Adopcia, alebo osvojenie, je hlboko zmysluplný právny proces, ktorého cieľom je vytvorenie trvalého rodinného zázemia pre dieťa. Nejde len o poskytnutie domova, ale o plnohodnotné prijatie dieťaťa do rodiny, kde mu dospelí preberajú zodpovednosť a stávajú sa jeho zákonnými rodičmi. Tento proces je jednou z ciest, ako sa stať rodičom pre tých, ktorí nemôžu mať vlastné dieťa, ale aj pre ľudí, ktorí chcú ponúknuť lásku a starostlivosť deťom bez rodiny. Naše zákony nepoužívajú slovo adopcia, ale osvojenie dieťaťa; osvojenie a adopcia sú teda synonymá. Pri osvojení vzniká medzi osvojencom (dieťaťom) a osvojiteľmi (budúcimi rodičmi) rovnaký vzťah, aký je medzi dieťaťom a biologickými rodičmi. Dieťa sa stáva členom novej rodiny so všetkým, čo k tomu patrí. Mení sa jeho priezvisko aj rodný list, do ktorého sú ako rodičia zapísaní osvojitelia.
Na Slovensku je ročne adoptovaných okolo stopäťdesiat detí, pričom tento počet postupne klesá. Proces adopcie na Slovensku nie je zbytočne zložitý a pomáha nájsť pre deti vhodných rodičov a lepšie pripraviť rodičov na príchod dieťaťa. Je však spojený s presným postupom, ktorý je daný zákonom, a jeho cieľom je zabezpečiť náhradné rodinné riešenie pre dieťa, nad ktorým prevzal ochranu štát. Predstavy o priebehu adopcií môžu byť do značnej miery ovplyvnené zahraničnými filmami alebo knihami, avšak realita na Slovensku môže byť dosť odlišná. Základné právne predpisy upravujúce osvojenie dieťaťa sú Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Tieto zákony detailne definujú podmienky, práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán s dôrazom na najlepší záujem dieťaťa.
Systém Sociálnoprávnej Ochrany Detí a Formy Náhradnej Starostlivosti
„Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela neberie deti - ale sprostredkováva náhradnú starostlivosť pre tie deti, ktoré nemôžu žiť vo svojom biologickom alebo sociálnom prostredí,“ vysvetľuje Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Prvoradým cieľom je ochrana dieťaťa. Ak je situácia v rodine zlá iba dočasne a má šancu na zlepšenie, deti nekončia v náhradnej starostlivosti. Ak sa však dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo je vážne ohrozený jeho život, zdravie alebo priaznivý vývin, prípadne ide o rizikové rodiny z pohľadu konania rodičov dieťaťa, podáva sa návrh na súd na nariadenie predbežného opatrenia a umiestnenie dieťaťa do náhradného prostredia. Súd vydá predbežné opatrenie do 24 hodín. Sociálni pracovníci vždy v prvom rade hľadajú riešenia tak, aby sa rodina udržala pospolu. Náhradná starostlivosť je vždy len krajným riešením.
Na Slovensku je 66 štátnych a 24 neštátnych detských domovov, ktoré sú dnes označované ako Centrá pre deti a rodinu (CDR). V detských domovoch je v súčasnosti 4 740 detí. Náhradná starostlivosť sa týka tých detí, o ktoré sa nevedia, nemôžu alebo nechcú postarať ich biologickí rodičia. Aj v prípade naliehavej nutnosti náhradnej starostlivosti sa v prvom rade hľadá možnosť náhradnej osobnej starostlivosti v najbližšom sociálnom okolí dieťaťa. Teda najmä u rodiny, napríklad u starých rodičov.
Formy náhradnej starostlivosti sa delia na:
- Náhradná osobná starostlivosť: Vtedy dieťa končí u príbuzných, ako sú starí rodičia alebo iní rodinní príslušníci. Táto forma je preferovaná, ak je v rodine niekto schopný a ochotný postarať sa o dieťa.
- Pestúnska starostlivosť: Vtedy sa o dieťa starajú profesionálni rodičia spolupracujúci s detskými domovmi alebo pestúni. Profesionálne rodiny sú zamestnancami detských domovov, ale v praxi fungujú ako bežné rodiny. Ich je 753 a starajú sa o 1 474 detí. Jeden profesionálny rodič sa môže starať najviac o tri deti, ak sú obaja manželia profesionálni rodičia, môžu mať teoreticky doma až šesť detí. Pestúnska starostlivosť je dočasná forma náhradnej rodinnej starostlivosti.
- Náhradná starostlivosť v detských domovoch (Centrá pre deti a rodinu): Je to spravidla až posledným riešením. Mnohé deti umiestnené do detského domova však neskončia v zariadení, ale u tzv. profesionálnych rodičov, ktorí sú zamestnancami detských domovov a o deti sa starajú v domácom prostredí.
- Osvojenie, čiže adopcia: Je to trvalé riešenie, pri ktorom sa dieťa stáva plnohodnotným členom novej rodiny.
Ku koncu roka 2014 bolo v prehľade detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, zapísaných 1 862 detí.
Kto Môže Byť Osvojený? "Právne Voľné" Deti
Nie všetky deti v domovoch si možno adoptovať. Adopcia pripadá do úvahy iba pri tých deťoch, ktoré sú „právne voľné“ na tento druh náhradnej starostlivosti. „Zákon o rodine predpokladá, že rodičia neprejavili skutočný záujem o dieťa v rámci 6-mesačnej lehoty, alebo rodičia neprejavili žiadny záujem o dieťa do 2 mesiacov od jeho narodenia,“ hovorí Jana Lukáčová.
Dieťa sa môže stať osvojiteľným aj bez súhlasu jeho rodičov, a to vtedy, ak o dieťa neprejavovali po dobu šiestich mesiacov skutočný záujem. Dnes už nestačí iba pohľadnica. Za skutočný záujem sa považuje kontakt, ideálne osobný a pravidelný, a taktiež platenie výživného. Po ½ ročnej lehote niekto kompetentný z okolia dieťaťa (odborníci CDR, sociálny pracovník ÚPSVaR) dá podnet na súd. Bez toho, aby súd vyriekol tzv. právnu voľnosť dieťaťu, môže byť sprostredkované len formou pestúnskej starostlivosti. Žiadatelia, ktorí si chcú osvojiť - adoptovať právne voľné dieťa, teda musia čakať až do tohto bodu. Dieťa má medzitým vek od niekoľko mesiacov až po 1,5 roka, respektíve aj viac, ak sa jedná o deti odobraté neskôr, napr. z nevhodných domácich podmienok.
Súd môže vyrieknuť osvojiteľnosť aj v iných prípadoch:
- Adopcia z utajeného pôrodu: Je administratívne najjednoduchšia. Biologická matka má 6 týždňov na to, aby stiahla svoje rozhodnutie. Žiadatelia často kontaktujú dieťa ešte v pôrodnici, keď má napríklad 2 - 5 dní. V tomto prípade idú žiadatelia do procesu s vedomím, že riskujú - že ak si to matka v priebehu lehoty rozmyslí, oni sú povinní dieťa "vrátiť". Nevýhoda utajeného pôrodu je, že dieťaťu počas dospievania a vytvárania si svojej identity veľmi chýbajú informácie o biologickej rodine.
- Súhlas s adopciou zo strany biologických rodičov: Biologickí rodičia podpíšu súhlas s adopciou. Majú 6 týždňov na stiahnutie rozhodnutia. Dieťa môže ísť rovno do novej rodiny - aj sa to preferuje, aby nebolo potrebné nariadiť mu ústavnú starostlivosť. Výhoda pre dieťa je, že sa môže v prípade záujmu dozvedieť, kto sú jeho biologickí rodičia.
Pestúnstvo s vyhliadkou na adopciu predstavuje tiež významnú možnosť. Sociálni pracovníci vedia niekedy odhadnúť podľa zázemia biologickej matky alebo iných faktorov, že niektoré deti sa pravdepodobne budú dať po nejakom čase osvojiť/adoptovať. Napríklad, ak ide o siedme dieťa a všetky ostatné deti sú niekde umiestnené, alebo ak ide o závislých rodičov, či rodičov s psychiatrickými diagnózami, z ktorých možno usudzovať, že sa o dieťa nebudú starať. Výhoda pre rodičov aj pre dieťa je, že sa k nim môže dostať rýchlo a nemusí čakať na rozhodnutie súdu o osvojiteľnosti v Centre pre deti a rodinu (predtým detský domov). Ak sú žiadatelia, budúci náhradní rodičia, ochotní podstúpiť malé riziko, že by sa dieťa malo od nich vrátiť do pôvodnej rodiny (ak by biologická mama vyriešila svoje problémy a chcela sa o dieťa starať), tak môžu preskočiť roky čakania v poradovníku a zároveň ponúknuť domov dieťaťu, ktoré by sa inak možno nikdy nedostalo na zoznam detí na adopciu. Dieťa, ktoré môže ísť len do pestúnstva, má veľký predpoklad, že zostane v centre pre deti a rodinu, lebo je akoby neviditeľné pre väčšinu žiadateľov. Jedna z možností, ako urýchliť to, aby vám bolo ponúknuté dieťa, je uviesť v žiadosti okrem adopcie aj možnosť pestúnstva s vyhliadkou adopcie, respektíve pestúnsku starostlivosť, avšak po dôkladnom zvážení tejto formy náhradnej rodinnej starostlivosti.
Kto sa Môže Stať Osvojiteľom? Podmienky a Predpoklady
Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa zákonom ustanovené predpoklady. Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel zodpovedajúci približne jednej generácii (napríklad 25-ročný pár si nemôže osvojiť 15-ročné dieťa). Zákon o rodine neupravuje vekový limit na osvojenie maloletého dieťaťa, limit sa vzťahuje iba na dieťa, ktoré musí byť maloleté.
Podľa Zákona o rodine nie je na Slovensku možné osvojenie dieťaťa partnermi rovnakého pohlavia. Ako spoločné dieťa si môžu dieťa osvojiť len manželia. „Nakoľko tak vzniká model úplnej rodiny, ktorý možno vnímať ako najvýhodnejší pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa si však môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, keďže starostlivosť dieťaťa v rodine, i keď v neúplnej, má prednosť pred inou formou náhradnej starostlivosti,“ hovorí odborníčka. Osvojenie osamelou osobou je skôr raritou ako pravidlom.
Osvojiteľ musí okrem spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu spĺňať aj osobné predpoklady, a to najmä zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady. Súčasne musí osvojiteľ spôsobom svojho života dávať záruku, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Zdravotné predpoklady sa skúmajú z toho hľadiska, či s ohľadom na Váš zdravotný stav budete vedieť vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, a to nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska. Preukázať sa musia aj primerané majetkové a príjmové pomery. „Osvojiteľ musí preukázať, že disponuje primeraným finančným základom na plnenie si rodičovských povinností, jednoducho, že má vytvorený majetkový základ na zabezpečovanie potrieb dieťaťa. Toto zistenie je dôležité najmä pri posudzovaní toho, či je adopcia v záujme maloletého dieťaťa.“ Preskúmavanie osobných predpokladov patrí orgánu sociálno-právnej ochrany detí, tzv. kuratela. Ona vedie zoznam žiadateľov o adopciu ako aj spisovú dokumentáciu osvojiteľa. Súčasťou tejto spisovej dokumentácie, na ktorej podklade súd taktiež rozhoduje o osvojení, je aj doklad o majetkových pomeroch osvojiteľa.
Proces Osvojenia Krok za Krokom
Cesta k adopcii je starostlivo štruktúrovaná, aby sa zabezpečilo optimálne prostredie pre dieťa.
- Podanie žiadosti: Manželia, ktorí si chcú osvojiť dieťa, si musia v prvom rade podať žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) podľa miesta trvalého bydliska. K žiadosti je potrebné doložiť:
- Osobné údaje záujemcu (meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné číslo a ďalšie údaje).
- Doklad o majetkových pomeroch.
- Správu o zdravotnom stave.
- Vyplnený dotazník pre uchádzačov.
- Odpad z registra trestov.Úrad zriadi na prípravu na NRS - osvojenie tím v zložení psychológ RPPS a sociálny pracovník oddelenia SPODaSK. Tím na prípravu si prizýva k spolupráci na príprave zástupcu detského domova.
- Previerka a posúdenie: ÚPSVaR preverí trestnú bezúhonnosť, zdravotný stav, majetkové a príjmové pomery žiadateľov. Sociálny pracovník uskutoční návštevu v rodine žiadateľov za účelom zistenia ich bytových, rodinných a sociálnych pomerov. Z miesta pobytu bude vyžiadaná správa z obecného úradu o spôsobe života žiadateľov.
- Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť: Povinnou súčasťou procesu adopcie je 26-hodinová príprava, ktorú treba absolvovať do 1 roka od podania žiadosti. Túto prípravu je možné absolvovať na ÚPSVaR alebo u akreditovaného subjektu, ako sú organizácie Návrat a Úsmev ako dar. "My sme absolvovali predadopčnú prípravu v skupine s ďalšími pármi. Možnosť spoznať sa, hovoriť s nimi, zdieľať pocity a skúsenosti pôsobila na nás počas trojmesačného obdobia prípravy obohacujúco a v istom zmysle upokojujúco. Pomohla nám zbaviť sa rôznych predsudkov, napríklad aj v otázke etnicity. Naše pôvodne zamýšľané kritériá sme upravili v prospech oveľa väčšej otvorenosti." Cieľom prípravy je čo najlepšie pripraviť rodičov na prijatie adoptívneho dieťaťa. Príprava zahŕňa aj posudzovanie spôsobilosti žiadateľov stať sa náhradnými rodičmi, súčasťou sú teda aj psychologické a osobnostné testy.Po skončení prípravy vypracuje subjekt, ktorý ju vykonával, záverečnú správu o príprave, kde sa vyjadrí, či žiadateľov odporúča ako vhodných na adopciu. Vo výnimočných prípadoch môže žiadateľov neodporučiť, najmä ak dospeje k názoru, že žiadatelia nie sú pripravení na osvojenie dieťaťa, alebo ak nie je jeden z manželov s týmto rozhodnutím stotožnený.
- Zaradenie do zoznamu žiadateľov: Do zoznamu žiadateľov ÚPSVaR ich zapíše až po čase a absolvovaní 26-hodinovej prípravy. Vo výroku rozhodnutia je uvedený dátum zapísania záujemcu do zoznamu žiadateľov. Žiadateľov je však viac ako detí vhodných na adopciu. V zozname žiadateľov bolo v roku 2013 zapísaných 293 žiadateľov.ÚPSVaR vyzve záujemcu na aktualizáciu prípravy, ak nastal niektorý z vyššie uvedených dôvodov a záujemca nezačal s aktualizáciou prípravy bez vyzvania. Na základe výzvy je záujemca povinný začať s aktualizáciou prípravy do 30 dní od doručenia výzvy.
- Sprostredkovanie a nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom: Až potom, keď sú manželia zapísaní do tohto zoznamu, môže prísť k sprostredkovaniu nadviazania osobného vzťahu s dieťaťom. ÚPSVaR sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o NRS. Pri zaradení žiadateľa do procesu sprostredkovania sa zohľadňuje poradie žiadateľov zapísaných do zoznamu žiadateľov. V dotazníku žiadosti záujemcovia o osvojenie dieťaťa uvedú svoje predstavy o dieťati. „Každému dieťaťu hľadáme rodinu a nie naopak, teda nehľadáme dieťa podľa predstáv žiadateľov, ale na konkrétne dieťa sa oslovujú tí žiadatelia, ktorí sú pre to-ktoré dieťa najvhodnejší,“ upozorňuje Lukáčová. Ak žiadatelia o konkrétne dieťa nemajú záujem a nechcú nadviazať s dieťaťom osobný vzťah, zostávajú naďalej v poradí v zozname žiadateľov a oslovia sa ďalší záujemcovia.Úrad skontaktuje žiadateľov so správou, že môže sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom. Žiadateľovi najskôr poskytne všetky dostupné informácie, ktoré o dieťati má, a ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie prijať dieťa. Súčasťou dokumentácie je sociálna správa o dieťati, jeho identite, zdravotnom stave, fotografie dieťaťa, video. Na základe týchto informácií sa žiadatelia rozhodnú, či majú záujem o stretnutie s dieťaťom. Ak nie, je to v poriadku. Ide o zásadné rozhodnutie, a ak majú žiadatelia na základe správy vážnejšie pochybnosti, je lepšie, keď takéto rozhodnutie spravia čím skôr.Ak sa rodičia rozhodnú nadviazať osobný vzťah s dieťaťom, nasleduje séria stretnutí s dieťaťom, tzv. interakcie. ÚPSVaR ďalej vysloví písomný súhlas so zoznámením a interakciou a vypracuje správu o priebehu nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom na základe podkladov zo zariadenia, v ktorom je dieťa umiestnené a žiadateľa s touto správou oboznámi. Prvé tri interakcie spravidla prebehnú na pôde detského domova, po nich je po dohode s detským domovom možné dieťa zobrať na „hosťovské pobyty“ domov. Je dobré, ak sa môže dieťa dostať do novej rodiny čo najskôr.
- Predosvojiteľská starostlivosť: Po prvotných stretnutiach nasleduje obdobie tzv. predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorej sa žiadatelia starajú o dieťa vo svojej domácnosti. Toto obdobie musí trvať najmenej deväť mesiacov a slúži ako skúšobná doba. Adoptívni rodičia sa ešte môžu rozhodnúť celý proces zvrátiť.
- Súdne konanie: Po úspešnom sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti nasleduje proces súdneho konania. Dieťa možno do starostlivosti náhradných rodičov zveriť len súdnym rozhodnutím. Posledným krokom je podanie návrhu na osvojenie na súde. Súd rozhodne o osvojení, čím sa dieťa stáva plnohodnotným členom vašej rodiny.
Osvojenie je možné zrušiť len vo výnimočných prípadoch, v lehote 6 mesiacov od právoplatného rozhodnutia súdu o osvojení dieťaťa. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne o potrebných opatreniach.
Špecifiká Osvojenia Dieťaťa Členom Rodiny (Adopcia v Rodine)
Osvojenie dieťaťa v rámci rodiny, často označované ako „adopcia v rodine“, je špecifickou formou osvojenia, ktorá nastáva, keď si dieťa osvojí napríklad nevlastný rodič (manžel biologického rodiča), starí rodičia, teta, strýko alebo iný blízky príbuzný. Hoci sa vo všeobecnosti preferuje osvojenie dieťaťa manželmi alebo jedným z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, existujú presné právne normy upravujúce tieto situácie.
Osvojenie dieťaťa manželom rodiča (tzv. "step-parent" adopcia)
Táto forma je najčastejšia pri adopcii v rodine. Ak si manžel matky alebo manželka otca chce osvojiť dieťa svojho partnera z predchádzajúceho vzťahu, platia špecifické pravidlá.
- Súhlas biologického rodiča: Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak Zákon o rodine neustanovuje inak. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované. Avšak rodičovské práva a povinnosti pôvodného (neadoptujúceho) biologického rodiča voči osvojovanému maloletému dieťaťu osvojením zanikajú. Napríklad, ak si partnerka chce adoptovať syna, ktorého otcom je jej manžel, ich spoločné dieťa bude mať dvoch rodičov s rodičovskými právami a povinnosťami.Súhlas musí byť urobený výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, s úradne overeným podpisom s presnou identifikáciou rodiča dieťaťa, ktorý dáva súhlas s osvojením, druhého rodiča, identifikovanie dieťaťa a osvojiteľa - Vášho manžela (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalé bydlisko).
- Možnosť osvojenia bez súhlasu rodiča: Súhlas biologického rodiča na osvojenie sa nevyžaduje v prípadoch, ak biologický rodič:
- Počas najmenej šiestich mesiacov neprejavoval skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevoval, neplnil si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložil úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohol osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak mu v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka (tzv. kvalifikovaný nezáujem).
- Počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavil o dieťa žiadny záujem, ak mu v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka (tzv. absolútny nezáujem).
- Dal súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom (tzv. generálny súhlas).Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak nebol rodič pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, tak potom je potrebný aj jeho súhlas a tento nemožno nahradiť ani súdnym rozhodnutím. Právoplatnosťou rozsudku o osvojení zanikajú rodičovské práva a povinnosti rodiča, ktorý bol v procese osvojenia nahradený, vrátane platenia výživného.
- Vek dieťaťa a jeho súhlas: Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. Osvojované dieťa súd vypočuje, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom.
- Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením na matrike: Súčasná právna úprava určovania otcovstva súhlasným vyhlásením v podstate umožňuje, aby aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, na matrike súhlasne vyhlásil, že je jeho otcom. Možnosť takéhoto postupu potvrdil aj Najvyšší súd SR v konaní sp.zn. 2Cdo/14/2014. Je však potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že existujú aj opačné právne názory, ktoré hovoria najmä o tom, že ide o obchádzanie zákona, či neplatný právny úkon (Krajský súd v Nitre), respektíve rozpor s dobrými mravmi. Rovnako aj ESĽP v podobnom konaní uviedol, že by išlo o porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, teda práva na ochranu súkromného a rodinného života, samozrejme len za predpokladu, že biologický otec mal skutočný záujem na styku s dieťaťom. V zmysle § 91 ods. 1 zákona o rodine v prípade určenia otcovstva druhou zákonnou domnienkou sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorý vyhlásenie urobil. Citované ustanovenie nevyžaduje k vzniku otcovstva splnenie žiadnej ďalšej hmotnoprávnej podmienky, pričom aj z použitého pojmu „muž“ - vyplýva, že muž vyhlasujúci, že je otcom dieťaťa, stane sa otcom v zmysle práva hoci nemusí byť zároveň aj biologickým otcom dieťaťa, toto sa však predpokladá. Zákonodarca pri tomto spôsobe určenia otcovstva vychádza z predpokladu, že muž ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobode a vážne, vedomý si dôsledkov tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí aj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym mužom. Druhá domnienka otcovstva teda vychádza z rešpektovania slobodnej vôle dvoch ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú starať sa o spoločné dieťa. Práve takýto dobrovoľný a slobodný záväzok dáva vyššiu mieru garancie, že dieťa bude mať vytvorené stabilné, bezpečné a harmonické rodinné zázemie. Táto konštrukcia určenia otcovstva, i keď nemusí za každých okolností zodpovedať skutočnému stavu rodičovstva a môže prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca, vychádza z uprednostnenia právnej istoty a záujmov dieťaťa. Je premietnutím práv dieťaťa a ochrany jeho záujmov v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa.
Osvojenie dieťaťa iným príbuzným
Aj iní príbuzní, ako sú starí rodičia, tety alebo strýkovia, môžu mať záujem o osvojenie dieťaťa. V takýchto prípadoch platia všeobecné podmienky pre osvojenie. Úrady viac preferujú osvojenie manželmi, alebo osvojenie manželom rodiča. Avšak aj osvojenie osamelou osobou je možné, hoci výnimočne, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Dôležité je preukázať, že toto riešenie je v najlepšom záujme dieťaťa a že príbuzný je schopný poskytnúť stabilné a milujúce prostredie. Rozdiel oproti náhradnej osobnej starostlivosti (kde dieťa tiež končí u príbuzných) je v tom, že adopcia vytvára trvalý právny vzťah rovnaký ako medzi biologickými rodičmi a dieťaťom. V prípade náhradnej osobnej starostlivosti si dieťa ponecháva právny vzťah k biologickým rodičom, zatiaľ čo pri adopcii tento vzťah zaniká (s výnimkou adopcie manželom rodiča, kde sa vzťah k biologickému rodičovi a jeho rodine zachováva).
Výzvy a Realita Adopcie na Slovensku
Hoci je systém osvojenia na Slovensku nastavený na ochranu detí a nájdenie vhodných rodín, prax prináša aj mnohé výzvy.
- Nesúlad medzi ponukou a dopytom: Na Slovensku je momentálne približne 5000 detí v detských domovoch, zatiaľ čo čakacia doba na „top deti“ (malé, zdravé, nerómske) v niektorých regiónoch dosahuje až 12 rokov. Nesúlad medzi dopytom a ponukou spočíva predovšetkým v tom, že približne 80-90% týchto detí môže ísť len do pestúnskej starostlivosti a nie priamo do adopcie. Väčšina týchto detí má buď nejaký zdravotný problém, sú v kontakte s biologickou rodinou alebo sú rómskeho etnika, prípadne sú staršie alebo väčšie súrodenecké skupiny, ktoré z dôvodu vzťahu neodporúčajú sprostredkovať osobitne. „Odpoveďou na to, prečo niekto čaká aj viac ako 10 rokov je fakt, že napr. v Prešovskom kraji mali za jeden rok len jediného nerómskeho novorodenca, ktorého matka spísala súhlas. To znamená, že žiadatelia Prešovského kraja čakajúci na nerómske bábätko sa za daný rok posunuli o jedno miesto.“
- Kategórie znevýhodnených detí (ťažko umiestniteľné):
- Deti, ktoré možno vziať len do pestúnskej starostlivosti: Neskoršia možnosť preradenia do adopcie nie je garantovaná. Žiadatelia by mali mať toleranciu s udržiavaním kontaktu s biologickou rodinou, ideálne by mali tento kontakt podporovať. Obavy majú z toho, že by mohli o dieťa prísť, hoci pravdepodobnosť, že by k tomu došlo, je relatívne malá. V tejto skupine sú deti rôzneho veku, etnika, choré aj zdravé deti. (Sem spadá cca 80-90% všetkých voľných detí).
- Rómske deti: Pracovníci sa snažia zistiť, či je tomuto etniku otvorený nielen žiadateľ, ale aj jeho široká rodina, pretože prostredie ovplyvňuje rozvoj dieťaťa. Sem spadajú okrem iného aj malé, zdravé deti s dobrou perspektívou vývinu.
- Staršie deti: Napr. 3-5, ale aj viacročné. Sem spadajú deti, ktoré buď boli odobraté z nevhodného prostredia neskôr ako staršie a boli dlhší čas v CDR, u profi rodičov, respektíve pôvodnej rodine bolo uložené výchovné opatrenie.
- Problémy v systéme sprostredkovania: Párovanie dnes prebieha viac-menej manuálne na základe spisov. Pri ťažšie umiestniteľných deťoch sa úrady spoliehajú aj na asistenciu akreditovaných subjektov. Keďže chýba centrálny elektronický systém, ktorý by prepájal úrady s Návratom a Úsmevom ako dar, nemajú aktualizáciu, čo sa udialo s konkrétnymi deťmi zo starších posunutých zložiek. Nevedia, či sú ešte voľné, či sú v detskom domove alebo u profesionálnych rodičov, alebo sú už osvojiteľné.„Niekedy si o aktualizáciu žiadame my, konkrétne o dieťati, o ktorom si myslíme, že je umiestniteľné, ale napr. sa narodilo ťažko nedonosené a po pol roku chceme vedieť, ako sa mu darí.“Určený úrad ponúkne dieťa cca 3 - 5 žiadateľom v danom kraji a má na to lehotu 2 týždne. Ak v priebehu 2 týždňov nenájdu pre dieťa rodinu, sú povinní jeho spis posunúť na ÚPSVaR v iných krajoch a akreditovaný subjekt v rámci vlastného kraja (Návrat a Úsmev ako dar). Týmto spôsobom by po mesiaci o každom dieťati malo vedieť celé Slovensko.
- Úloha akreditovaných subjektov (Návrat, Úsmev ako dar): Príslušné určené úrady posielajú do krajských regionálnych centier Návratu spisy detí (papierové zložky), ktoré neumiestnia v rodinách ony. V Návrate robia pre tieto deti druhý pokus. Hľadajú v ich databáze rodín vhodnú, ochotnú, ktorá by vedela prijať dieťa, ktoré nie je pre iných žiadané. "To, kde žiadateľ robí prípravu, nemá vplyv na to, či si môže do žiadosti uviesť záujem o "top" deti (deti nerómske, zdravé, malé), alebo aj o znevýhodnené deti. Rozdiel je v tom, že "top" deti sú rýchlo umiestnené priamo cez úrad, zatiaľ čo deti, ktoré sa dostanú do našej databázy, sú znevýhodnené. Zaregistrovanie sa u nás dáva žiadateľovi výhodu, že má svoje miesto v poradovníku na úrade, a zároveň mu my môžeme pomáhať hľadať vhodné dieťa." Ak máte väčšiu flexibilitu očakávaní na dieťa, druhou z možností, ako urýchliť proces, je, že sa zaregistrujete aj v Návrate a zvýšite tak pravdepodobnosť, že sa dozviete o konkrétnych deťoch.
- Medzištátne osvojenie: Ak sa právne voľné dieťa (ktorému bola vyslovená osvojiteľnosť) neumiestni na Slovensku, je ďalej ponúkané v rámci systému medzištátneho osvojenia. Ide cez centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, je ponúkané napr. v Španielsku. V niektorých krajinách sú bežné adopcie detí zo zahraničia, no u nás takáto forma adopcií nie je bežná a štát ju nijako nepodporuje. V prípade, že sa maloleté dieťa osvojuje do cudziny, je potrebný tiež súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Adopcia vs. Pestúnska Starostlivosť: Kľúčové Rozdiely
Hoci sú obe formy náhradnej rodinnej starostlivosti zamerané na zabezpečenie domova pre dieťa, majú zásadné právne a praktické rozdiely:
| Kritérium | Adopcia (Osvojenie) | Pestúnska Starostlivosť |
|---|---|---|
| Právny vzťah | Vzniká rovnaký vzťah ako medzi biologickými rodičmi a dieťaťom. | Je dočasná forma náhradnej rodinnej starostlivosti; pestúni sa nestávajú zákonnými zástupcami dieťaťa. |
| Zákonní zástupcovia | Osvojitelia sa stávajú zákonnými zástupcami dieťaťa. | O dôležitých otázkach rozhodujú biologickí rodičia, súd alebo iný subjekt. Pestúni majú právo dieťa zastupovať len v bežných veciach. |
| Priezvisko a rodný list | Dieťa mení priezvisko a do rodného listu sú ako rodičia zapísaní osvojitelia. | Dieťa si ponecháva priezvisko biologických rodičov. |
| Kontakt s biologickou rodinou | Zaniká vzájomný právny vzťah s pôvodnou rodinou (s výnimkou adopcie manželom rodiča). | Biologická rodina môže udržiavať kontakt s dieťaťom. Psychológovia považujú záujem biologických rodičov za plus pri vývoji dieťaťa. |
| Finančná podpora | Osvojitelia nedostávajú od štátu príspevky za starostlivosť (ako pri biologickom dieťati). | Pestúni dostávajú od štátu príspevok za poskytnutú pestúnsku starostlivosť a odmenu pestúna. |
| Dĺžka trvania | Trvalé riešenie, právny vzťah je nerozlučiteľný (s výnimkou zrušenia v 6-mesačnej lehote). | Končí dovŕšením plnoletosti dieťaťa; môže sa stať dlhodobým riešením, hoci je určená ako dočasná. |
| Možnosť prekvalifikovania na adopciu | V niektorých prípadoch je možné pestúnstvo prekvalifikovať na adopciu, ak biologická rodina neprejaví záujem. | Nie je garantovaná, no pestúnska rodina môže podať návrh na súd na osvojenie. |
Pestún a profesionálny rodič nie je to isté. Profesionálny rodič je zamestnanie, vykonáva ústavnú starostlivosť o dieťa v domácom prostredí, zamestnanec dostáva za svoju prácu 24/7 mzdu a v zásade nemá možnosť "vyberať" si dieťa. Zatiaľ čo pestúnstvo je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, viac sa približuje osvojeniu, ale s tým, že biologická rodina môže udržiavať kontakt. Pestúnstvo končí dovŕšením plnoletosti, zákonnými zástupcami sú stále biologickí rodičia alebo iná určená osoba. Pestúnstvo je štátom finančne podporované príspevkom pre dieťa v pestúnskej starostlivosti a odmenou pestúna.
Emocionálna a Psychologická Stránka Adopcie
Adopcia nie je jednoduchá cesta a prináša rôzne výzvy, od administratívnej záťaže, cez dlhé čakacie doby, až po emocionálnu záťaž. Budúci adoptívni rodičia musia byť pripravení na to, že dieťa môže byť citovo zranené. „Hlavne sa netreba obávať toho, že adoptívni rodičia nedokážu dieťa ľúbiť ako vlastné, i keď to možno nepríde hneď. Pokiaľ je adoptívny rodič psychicky zdravý a zrelý jedinec, tak to jednoducho nastať musí.“ Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť pomáha rodičom lepšie porozumieť potrebám adoptovaných detí, budovať bezpečnú vzťahovú väzbu a naučiť sa, ako deťom povedať, že sú adoptované. Zaujímavá informácia pre nás bola, že dieťa má od začiatku vyrastať s tým, že je o osvojení informované, samozrejme primerane jeho veku.
Adoptované deti majú veľa osobitných potrieb, súvisiacich so stratou, ktorú v živote zažili. Rodičia sa o týchto potrebách dozvedia, dostanú informácie ako čo najlepšie budovať bezpečnú vzťahovú väzbu s dieťaťom, ako deťom povedať, že sú adoptované, ako rozprávať o ich biologických rodičoch, a pripravia sa aj na rôzne náročnejšie situácie, ktoré ich môžu čakať.Svedectvá adoptívnych rodičov často odrážajú hĺbku tohto zážitku: „Najsilnejšia bola chvíľa, keď som Natálku prvý krát zbadala a pozerala na mňa svojimi veľkými tmavým očami, ktoré sa už nikdy nevymažú z mojej pamäte!“ Alebo iné: „Najkrajšie na tom je, keď adopcia skončí. Myslím mentálne, citovo, keď jednoducho viete, že je to vaše dieťa a vy ste jeho rodičia. Keď ten proces adopcie skončí a začína nový, rodičovstvo.“ Hoci sa nedá presne časovo ohraničiť, kedy posun od „adopcie“ k rodičovstvu nastane, je to pomalá, nenápadná zmena, medzitým môžu prísť ešte slabé chvíľky a pochybnosti, skôr či neskôr však nastane u každého s otvoreným srdcom a mysľou. Adoptívnym rodičom nič nebráni, aby sa v prípade potreby skontaktovali s biologickými rodičmi. Taktiež dostanú základné informácie o identite dieťaťa i jeho rodičov, ako aj o ich sociálnej situácii, zdravotnom stave, prípadnom alkoholizme, alebo užívaní drog, pokiaľ sú tieto informácie známe. Toto všetko môžu byť veľmi cenné informácie, ktoré raz pomôžu dieťaťu pri hľadaní vlastnej identity a vyrovnaní sa s faktom, že je adoptované.
tags: #ako #si #adoptovat #dieta #od #clena