Rozpoznávanie nadaného dieťaťa v materskej škole: Komplexný sprievodca

Rozpoznať nadanie už v detstve je dôležité preto, aby sme mohli jednotlivé talenty u detí rozvíjať ďalej. Osobnostné rysy detí s nadaním sú rôznorodé, a pre potrebu identifikácie a následného individualizovaného prístupu v edukácii detí s nadaním je dôležité rozpoznávať špecifické znaky. Tie sú pre deti s nadaním typické vzhľadom na konkrétny vek. V predškolskom veku sa výnimočné schopnosti prejavujú často spontánne a ponúkajú príležitosť pre ranú podporu a rozvoj potenciálu dieťaťa.

Dieťa s otvorenou knihou a symbolmi v hlave

Čo je nadanie a prečo je jeho identifikácia kľúčová?

Nadanie predstavuje komplex znakov, charakteristík, prejavov a čŕt, pričom každá osobnosť sa prejavuje osobitým, svojským spôsobom. To môže pri rozpoznávaní nadania predstavovať určitý problém. V mnohých jazykoch je slovo "nadanie" odvodené od slov "dar, dávanie" (byť obdarovaným, talentovaným), čo odráža vnímanie týchto schopností ako cenného prínosu. V priebehu histórie dochádzalo k premenám v chápaní tohto pojmu, preto sa pri definovaní nadania často uvádzajú najpoužívanejšie pojmy - nadanie a talent. Oba tieto pojmy sú spojené so schopnosťami a laická verejnosť ich chápe ako synonymá. Pojem nadanie sa však netýka len intelektových schopností, ale zahrňuje celú osobnosť. Je dôležité zdôrazniť, že rozlíšiť a zistiť „genialitu“ dieťaťa je dôležité preto, že takéto deti si vyžadujú špecifický prístup, metódy, formy aj obsah výchovy a vzdelávania. Inak svoju nadpriemernosť nebudú môcť využiť a „potlačia“ ju, čo môže viesť k frustrácii a demotivácii.

Identifikácia podľa Laznibatovej (2001, s. 157) znamená vyhľadávanie, objavovanie, rozpoznávanie, ale predovšetkým diagnostikovanie nadania nadaných jedincov. Podľa stupňa aktualizácie možno rozlišovať latentné a manifestované nadanie. Identifikácia nadania by mala byť zameraná na objavovanie latentných talentov s cieľom odhaliť nevyužitý potenciál u detí predškolského veku s nadaním. Latentné nadanie môže byť psychologickým vyšetrením identifikované ako možný potenciál, ktorý sa u detí predškolského (čiastočne aj mladšieho školského) veku ešte neprejavil. Ide o určitý predpoklad, ktorý umožňuje podávať mimoriadne výkony v budúcnosti. Výskumy naznačujú, že v ranom veku je možné rozpoznať predispozície, ktoré sa plne prejavia neskôr. Je dôležité vyhľadávať nadaných už pred vstupom do základnej školy, keďže vtedy prebiehajú prudké rastové a najmä vývinové zmeny.

Ako sa detský mozog vyvíja prostredníctvom raných skúseností

Naozaj nadaných detí je však len minimum - asi 2-5%. Odborníci však rodičov upokojujú, že vzhľadom na individuálny vývin nadania sa môže z nediagnostikovaného dieťaťa, o rok či dva, stať intelektovo nadané dieťa, alebo naopak - ak dieťa teraz podáva nadpriemerné výkony, neznamená to, že bude medzi tých najlepších patriť po celý život. Dynamika vývinu nadania je zložitá a vyžaduje si trvalú pozornosť a podporu.

Kto môže nadanie rozpoznať v predškolskom veku?

V období predškolského veku môžu identifikovať nadanie detí vzhľadom na rozsah času stráveného s dieťaťom v zásade dve skupiny ľudí, a to učitelia materských škôl a rodičia detí. Výskumy rôznych domácich aj zahraničných autorov vysoko vyzdvihujú práve rodičov ako najpresnejších odhadcov nadania. Rodičia sú s dieťaťom v nepretržitom kontakte a majú jedinečnú možnosť pozorovať jeho vývoj v rôznych situáciách a prostrediach. Mnohé matky nadaných detí si všimnú, že ich dieťa sa učí v podstate samo. Nie je to nadrilované ani našprtané a ani nie sú za tým hodiny ukazovania kartičiek, predčítavania písmeniek a memorovania. Tie deti vidia, chápu, pospájajú súvislosti a naučia sa to v podstate samy.

Učitelia v materských školách taktiež hrajú kľúčovú úlohu. Sledujú deti v kolektíve a môžu porovnávať ich prejavy s rovesníkmi, hoci si musia byť vedomí individuálnych rozdielov. Pre učiteľov materských škôl je dostupná metóda NOMI, ktorá je určená pre učiteľov materských škôl. Prostredníctvom tejto metódy učiteľ u detí predškolského veku môže vyhodnotiť schopnosť riešenia úloh v oblasti nadania. Integrácia poznatkov od rodičov a učiteľov je pre komplexnú nomináciu a následnú identifikáciu nadania nevyhnutná.

Rodič a učiteľka diskutujúci o dieťati

Špecifické znaky nadaných detí v materskej škole

Nadané deti sa od svojich rovesníkov často líšia v niekoľkých oblastiach. Aj keď žiadne z intelektovo nadaných detí sa neprejavuje všetkými typickými spôsobmi, a u nadaných detí sa môže vyskytovať asynchrónnosť, čo znamená, že nadaní môžu byť aktuálne na rôznej úrovni vývinu v oblasti kognitívnej, fyzickej a emocionálnej, existujú spoločné znaky, na ktoré si treba všímať. Takéto deti sa prejavujú vysoko nadpriemerne rozvinutými poznávacími schopnosťami a majú aj schopnosť podávať nadpriemerné výkony v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Väčšina intelektovo nadaných detí sa prejavuje od najútlejšieho veku. Pre nadané deti je typický vývojový predstih, včasné intelektuálne záujmy a veľká energia. Ak to bystrý rodič zvládne podchytiť skoro a hľadá dostatočné podnety pre rozvoj, stáva sa, že potom pedagógovia často upozorňujú na žiakov, ktorí sa vynímajú určitým nadaniam.

Zbystrite pozornosť, ak u dieťaťa spozorujete napríklad tieto príznaky:

  • Urýchlený rečový vývin a široká slovná zásoba: Deti s nadaním vynikajú dobrou slovnou zásobou, dokážu aktívne používať v rámci komunikácie omnoho viac slov, vzhľadom na vek dieťaťa. Majú dobrú gramatickú úroveň už od skorého veku, správne skloňujú, časujú, používajú zámená. Rodičia často uvádzajú, že ich deti začali hovoriť skoro a používajú zložité vety. Jedna matka opísala, ako jej dcéra, dvojjazyčná, začala "až" v troch rokoch rozprávať, ale potom to šlo - čísla, písmená, čítanie, rátanie do 10 a veľa informácií z rôznych oblastí.
  • Vynikajúca pamäť: Väčšina nadaných detí má výbornú pamäť už od raného veku, je schopné si zapamätať čísla, roky, dátumy. Ide o pamäť logickú - zrakovú a sluchovú. Jeden príklad hovorí o 2,5-ročnom dieťati, ktoré sedelo pred televízorom a sledovalo losovanie Keno10, pamätalo si čísla.
  • Rýchle chápanie a učenie sa, zanietený záujem o určité oblasti poznania, zvedavosť: Nadané dieťa je zvedavé - rado sa zaujíma o veci okolo, zisťuje súvislosti, rado sa dozvedá nové informácie, s ktorými pracuje, ďalej ich používa a interpretuje. Majú široké spektrum záujmov a záujem o náročné témy.
  • Vysoká hladina aktivity, až hyperaktivita: Často spojená s neutíchajúcou potrebou poznávať a objavovať.
  • Schopnosť dlhodobo sa venovať jednej činnosti alebo oblasti, ktorá dieťa zaujíma: Nadaný jedinec je schopný sa dlhodobo sústrediť na konkrétnu činnosť. Nie je to nadrilované ani našprtané, ani nie sú za tým hodiny ukazovania kartičiek, predčítavania písmeniek a memorovania.
  • Živá predstavivosť a bohatá fantázia: Umožňuje im vytvárať originálne myšlienky a riešenia.
  • Záujem o písmená a čísla, schopnosť čítania, písania a počítania už v predškolskom veku: Toto však musí dieťa ovládať z vlastnej iniciatívy, bez toho, aby ho dospelý do toho nútil. Príklady z praxe ukazujú, ako dieťa v 2 rokoch ukazovalo písmená a čísla na obaloch z plienok, v 2,5 roku vedelo číselný rad do 10 skôr, ako rozprávalo, a v 3 rokoch napočítalo do 20. Iné dieťa v 4 rokoch vie abecedu, čísla, začína sčítavať, odčítavať.
  • Problematický postoj k autoritám - spochybňovanie pravidiel a požiadaviek: Nadaní žiaci majú väčšinou myslenie presné, organizované a dokážu sa prispôsobiť novým situáciám. Nad vecami premýšľajú hĺbavejšie ako ich rovesníci. Môžu spochybňovať, prečo sa majú učiť niečo, čo im nepripadá logické alebo potrebné.
  • Preferuje samostatnú prácu: Nadané dieťa je schopné pracovať samostatne, snaží sa nájsť vlastný spôsob riešení u predložených problémov. Nejedná sa o antisociálny spôsob správania, ako by sa mohlo zdať, ale skôr o potrebu autonómie.
  • Schopnosť vytvárania originálnych myšlienok: Nadaní jedinci majú často výraznejší zmysel pre humor ako ich rovesníci, je to spôsobené tým, že nad vecami premýšľajú, hľadajú a vytvárajú nové situačné spojenie a dokážu zlučovať kľúčové myšlienky.
  • Viac záujmov a hlbšie: Nadaní jedinci majú často viacero záujmov, snažia sa poňať viacero odvetví, aby sa v nich zdokonaľovali. V opačnom prípade je možné, že sa nejakému záujmu venujú „hlbšie“, veľmi intenzívne.
  • Abstraktné myslenie: Dieťa vie pracovať s abstraktnými symbolmi, to znamená, že je schopné manipulovať so slovnými, matematickými a ďalšími symbolmi omnoho skôr ako dieťa rovnakého veku. Príklad s deťmi, ktoré v 4/5 rokoch dokážu abstraktne vnímať geometriu a ide im logika.

