Vzťah medzi matkou a dieťaťom je najosudovejším spojením v živote človeka. Je to prvá a najsilnejšia ženská postava, od ktorej sa dozvedáme, aké je to byť milovaným, aké je to byť ženou, či ako chápať vlastnú hodnotu. Avšak, čo sa stane, keď sa tento bezpečný prístav zmení na bojisko? Keď matka namiesto podpory volí cestu ponižovania, manipulácie alebo systematického zhadzovania?
Psychická deprivácia a narušené pripútanie
Psychická deprivácia je stav, kedy dieťaťu nie sú v dostatočnej miere napĺňané základné psychické potreby. Z. Matějček definuje šesť základných potrieb, medzi ktorými dominuje potreba stimulácie, zmysluplného sveta, životnej istoty a potreba pozitívnej identity. Pokiaľ však došlo k ťažkostiam v niektorom zo štádií pripútavania sa, výsledkom je osobnostný obraz dieťaťa, ktoré stratilo schopnosť dôverovať ľuďom a vzťahom.
Narušené pripútanie sa často prejavuje utiahnutým a odmietavým správaním. Odmietnutie zanecháva v srdci hlboké, ťažko liečiteľné rany. Ničí zmysel dieťaťa pre hodnotu a poškodzuje jeho schopnosť byť v živote sebaistým. Spôsobuje, že dieťa si zachováva od potenciálne dôležitých ľudí v živote odstup, aby sa vyhlo bolesti. Agresívne správanie voči druhým alebo voči sebe samému je často jediný nástroj, ktorý dieťa má na uvoľnenie potlačovaných citov.
Dynamika toxického materstva
Toxická mama je osoba, ktorá nie je pre svoje deti bezpečným prístavom. Je človek, ktorý nezohľadňuje potreby svojich detí, ale naopak, vyžaduje od nich naplnenie tých svojich. Dospelému človeku nemusí dochádzať, že jeho matka je nezrelá osobnosť, s ktorou má jedovatý vzťah. Nemusí si uvedomiť, že mu tento vzťah škodí - pretože v ňom vyrastal, žiadny iný nepozná a príde mu normálny.
Existuje sedem varovných signálov toxickej matky:
- Manipulácia: Psychicky dospelá matka je schopná komunikovať svoje potreby bez emocionálneho vydierania. Toxická matka robí scény a využíva plač na dosiahnutie cieľov.
- Kontrola: Nezrelé matky veľmi zle prijímajú fakt, že ich deti sú dospelé.
- Kritika: Matka tým dokazuje, aká neistá si je sama sebou a dvíha si sebavedomie tým, že zhadzuje dieťa.
- Egocentrizmus: Do stredu záujmu stavia vždy seba. Od malička dieťa stavala do pozície toho, kto žije len preto, aby sa o ňu zaujímal.
Fenomén zavrhnutia: Keď sa dieťa stáva nástrojom
Stalo sa vám, že ste mali kvalitný vzťah so svojim dieťaťom, rozišli ste sa ako rodičia, z domácnosti ste odišli a dieťa vás postupne začalo odmietať, bolo voči vám arogantné, očierňovalo vás a ponižovalo? Možno ste sa stali obeťou javu, ktorý sa všeobecne nazýva „Syndróm zavrhnutého rodiča“.
Tento fenomén, ktorý popísal Richard A. Gardner, sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov. Ide o nenávistnú kampaň za degradáciu rodiča, kde chýba ambivalencia - dieťa hodnotí čiernobielo. V tomto procese „zmrzačenia mysle dieťaťa“ sa často angažuje programujúci rodič, ktorý dieťa využíva ako zbraň v pomste.
Psychické týranie ako skrytá forma násilia
Psychické týranie je forma násilia, ktorá zahŕňa opakované a úmyselné správanie zamerané na zraňovanie, kontrolovanie a manipulovanie človeka. Na začiatku to môžu byť drobnosti, ako kritika obliekania či kuchárskych schopností. Postupne sa však poznámky stávajú ostrejšími, až sa obeť začne cítiť úplne bezcenne.
Medzi typické prejavy psychicky týraného človeka patrí nízka sebaúcta, úzkosť, depresia a somatické symptómy. Človek sa uzatvára do seba a postupne stráca motiváciu a radosť zo života. U detí sa v rámci CAN syndrómu (Child Abuse and Neglect) objavujú prejavy neistoty vo vzťahoch, neschopnosť nadviazať priateľstvo alebo až prehnaná vďačnosť za akýkoľvek prejav pozornosti.
Cesta k uzdraveniu a neuroplasticita
Našťastie je náš mozog schopný v priebehu života meniť svoju štruktúru pomocou vytvárania nových neurónových spojov, čo označujeme pojmom neuroplasticita. V praxi to znamená, že aj keď sme prežili hrozné situácie, pokiaľ máme dostatok podpory, vieme podstatne lepšie zvládať traumatizujúce situácie a predchádzať ich rizikám.
Ak existuje v živote človeka mnoho poškodzujúcich skúseností z detstva, no súčasne aj mnoho pozitívnych, je menšia pravdepodobnosť, že budeme trpieť negatívnymi dôsledkami. Prvým krokom je uvedomenie si problému a snaha vedome meniť a transformovať detské zážitky. Nikto nemusí prijímať dôsledky nešťastného detstva ako nemenný osud.
3 overené metódy na liečenie traumy a preprogramovanie nervového systému
Rodičovstvo nie je o dokonalosti, ale o schopnosti zvládať emócie a vytvoriť bezpečné prostredie. Ak chceme vychovať psychicky vyrovnané deti, musíme byť vyrovnanými my, rodičia. Vybudovanie pevných hraníc, cez ktoré nepôjdete, je kľúčové. Nie ste zodpovedná za matkino šťastie a spokojnosť, ste zodpovedná za to, aby ste sa v živote cítili bezpečne a aby ste svojim deťom odovzdali lásku, nie bolesť.
Ako hovorí MUDr. Peter Pöthe, je dôležité, aby rodičia dokázali svoje pocity od dieťaťa oddeliť a naučili sa vnímať jeho prežívanie. Dieťa nie je robot, ktorý má plniť naše želania, je to živá bytosť, ktorá prechádza svojím vývinom a potrebuje pochopenie, nie neustálu kritiku či manipuláciu. Uzdravenie vzťahu začína v momente, keď sa prestaneme snažiť dieťa „opraviť“ a začneme ho naozaj vnímať.
tags: #psik #skor #povedal #mama #ako #dieta