoré je treba hradiť, je možné spomenúť odber pohlavných buniek, hormonálnu stimuláciu ženy, transfer embrya a podobne. Ceny za celý proces sa môžu v jednotlivých centrách mierne líšiť, rámcovo je však možné povedať, že náhradné materstvo môže vyjsť na niekoľko stotisíc korún. Je treba počítať aj s tým, že nemusí dôjsť k úspešnému umelému oplodneniu na prvý pokus.
K otázke úplaty za náhradné materstvo je na záver treba upozorniť na § 169 trestného zákonníka, ktorý definuje trestný čin „zverenia dieťaťa do moci iného“, ktorého sa dopustí „ten, kto za odměnu svěří dítě do moci jiného za účelem adopce nebo pro jiný obdobný účel“.
Dopady na Pracovné Právo a Sociálne Dávky
Problematika náhradného materstva sa premieta aj do sféry pracovného práva a nemocenských a sociálnych dávok. Biologická matka totiž do rozhodnutia o osvojení alebo aspoň zverení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov nemôže čerpať u zamestnávateľa materskú a následne rodičovskú dovolenku. Aby teda mohla ihneď po prevzatí dieťaťa otcom v pôrodnici o dieťa sa starať, musí si v zamestnaní dohodnúť neplatené voľno. S tým však zamestnávateľ nemusí súhlasiť. Peňažná pomoc v materstve ako dávka nemocenského poistenia prioritne náleží žene, ktorá dieťa porodila. Budúca matka preto môže túto dávku poberať až od rozhodnutia súdu o osvojení, prípadne rozhodnutia o zverení dieťaťa do jej starostlivosti pred osvojením. Po uplynutí 6 týždňov od pôrodu môže peňažnú pomoc v materstve čerpať otec dieťaťa, a to na základe písomnej dohody s matkou dieťaťa, ktorou je však v ten okamih stále žena, ktorá dieťa porodila. Otec by však musel prestať vykonávať prácu, z ktorej mu na túto dávku vznikol nárok.
Medzinárodný Kontext a Potreba Regulácie
Prístup k náhradnému materstvu je naprieč rôznymi štátmi veľmi odlišný. Zatiaľ čo niektoré štáty toto vyložene zakazujú a mnohokrát považujú za trestné (napr. Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, niektoré štáty USA), iné ho nechávajú v „šedej zóne“ podobne ako Česká republika (Slovensko), ale existujú aj štáty (Ukrajina, Izrael, Gruzínsko, Veľká Británia, v USA napr. Texas), ktoré náhradné materstvo umožňujú a vytvárajú pravidlá, aby sa mohlo predísť nejasnostiam a sporom. FIGO (International Federation of Gynecology and Obstetrics) stanovila v roku 2007 odporúčania, kedy je surogátne materstvo akceptovateľné, pričom je neprípustná forma komerčnej surogácie.
Českí vyšetrovatelia, ktorí prišli takémuto neetickému biznisu na kĺb, poprosili riaditeľa Úradu pre medzinárodnoprávnu ochranu detí Zdeňka Kapitána, aby vypracoval zákon. Ten podľa zúčastnených strán žiaden dokument nedodal a s vyšetrovateľmi prestal komunikovať. Neodpovedal ani na otázky Seznam Zprávy. Rovnako reagovali rôzne české štátne inštitúcie, na ktoré sa so žiadosťou o vypracovanie legislatívy obrátili detektívi. Nevedno, za akých podmienok je náhradné materstvo už za hranou trestného zákonníka. Zatiaľ čo na Ukrajine obvinili šiestich aktérov z obchodovania s ľuďmi a hrozí im trest odňatia slobody na osem až pätnásť rokov, v Česku na taký krok chýba spomínaná legislatíva. Je zrejmé, že je naliehavá potreba komplexnej právnej úpravy, ktorá by definovala podmienky surogátneho materstva, chránila všetky zúčastnené strany a zabraňovala zneužívaniu právnych medzier.
Vplyv Vojny na Ukrajine na Surogátne Materstvo
Nejde pritom o prvú tohtoročnú kauzu tohto neetického biznisu. V marci informoval Štandard o dosahoch vojny na náhradné materstvo. Ešte pred vypuknutím násilia na Ukrajine začali niektoré spoločnosti sprostredkujúce surogátne materstvo matky sťahovať na západ Ukrajiny. Keď potom Rusko napadlo Ukrajinu, mnohé z nich sa tiesnili v nevyhovujúcich priestoroch, napríklad v Ľvove. Iné surogátne matky zasa v počiatočnom chaose stratili kontakt so svojimi agentúrami a boli nútené hľadať biologických rodičov na sociálnych sieťach. Ženy, ktoré porodili, nemohli dojčatá odovzdať ich zahraničným rodičom, lebo komerčné lety na Ukrajinu sa zrušili a vlády na celom svete odporučili svojim občanom opustiť územie tohto štátu. Časť rodičov sa o vynosené a už narodené deti zasa nehlásila. Tento vývoj ukazuje ďalšiu zraniteľnosť systému, ktorý je postavený na nejasných pravidlách a spolieha sa na medzinárodné presuny osôb. Konflikt na Ukrajine len zvýraznil hlboké etické a humanitárne otázky spojené s komerčným surogátnym materstvom v globálnom kontexte.
tags: #cecska #repoblika #surogatne #materstvo