Dôležité je pamätať, že každé dieťa nemusí vykazovať kognitívne charakteristické črty nadaného jedinca. Tieto charakteristické črty sú vnímané ako vývojové, tzn., že sa objavujú v rôznych etapách vývoja dieťaťa. Charakteristiky je možné spozorovať len v situáciách, kedy je dieťa zapojené do činnosti, ktorá ho baví a tým môže ukázať svoje schopnosti.

Infografika so zoznamom charakteristických znakov nadaných detí

Mimoriadne nadanie a "zebra-deti": Hlbší pohľad

Mimoriadne nadané deti a dospelí tvoria približne 2,1 % populácie, pričom ich schopnosti a spôsob myslenia vyžadujú špecifickú podporu a pochopenie. Mimoriadne nadanie nie je fenomén, ktorý by sa v posledných desaťročiach rozšíril, no téma získava čoraz väčšiu pozornosť. Spoločnosť si začína viac uvedomovať, že mimoriadne nadaní jedinci - najmä deti - potrebujú špeciálnu starostlivosť, aby mohli naplno rozvíjať svoj potenciál. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď mimoriadne nadanie často znamená vysoké IQ, nesúvisí to automaticky s jednoduchým životom. Mimoriadne nadané deti často dosahujú vysoké skóre v IQ testoch, nad 130 bodov.

Mimoriadne nadanie zahŕňa nielen intelektuálnu výkonnosť, ale aj výraznú citlivosť a schopnosť spracovávať množstvo podnetov súčasne. Tieto "zebra-deti", ako ich nazýva Siaud-Facchin, sú mimoriadne citlivé na svoje okolie. Táto hypersenzitivita môže byť dvojsečná - na jednej strane im umožňuje zachytávať podrobnosti, ktoré iní ľudia prehliadnu, no na druhej strane môže byť emocionálne vyčerpávajúca. Hyperestézia je ďalšou charakteristikou týchto detí, čo znamená, že ich zmyslové vnímanie je oveľa intenzívnejšie. Napríklad ich zrak je neustále v strehu, dokážu vnímať viac detailov naraz a často si pamätajú aj tie najmenšie drobnosti.

