Väčšina mamičiek plánuje svoje bábätko dojčiť, uvedomujúc si nesmierny význam materského mlieka pre zdravý vývoj a rast dieťaťa. Dojčenie je jedným z najdôležitejších a najprirodzenejších spôsobov, ako zabezpečiť zdravie a správny vývoj dieťaťa. Napriek tomuto prirodzenému zámeru sa v súvislosti s dojčením objavujú mnohé otázky a jednou z nich býva, odkedy vlastne má mamička začať dojčiť. Bude mať hneď po pôrode mliečko alebo treba pár dní počkať, kým mliečko „nabehne“? Hoci dojčenie prináša množstvo pozitív, každá mamička sa môže stretnúť s nečakanými výzvami. Americká štúdia zahrňujúca viac ako 500 mamičiek zistila, že 92 % z nich malo do tretieho dňa po pôrode nejaké problémy s dojčením. Dojčenie po pôrode môže byť na začiatku pre nové mamičky plné výziev. Na niektoré veci sa pripraviť dá, iné sa však mamička musí naučiť „za jazdy“. Veľkým strašiakom je aj nedostatok materského mlieka a kojenie samotné. Tento článok, s prispením expertky Cathy Gabin, detskej sestry, pôrodnej asistentky a laktačnej poradkyne, ktorá bola sedem rokov vedeckou spolupracovníčkou v renomovanej Hartmann Human Lactation Research Group a zároveň podporovala matky, ktoré dojčili doma aj v nemocniciach, prináša ucelený pohľad na to, ako spustiť dojčenie, prekonať prekážky a zabezpečiť úspešný a dlhodobý priebeh.
Prečo je dojčenie po pôrode kľúčové?
Dojčenie nie je len spôsob výživy - je to jedinečný zážitok plný blízkosti a zdravých benefitov pre matku aj dieťa. Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné.
Dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. Newman (2004) a stovky iných štúdií uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie. Dojčené deti majú nižšie riziko vzniku alergií, astmy a obezity v neskoršom veku. Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu. Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi. Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Ako vysvetľuje autorka štúdie, Katherine Ottolini: „Hladiny metabolitov sa zvyšujú počas rýchleho rastu mozgu bábätiek. Kreatín umožňuje recykláciu adenozíntrifosfátu, ktorý je zdrojom energie pre bunky. Vyššie hladiny tejto látky svedčia o rýchlejších zmenách a vyššej úrovni dozrievania buniek. Cholín zas pozorujeme pri obnove bunkových membrán, jeho hladina sa zvyšuje pri vytváraní nových buniek,“ hovorí doktorka Ottolini.
Dojčenie prináša mnoho výhod nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Dojčenie je norma, a preto predstavuje vaše prsníky a vaša hruď dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a tiež umiestnenie dieťatka na hrudník podporuje deje vedúce k dojčeniu. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich: rýchlejší pôrod placenty, rýchlejšie zavinovanie maternice a menšie krvné straty, čo vedie k menšej pravdepodobnosti anémie po pôrode. Zvyšuje sa tvorba oxytocínu (u matky aj dieťaťa), čo aktivuje tvorbu prolaktínu, tvorbu až 19 špeciálnych hormónov tráviacej sústavy, niektoré z nich sú rastové hormóny (inzulín, cholecystokinín a gastrín), ktoré uľahčujú absorpciu potravy. Oxytocín zvyšuje prah bolesti, upokojuje matku aj dieťa, spôsobuje pocit ospalosti, spája ich, keďže je to hormón lásky a dotykov, prispieva k pociťovaniu lásky voči dieťaťu. Výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: „Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze.“ Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana. V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie. Dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca.
Príprava na dojčenie: Kolostrum a jeho význam
Materské mlieko je naozaj to najlepšie, čo môžete vášmu dieťatku dať v jeho prvých mesiacoch života. Obsahuje všetky potrebné živiny, minerály, vitamíny a látky, ktoré nevyhnutne potrebuje pre zdravý rast, vývoj a budovanie imunitného systému. Okrem iného ide o ten najprirodzenejší spôsob, ako sa matka s dieťatkom zbližuje (z angl. bonding). Dieťatko totiž cíti mamin dotyk, tlkot jej srdiečka, jej vôňu a podobne.
Tvorba materského mlieka je biologicky prirodzená funkcia tela a prebieha na základe určitých zákonitostí. Prsia sú jednými z orgánov, ktoré sa začínajú prudko meniť hneď na začiatku tehotenstva. Mnohé mamičky si myslia, že mlieko sa im začne tvoriť až po pôrode. V skutočnosti sa však mlieko začína produkovať už počas tehotenstva. Tomuto mlieku hovoríme kolostrum, mledzivo alebo prvé mlieko. U niektorých žien sa dokonca objavuje v tehotenstve žltkastý výtok z bradaviek, čo je vlastne vytekajúce kolostrum. Kolostrum telo matky vytvára už od konca tehotenstva až do piateho dňa po pôrode. V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode.
Kolostrum je už materským mliekom, nakoľko je to prvá podoba materského mlieka, ktoré bábätko dostane hneď po narodení a v prvých dňoch života. Toto mlieko je plné vitamínov a obranných látok, obsahuje mimoriadne zvýšené množstvo obranných látok, a to najmä imunoglobulínov. Jeho úlohou je napomôcť čo najhladšiemu prechodu dieťatka na svet zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky - prvej tmavej stolice dieťatka - a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka). Kolostra nie je síce veľké množstvo, no pre maličké bábätko je to akurát a obsahuje všetky dôležité a cenné látky, ktoré chránia organizmus bábätka. Preto je dobré vedieť, že už pri vstupe do pôrodnice má mamička pripravené v prsníkoch mliečko pre svoje bábätko.
Po kolostre sa u maminy začne tvoriť takzvané zrelé mlieko. Toto nastáva asi na druhý až tretí deň po pôrode, kedy sa konzistencia mlieka mení a má belšiu farbu, ktorá viac pripomína „mlieko“. To je asi aj dôvod, prečo mnohí veria, že až toto je to skutočné materské mlieko. Zrelé mlieko obsahuje bielkoviny, tuky a sacharidy, prebiotiká, polynenasýtené mastné kyseliny, vitamíny, enzýmy, minerály, hormóny, obranné látky a podobne.
Kľúč k úspešnému štartu: Kontakt koža na kožu a samoprisatie
Z predchádzajúceho vyplýva, že nie je správnym prístupom čakať na začiatok tvorby materského mlieka, ono už v prsníkoch je a bábätko ho potrebuje. Začať dojčiť by mamička mala prakticky hneď po pôrode. Existuje postup, ako zabezpečiť, že sa dojčenie pre matku a dieťa začne čo najlepšie. Bábätko sa okamžite po pôrode položí bruškom na telo matky, kde si ho matka osuší (okrem ručičiek bábätka) a potom nahé leží hlavičkou približne na úrovni bradaviek matky. Môže sa prikryť prikrývkou. Toto sa nazýva aj samoprisatie.
Väčšina detí sa v prvých hodinách života správa rovnako a predpovedateľným spôsobom, čo naznačuje, že ich správanie je inštinktívne. Prvých 15 minút väčšinou dieťa leží na bruchu matky. Intenzívne hľadá tvár rodiča - vzory podobné tvári uprednostňuje pred inými vzormi podobnej svetlosti. Dieťa sa naučí rozpoznať vôňu a tiež tvár matky. Potom začína robiť pohyby, ktoré vrcholia v približne 45. minúte po pôrode. Pohybuje ústami, cmuká, sliní. Počas pobytu v maternici si cvičilo pohyby, ktoré teraz využije - kráčací reflex - končatinami sa zapiera do brucha matky. Tým pomáha matke pri urýchľovaní zavinovania maternice, vylúčení placenty a redukcii krvných strát. Dieťa sa posúva na lakťoch a saje si ručičku - chuť a vôňa plodovej vody na rukách mu pomáhajú h
tags: #ako #spustit #kojenie #po #porode