Úvod: Neľahká cesta tehotenských strát
Samovoľný potrat, bolestivá strata v živote ženy, je téma, o ktorej sa často mlčí. Tento článok sa zameriava na to, čo sa deje po domácom samovoľnom potrate a ako sa o seba postarať fyzicky aj psychicky. Cieľom je poskytnúť komplexné informácie, ktoré pomôžu ženám lepšie sa vyrovnať s touto náročnou skúsenosťou. Zároveň sa venujeme aj medicínsky riadenému ukončeniu tehotenstva, ktoré v slovenskej spoločnosti vyvoláva rozsiahle diskusie a prináša so sebou špecifické výzvy pre ženu, muža a celú rodinu. Bez ohľadu na okolnosti, strata alebo ukončenie tehotenstva predstavuje pre ženu celé spektrum nepríjemných pocitov a vyžaduje si maximálnu citlivosť a podporu.
Definícia a štatistiky tehotenských strát
Medicínsky portál WebMed definuje potrat ako stratu plodu do 20. týždňa tehotenstva. Tehotenstvo môže tragicky skončiť v ktoromkoľvek štádiu a trimestri. Najčastejšie sa to deje v I. trimestri tehotenstva. Ak sa tak udeje pred 24. týždňom, oficiálne sa hovorí o spontánnom potrate alebo potrate, pred ukončeným 12. týždňom gravidity o včasnom potrate. Riziko potratu klesá po tomto týždni. V II. trimestri je riziko úmrtia plodu v maternici výrazne nižšie.
Spontánnym potratom končí približne 10% potvrdených tehotenstiev, pričom väčšina potratov prebehne počas prvého trimestra - prvých 12 týždňov tehotenstva. Potrat skoro na začiatku tehotenstva je možné mylne považovať za menštruáciu, je to však menej pravdepodobné po 8. týždni. Mnohokrát sa môže stať, že dôjde k potratu, skôr ako sa dozviete, že ste tehotná. Najvyššie riziko potratu počas je práve v prvých týždňoch tehotenstva. Medzi 13. a 20. týždňom tehotenstva sa riziko potratu ešte zníži.
Podľa gynekológa MUDr. Drába sa odhaduje, že až 26% všetkých tehotenstiev končí potratom, v prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev (potvrdených gynekológom či gynekologičkou) je to až 10%. Z toho v 80% prípadov skorých tehotenských strát dochádza v I. trimestri. Riziko potratu určite stúpa s vekom - vo veku 35 rokov je to 20%, a vo veku 45 rokov a viac stúpa na 65%. U žien vo veku 20-29 rokov je riziko potratu 12%. Ak žena potrat v minulosti neprekonala, riziko je 11%, no toto stúpa o 10% pri každom ďalšom potrate. Vek ako rizikový faktor je spojený predovšetkým so vzostupom genetických anomálií u plodov, predovšetkým trizómií (napr. 13. chromozómu - Patauov syndróm, 18. chromozómu - Edwardsov syndróm a 21. chromozómu - Downov syndróm). Ženy, ktoré v minulosti potratili, majú často potraty práve v II. trimestri, vrátane pôrodu mŕtveho plodu. Podľa zdravotníckych štatistických údajov to je až 52% (zvýšené riziko potratu v II. trimestri u ženy, ktorá v minulosti prekonala potrat) oproti 37% (u žien, ktoré potrat v minulosti neprekonali). Na Slovensku je mŕtvorodenosť 2-3 promile.
Príznaky samovoľného potratu a kedy vyhľadať lekársku pomoc
Príznaky potratu sa líšia v závislosti od štádia tehotenstva. Niekedy sa potrat môže prejaviť aj vo forme silnejšej menštruácie, ktorá prišla trochu oneskorene. Vtedy ani len nemusíte tušiť o svojom tehotenstve. Občas plod odíde v tichosti, bez príznakov, len doktor vám pri vyšetrení povie smutnú novinu. Sú však aj pomerne časté symptómy, ktoré môžu byť znamením spontánneho potratu. Okamžite zavolajte lekárovi, ak sa u vás počas tehotenstva vyskytne niektorý z týchto príznakov. Avšak, je tiež možné, že tieto príznaky sa vyskytnú aj bez potratu. Bolesti v podbrušku však nemusia znamenať len začínajúci potrat. V prípade, že sa u vás vyskytnú tieto príznaky, treba ísť k lekárovi čo najskôr.
Potrat je zvyčajne iba jednorazový. Ak ste však zažili dva alebo viac po sebe idúcich potratov, lekár Vám odporučí vyšetrenie, aby sa zistilo, čo ich mohlo spôsobiť.
Príčiny samovoľného potratu a úmrtia plodu v maternici
K spontánnemu potratu nedochádza bez zjavnej príčiny. Po strate plodu prichádzajú na rad otázky a výčitky: „Prečo sa to stalo?“ „Keby som si dávala väčší pozor…“ Sebaobviňovanie však nie je na mieste, pretože väčšina príčin spontánneho potratu sa nedá ovplyvniť. Väčšina potratov je spôsobená prirodzenými a neodvrátiteľnými príčinami. Aj keď existujú faktory, ktoré zvyšujú riziko potratu, spravidla to nie je výsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili. Podľa odborníkov sa v 20-50% prípadov príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí. Podľa National Library of Medicine až 76% prípadov úmrtia dieťatka počas tehotenstva globálne je nečakaných.
Medzi najčastejšie príčiny samovoľných potratov, a to až v 70%-ách všetkých prípadov, sú chromozómové abnormality. Ide o to, že chromozómy od otca a matky sa zle poskladajú, a buď ich je veľa alebo naopak málo. Nedá sa s tým nič urobiť. Je to populačné riziko, ktoré nesieme všetci rovnako. Chromozómy obsahujú gény. Chyby sa môžu vyskytnúť aj náhodne, keď sa bunky embrya rozdelia, alebo v dôsledku poškodeného vajíčka alebo spermie. Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46% potratených plodov.
Medzi ďalšie príčiny patrí napríklad nedostatočnosť maternicového čípka, ktorý musí byť v tehotenstve uzavretý. Prehnaná imunologická reakcia, či už proti spermiám alebo proti oplodnenému vajíčku, je tiež možnou príčinou samovoľných potratov. Lekári však už prichádzajú na to, ako tento problém riešiť. Ďalšou príčinou môže byť neliečená cukrovka, nefungujúca štítna žľaza či bakteriálne infekcie. S vývojom plodu môžu interferovať aj rôzne zdravotné podmienky a návyky životného štýlu. Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru - myómu.
Niektoré rizikové faktory však môžu zvýšiť šance na spontánny potrat. Ako sme už spomínali, vyšší vek môže tiež ovplyvniť riziko spontánneho potratu. Ženy staršie ako 35 rokov majú vyššie riziko potratu ako ženy mladšie. Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov. Podľa gynekológa sa obezita matky podľa viacerých štúdií ako jednoznačný rizikový faktor potratu nepotvrdila, no naopak riziko spontánneho potratu podľa štúdií zvyšujú práve faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu. A nezabúdajme ani na nočnú prácu a chronický stres.
Všeobecne sa príčiny v ostatných prípadoch delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny. „Medzi najčastejšie príčiny patria infekcie, naopak Rh imunizácia rapídne klesla,“ pripomína MUDr. Danys. Ďalšou príčinou sú niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy. Aj niektoré materské ochorenia ako antifosfolipodový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu.
Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. trimestri
Podľa MUDr. Drába za tehotenské straty v tomto trimestri môžu stáť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu - napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).
Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri
Štúdium špecifických príčin mŕtvorodených detí sťažuje podľa MUDr. Drába nedostatok údajov dostupných po patologicko-anatomickom (príp. genetickom) rozbore pozostatkov plodu, placenty, pupočnej šnúry a plodových obalov. „Teda u významnej časti mŕtvonarodených detí zostáva príčina nevysvetlená aj po dôkladnom vyhodnotení pozostatkov plodu.“ Na základe vlastných klinických skúseností spomína gynekológ tieto príčiny úmrtia plodu v III. trimestri: „V prvom rade je to spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu. Významne to zvyšuje riziko mŕtvorodenosti. Najviac ohrozené sú plody s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje pod úrovňou 2,5 percentilu… Najčastejšie ho pozorujeme pri plodoch, ktoré majú chromozomálne abnormality, prekonávajú alebo prekonali infekciu, u matiek, ktoré fajčia alebo majú vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, trpia nadváhou alebo cukrovkou. Ostatné príčiny môžu byť spojené s predčasným odlúčením placenty (časté u matiek narkomaniek), môže sprevádzať matky s hypertenziou či preeklampsiou,“ hovorí MUDr. Dráb a v prípade často diskutovanej pupočnej šnúry ako príčiny úmrtia nabáda na opatrnosť: „Často diskutovanou témou medzi budúcimi mamičkami je aj téma pupočnej šnúry ako potenciálneho pôvodcu komplikácií v prípade jej otočenia okolo krku plodu alebo prítomnosti uzla. Napriek tomu, že u mnohých mŕtvorodených detí pozorujeme vyššie uvedené uloženie pupočnej šnúry či uzol, s touto diagnózou je treba narábať opatrne. Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku totiž pozorujeme aj u približne 25-30 % normálnych pôrodov. Môže sa teda jednať o náhodný nález.“
Typy potratov a ich klasifikácia
Poznáme mnoho rôznych druhov potratov. Tehotenstvo môže tragicky skončiť v ktoromkoľvek štádiu a trimestri. Najčastejšie sa to deje v I. trimestri tehotenstva. V našich podmienkach je 24. týždeň tehotenstva obdobie, kedy by už plod mohol prežiť aj mimo maternice. V pôrodníctve vo všeobecnosti platí, že ak ukončenie tehotenstva nastane v pokročilejšom štádiu, ide o narodenie mŕtveho plodu. Na Slovensku je touto hranicou pôrod plodu bez známok života (nezistená srdcová frekvencia, dýchacia činnosť, pulzácia pupočníka či aktívna činnosť kostrového svalstva) s pôrodnou hmotnosťou viac ako 500 gramov (prípadne gestačný vek „od 22. tt“ podľa právnej úpravy EÚ).
Typ potratu, ktorý sa nazýva syndróm miznúceho dvojčaťa nastáva, keď u ženy, u ktorej bolo predtým určené tehotenstvo s dvojčatami, sa zistí iba jeden plod. Dvojčatá sa zvyčajne vyskytujú, keď sa oplodnia dve vajíčka namiesto jedného. Prirodzene existujú ďalšie úvahy, ohľadom viacpočetného tehotenstva. Mať viac plodov v maternici môže mať vplyv na rast a vývoj. V mnohých prípadoch sa zmiznuté dvojča reabsorbuje do placenty.
Manažment diagnostikovaného potratu: Možnosti a postupy
Po diagnostikovaní zamĺknutého potratu (keď napríklad na Sone nebolo srdiečko a embryo sa nevyvíja) sa žena ocitá pred náročným rozhodnutím. Gynekológ často ponúka výber, či ide žena na čistenie alebo počká. „V Prvom rade, je mi to veľmi ľúto. Tiež som si tým prešla. Bola som proti kyretáži, tak mi aplikovali tabletku na vyvolanie. Čakala som skoro 2 dni, ale bábätko odišlo samé kontrakciami ako pri klasickom pôrode.“ Injekciu mi ale dali až keď som začal samovoľne krvácať, takze asi sa musí spustit samo aby ti injekciu dali a aj to nie je zárukou. A keby viem v akých kontrakciach budem, išla by som hneď na kyretaz. Iná skúsenosť hovorí: "Ja som si na potrat počkala, na kyret som nechcela, no trvá to aj niekoľko týždňov. Ale myslím si, že toto je vec, ktorú keď si žena prečíta podrobnejšie ako čo prebieha, aké sú riziká a všetko, že sa dokáže rozhodnúť. Minimálne po psychickej stránke toto bola napríklad pre mňa jasná voľba, že ho vidieť nechcem."
Na otázku "ako spustiť potrat" v kontexte zamĺknutého tehotenstva, keď sa telo nechce samo vyčistiť, existujú rôzne prístupy. Niektoré ženy by „tiež počkali na samovoľne vyčistenie.“ Iné sa pýtajú na podporné prostriedky ako alchemilka, maliník, myší chvost, horúca vaňa, s túžbou vyhnúť sa nemocnici a zákroku. Na Slovensku zvyčajne nie sú dostupné tabletky na vyvolanie potratu tak, ako napríklad v Českej republike.
„Bohuzial ked sa takto neskor zastavi srdiecko je to babo uz chlp vacsie a na psychiku to nie je pekna zalezitost to vidiet, aspon mna by viem to polozilo… a aj samovolny potrat neznamena, ze vyjde vsetko same - vela zien treba aj tak docistovat a zakrok cez krcok tym padom aj tak.“ „Naše babo bolo dva tyzdne mrtve a moje telo to stale nechapalo… zakrok mne psychicky velmi pomohol to uzavriet, bola som uz v 14.tyzdni a babo zodpovedalo 11+3… Riskujes infekciu, riskujes doma silne krvacanie, co znamena nechces si znicit krcok?“
Liečba potrebná po potrate môže závisieť od typu potratu, ktorý ste prežili. Riziko komplikácií pri ktorejkoľvek z týchto možností liečby je veľmi malé. „Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze. Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu,“ hovorí gynekológ, no zároveň upozorňuje: „No čo sa týka komplikácií, predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé.“ MUDr. Danys zdôrazňuje rýchle porodenie alebo potratenie plodu v rámci zabránenia hemokoagulačným komplikáciám.
„U tehotnej s mŕtvym plodom sa vykonajú nasledovné vyšetrenia: tlak krvi, pulz, telesná teplota, pôrodnícke vyšetrenie, odbery na krvný obraz, kompletné parametre krvnej zrážanlivosti, vrátane D-diméru, biochemické vyšetrenie, ultrazvukové, diagnostiku infekcií (CRP, kultivácie, krvná skupina a Rh faktor, Rh protilátky).“
Podľa MUDr. Drába v I. trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu. „Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality.“
Podľa lekárov je vyvolanie pôrodu vhodné v neskoršom období tehotenstva. Pred 28. tt sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne# Potrat a strata plodu: Komplexný sprievodca od medicínskych faktov po emocionálne zotavenie a spoločenské súvislosti
Samovoľný potrat, bolestivá strata v živote ženy, je téma, o ktorej sa často mlčí. Tento článok sa zameriava na to, čo sa deje po domácom samovoľnom potrate a ako sa o seba postarať fyzicky aj psychicky. Cieľom je poskytnúť komplexné informácie, ktoré pomôžu ženám lepšie sa vyrovnať s touto náročnou skúsenosťou. Medicínsky portál WebMed definuje potrat ako stratu plodu do 20. týždňa tehotenstva. Spontánnym potratom končí približne 10 % potvrdených tehotenstiev, pričom väčšina potratov prebehne počas prvého trimestra - prvých 12 týždňov tehotenstva. Potrat skoro na začiatku tehotenstva je možné mylne považovať za menštruáciu, je to však menej pravdepodobné po 8. týždni. V prípade spontánneho potratu sa podľa gynekológa MUDr. Drába odhaduje, že až 26 % všetkých tehotenstiev končí potratom, v prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev (potvrdených gynekológom či gynekologičkou) je to až 10 %.
Príznaky a rozpoznanie samovoľného potratu v ranom štádiu
Príznaky samovoľného potratu sa líšia v závislosti od štádia tehotenstva. Niekedy sa potrat môže prejaviť aj vo forme silnejšej menštruácie, ktorá prišla trochu oneskorene. Vtedy ani len nemusíte tušiť o svojom tehotenstve. Mnohokrát sa môže stať, že dôjde k potratu, skôr ako sa dozviete, že ste tehotná. Občas plod odíde v tichosti, bez príznakov, len doktor vám pri vyšetrení povie smutnú novinu. Sú však aj pomerne časté symptómy, ktoré môžu byť znamením spontánneho potratu. Okamžite zavolajte lekárovi, ak sa u vás počas tehotenstva vyskytne niektorý z týchto príznakov. Avšak, je tiež možné, že tieto príznaky sa vyskytnú aj bez potratu. Bolesti v podbrušku však nemusia znamenať len začínajúci potrat.