Mimoriadne nadanie nie je synonymom pre geniálnosť. Skôr je to špecifický spôsob myslenia a vnímania sveta, ktorý môže byť pre deti náročný. Okolie často predpokladá, že vysoké IQ znamená zrelé správanie, no práve tu sa tieto deti stretávajú s najväčšími výzvami. Je dôležité, aby sa mimoriadne nadaným deťom venovala špeciálna pozornosť nielen v oblasti vzdelávania, ale aj v emocionálnej podpore. Ak má dieťa problémy so socializáciou, môže sa cítiť izolované alebo pod stresom v prostredí, ktoré je pre neho príliš náročné. Preto je kľúčové, aby okrem rozvoja kognitívnych funkcií bola rovnako podporovaná aj ich emocionálna a sociálna stránka.

Metódy a proces identifikácie nadania

Vyhľadávanie, rozpoznávanie, nominácia a identifikácia nadania je dlhodobý proces. Na diagnostike nadania spolupracujú psychológovia, pedagógovia, špecialisti. Dôležité je vyhľadávať nadaných už pred vstupom do základnej školy, keďže vtedy prebiehajú prudké rastové a najmä vývinové zmeny.

Medzi podstatné patria dva kroky: nominácia a identifikácia.

  1. Nominácia: Znamená osvedčenie, označenie niekoho ako potenciálne nadaného (na základe niekoľkých aspektov, napr. v rámci pozorovania nadpriemerných schopností dieťaťa učiteľkou v materskej škole).
  2. Identifikácia: Znamená postupnosť k ďalšiemu nevyhnutnému kroku, ktorá prebieha v centrách poradenstva a prevencie. Následne navštívte zariadenie pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré intelektové nadanie u dieťaťa diagnostikuje a potvrdí. Intelektové nadanie sa diagnostikuje najmä prostredníctvom štandardizovaných intelektových testov. Pozor však nato, aby bolo poradenské zariadenie oficiálne zaradené do siete škôl a školských zariadení, ktoré vydáva Ministerstvo školstva. Tak dieťa získa možnosť osobitnej starostlivosti vo výučbe a možnosť svoje nadanie naplno využiť vo svoj prospech do budúcnosti.

Nemenej dôležité je vyhľadávať, nominovať a identifikovať nadané deti (aj) na ďalších stupňoch vzdelávania v školskom prostredí. Pre rodičov sú dostupné rôzne dotazníky a posudzovacie škály, ktoré umožnia odhaliť u dieťaťa potenciálne nadanie. Tieto metódy sa opierajú o porovnávanie prejavov detí s istými kritériami, ktoré signalizujú prítomnosť nadpriemerných schopností. Umožňujú vyhľadávať a rozpoznávať pravdepodobnosť nadania u detí. Metódy identifikácie nadania u detí predškolského veku predstavujú dve odlišne zamerané metódy, a to kriteriálne a normatívne (Porterová, 1999). Kriteriálne metódy zahŕňajú napríklad posúdenie výsledkov prác odborníkmi, čo je bežné pri umeleckom nadaní. Použitie tej-ktorej metódy je rozdielne v závislosti od veku testovaného dieťaťa.

Schematický diagram procesu identifikácie nadania

Ďalšie kroky po identifikácii: Poradenstvo a vzdelávanie

Rozhodnutie, či zaradiť dieťa do školy pre nadané deti, by malo byť vždy založené na kombinácii pozorovania rodičov, odborného vyšetrenia psychológa a individuálnych potrieb dieťaťa. Ak má dieťa problémy so socializáciou, môže sa cítiť izolované alebo pod stresom v prostredí, ktoré je pre neho príliš náročné. Bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre špeciálnu školu alebo klasický vzdelávací systém, dôležitá je podpora nadaného dieťaťa v domácom prostredí.

V Slovenskej republike sa, podľa súčasne platnej legislatívy, vzdelávanie intelektovo nadaných detí (žiakov so všeobecným intelektovým nadaním) uskutočňuje v školských podmienkach podľa vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Intelektovo nadaného žiaka je možné vzdelávať:

  1. v škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním,
  2. v triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov podľa vzdelávacieho programu pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov,
  3. inkluzívne.

Vzdelávací program pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je zameraný na podporovanie a rozvíjanie ich intelektového nadania so zohľadnením rozvoja celej osobnosti, na prevenciu a nápravu problémových prejavov, ktoré súvisia s ich všeobecným intelektovým nadaním. Pri vzdelávaní intelektovo nadaných žiakov sa používajú metódy a prístupy, najmä projektové vyučovanie, induktívne vyučovanie, pozorovanie, objavovanie a experimentovanie, diskusia, práca s informáciami, riešenie problémov, poskytovanie spätnej väzby a sebahodnotenie.

Intelektovo nadaný žiak môže byť preradený do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe úspešne vykonanej komisionálnej skúšky z predmetov, ktoré určí riaditeľ školy. Preradenie žiaka do vyššieho ročníka zahŕňa aj zaradenie žiaka do vyššieho ako prvého ročníka pri nástupe do školy. Ak je predpoklad, že žiak s intelektovým nadaním absolvuje viacero ročníkov počas jedného školského roka, triedny učiteľ v spolupráci s ďalšími učiteľmi vypracuje individuálny vzdelávací program, v ktorom naplánuje organizáciu vzdelávania žiaka tak, aby mohol absolvovať viacero ročníkov v priebehu jedného školského roka. Individuálny vzdelávací program môže zahŕňať aj úpravu učebného plánu žiaka. Absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka škola organizačne zabezpečí formou individuálnych konzultácií so žiakom alebo návštevou jednotlivých vyučovacích hodín vo viacerých ročníkoch.

Ako sa detský mozog vyvíja prostredníctvom raných skúseností

Výzvy a mylné predstavy o nadaných deťoch

Nadané dieťa potrebuje v školskom prostredí obrovskú podporu. Mylné sú predstavy laickej, ale často aj odbornej verejnosti o nadaných deťoch ako dostatočne obdarovaných, bez potreby špeciálnej starostlivosti. Práve naopak, častokrát sa u detí s intelektovým nadaním, ktoré nie sú odborne vedené a vzdelávané už od raných štádií vzdelávacieho procesu, môžu objaviť znaky špecifických porúch učenia (napr. dysgrafia), alebo poruchy správania, ktoré bývajú dôsledkom neodborného prístupu a nedostatočného využívania ich nadpriemerného potenciálu. Tieto deti sú zvláštne, iné, často sa cítia nepochopené, bojujú so sebou, s okolím, zdá sa im, že v škole sa preberajú hlúposti. Zamýšľajú sa nad tým, čo preberajú, kým bežný žiak sa to proste naučí a ide ďalej. Nadaný rieši, načo sa to má učiť a ak vyhodnotí, že mu to netreba, tak sa to učiť proste nebude. Bohužiaľ, v bežnom školskom systéme často zlyhávajú, sú demotivovaní, nemajú kamarátov, pochybujú aj o sebe.

Vysoké IQ nie je zárukou, že z človeka niečo bude. Vysoké IQ a slovo genius človeka šťastným neurobí. Naozaj má len nábeh na lepšiu budúcnosť, jedno aký má intelekt. A aj je úplne jedno, ako ho rodičia podporujú. Aj HB dieťa, ktorému bolo umožnené vyštudovať najlepšie školy, môže nakoniec ako dospelý skončiť horšie ako ten murár. Čo s danosťami a možnosťami dieťa v dospelosti urobí, to už potom ty ako rodič neovplyvníš. Usilovnosť, chtíč, rozhľadenosť atď. pokrýva väčšie percento. Darmo ty dieťaťu vydláždiš v detstve cestičku, keď to nebude v živote vedieť využiť a samo nebude chcieť niečo dosiahnuť a ísť z vlastnej vôle a neskôr vlastným úsilím za svojím cieľom. Niekedy sa stáva, že rodičia nemusia pochopiť postupy učiteľov, inokedy je ich nespokojnosť oprávnená, ale zmeny sú dosiahnuteľné.

Podpora nadaného dieťaťa v domácom a školskom prostredí

Bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre špeciálnu školu alebo klasický vzdelávací systém, dôležitá je podpora nadaného dieťaťa v domácom prostredí. Rodičia môžu podnecovať jeho zvedavosť, poskytovať mu dostatok kníh, tvorivých pomôcok a možností na experimentovanie. Ak nedochádza k rozvoju, môže sa stať, že nadpriemerne úmerné schopnosti dieťaťa prichádzajú navnivoč, a naopak sa začne tvoriť deprivácia a frustrácia u dieťaťa k učeniu a vzdelávaniu. Rodič ako rodic vie len rozvíjať, ukázať cestu, dať mu tie možnosti, zvyšok zhodnotí psychológ časom, čo je pre dieťa najlepšie. Tiež je dôležité, aby sa deti okrem školy venovali aj umeniu a pohybu, mali všestrannejšie záujmy, ako iba učenie sa v škole.

Rodič a dieťa čítajúce knihu spolu

Vzdelávanie intelektovo nadaných detí vyžaduje diferencované vzdelávacie osnovy a obsah vzdelávania. Medzi základné oblasti potrieb nadaných detí v škole patria: erudovaný, otvorený a empatický učiteľ, obsah a metódy vzdelávania prispôsobené nadanému dieťaťu a osobnostná a sociálna výchova. Pri posudzovaní vhodnosti školy pre nadané deti je vhodné zamerať sa na filozofiu a ciele školy (napr. vzdelávací program školy, ciele pre rôzne skupiny žiakov, reflexia potrieb nadaných detí), akcelerácia a obohatenie (formy vzdelávania a skúsenosti s nimi), mnohopočetné možnosti (univerzálny program zodpovedajúci rôznym kombináciám schopností, potrieb, záujmov detí), výstupy a absolventi (cieľ vzdelávania na škole, špeciálne očakávania od nadaných, predstavy o rozvoji nadania), podnetné kurikulum (stimulujúci učebný plán, obsah i formy vyučovania, plánovaný rozvoj zamestnancov školy, poradenstvo pre nadaných, oceňovanie nadaných, referencie o škole (napr. zo strany žiakov - súčasných i bývalých, rodičov detí).

Nadané dieťa potrebuje dostatok podnetov, nielen aby sa mohlo rozvíjať, ale aj preto, že bez nich môže byť naozaj frustrované. Môže sa cítiť v škôlke ako napr. my v čakárni u lekára - nič, ticho, dlho sa nič nedeje. Na druhej strane nadané dieťa, tak ako každé iné, potrebuje aj komunikáciu s rovesníkmi, najlepšie takými, ktoré majú podobné záujmy (to nemusí platiť pre deti silno introvertované, ale aj také potrebujú získať skúsenosti v komunikácii). Ak necháte dieťa u starých rodičov, asi mu to veľmi pomôže v rozvíjaní intelektu, ale môže mať problém, keď nastane čas ísť do školy, budú mu chýbať skúsenosti, ktoré majú ostatné deti. V tomto prípade je vhodné aspoň vodiť ho do detských kolektívov (napr. v rámci rôznych krúžkov). Možným riešením je dať dieťa do škôlky len na doobedie (mnohé a nielen nadané deti sú zúfalé z poobedňajšieho spánku), alebo len na niektoré doobedia, aby bolo v kontakte s kamarátmi. Vykryť túto dieru v našom výchovno-vzdelávacom systéme sa snaží Centrum nadania, n.o., na ktorého stránkach nájdete aktivity, ktoré sú určené najmä pre nadaných škôlkarov a predškolákov. Zatiaľ len vo forme sobotňajších alebo podvečerných aktivít, neskôr, v prípade záujmu, môže ísť o celodennú starostlivosť.

Existuje viacero organizácií, ktoré sa zameriavajú na rozširovanie obzorov talentovaných detí v ich voľnom čase a rozvojom v rámci ich možností. Tieto výnimočné deti potrebujú viacej rozličných aktivít, aby sa vo voľnom čase nenudili a jednotvárna činnosť ich neprestala baviť. Často sa na špecializovanej škole ponúkajú aj poobedňajšie aktivity, ktoré sú už čisto záujmové a deti si majú možnosť sami zvoliť krúžok, ktorému sa budú venovať. Sú rozdelené do viacerých oborov - Jazyky, Šport, Počítače, Prírodovedné a Tvorivosť. Konkrétne napríklad: literárny krúžok, futbal, gymnastika, stolný tenis, volejbal, turistický krúžok, lyžovanie, tanečná, počítače, fyzikálny klub, experimenty z chémie, lego, kreslenie, maľovanie na drevo, receptár, školský časopis a podobne.

Deti na krúžku s robotikou

Skúsenosti a príbehy z praxe

Mnohí rodičia sa stretávajú s podobnými otázkami a dilemami. Jedna matka opísala, ako jej dcéra (podľa terajších výpočtov) tiež bude (ak bude) maturovať v 16tich. Iná matka hovorí, že jej dcérka bude mať vo februári dva roky, napriek tomu už ovláda celú abecedu a je schopná presedieť hodiny nad knižkami. Zaujíma sa o astronómiu, živočíchy, chémiu, pričom tieto vedomosti nadobudla v podstate sama. V rodinách s nadanými deťmi sa potvrdzuje, že intelektuálne nadané dieťa sa učí v podstate samo. Rodičia potvrdzujú, že nie je to nadrilované ani našprtané, ani nie sú za tým hodiny ukazovania kartičiek, predčítavania písmeniek a memorovania.

Psychologička jednej 4-ročnej dcére, s IQ 172, odporučila dať ju do školy aj o 2 roky skôr. Hoci takéto rozhodnutie nesie isté riziká, ktoré nie je vhodné podstupovať, ak nie je istota adekvátneho prístupu v škole. Nie je to nemožné a niekedy to môže dieťaťu aj prospieť, ale riziká je potrebné starostlivo zvážiť. Cieľom vzdelávania nadaných nie je bezúčelné urýchlenie ich školského vzdelávania.

Príbehy rodičov poukazujú aj na potenciálne problémy. Jedna matka sa pýta, čo robiť, keď jej 5-ročná dcéra ovláda všetky písmená, číta a píše, má encyklopedické vedomosti, ale má problémy so škôlkou, nemá kamarátky a je smutná. Učiteľka to navyše popiera alebo to vníma ako problém. V takýchto prípadoch je dôležité hľadať riešenie, či už v zmene škôlky alebo psychologickom poradenstve. To, že dcérka nevie vyjsť s ostatnými deťmi v škôlke, môže mať rôzne príčiny, okrem iného aj to, že je rozumovo poriadne popredu, a teda ťažko s nimi hľadá nejakú spoločnú reč.

Na druhej strane, iná matka opisuje, ako jej prváčik je mimoriadne šikovný v matematike, jeho logiku prirovnala pani učiteľka k logike dospelého človeka. Je šikovný aj v ostatných predmetoch - dobre a rád číta, píše, obľubuje angličtinu. Ovláda dobre počítač, dokáže si poradiť s akýmkoľvek mobilným telefónom či iným elektronickým tovarom. Nemá žiaden problém so sčítavaním, odčítaním, delením, násobením. Nikto ho do počítania nenútil. On sám prejavoval záujem o "matematiku" odjakživa. Tento príklad ilustruje dilemu, či nechať dieťa v bežnej škole, kde je spokojné, ale nemá možnosti na rozvoj, alebo ho preložiť do špecializovanej triedy/školy pre nadané deti. V tomto prípade je reálne uvažovať o prestupe, pretože je dosť pravdepodobné, že by si tam našiel matematických partnerov a učiteľka bude mať pravdepodobne lepšie možnosti individuálne ho v jeho obľúbenej matematike rozvíjať.

Ako konštatuje pani učiteľka, "Jemu sa to podarilo…" Rozpráva historku z hodiny matematiky a farebne opisuje ako žiak Jozef (5. trieda) zvládol vypočítať všetky príklady ako prvý, a ešte vyžadoval pozornosť pani učiteľky. Takto nejako by to mohlo začať, musíme si však uvedomiť, že väčšina rozumovo nadaných detí prejavuje už od raného veku nejakú schopnosť poznávania, ktorá sa prejavuje v dobrej pamäti, rýchlym myslením alebo sústredenou pozornosťou. Ak to bystrý rodič zvládne podchytiť skoro a hľadá dostatočné podnety pre rozvoj, stáva sa, že potom pedagógovia často upozorňujú na žiakov, ktorí sa vynímajú určitým nadaniam. V opačnom prípade, ak nedochádza k rozvoju, môže sa stať, že nadpriemerne úmerné schopnosti dieťaťa prichádzajú navnivoč, a naopak sa začne tvoriť deprivácia a frustrácia u dieťaťa k učeniu a vzdelávaniu.

Ako sa detský mozog vyvíja prostredníctvom raných skúseností

Záver

Rozpoznanie nadaného dieťaťa v materskej škole je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pozornosť a spoluprácu rodičov a pedagógov. Hoci existujú typické znaky, každé nadané dieťa je jedinečné a jeho vývoj je individuálny. Včasná identifikácia a adekvátna podpora sú kľúčové pre rozvoj plného potenciálu dieťaťa a pre predchádzanie možným problémom v budúcnosti. Legislatíva v Slovenskej republike sa s nadanými deťmi počíta a ponúka rôzne formy vzdelávania, čo predstavuje dôležitý základ pre ich systematickú podporu. Je však nevyhnutné pokračovať v osvete a vzdelávaní všetkých, ktorí prichádzajú do kontaktu s týmito výnimočnými deťmi.

tags: #ako #spoznat #dieta #v #materskej #skole

Populárne príspevky: