V súčasnej spoločnosti, kde je komunikácia medzi rôznymi národmi čoraz dôležitejšia, sa otázka, kedy začať učiť dieťa cudzí jazyk, stáva čoraz relevantnejšou. Pre rodičov, ktorí vychovávajú trojročné kórejské dieťa, či už na Slovensku, v Kórei, alebo kdekoľvek v multikultúrnom prostredí, a chcú ho naučiť slovenčinu, je táto téma mimoriadne aktuálna. Mnoho rodičov sa rozhoduje pre včasnú jazykovú výchovu, avšak nie všetci sú si istí, kedy je ten správny čas a ako na to efektívne pristúpiť. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na výhody, metódy a výzvy spojené s výučbou slovenčiny u malých detí, pričom čerpá z odborných poznatkov a praktických skúseností.
Prečo začať s cudzím jazykom v ranom veku? Výhody bilingvizmu
Včasné učenie cudzích jazykov má podľa výskumov niekoľko zásadných výhod, ktoré môžu výrazne ovplyvniť celkový rozvoj dieťaťa. Množstvo odborníkov sa zhoduje na tom, že deti do šiestich rokov majú prirodzenú schopnosť rýchlo absorbovať jazyk. V tomto období sú mozgové mechanizmy na osvojovanie jazykov najviac aktívne, čo umožňuje deťom učiť sa takmer bez námahy, akoby boli "špongie", ktoré nasávajú všetko, čo vidia a počujú. Ich mozog sa vyvíja, je flexibilný a otvorený, deti si ani neuvedomujú, že sa niečo učia. Paralelne prijímajú obe reči a budujú oba jazykové systémy súbežne, ako materinské jazyky.
Okrem toho deti do určitého veku nemajú jazykové bariéry, ktoré sa môžu objaviť u starších žiakov alebo dospelých. Nezaťažujú sa trémou či strachom z chýb, čo im umožňuje pristupovať k učeniu sa jazyka oveľa uvoľnenejšie a efektívnejšie. Deti sa učia prostredníctvom prirodzených interakcií, pričom sa sústredia na komunikáciu a zmysluplné používanie jazyka, namiesto bifľovania slovíčok alebo sedenia dlhé hodiny nad gramatikou. Tento intuitívny prístup k jazyku je kľúčový pre jeho plynulé osvojenie.
Pozoruhodné sú aj závery výskumov známej neurologičky a psychologičky na York University v Toronte, Ilen Bialystok, ktorá sa vo svojich štúdiách zaoberá vplyvom bilingválneho prostredia v detskom veku na neskorší život dospelých. Podľa jej zistení, ak deti vyrastajú v prostredí, v ktorom sa rozpráva dvoma alebo viacerými jazykmi, má to pozitívne účinky na ich mozog. Jej prvá štúdia dokazuje, že normálne starnúci bilingvalisti majú lepšie kognitívne funkcie ako ich rovesníci, ktorí hovoria len jedným jazykom. Ďalšie výskumy sa týkali pacientov s Alzheimerovou chorobou, kde sa ukázalo, že tí, ktorí boli bilingválni, mali príznaky tejto choroby o päť, šesť rokov neskôr ako monolingvisti. To neznamená, že tí, čo ovládajú dva jazyky netrpeli Alzheimerom, ale že choroba sa u nich začala neskôr a dokázali s ňou žiť s vyššou kvalitou života, bojovali s ňou dlhšie. Tieto objavy potvrdzujú, že znalosť cudzieho jazyka je jedna z najväčších devíz, ktoré dieťaťu môžeme dať a ktorá mu bude slúžiť po celý život.
Hoci viaceré výskumy expertov potvrdili, že deti, ktoré sa od narodenia učia viacerými jazykmi, môžu mať s rečou problémy, nie je to vždy pravidlom. Tatiana Galambošová, učiteľka v slovenskej materskej škole v Bruseli, argumentuje, že rečové problémy môžu súvisieť s rôznymi faktormi, a nie sú automatickým dôsledkom viacjazyčnosti. Uvádza, že má v škôlke deti, ktoré sú pravé bilingválne deti, čo znamená, že dieťa vie veľmi dobre komunikovať v dvoch jazykoch takmer na rovnakej úrovni. Podobnú skúsenosť opisuje aj Kala Earl, Slovenka žijúca v bilingválnej rodine, ktorej syn Alex začal rozprávať trochu neskôr ako jeho rovesníci v monolingválnych domácnostiach, no nie je to vždy pravidlom. Tieto príklady poukazujú na individuálne rozdiely a dôležitosť správneho prístupu.
Kedy je ten správny čas na začiatok? Rovnováha medzi materinským a cudzím jazykom
Ideálny čas na začatie učenia cudzích jazykov závisí od viacerých faktorov, ako sú rodičovské preferencie, jazykové prostredie a individuálne schopnosti dieťaťa. Z odborného hľadiska sa však zdá, že najlepšie je začať s cudzím jazykom okolo 3. roku života, kedy je mozog dieťaťa najviac plastický a pripravený na učenie. V tomto veku sú deti otvorené novým zvukom a štruktúram, a učenie sa nového jazyka vnímajú prirodzene ako súčasť ich objavovania sveta.
Napriek výhodám, ktoré prináša včasné učenie cudzích jazykov, nie každý odborník považuje za vhodné začínať s cudzím jazykom hneď po narodení alebo v prvých mesiacoch života. Pre dieťa je najdôležitejšie vytvárať silný základ v rodnom jazyku. V prvých rokoch je teda dôležité, aby dieťa najskôr získalo dostatočnú jazykovú základňu v materinskom jazyku. Pre deti, ktoré vyrastajú v bilingválnych rodinách, je prirodzené, že sa zoznamujú s oboma jazykmi súčasne, pričom materinský jazyk rodičov si osvojujú už od narodenia.
Ak sa rodičia rozhodnú začať neskôr, aj to môže priniesť pozitívne výsledky, avšak je dôležité, aby sa učenie jazyka stalo súčasťou každodenného života a nebolo vnímané ako povinnosť. Včasné učenie cudzích jazykov má množstvo výhod, no rovnako je dôležité dbať na to, aby dieťa nebolo preťažené. Správny čas na začiatok závisí od individuálnych potrieb a schopností dieťaťa. Aj keď je ideálne začať učiť jazyk už od raného veku, rodičia by mali byť flexibilní a prispôsobiť sa tempu a potrebám svojho dieťaťa.
Štúdie sa často rozchádzajú v názore, kedy začať s cudzím jazykom u detí - hneď od začiatku alebo až po osvojení materinského jazyka. Odpoveď nie je jednoduchá. Vo všeobecnosti sa väčšina odborníkov i štúdií prikláňa k tomu, že čím skôr sa dieťa začne učiť cudzí jazyk, tým lepšie, pretože deti sa učia cudzí jazyk oveľa jednoduchšie ako dospelí. Najnovšie štúdie však zistili, že rozdiel medzi skorším začiatkom (3 až 6 rokov) a neskorším (6 až 10 rokov) nemá až taký vplyv na konečnú úroveň cudzieho jazyka.
Začať môžete v podstate hneď od narodenia. Už bábätkám pokojne púšťajte anglické pesničky alebo uspávanky. Ich ušká sú veľmi citlivé a mimoriadne dobre si dokážu zapamätať melódiu jazyka. Deti zo začiatku všetko nasávajú a výsledky zo začiatku možno ani nezbadáte. V predškolskom veku si už dokážu osvojiť bohatú slovnú zásobu. Výučba môže prebiehať v domácom prostredí, škôlke alebo v jazykovej škole. Podmienkou je prirodzený a nenútený prístup. Ak sa rozhodnete začať s cudzím jazykom až od školského veku, všetko je v najlepšom poriadku. Deti, ktoré začínajú približne v tomto veku, majú ešte stále mozog nastavený na prijímanie nových vedomostí. Aj napriek neskoršiemu začiatku, bude ich prejav v cudzom jazyku takmer rovnako dobrý, ako keby išlo o ich materinský jazyk. Dieťa môže začať s cudzím jazykom aj v puberte a stále dokáže dosiahnuť perfektnú úroveň gramatiky a bohatú slovnú zásobu. Avšak, čo sa týka výslovnosti a prízvuku, v tejto oblasti pravdepodobne nedosiahne takú prirodzenosť ako deti, ktoré si osvojili cudzí jazyk skôr.
Či už sa rozhodnete pre skoršiu alebo neskoršiu výučbu, najdôležitejšia je správna forma a intenzita výučby. Jedna hodina raz týždenne je veľmi málo. Nech už je dieťa v akomkoľvek veku, kontakt s jazykom musí byť intenzívny a zameraný na všetky zmysly. To znamená dennodenný kontakt s jazykom, adekvátny veku dieťaťa.
Vytvorenie bilingválneho prostredia: Stratégie pre rodiny v multikultúrnom svete
Ako a kedy začať s výučbou cudzích jazykov závisí aj od formy, akou sa jazyková výchova uskutočňuje. Pre deti, ktoré vyrastajú v bilingválnych rodinách, je prirodzené, že sa zoznamujú s oboma jazykmi súčasne. Ak máte to šťastie, že dieťa vyrastá s rodičmi, z ktorých každý hovorí inak, je to výhoda. Aj tu však platia určité pravidlá.
Najdôležitejšie je, dohodnúť sa vopred na pravidlách, aké budú fungovať vo vašej domácnosti. Určite by sa malo s dieťaťom rozprávať jazykom matky aj jazykom otca, veď jazyky oboch rodičov dávajú priestor na komunikáciu s ostatnými členmi oboch rodín. Dieťa zvyčajne nemá problém učiť sa rozumieť dvom jazykom naraz, ale rodičia by mali byť dôslední v tom, že každý z nich používa svoj rodný jazyk. Z praxe Tatiana Galambošová potvrdzuje, že tam, kde sa rodičia dohodli, že každý komunikuje s dieťaťom v svojom jazyku (princíp OPOL - One Parent One Language), deti majú veľmi dobrú úroveň oboch jazykov. Rodič, ktorý okrem bežnej komunikácie rozvíja jazyk napríklad rozhovormi pri hraní, číta knihy, spieva piesne s dieťaťom alebo cibrí výslovnosť hlások opakovaním riekaniek, tam sa znalosť jazyka rozširuje.
V situácii, keď sú rodičia dvoch odlišných národností, napríklad kórejská matka a slovenský otec, a žijú navyše v cudzej krajine, sa trom jazykom doma asi nevyhnú. Tatiana Galambošová však situáciu s tromi jazykmi považuje z pohľadu dieťaťa a jeho jazykového aj osobnostného rastu za nie veľmi vhodnú. Označuje to obrazne povedané ako „chaos" na mentálnej úrovni, ktorý sa zrkadlí v rečovom prejave, kde sa miešajú výrazy z rôznych jazykov navzájom a používajú sa slová iba v základných tvaroch alebo v nesprávnych tvaroch. Treba však poznamenať, že každé dieťa je iné; sú deti jazykovo talentované, ale sú aj deti, ktorým zvládanie viac ako jedného jazyka robí problém. Preto nemožno zovšeobecňovať.
Stáva sa tiež, že rodičia dvoch rozdielnych kultúr komunikujú prostredníctvom tretieho jazyka medzi sebou, najčastejšie angličtinou. Je len prirodzené, že v takejto rodine bude pre dieťa dominantný komunikatívny jazyk angličtina a pôvodné jazyky matky a otca sa stávajú druhými jazykmi. V takom prípade, ak je dominantným jazykom napríklad angličtina, lebo je to komunikatívny jazyk v rodine, slovenčina sa potom učí ako cudzí jazyk. Rodičia budujú slovnú zásobu, učia jednoduchú komunikáciu z bežného života, učia deti vyjadrovať sa najskôr v prítomnom čase, minulom čase, atď.
Mgr. Tatiana Húsková, Slovenka žijúca v Nemecku s nemeckým manželom, zdôrazňuje, že ak sa rozhodnete pre bilingválnu alebo multilingválnu výchovu, je dobré to urobiť vedome. Poznala pani, ktorej deti hovorili 4 jazykmi, ktoré sa naučili paralelne, takže aj to sa dá. V závislosti od toho, koľko jazykov chceme dieťa vychovať, si treba najskôr vytvoriť pravidlá používania, na ktorých sa pridržiavajú obaja rodičia. Nakoľko dieťa spája iný cudzí jazyk buď s osobou alebo s okolím (vnútri, vonku, v škôlke, atď.) v ktorom ho používa, alebo so situáciou (pri hraní, pri jedení, pri nákupe), môže prvé pravidlo vyzerať takto: mama používa vždy svoj materinský jazyk a otec vždy druhý jazyk, alebo doma sa vždy rozprávame materinským jazykom rodičov a mimo domu druhým jazykom, alebo pri hraní sa rozprávame jedným jazykom a pri nákupe druhým. Pri viacerých jazykoch to môže byť: s mamou sa rozprávame jedným jazykom, s otcom druhým a mimo domu používame tretí (napríklad s mamou doma po slovensky, s otcom po anglicky a mimo domu používame nemčinu).
U Mgr. Húskovej bolo pravidlom, že doma sa rozprávala so synom po slovensky, pokiaľ boli spolu sami, a keď boli všetci spolu, tak po nemecky, a mimo domu tiež po nemecky. Z tejto skúsenosti vzišla aj zábavná anekdota: po narodení jej druhého syna si postupom času všimli, že starší syn s ním hovoril stále len po slovensky a dokonca mu prekladal do slovenčiny aj to, čo hovoril manžel po nemecky. Keď sa ho opýtali prečo to robí, vysvetlil, že jeho brat predsa rozumie len po slovensky, preto mu to musí prekladať. Celý život videl, ako sa mu doma vždy prihovárala v tomto jazyku. To len podčiarkuje, ako deti vnímajú a prijímajú jazykové pravidlá od rodičov.
Ďalšie dôležité pravidlo bilingválnej výchovy je trpezlivosť. Pri výchove dieťaťa v dvoch jazykoch potrebujete aj extra dávku trpezlivosti. Je to beh na dlhú trať a po čase sa vás môžu zmocniť pochybnosti. Nedajte sa odradiť, keď vaše dieťa začína rozprávať neskôr alebo používa menej slov ako jeho rovesníci rozprávajúci len materinským jazykom. Vedzte, že jeho mozog sa vyvíja trochu inak a dostáva odlišné stimuly. Taktiež je dôležité plánovať výučbu. Niekedy musíte k prístupu "jeden rodič, jeden jazyk" pridať aj návštevu rodiny hovoriacej druhou rečou, výlet do danej krajiny, alebo au pair či priateľov, pre ktorých je druhá reč ich materinskou. Dieťa potrebuje počuť, že jeho rodič nie je jediný, kto rozpráva cudzím jazykom.
Metódy a nástroje na výučbu slovenčiny pre najmenších
Pre menšie deti, vrátane trojročného kórejského dieťaťa, sú najlepšou metódou hry, piesne a príbehy v cudzom jazyku, pretože tieto aktivity podporujú ich prirodzenú zvedavosť a učenie sa v prostredí, ktoré je zábavné a neformálne. Malé deti majú úžasnú schopnosť učiť sa cudzie jazyky, a to aj niekoľko rečí súbežne. Pre bábätká a batoľatá neexistujú žiadne cudzie reči, cudzí jazyk sa učia rovnako prirodzene ako materinskú reč. Malé deti sa netrápia ani vetnou stavbou, jazyk prijímajú intuitívne tým, že ho počúvajú.
Najmenšie deti obľubujú spievanie, počúvanie pesničiek, čítanie rozprávok a hranie hier. Mgr. Tatiana Húsková zdôrazňuje, že ďalším dôležitým aspektom je využiť každú situáciu na to, aby sa dieťa naučilo rozvinúť si slovnú zásobu. Ideálne sú na to detské knižky s obrázkami. S takýmto čítaním sa dá začať už relatívne skoro, napríklad už zhruba so šiestimi mesiacmi. Stačí si zadovážiť knižky k rôznym témam (zvieratká, farby, tvary, oblečenie, atď.), na ktorých je len málo obrázkov a tieto s deťmi pravidelne čítavať, napríklad pred spaním. Hoci slovíčka dieťa nedokáže v takomto skorom veku zopakovať, pasívne ich vníma a postupným opakovaním sa mu ukladajú do pamäte, ktoré potom okolo 1,5 roka, keď začne rozprávať, začne automaticky používať.
Inou cestou k rozvíjaniu slovnej zásoby sú rozprávky, a to nielen v televízii, ale aj audio-rozprávky na CD. Túto formu by Mgr. Húsková odporúčala až okolo 1,5 roka, pretože dovtedy plynulé texty ešte deti ťažko rozumejú. Audio-rozprávky možno púšťať v pozadí, keď sa dieťa hrá vo svojej izbičke, a aj keď sa zdá, že je zaujaté svojou hrou, často vie povedať, o čom tie rozprávky boli. Medzi televíznymi rozprávkami sa jej osvedčila séria o malom požiarnom autíčku Finley, ktorá je krásnou a nevinnou rozprávkou o témach, ktoré deti v bežnom živote zaujímajú.
Takisto netreba podceňovať silu pesničiek. Deti obľubujú, keď im mama spieva. Mgr. Húsková sa na staré kolená naučila množstvo slovenských tradičných piesní a tie najskôr pri kojení a neskôr vždy pred zaspaním svojim deťom spievala. Doteraz nezaspia, pokiaľ im nezaspieva aspoň „Spi dieťatko, spi že“. Keď boli väčšie, snažila sa im texty tých piesní aj vysvetliť, nakoľko je v nich tiež veľa zastaraných slov a vetných konštrukcií, ktoré sa niekedy ťažko rozumejú. Tatiana Galambošová tiež využíva mnohé piesne na YouTube, pričom obľúbené piesne v jej škôlke sú od Tanculienky a Smejka, Fíha Tralala, Spievankovo či piesne pre deti od Mira Jaroša. Vrele ich odporúča. V škôlke si piesne premietajú na veľkú interaktívnu tabuľu a pritom tancujú či texty piesne vyjadrujú pohybom. Je dôležité povzbudzovať dieťa do spevu vlastným spevom a po pozretí rozprávky sa o nej rozprávať, odpovedať na otázky dieťaťa, vysvetľovať mu všetko, čomu nerozumie.
Prezeranie obrázkových kníh a rozprávanie sa o obrázkoch, rozprávanie rôznych veselých príhod, hranie sa s dieťaťom a rozprávanie sa popritom, pretože každá hra je príležitosť na učenie sa jazyka. Rozprávajte deťom rozprávky a potom si ich dramatizujte. Dávajte deťom hádanky (napr. opíšte zvieratko podľa jeho charakteristických znakov, či ho dieťa uhádne). Hrajte sa s deťmi spoločenské hry zamerané na jazyk a komunikáciu, sú dostupné v obchodoch, napríklad hra „Kto som, čo som?“, ktorej obrázkovú verziu pre mladšie deti môžete kúpiť. Obrázok zastrčte dieťaťu za čelenku tak, aby nevidelo obrázok, a dieťa sa snaží uhádnuť, kto, prípadne čo je. Ak je dieťa mladšie, opisujte vy a dieťa háda. Spievajte. To všetko sú formy aktívneho učenia, ktoré deti skutočne bavia a motivujú, a ktoré sú hravé a kreatívne.
Je však dôležité pripomenúť rodičom, že malé dieťa by určite nemalo vysedávať dlhodobo pred monitorom a nemalo by zostať v úlohe pasívneho poslucháča či diváka. Aktívna interakcia je nenahraditeľná. Okrem domácej výučby je vhodné podporiť učenie kvalitným jazykovým kurzom pre deti. Profesionálni lektori vedia, ako dieťa zaujať tak, aby ho štúdium bavilo. Deti v jazykových školách, ako napríklad Bilingvi, sa učia v malých skupinách, kde je zabezpečený individuálny prístup.
Špecifiká učenia slovenčiny: Gramatika a výslovnosť
Slovenčina je na gramatiku omnoho náročnejšia ako angličtina, či kórejčina, čo predstavuje pre malé deti výzvu. Tatiana Galambošová poznamenáva, že všeobecne možno povedať, že deti predškolského veku majú problémy s ohýbaním slovných druhov a nesprávnym používaním gramatických rodov v slovenčine. Tieto javy sú pre deti prirodzené, keď sa snažia pochopiť komplexný jazykový systém.
Na podporu správnej gramatiky u škôlkara je podľa Tatiany Galambošovej najefektívnejšie rozprávať sa s dieťaťom najviac, ako sa len dá. Ďalej je dôležité čítanie kníh a spoločný rozhovor o knihe. Počúvanie a učenie sa pesničiek pre deti je tiež veľmi účinné. Počúvaním sa dieťa učí rozumieť, rozprávaním sa učí vyjadrovať a komunikovať s ostatnými. Na upevňovanie správnych gramatických tvarov existuje aj veľké množstvo hier.
Mgr. Tatiana Húsková zdieľa vlastnú skúsenosť s gramatickými výzvami: "Najväčší problém bolo u nás odnaučiť môjho syna hovoriť v ženskom rode (nakoľko sa tú reč naučil odo mňa a ja som používala všetky slovesá v ženskom rode, bolo ťažké mu vysvetliť prečo to on musí povedať inak)." Tento príklad ukazuje, že rodičia slúžia ako jazykový model a ich vlastná spisovnosť a dôslednosť je kľúčová. Tatiana Galambošová potvrdzuje: "Ak sa s dieťaťom hovorí spisovne, dieťa rozpráva spisovne." Preto je dôležité, aby rodič, ktorý učí dieťa slovenčinu, dbal na správnu výslovnosť a gramatiku vo svojej reči.
Pokiaľ ide o výslovnosť a prízvuk, platí, že dieťa, ktoré si osvojí cudzí jazyk už v ranom veku, pravdepodobne dosiahne prirodzenejšiu úroveň než to, ktoré začne s učením neskôr, napríklad v puberte. Mozog malého dieťaťa je citlivejší na fonetické nuansy, čo mu umožňuje napodobňovať a reprodukovať zvuky s väčšou presnosťou.
Podpora mimo domova: Škôlka a komunita ako kľúč k plynulosti
Vytvorenie bilingválneho prostredia pre trojročné kórejské dieťa, ktoré sa učí slovenčinu, sa neobmedzuje len na domov. Veľkou výhodou je, ak má dieťa možnosť chodiť do škôlky alebo školy s vyučovacím jazykom, v ktorom dieťa najlepšie rozumie a cíti sa isto. To zabezpečuje intenzívny a prirodzený kontakt s jazykom, ktorý je pre jeho osvojenie nevyhnutný.
Príkladom takejto podpory je slovenská sekcia v Európskej škole Brusel UCCLE - Berkendael, kde pracuje Tatiana Galambošová. V tejto slovenskej triede sa komunikuje iba po slovensky. Škôlka začína o 8.15 ranným kruhom a rannými hrami a v priebehu dopoludnia sú dve vzdelávacie aktivity, nechýba ani pobyt na školskom ihrisku a poobede deti oddychujú pri počúvaní slovenských rozprávok, ktoré im pravidelne čítajú alebo rozprávajú. Veľa diskutujú, spievajú, hrajú sa, tvoria vo svojom výtvarnom ateliéri. Je to ako slovenská škôlka, iba osadená v cudzej krajine. Čo je iné od bežných škôlok na Slovensku, je, že škôlka má aj svoje dve výborne vybavené telocvične na rozvoj motoriky dieťaťa, ďalej učebňu na rozvoj zmyslov, hudobnú sieň a školskú knižnicu, samozrejme aj so slovenskými detskými knihami. Deti v škôlke môžu komunikovať s ostatnými kamarátmi a vzdelávať sa v slovenskom jazyku v počte 30 hodín týždenne, čo je naozaj pre deti v zahraničí úžasná podpora a dobrý predpoklad na to, aby sa ich slovenčina zdokonaľovala. Počas pobytu na detskom ihrisku sú deti so všetkými deťmi z ostatných jazykových sekcií na škole a deti tak majú priestor aj na komunikáciu s priateľmi v cudzom jazyku, čo im dáva jedinečnú príležitosť na prirodzené vnímanie viacerých jazykov.
Hra s rovesníkmi v druhej reči je pre deti tou najlepšou jazykovou školou, najmä keď majú možnosť sa hrať so svojimi rovesníkmi v cudzej reči, ktorou nie sú obklopení každý deň. Ak v okolí nie sú žiadne slovenské deti, dôležité sú návštevy Slovenska, kde môžu deti tráviť čas s bratrancami a sesternicami. Mgr. Tatiana Húsková zistila, že každá dovolenka na Slovensku bola pre rečový vývoj jej detí fantastickou príležitosťou na precvičenie si slovenčiny a vždy sa naučili množstvo nových slov. V súčasnosti deti pravidelne telefonujú so svojou babkou, ujom a inými príbuznými, čím sa pravidelný jazykový cvik utvrdzuje. Pomáha aj to, ak sa starí rodičia žijúci na Slovensku pravidelne rozprávajú so svojimi vnúčatami prostredníctvom video hovorov. Takto sa vytvára silné puto s jazykom a kultúrou.
Rodičia by sa mali snažiť obklopiť svoje dieťa prostredím, v ktorom sa bude hovoriť cudzím jazykom. Môže to byť škôlka, alebo iní rodičia, ktorí tiež vychovávajú deti v dvoch rečiach. Takéto kontakty môžu priniesť cenné skúsenosti, vzájomnú podporu a úspechy detí. Je výborné, že ich deti sa tiež budú s vašimi rozprávať oboma rečami, čím sa vytvára prirodzené prostredie pre jazykový rozvoj. Keď rodičia vytrvajú vo svojom rozhodnutí prvých päť rokov, dajú svojmu dieťaťu pevné základy a neskôr to už bude trocha jednoduchšie.
Jazyková podpora a zdroje pre cudzincov na Slovensku a v zahraničí
Pre deti cudzincov, ktoré sa učia slovenčinu, má slovenský jazyk špecifické postavenie. Je chápaný ako druhý jazyk aj z toho dôvodu, že žiaci sú od neho závislí z hľadiska výchovno-vzdelávacieho procesu a inklúzie do spoločnosti. Jazyková podpora je preto vstupnou a nevyhnutnou požiadavkou ich ďalšieho vzdelávania a úspešného začlenenia. Jazyková podpora je zameraná prakticky a zdôrazňuje využívanie slovenského jazyka v kontexte každodenných situácií blízkych životu žiakov. Vo vyučovaní sa uplatňuje prístup zameraný na žiaka, v ktorom je výučba prispôsobovaná potrebám žiakov a rešpektujú sa ich vývinové a individuálne osobitosti.
Prístup k učeniu sa slovenského jazyka a štruktúra vzdelávacích štandardov odrážajú aj princípy činnostne zameraného prístupu. Činnostne zameraný prístup považuje žiakov za aktívnych účastníkov procesu učenia sa a používateľov jazyka. Žiaci teda nie sú pasívnymi prijímateľmi informácií, ale osvojujú si jazyk vykonávaním zmysluplných úloh, ktoré reflektujú ich reálny život. Získavané nové vedomosti sa prepájajú s predchádzajúcimi a zároveň s poznatkami z iných vyučovacích predmetov. Zdôrazňuje sa uplatňovanie metód a techník vyučovania cudzích jazykov, aktívne a zmysluplné používanie jazyka, pri ktorom sa rozvíja počúvanie s porozumením, hovorenie, čítanie s porozumením a písanie. Výučba je usmerňovaná tak, aby žiaci dokázali úspešne realizovať svoj komunikačný zámer v každodenných situáciách.
Po nástupe žiaka s odlišným materinským jazykom do školy je potrebné čo najskôr zabezpečiť základnú komunikáciu s učiteľmi a spolužiakmi. Na to môžu poslúžiť obrázkové (komunikačné) karty. Každý žiak by mal mať k dispozícii vlastný súbor kariet, ktorý mu pomôže zabezpečiť jeho základné potreby bez nutnosti pomoci okolia a zbaviť ho počiatočného stresu v novom prostredí. Žiak môže karty dostať už pri zápise do školy.
Obrázkové karty sú nevyhnutnou súčasťou práce so žiakmi aj počas kurzu slovenského jazyka ako druhého jazyka. Je možné ich využiť pri mnohých činnostiach a jazykových hrách, ako napríklad tvorenie slov, viet, hry typu pexeso, bingo. Možno ich skladať do skupín podľa gramatickej charakteristiky, triediť podľa vecnej súvislosti, podľa abecedy, počtu slabík, podľa písmen na začiatku slova (samohlásky, spoluhlásky) a podobne. Karty sú vhodné aj na spoluprácu rodiča a dieťaťa. Pre zapojenie žiaka do výchovno-vzdelávacieho procesu je nevyhnutná základná slovná zásoba a frázy týkajúce sa života v triede a škole. Základný súbor obrázkových kariet môže tvoriť 264 kariet - slov. Zahŕňajú základnú slovnú zásobu žiaka, pokrývajú podstatné mená z rôznych tematických okruhov, prídavné mená, slovesá, predložky, číslovky a matematické symboly. Všetky motívy sú v dvojakom prevedení - farebný a čiernobiely obrázok. Zmenšené obrázkové karty sú vhodné nielen na prácu na hodine, ale aj na spoluprácu rodiča a dieťaťa alebo na individuálnu prácu doma. Na rozdiel od obrázkových kariet sú zmenšené obrázkové karty určené na výučbu konkrétneho (slovenského) jazyka, pretože pod čiernobielymi obrázkami sú uvedené slovenské pojmy, ktoré si má dieťa spolu s rodičmi preložiť do svojho materinského jazyka. Vytvorí sa tak základný obrázkový (tematický) slovník.
Vzdelávací štandard pre slovenský jazyk ako druhý jazyk nepredpisuje žiadne edukačné publikácie ako povinné. Pri výbere edukačných publikácií je nutné brať do úvahy, ako sú v nich spracované jednotlivé komunikačné úrovne a či sa svojím obsahom, témami a jazykovým zameraním orientujú na danú cieľovú skupinu. Prekladový slovník tvorí reprezentatívny výber štandardizovaných pojmov zo vzdelávacích štandardov jednotlivých vyučovacích predmetov základnej školy. Slovník je pomôckou nielen pre žiakov-cudzincov navštevujúcich základnú školu v Slovenskej republike, pedagogických zamestnancov základných škôl a rodičov žiaka-cudzinca, ale aj pre žiakov, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku v školách mimo územia Slovenskej republiky a zároveň vykonávajú komisionálne skúšky vo svojej kmeňovej škole.
Popri týchto pomôckach je účinná aj online výučba. Obľúbená aplikácia Skype je ideálnym pomocníkom pri prekonávaní vzdialeností a svoju úlohu zohráva aj pri diaľkovej výučbe cudzích jazykov. Domácu výučbu je vhodné podporiť kvalitným jazykovým kurzom pre deti. Profesionálni lektori vedia, ako dieťa zaujať tak, aby ho štúdium bavilo. Jazykové školy, ako napríklad Bilingvi, ponúkajú kurzy pre deti v malých skupinách, kde je zabezpečený individuálny prístup. Rodičia, ktorí chcú pre svoje deti len to najlepšie, by mali pamätať na to, čomu sa vyhnúť a čím deti motivovať k štúdiu cudzieho jazyka, aby jazykový kurz nebol za trest, ale za odmenu.
Prekonávanie výziev a mýtov o viacjazyčnosti
Pri bilingválnej výchove je kľúčová trpezlivosť. Ako už bolo spomenuté, je to beh na dlhú trať a po čase sa vás môžu zmocniť pochybnosti. Nedajte sa odradiť, keď vaše dieťa začína rozprávať neskôr alebo používa menej slov ako jeho rovesníci rozprávajúci len materinským jazykom. Vedzte, že jeho mozog sa vyvíja trochu inak a dostáva odlišné stimuly. Potvrdzujú to aj skúsenosti Kally Earl, ktorej syn Alex začal rozprávať trochu neskôr, no to nijako neovplyvnilo jeho celkový jazykový rozvoj.
Bežným javom, ktorý často spôsobuje obavy rodičov, je miešanie oboch rečí. Avšak, ako poznamenáva Kala Earl, toto je normálne a nikomu neškodí. Deti nefungujú ako tlmočníci. Hoci mala pocit, že jej deti sú chodiacimi slovníkmi, nebol to klasický preklad. Alex si v začiatkoch jednoducho vyberal výrazy, ktoré sa mu zdali jednoduchšie, raz to bolo anglické slovo, inokedy slovenské. Jedna reč je vždy dominantnejšia ako druhá, a preto je prirodzené, že deti si vypomáhajú slovíčkami z toho silnejšieho jazyka, ak si nedokážu spomenúť, respektíve nepoznajú správny výraz v slabšej reči. