Osvojenie dieťaťa: Komplexný sprievodca právnymi aspektmi a praktickými krokmi na Slovensku

Právny inštitút osvojenia dieťaťa predstavuje zásadný spôsob vytvorenia rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva, respektíve nemôže vykonávať, rodičovské práva a povinnosti. Tento inštitút je často nesprávne zamieňaný s inými právnymi inštitútmi, ako sú poručníctvo a opatrovníctvo. Základným a kľúčovým rozdielom medzi týmito právnymi inštitútmi je skutočnosť, že v prípade osvojenia ide o trvalú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo v plnom rozsahu. Naopak, inštitúty akými sú poručníctvo a opatrovníctvo sa aplikujú ad hoc a nemajú trvalý charakter, pričom sa uplatňujú len v špecifických, dočasných situáciách.

Osvojenie je v slovenskom právnom poriadku chápané ako výlučné, respektíve úplné. To znamená, že dieťa sa stáva právoplatným členom rodiny osvojiteľa, alebo osvojiteľov, bez akýchkoľvek rozdielov oproti vlastným deťom. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely, napríklad pri dedení, medzi vlastnými deťmi osvojiteľa a osvojencami.

Právny rámec a podstata osvojenia

Hmotnoprávna úprava osvojenia sa nachádza predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), prípadne ďalších súvisiacich právnych predpisoch. Podľa § 97 ods. 1 ZR osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Vzťah, ktorý je medzi rodičmi a ich deťmi, možno v zmysle uvedeného ustanovenia založiť osvojením, čo znamená, že vzťah osvojiteľa a osvojenca je teda rovnaký, ako vzťah rodiča a dieťaťa. Osvojením tiež vzniknú rovnaké príbuzenské vzťahy medzi príbuznými osvojiteľa a osvojencom. Vzniká tak úplný príbuzenský pomer tak v priamom, ako i pobočnom rade.

ZR, prípadne ďalšie súvisiace právne predpisy, zakladajú rodičom zodpovednosť za starostlivosť o deti, priznávajú im určité práva a ukladajú im tiež povinnosti. Právny inštitút osvojenia je konštruovaný tak, aby aj osvojitelia niesli rovnakú zodpovednosť a mali rovnaké práva a povinnosti ako rodičia dieťaťa. Osvojitelia tak nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči osvojovanému dieťaťu. Patria sem napríklad vyživovacia povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a podobne. Keďže sa osvojitelia stávajú po právoplatnosti rozsudku rodičmi osvojenca, majú pri jeho výchove rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia. Rovnako tiež zodpovedajú za riadnu výchovu dieťaťa. Sú povinní osvojenca vyživovať a zabezpečiť mu rovnakú životnú úroveň, akú majú oni sami.

Právoplatnosťou rozsudku o osvojení zanikajú rodinnoprávne vzťahy s pôvodnou (zväčša biologickou) rodinou osvojenca a vznikajú nové rodinnoprávne väzby s rodinou osvojiteľov. Nezaniká však biologické príbuzenstvo, ktoré je manželskou prekážkou podľa ust. § 13 ods. 2 ZR. V prípade, že osvojitelia budú svoje rodičovské práva a povinnosti zneužívať alebo zanedbávať v neprospech dieťaťa, súd nemôže zrušiť osvojenie podobne, ako napríklad pri náhradnej osobnej starostlivosti. Do úvahy potom prichádza len aplikácia ustanovení o zásahoch štátu do výkonu rodičovských práv a povinností vo forme ich pozastavenia, obmedzenia alebo úplného odňatia. Ak sa osvojitelia rozvádzajú, súd rozhoduje o výkone ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vo vzťahu k osvojencovi rovnako, ako keby šlo o vlastného biologického potomka manželov.

Základné podmienky osvojenia

Orgánom príslušným rozhodovať o osvojení je súd. Podľa príslušného ustanovenia rozhoduje súd o osvojení na návrh navrhovateľa, ktorým je osvojiteľ. Na osvojenie maloletého je štandardne potrebný súhlas jeho rodičov (§ 101 ods. 1 ZR).

Kto môže byť osvojiteľom?

Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa viaceré podmienky:

1. Fyzická osoba: Osvojiteľom môže byť iba fyzická osoba (viď. § 7 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník). Právnické osoby nemôžu dieťa osvojiť.
2. Spôsobilosť na právne úkony: Osvojiteľ musí mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
3. Osobné predpoklady: Osvojiteľ musí spĺňať osobné predpoklady, ktoré sú v ZR uvedené demonštratívnym (príkladným) výpočtom. V praxi sú to napríklad zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady. Môžu byť rozšírené aj o tie, ktoré nie sú expressis verbis uvedené v ZR, ako sú bytové, majetkové a iné predpoklady.
4. Zápis v zozname žiadateľov: Osvojiteľ musí byť zapísaný do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“), predovšetkým však ustanovenia § 33 a nasl. tohto zákona. Druhá veta citovaného ustanovenia ZR je formulovaná značne nevhodne a preto by sa mala vykladať skôr reštriktívne, aplikujúc sa iba na podmienku zápisu do zoznamu žiadateľov o osvojenie v prípade, že je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa.
5. Záruka záujmu dieťaťa: Osvojiteľ spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.

Kto môže byť osvojený?

Účelom právneho inštitútu osvojenia je najlepší záujem dieťaťa. Podľa slovenského právneho poriadku je možné osvojiť iba maloleté dieťa. V zmysle § 7 a nasl. Občianskeho zákonníka sa plnoletosť nadobúda dovŕšením 18 rokov veku alebo uzavretím manželstva, ak je osoba staršia ako 16 rokov veku a súd jej povolil uzavrieť manželstvo. ZR nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom záujem dieťaťa, a preto je výklad uvedeného pojmu ponechaný súdom. Môže sa zaň považovať zlepšenie sociálnych, právnych a osobných pomerov maloletého dieťaťa. Z toho vyplýva, že plnoletú osobu (napríklad 24-ročnú dcéru) si nemôže osvojiť ani priateľ jej matky, pretože inštitút osvojenia podľa slovenskej právnej úpravy sleduje splnenie účelu, ktorý sa netýka tohto prípadu. Osvojením sa zabezpečuje nielen osobná starostlivosť, ale hlavne iné priezvisko, úplne iná rodina.

Vekový rozdiel a rodinný stav osvojiteľov

Keďže sa osvojením majú „suplovať“ rodičovské vzťahy, zákonná požiadavka primeranosti vekového rozdielu je legitímna. Medzi osvojiteľom a osvojencom teda musí byť náležitý vekový rozdiel. V praxi tak nemôže nastať situácia, že si 18-roční manželia osvoja 16-ročné dieťa.

Osvojiť maloleté dieťa môžu v zmysle ZR (§ 100 ods. 1):

• Manželia: Ako spoločné dieťa si tak môžu osvojiť maloleté dieťa iba manželia, nakoľko v zmysle ZR je manželstvo zväzok muža a ženy. Žiadne iné páry, bez ohľadu na pohlavie, si nemôžu osvojiť maloleté dieťa ako spoločné dieťa.
• Jeden z manželov: Manžel, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve. Pomerne často sa stáva, že jeden z manželov mal pred vstupom do manželstva vlastné (prípadne osvojené) dieťa. Uvedené ustanovenie spresňuje podmienky osvojenia maloletého dieťaťa jedným z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov maloletého dieťaťa v manželstve, nakoľko ustanovuje, že na to, aby si takáto osoba mohla osvojiť maloleté dieťa svojho manžela, potrebuje jeho súhlas. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
• Pozostalý manžel: Pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.
• Osamelá osoba: V prípade osvojenia maloletého dieťaťa osamelou osobou ide skôr o výnimku, ktorá je odôvodnená záujmom dieťaťa, nakoľko v danom prípade vzniká neúplná rodina. Podľa zákona o rodine nie je však vylúčené osvojenie osamelou osobou, vtedy sa však do rodného listu zapíše osvojiteľ a aj druhý rodič na podnet osvojiteľa bude vymazaný.

Súhlas s osvojením a jeho výnimky

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako je potrebný na osvojenie súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade, že ZR neustanoví inak, je ďalšou podmienkou na osvojenie maloletého dieťaťa súhlas oboch rodičov, teda osôb, ktoré sú v rodnom liste maloletého dieťaťa zapísané ako matka a otec. Nie je relevantné, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželia alebo nie. Nakoľko súhlas s osvojením podľa tohto ustanovenia nie je viazaný na výkon rodičovských práv a povinností, rovnako (teda ak ZR neustanovuje inak) sa súhlas na osvojenie vyžaduje, aj v prípade, že je rodičom maloletého dieťaťa maloletá osoba.

Formy súhlasu

Pokiaľ ide o formu súhlasu, musí byť udelený pred súdom a výslovne, bez podmienky a bez omylu. Musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Súhlas môže byť udelený dvoma spôsobmi:

1. Konkrétnym osvojiteľom: Takzvaný „adresný súhlas“.
2. Všeobecne: Bez určenia konkrétnych osvojiteľov, takzvaný „blanketový súhlas“. Blanketový súhlas s osvojením maloletého dieťaťa dáva rodič, respektíve rodičia, pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo, a musí mať písomnú formu.

Odvolanie súhlasu

ZR tiež umožňuje odvolanie súhlasu s osvojením, čo je však limitované. Odvolanie udeleného súhlasu s osvojením maloletého dieťaťa je zákonom limitované len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov, do takzvanej predosvojiteľskej starostlivosti.

Kedy nie je potrebný súhlas rodičov?

Prípady, kedy nie je potrebný súhlas rodičov alebo aspoň jedného z nich na osvojenie maloletého dieťaťa, sú taxatívne upravené v ods. 2 a 3 ustanovenia § 101 ZR a v ustanovení § 102 ZR.Podľa § 101 ods. 2 ZR sa vyžaduje len súhlas druhého rodiča, ak jeden z rodičov:

1. zomrel,
2. nie je známy,
3. bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu,
4. bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností (a to aj napriek tomu, že súhlas s osvojením podľa ods. 1 § 101 ZR nie je viazaný na výkon rodičovských práv a povinností). Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.

Ustanovenie § 102 ZR upravuje takzvané „osvojiteľnosť bez súhlasu rodičov“. Súhlas rodičov osvojovaného maloletého sa však podľa § 102 ods. 1 ZR nevyžaduje, ak:

• Rodič neprejavil o dieťa skutočný záujem počas najmenej šiestich mesiacov odo dňa, keď dieťa mohlo byť zverené do náhradnej starostlivosti. Tento „kvalifikovaný nezáujem o dieťa“ nastane vtedy, ak rodičia neprejavovali skutočný (nie iba formálny, napr. väzba) záujem o dieťa. Skutočným záujmom sa považuje kontakt, ideálne osobný a pravidelný, a taktiež platenie výživného. Rodič nemieni obnoviť starostlivosť o dieťa alebo obnoviť výkon svojich rodičovských práv a povinností.
• Ide o „absolútny nezáujem o dieťa“, prípad, kedy napriek tomu, že neexistuje závažná prekážka, ktorá by bránila prejaveniu záujmu, rodičia neprejavia žiadny záujem o svoje dieťa v lehote najmenej dvoch mesiacov po narodení, ktorá musí rovnako ako v bode 1 uplynúť naraz a bez prerušenia.
• Rodič súhlasil s osvojením vopred, takzvaný „blanketový súhlas“, ktorý bol udelený v písomnej forme pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo.

Pokiaľ na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa a ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa (podľa ods. 1 ustanovenia § 102), chráni záujmy maloletého osvojovaného dieťaťa ad hoc opatrovník ustanovený príslušným súdom. Opatrovník je ustanovený buď ako opatrovník, ktorý má vysloviť súhlas s osvojením, alebo je opatrovník ustanovený pre celé konanie o osvojiteľnosti, respektíve konanie o osvojenie. Funkcia tohto opatrovníka zanikne ex lege, a to vykonaním právneho úkonu, na účely ktorého bol tento opatrovník ustanovený. V týchto prípadoch dáva súhlas na osvojenie namiesto rodičov dieťaťa jeho opatrovník, ktorého ustanoví súd v konaní o osvojenie (§ 102 ods. 3 ZR). Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom poručník.

Súhlas osvojovaného dieťaťa

Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas (§ 101 ods. 5 ZR). Požiadavka súhlasu maloletého dieťaťa s osvojením, pokiaľ je spôsobilé posúdiť dôsledky svojho osvojenia, je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré pre SR vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa.

Medzištátne osvojenie

Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou osvojenia maloletého dieťaťa je súhlas príslušného štátneho orgánu s osvojením. Táto podmienka sa však týka iba takzvaného medzištátneho osvojenia, konkrétne osvojenia štátneho občana SR do cudziny. Príslušným štátnym orgánom na udelenie súhlasu s takýmto osvojením je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ochrana dieťaťa pri medzištátnych osvojeniach je garantovaná záväzkami, vyplývajúcimi z Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach. Ak sa právne voľné dieťa (ktorému bola vyslovená osvojiteľnosť) neumiestni na Slovensku, je ďalej ponúkané v rámci systému medzištátneho osvojenia.

Proces osvojenia: Od záujmu k právoplatnosti

Konanie o osvojení maloletého dieťaťa začína na návrh osvojiteľa (§ 97 ods. 2 ZR). Návrh je potrebné podať na miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje.

Predosvojiteľská starostlivosť

Ustanovenie § 103 ZR upravuje už spomínanú predosvojiteľskú (predadopčnú) starostlivosť. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa (§ 103 ods. 1 ZR). Táto požiadavka znamená, že budúci osvojiteľ, či už sú to manželia, manžel rodiča dieťaťa, pozostalý manžel alebo osamelá osoba, musí mať osvojované dieťa v starostlivosti najmenej deväť mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení. Počas uvedenej lehoty by sa malo dieťa v novom prostredí adaptovať a vytvoriť si sociálne a citové väzby. Osvojiteľ v rámci tejto lehoty preverí, či je schopný náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa a poskytnúť mu tak všetku potrebnú starostlivosť na jeho zdravý vývoj. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ. Súd však môže predosvojiteľskú starostlivosť zrušiť, a to ak budúci osvojiteľ nepodá návrh na osvojenie maloletého dieťaťa najneskôr v lehote 18 mesiacov od zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa (§ 103 ods. 2 ZR).

Výnimku z povinnosti splniť hmotnoprávnu podmienku minimálne deväťmesačnej predosvojiteľskej starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení predstavuje situácia, ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. V tomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo dieťa v starostlivosti pestúna podľa odseku 1, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po túto dobu (§ 103 ods. 3 ZR). Zmyslom predosvojiteľskej starostlivosti je najmä preverenie schopnosti budúceho osvojiteľa náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa, ako aj preverenie jeho materiálnejho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné pre splnenie základnej podmienky osvojenia, podľa ktorej osvojenie má byť predovšetkým v záujme dieťaťa.

Na rozsah práv a povinností budúceho osvojiteľa, ktoré má v rámci predosvojiteľskej starostlivosti, treba aplikovať ustanovenia § 45 a nasl. ZR a ustanovenia § 48 a nasl. ZR, ale iba v častiach, ktoré sa týkajú práv a povinností budúceho osvojiteľa a nie tých častiach, ktoré sa týkajú napríklad vyživovacej povinnosti pôvodných rodičov. Napríklad, podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Posúdenie zdravotného stavu a súdne konanie

Ustanovenie § 104 ZR upravuje povinnosti súdu v rámci posudzovania účelu osvojenia, to znamená, že súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. Súd je v rámci konania o osvojenie povinný skúmať zdravotný stav osvojiteľa a osvojenca s cieľom posúdiť, či je ich zdravotný stav v súlade s účelom osvojenia. Z dikcie prvej vety uvedeného ustanovenia vyplýva, že orgánom, ktorý posudzuje súladnosť zdravotného stavu osvojiteľa a osvojenca je súd, nie lekár. Pochopiteľne, súd musí v rámci tejto činnosti vychádzať z lekárskych vyšetrení osvojiteľa a osvojenca. Konečný záver, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia, však prijíma súd, nikdy nie lekár. Úlohou lekára je poskytnúť súdu všetky podklady na to, aby túto otázku objektívne posúdil. Povinnosť absolvovať lekárske vyšetrenie za účelom stanoveným v tomto ustanovení by mal uložiť súd. Súd by mal tiež špecifikovať, aké vyšetrenia majú osvojiteľ a osvojenec absolvovať s cieľom objektívneho zistenia ich zdravotného stavu. V rámci týchto vyšetrení je nevyhnutné zistiť nielen telesný, ale aj duševný stav osvojiteľa a osvojenca. S výsledkami lekárskeho vyšetrenia je súd povinný oboznámiť zákonom ustanovený okruh osôb, ktorý je v porovnaní so ZR v OSP rozšírený na všetkých účastníkov konania (napríklad rodičov maloletého osvojovaného dieťaťa alebo poručníka), nielen na osvojiteľa a osvojenca, respektíve jeho zástupcu. Súd tieto osoby súčasne poučí o účele a obsahu výsledkov lekárskeho vyšetrenia.

O osvojení rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do šiestich mesiacov od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Po právoplatnom osvojení vykonáva matrika zmenu v zápise v rodnom liste dieťaťa a na miesto biologického otca uvedie meno a priezvisko muža, ktorý dieťa právoplatne osvojil.

Priezvisko a meno osvojenca

Do právomoci súdu nepatrí rozhodovanie o budúcom priezvisku osvojenca. Odpoveď na otázku, aké priezvisko bude mať osvojenec, je upravená priamo v ZR. Po tom, čo rozsudok o osvojení nadobudne právoplatnosť, osvojenec ex lege nadobudne priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. ZR neupravuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo dôjsť k zmene mena osvojovaného dieťaťa. Zmena mena osvojovaného dieťaťa je upravená v zákone č. 300/1993 Z. z. O osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike, alebo mu určiť ďalšie meno.

Ako sa stať osvojiteľom? Praktické kroky

Cesta k osvojeniu dieťaťa začína získavaním informácií a formálnym procesom. Existuje niekoľko ciest, ako získať čo najviac informácií. Je dobré zhovárať sa s ľuďmi, ktorí majú čo do činenia s adopciou - mladí ľudia, ktorí boli adoptovaní, adoptívni rodičia, starí rodičia, ktorí zažili svoje adoptované vnúča, pomáhajúci profesionáli, ktorí boli, či sú oporou svojimi službami a podobne.

Kontaktovanie ÚPSVaR a podanie žiadosti

Prvým formálnym krokom je návšteva obvodného (okresného) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho bydliska, konkrétne oddelenia sociálno-právnej ochrany a pracovníčka/pracovník pre náhradnú rodinnú starostlivosť (ďalej len NRS) vám poskytne informácie potrebné k podaniu žiadosti. Ktorýkoľvek ÚPSVaR, oddelenie SPOD a SK, poskytne záujemcovi, ktorý má záujem stať sa osvojiteľom (záujemca o náhradnú rodinnú starostlivosť - NRS), informácie potrebné na podanie žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov.

Pracovník úradu objasní jednotlivé formy NRS, bude s vami hovoriť o dôvodoch, motivácii vášho rozhodnutia, o vašich predstavách o dieťati, odpovie vám na vaše prípadné otázky a vysvetlí vám, aké potvrdenia treba k žiadosti pripojiť. Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov (ďalej len žiadosť) podáva záujemca na určenom ÚPSVaR (8 ÚPSVaR v sídle kraja) podľa miesta trvalého bydliska. Žiadosť musí obsahovať osobné údaje záujemcu o NRS, a to: meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné číslo a ďalšie údaje. K žiadosti je potrebné priložiť aj doklady o majetkových pomeroch (napr. potvrdenie o príjme za posledných 12 mesiacov, výpis z registra trestov nie starší ako 3 mesiace a podobne). Sociálna pracovníčka/sociálny pracovník uskutoční návštevu vo vašej rodine za účelom zistenia vašich bytových, rodinných a sociálnych pomerov. Adopcia - rovnako ako aj ostatné formy náhradnej rodinnej starostlivosti - je spojená s presným postupom, ktorý je daný zákonom. Ide o zabezpečenie náhradného rodinného riešenia pre dieťa, nad ktorým prevzal ochranu štát.

Psychosociálna príprava na NRS

Fyzická osoba, ktorá má záujem stať sa osvojiteľom, má možnosť vybrať si subjekt, ktorý ju bude pripravovať na NRS. Ak si záujemca vyberie subjekt, u ktorého bude vykonávať prípravu na NRS, určený ÚPSVaR oznámi danému subjektu, že fyzická osoba spĺňa podmienky spôsobilosti (po overení podmienok spôsobilosti z hľadiska odpisu registra trestov, správy o zdravotnom stave, spôsobilosti na právne úkony). Dohodu o vykonaní prípravy na NRS možno uzatvoriť medzi záujemcom a daným subjektom po zaevidovaní žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov na určenom ÚPSVaR a následnom overení podmienok spôsobilosti. Súčasťou dohody o príprave záujemcu na NRS je aj ustanovenie o ochrane osobných údajov, účel, na ktorý môžu byť osobné údaje použité, a súhlas fyzickej osoby s poskytnutím osobných údajov na účel sprostredkovania NRS subjektom, ktoré sa podieľajú na sprostredkovaní. Manželia, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľmi, uzatvárajú dohodu so subjektom vykonávajúcim prípravu na NRS spoločne. Prípravu môžu vykonávať ÚPSVaR alebo akreditované subjekty (napr. Úsmev ako dar, o.z., Návrat o.z., PhDr. Litavská Eva Miesto pod slnkom o.z.). Úrad zriaďuje na prípravu na NRS - osvojenie tím v zložení psychológ RPPS a sociálny pracovník oddelenia SPODaSK. Tím na prípravu si prizýva k spolupráci na príprave aj zástupcu detského domova.

Sociálno-psychologická príprava je od slova pripraviť sa. Je to postup určený zákonom na ochranu detí, čo vám má pomôcť pripraviť sa na to, čo môže prísť v súvislosti so situáciou, v ktorej ste ešte nikdy neboli - ani vy, ani dieťa, ktoré k vám príde. Záujemca musí byť s obsahom záverečnej správy o príprave na NRS oboznámený. Rozhodnutie o zapísaní do zoznamu žiadateľov, respektíve o zapísaní záujemcu o NRS, rozhoduje určený ÚPSVaR. Vo výroku rozhodnutia je uvedený dátum zapísania záujemcu do zoznamu žiadateľov. Určený ÚPSVaR vyzve záujemcu na aktualizáciu prípravy, ak nastal niektorý z dôvodov a záujemca nezačal s aktualizáciou prípravy bez vyzvania. Na základe výzvy je záujemca povinný začať s aktualizáciou prípravy do 30 dní od doručenia výzvy a je povinný určený ÚPSVaR, u ktorého je v zozname žiadateľov vedený, informovať o začatí prípravy na NRS.

Sprostredkovanie a zoznámenie s dieťaťom

ÚPSVaR sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o NRS. Pri zaradení žiadateľa do procesu sprostredkovania sa zohľadňuje poradie žiadateľov zapísaných do zoznamu žiadateľov. Určený úrad ponúkne dieťa približne 3 - 5 žiadateľom v danom kraji a má na to lehotu 2 týždne. ÚPSVaR ďalej vysloví písomný súhlas so zoznámením a interakciou a vypracuje správu o priebehu nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom na základe podkladov zo zariadenia, v ktorom je dieťa umiestnené, a žiadateľa s touto správou oboznámi. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určený na účely organizovania náhradnej rodinnej starostlivosti alebo zariadenie, ak je v ňom dieťa umiestnené, musí poskytnúť dieťaťu, ktorému treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, sociálne poradenstvo, informácie o účinkoch náhradnej rodinnej starostlivosti a psychologickú starostlivosť (takzvaná príprava dieťaťa) spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. Ak vykonával pre dieťa niektoré z opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately akreditovaný subjekt, ktorého zástupca je pre dieťa osoba známa, ponúkne určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately možnosť pripraviť dieťa tomuto akreditovanému subjektu.

Rôzne typy adopcií a výzvy v systéme

Existujú rôzne právne cesty k adopcii, ktoré sa líšia administratívnou náročnosťou a potenciálnymi rizikami.

1. Adopcia z utajeného pôrodu: Administratívne najjednoduchšia. Biologická matka má 6 týždňov na to, aby stiahla svoje rozhodnutie. Žiadatelia často kontaktujú dieťa ešte v pôrodnici, keď má napríklad 2 - 5 dní. V tomto prípade idú žiadatelia do procesu s vedomím, že riskujú - že ak si to matka v priebehu lehoty rozmyslí, oni sú povinní dieťa „vrátiť“. Nevýhodou utajeného pôrodu je, že dieťaťu počas dospievania a vytvárania si svojej identity veľmi chýbajú informácie o biologickej rodine.
2. Súhlas biologických rodičov s adopciou: Ďalšia možnosť je, že biologickí rodičia podpíšu súhlas s adopciou. Majú tiež 6 týždňov na stiahnutie rozhodnutia. Dieťa môže ísť rovno do novej rodiny, aj sa to preferuje, aby nebolo potrebné nariadiť mu ústavnú starostlivosť. Výhodou pre dieťa je, že sa môže v prípade záujmu dozvedieť, kto sú jeho biologickí rodičia.
3. Osvojiteľnosť vyrieknutá súdom: Okrem utajeného pôrodu a súhlasu s osvojením môžu ísť do osvojenia všetky deti, ktorým súd vyriekne osvojiteľnosť. Sú to deti, ktorých rodičia v období 6 mesiacov nepreukážu o nich skutočný záujem. Dnes už nestačí iba pohľadnica. Za skutočný záujem sa považuje kontakt, ideálne osobný a pravidelný, a taktiež platenie výživného. Po šesťmesačnej lehote niekto kompetentný z okolia dieťaťa (odborníci CDR, sociálny pracovník ÚPSVaR) dá podnet na súd. Bez toho, aby súd vyriekol takzvanú právnu voľnosť dieťaťu, môže byť sprostredkované len formou pestúnskej starostlivosti. Žiadatelia, ktorí si chcú osvojiť - adoptovať právne voľné dieťa, teda musia čakať až do tohto bodu. Dieťa má medzitým vek od niekoľko mesiacov až po 1,5 roka, respektíve aj viac, ak sa jedná o deti odobraté neskôr, napríklad z nevhodných domácich podmienok.
4. Pestúnstvo s vyhliadkou na adopciu: Sociálni pracovníci vedia niekedy odhadnúť podľa zázemia biologickej matky alebo iných faktorov, že niektoré deti sa pravdepodobne budú dať po nejakom čase osvojiť/adoptovať. Napríklad, ak ide o siedme dieťa, a všetky ostatné deti sú niekde umiestnené. Alebo ide o závislých rodičov, alebo o rodičov s psychiatrickými diagnózami, z ktorých možno usudzovať, že sa o dieťa nebudú starať. Výhodou pre rodičov aj pre dieťa je, že sa k nim môže dostať rýchlo a nemusí čakať na rozhodnutie súdu o osvojiteľnosti v Centre pre deti a rodinu (predtým detský domov). Ak sú žiadatelia, budúci náhradní rodičia, ochotní podstúpiť malé riziko, že by sa dieťa malo od nich vrátiť do pôvodnej rodiny (ak by biologická mama vyriešila svoje problémy a chcela s# Právny inštitút osvojenia dieťaťa: Komplexný sprievodca procesom a podmienkami

Osvojenie (adopcia) predstavuje jeden z najzávažnejších právnych aktov v rámci rodinného práva. Ide o proces, ktorým sa zakladá právny vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, pričom tento vzťah je v plnom rozsahu rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a ich deťmi. Právny inštitút osvojenia sa často nesprávne zamieňa s inými právnymi inštitútmi, a síce s poručníctvom a opatrovníctvom. Základným rozdielom medzi uvedenými právnymi inštitútmi je ten, že v prípade osvojenia ide o trvalú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo, kým inštitúty akými sú poručníctvo a opatrovníctvo sa aplikujú ad hoc a nemajú trvalý charakter.

Základné princípy a právna úprava osvojenia

Hmotnoprávna úprava osvojenia sa nachádza predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“). Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia tak nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči osvojovanému dieťaťu, ako je vyživovacia povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa či spravovať jeho majetok.

Z uvedeného vyplýva, že osvojenie je v slovenskom právnom poriadku chápané ako výlučné, čo znamená, že dieťa sa stáva právoplatným členom rodiny osvojiteľa. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely (napr. pri dedení) medzi vlastnými deťmi osvojiteľa a osvojeným dieťaťom. Právny inštitút osvojenia je konštruovaný tak, aby aj osvojitelia niesli rovnakú zodpovednosť a mali rovnaké práva a povinnosti ako rodičia dieťaťa.

Kto sa môže stať osvojiteľom: Podmienky a predpoklady

Orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o osvojení, je súd. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, má osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne) a je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie.

1. Spôsobilosť: Osvojiteľom môže byť iba fyzická osoba spôsobilá na právne úkony.
2. Osobné predpoklady: Zákon uvádza demonštratívny výpočet predpokladov. V praxi sú to aj bytové a majetkové podmienky.
3. Zápis do zoznamu: Žiadateľ musí byť zapísaný do zoznamu podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
4. Vekový rozdiel: Keďže sa osvojením majú „suplovať“ rodičovské vzťahy, zákonná požiadavka primeraného vekového rozdielu je legitímna.

Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia, jeden z manželov (ak žije s rodičom dieťaťa v manželstve) alebo osamelá osoba. V prípade osvojenia maloletého dieťaťa osamelou osobou ide skôr o výnimku, ktorá je odôvodnená záujmom dieťaťa. V zmysle ZR je manželstvo zväzok muža a ženy, preto ako spoločné dieťa si môžu osvojiť maloleté dieťa iba manželia.

Súhlas rodičov a záujem dieťaťa

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa. Súhlas musí byť udelený pred súdom, výslovne, bez podmienky, bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Súhlas môže byť udelený konkrétnym osvojiteľom (tzv. osobitný súhlas) alebo všeobecne bez určenia konkrétnych osvojiteľov (tzv. blanketový súhlas).

Prípady, kedy nie je potrebný súhlas rodičov, sú taxatívne upravené v ZR. Ide najmä o prípady, kedy:

• Rodič zomrel alebo nie je známy.
• Rodič bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo výkonu rodičovských práv.
• Ide o tzv. kvalifikovaný nezáujem o dieťa (rodičia neprejavovali skutočný záujem o dieťa počas najmenej šiestich mesiacov).

Ak na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov, chráni záujmy maloletého osvojovaného dieťaťa ad hoc opatrovník ustanovený príslušným súdom. Zároveň, ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dôsledky svojho osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas, čo je v súlade s medzinárodnými záväzkami SR.

Predosvojiteľská starostlivosť ako kľúčová podmienka

Ďalšou z hmotnoprávnych podmienok osvojenia je požiadavka, podľa ktorej musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa pred samotným rozhodnutím súdu. Účelom tejto lehoty je adaptácia dieťaťa v novom prostredí a vytvorenie sociálnych a citových väzieb. Osvojiteľ v rámci tejto lehoty preverí, či je schopný náležite sa starať o osvojované dieťa.

Súd je v rámci konania o osvojení povinný skúmať zdravotný stav osvojiteľa a osvojenca s cieľom posúdiť, či je ich zdravotný stav v súlade s účelom osvojenia. Súd prijíma konečný záver na základe lekárskych vyšetrení.

Postup pri podávaní žiadosti a sprostredkovaní

Záujemca o osvojenie podáva žiadosť na určenom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) podľa miesta trvalého bydliska. Žiadosť musí obsahovať osobné údaje a potvrdenie o majetkových pomeroch. Fyzická osoba má možnosť vybrať si subjekt, ktorý ju bude pripravovať na náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS).

Tím na prípravu sa spravidla skladá z psychológa a sociálneho pracovníka. Záujemca musí byť s obsahom záverečnej správy o príprave na NRS oboznámený. Po splnení podmienok súd rozhodne o osvojení rozsudkom. Po právoplatnosti rozhodnutia osvojenec ex lege nadobúda priezvisko osvojiteľa a zanikajú právne väzby s pôvodnou biologickou rodinou.

Výzvy v systéme náhradnej starostlivosti

V súčasnosti existuje nesúlad medzi dopytom a ponukou detí. Čakacia doba na zdravé deti majority môže byť v niektorých regiónoch dlhá, zatiaľ čo deti rómskeho etnika, staršie deti alebo súrodenecké skupiny ostávajú v zariadeniach dlhší čas. Mnoho z týchto detí môže ísť z právneho hľadiska len do pestúnskej starostlivosti, nie priamo do osvojenia. Pestúnska starostlivosť však môže byť cestou k neskoršiemu osvojeniu, ak biologická rodina dlhodobo neudržiava kontakt s dieťaťom.

Systém manuálneho párovania na základe papierových spisov je často neprehľadný. Odborníci preto zdôrazňujú potrebu celoslovenského elektronického systému, ktorý by umožnil lepšiu informovanosť žiadateľov o všetkých dostupných deťoch, čím by sa zvýšila šanca starších alebo inak znevýhodnených detí na získanie nového domova.

Právne následky osvojenia

Jedným z najvýznamnejších právnych následkov právoplatného osvojenia maloletého dieťaťa je zánik práv a povinností medzi týmto osvojencom a jeho pôvodnou rodinou, prípadne zánik práv a povinností medzi osvojencom a jeho poručníkom alebo opatrovníkom. Tento zánik nastáva ex lege, a preto naň nie je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu. Osvojenec sa stáva plnohodnotným členom rodiny osvojiteľa, pričom vzniká úplný príbuzenský pomer tak v priamom, ako i pobočnom rade. Osvojitelia majú pri výchove rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia a sú povinní osvojencovi zabezpečiť rovnakú životnú úroveň, akú majú oni sami.

tags: #ako #si #osvojit #dieta

Populárne príspevky:

• náhradné diely Riko
• Hlboká analýza odstavenia od cumlíka
• Nezabudnuteľné okamihy prvých rokov života
• komplexný sprievodca detskými bicyklami
• Pôrod šiesteho dieťaťa na chodbe