V prvom trimestri sú najčastejšími signálmi krvácanie a kŕče. Ak sa tak udeje pred 24. týždňom, oficiálne sa hovorí o spontánnom potrate alebo potrate, pred ukončeným 12. týždňom gravidity o včasnom potrate. Riziko potratu klesá po tomto týždni. V II. trimestri je riziko úmrtia plodu v maternici výrazne nižšie. Na Slovensku je hranicou pre narodenie mŕtveho plodu hmotnosť viac ako 500 gramov (prípadne gestačný vek „od 22. tt“ podľa právnej úpravy EÚ). Pri zamĺknutom potrate (missed abortion) sa môže stať, že telo tehotenstvo stále udržiava, hoci embryo sa už nevyvíja. Ženy často opisujú situáciu slovami: „Brala som duphaston na udržanie, no na sone nebolo srdiečko.“
Príčiny spontánnej straty a rizikové faktory
K spontánnemu potratu nedochádza bez zjavnej príčiny. Po strate plodu prichádzajú na rad otázky a výčitky: „Prečo sa to stalo?“ „Keby som si dávala väčší pozor…“ Sebaobviňovanie však nie je na mieste, pretože väčšina príčin spontánneho potratu sa nedá ovplyvniť. Väčšina potratov je spôsobená prirodzenými a neodvrátiteľnými príčinami. Medzi najčastejšie príčiny samovoľných potratov, a to až v 70 %-ách všetkých prípadov, sú chromozómové abnormality. Ide o to, že chromozómy od otca a matky sa zle poskladajú, a buď ich je veľa alebo naopak málo. Nedá sa s tým nič urobiť. Je to populačné riziko, ktoré nesieme všetci rovnako. Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46 % potratených plodov.
Medzi ďalšie príčiny patrí napríklad nedostatočnosť maternicového čípka, ktorý musí byť v tehotenstve uzavretý. Prehnaná imunologická reakcia, či už proti spermiám alebo proti oplodnenému vajíčku, je tiež možnou príčinou samovoľných potratov. Ďalšou príčinou môže byť neliečená cukrovka, nefungujúca štítna žľaza či bakteriálne infekcie. Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov. Obezita matky sa ako jednoznačný rizikový faktor podľa viacerých štúdií nepotvrdila, no naopak riziko zvyšujú faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu. Nezabúdajme ani na nočnú prácu a chronický stres. Vek ako rizikový faktor je spojený predovšetkým so vzostupom genetických anomálií u plodov, predovšetkým trizómií (napr. 13., 18. a 21. chromozómu).
Fyzické zotavenie a liečba po potrate
Zotavenie Vášho tela bude závisieť od toho, ako pokročilé bolo Vaše tehotenstvo pred potratom. Aj keď tehotenské hormóny môžu po potrate pretrvávať niekoľko mesiacov v krvi, mali by ste mať normálnu menštruáciu znova o štyri až šesť týždňov. Po spontánnom potrate sa odporúča približne 2 týždne (kvôli riziku infekcie) nič do vagíny nevkladať, čiže žiadne tampóny alebo pesary. A samozrejme, musíte sa vyhnúť pohlavnému styku. Liečba potrebná po potrate môže závisieť od typu potratu, ktorý ste prežili. Gynekológ dá spravidla na výber, či ide žena na čistenie (kyretáž) alebo počká na samovoľné vyčistenie.
Pri potratoch do 12. týždňa je podľa odborníkov vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Ak však tento proces zlyhá, môže to vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu. Riziko komplikácií pri ktorejkoľvek z týchto možností liečby je veľmi malé. Po pôrode mŕtveho plodu v neskoršom štádiu sa môže spustiť proces laktácie, pretože placenta aktivovala hormóny štartujúce produkciu mlieka. Lekári vtedy navrhnú zastavenie laktácie užívaním určených liekov. Fyzické zotavovanie organizmu zvyčajne trvá niekoľko týždňov, zatiaľ čo psychické môže trvať oveľa dlhšie.
Metódy umelého a vyvolaného ukončenia tehotenstva
Ak sa tehotenstvo musí ukončiť z medicínskych dôvodov alebo na žiadosť, existuje niekoľko metód. Výber metódy závisí od toho, v akom štádiu tehotenstva sa nachádzate. Vákuová aspirácia (sací potrat) je chirurgický zákrok používaný medzi 5. a 16. týždňom. Dilatácia a kyretáž (D&C) predstavuje 1,7 % všetkých potratov. V druhom trimestri sa v 94-98 % prípadoch vykonáva dilatácia a evakuácia (D&E). Indukčný potrat, kedy sa na začatie pôrodu používajú lieky, si zvyčajne vyžaduje dvoj- až trojdňový pobyt v nemocnici.
Osobitnú kategóriu tvorí potratová pilulka (medikamentózny potrat). Na Slovensku tabletky na vyvolanie potratu oficiálne nemáme, vedľa v Čr s tým problém nie je. Pri umelom tabletkovom potrate ide vlastne o dve dávky: najprv sa podá tabletka na zablokovanie progesterónu, následkom čoho dieťa zomrie, a potom nasleduje tabletka na vyvolanie krvácania. Mnohé ženy, ktoré túto tabletku použili (napríklad zakúpenú nelegálne na internete), boli šokované z rozdielu medzi popisom v letáku a skutočnosťou, najmä z traumatického zážitku pri vypudení plodu. Vyvolať si potrat sama pomocou babských receptov ako horúca vaňa, alchemilka či maliník je neisté a lekári to považujú za obrovské riziko infekcie a silného krvácania.
Emocionálny dopad a postabortívny syndróm
Je normálne, že po potrate zažijete širokú škálu emócií. Smútok a trúchlenie je prirodzené. Spontánny potrat je nepredstaviteľne bolestivou skúsenosťou. Je ťažké o nej hovoriť, no niekedy ešte ťažšie nehovoriť a mlčať. Často si v tichu a samote tmavej izby poplačeme, bolesť zatlačíme do najtmavších kútov mysle, aby sme nikoho nevyrušovali. Ale bolesť nemizne, vracia sa, pretože naše srdce bolo roztrieštené na milión kúskov. Postabortívny syndróm je vlastne posttraumatická porucha, ktorá vás núti celý proces neustále prežívať a vracať sa k nemu. Smútok sa môže znovu vynoriť v čase výročia potratu alebo dátumu, keď sa bábätko malo narodiť.
Potrat znamená pre ženu celé spektrum nepríjemných pocitov, ktoré veľakrát zhorší napr. chladné správanie zdravotníckeho personálu. Môžete byť v šoku, cítiť vinu a hnev, hoci viete, že ste potratu zabrániť nemohli. Dovoľte si tieto pocity prežiť. Čím dlhšie im budete vzdorovať, tým dlhšie budú pretrvávať. Neexistuje „akurátne“ množstvo zármutku; ani absencia emócií nie je nič čudné. Dôležité je zdieľať svoje pocity úprimne so svojím partnerom. Muži však často nevyjadrujú svoje pocity tak ako ženy, čo môže viesť k nedorozumeniam. Ak máte potrebu rozprávať, nájdite si dobrého poslucháča alebo online diskusné fórum so vzájomnou podporou.
Spoločenský tlak a etické dilemy
Slovensko má jeden z najliberálnejších zákonov umožňujúcich prerušenie tehotenstva do 12. týždňa. Napriek tomu je spoločenský tlak obrovský. V Bratislave môže mama, ktorá čaká tretie dieťatko, zažiť výsmech („Nemá na antikoncepciu?“), no dočká sa jej aj v menšom meste. Do potratu sú niekedy ženy tlačené aj lekármi pri podozrení na vrodené chyby. Príbeh Lucie, ktorej gynekológ tvrdil, že si „zničí život“ dieťaťom s Downovým syndrómom, ukazuje psychický nátlak, ktorému čelia rodiny. Lucia situáciu ustála a dievčatko sa narodilo zdravé.
Argumenty pre umelé prerušenie tehotenstva sú rôzne - od zdravotných až po sociálne, keď žena ostáva bez podpory partnera. V roku 2018 bol potrat najčastejšou príčinou úmrtia na svete - 42 miliónov detí. Lekárka MUDr. Eva Grey pripomína, že z pohľadu medicíny je v maternici ľudská bytosť v niektorom štádiu svojho života. Splynutím vajíčka a spermie sa vyvíja nový človek, ktorému od 6. týždňa bije srdce. V 12. týždni dieťatko zatína pästičky, zíva a prehĺta. Rozhodnutie ísť na potrat ženu často nevytrhne zo samoty, ale privodí ďalšie ťažkosti, vrátane straty sebaúcty či depresií.
Úloha muža a zodpovednosť partnera
Prvou otázkou pri nečakanom tehotenstve by malo byť: Kde je muž? Prijať zodpovednosť za nový život je skutočným postojom zrelého muža. Podľa slov jedného z nich, normálny muž svoju ženu na potrat nepošle. Možnosť potratu však niekedy dovoľuje mužom tváriť sa, že oni s tým nič nemajú. Vďaka potratu nepotrebujú zabrať, necítia potrebu byť oporou a nemusia sa obetovať. Nie je výnimkou, že práve situácia, keď žena stráca oporu partnera, vzťah rozbije.
Na druhej strane sú muži, ktorí o rozhodnutí ženy nevedia alebo im nie je umožnené zasiahnuť. V príbehu Márie manžel stál pri nej napriek všetkým diagnózam plodu. Ak žena príde s oznamom o možnom hendikepe dieťatka, očakáva, že otec jej bude oporou. Existujú ešte altruistickí, obetaví muži, ktorí stoja za svojou ženou aj v ťažkostiach? Táto otázka zostáva kľúčovou pre formovanie zdravej spoločnosti a stabilných rodín.
Právo na pochovanie a zákonné možnosti na Slovensku
Pochovávanie nenarodených detí kladie silnú protiváhu kultúre smrti. V roku 2005 bol novelizovaný zákon o pohrebníctve tak, že rodičia dostali možnosť vyžiadať dieťa na pochovanie v každom štádiu vývoja. Od roku 2017 majú zdravotnícke zariadenia povinnosť informovať rodičov o tejto možnosti. Dieťa už od počatia má plnú ľudskú dôstojnosť a jeho telíčko si zaslúži úctivé nakladanie.
Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve stanovuje, že rodič môže písomne požiadať o vydanie potrateného dieťaťa najneskôr štyri dni (96 hodín) po zákroku. Na pochovanie sa majú vydať aj všetky biologické zvyšky, ktoré sa nedajú oddeliť od tela dieťaťa, okrem materiálu určeného na bioptické vyšetrenie. Pochovanie je významným momentom na ceste vnútorného uzdravenia. Ak k vyžiadaniu nedôjde, pozostatky sa musia spopolniť v spaľovni. V prípade narodenia mŕtveho dieťaťa (nad 500g) sa dieťa zapisuje do matriky a pochovanie je povinné priamo zo zákona, podobne ako u dospelého človeka.
Plánovanie ďalšieho tehotenstva a prevencia
Po potrate je dobré počkať, kým budete fyzicky aj emocionálne pripravená. Kedysi sa odporúčalo čakať 3 až 6 mesiacov, no dnes sa vie, že riziko komplikácií je u týchto žien na rovnakej úrovni ako u tých, ktoré predtým nepotratili. Zvyčajne sa odporúča krátka pauza (cca 3 mesiace), aby si telo oddýchlo. Ovulácia však môže nastať už po 14 dňoch od potratu, preto je dôležitá opatrnosť, ak sa na ďalšie tehotenstvo ešte necítite.
Potrat určite neznamená, že už nebudete môcť mať dieťa. Ak ste však zažili dva alebo viac po sebe idúcich potratov, lekár odporučí vyšetrenie na zistenie príčiny. Najlepšie, čo môžete urobiť, je udržiavať svoje telo zdravé, čo je najväčší predpoklad pre úspešné tehotenstvo. Cvičenie a pohlavný styk nie sú príčinou potratov. Hoci sa mnohým spontánnym potratom nedá zabrániť kvôli genetike, zdravý životný štýl a včasná diagnostika zdravotných problémov (ako štítna žľaza či cukrovka) môžu pomôcť.
Odborná pomoc a poradenské centrá na Slovensku
Ak sa žena ocitne v neriešiteľnej situácii alebo potrebuje podporu po strate, existujú špecializované organizácie. Poradňa Alexis, Ráchelina vinica či OZ Tanana poskytujú pomoc osobám so skúsenosťou spontánneho aj umelého potratu. Tieto centrá ponúkajú odbornú lekársku konzultáciu, kontakt s rodičmi s podobnou skúsenosťou, duchovnú či psychickú podporu.
Dôležité je vedieť, že na vašej bolesti a vašom nenarodenom bábätku záleží. Nie ste v tom sama. Mnohým ženám pomohlo symbolické rozlúčenie sa s dieťatkom, napríklad formou symbolického pohrebu alebo vytvorením pamiatky (fotografia, odtlačok rúk). Tieto rituály umožňujú bábätko riadne oplakať a odsmútiť, čo je kľúčové pre návrat k duševnej rovnováhe a schopnosti opäť sa radovať zo života.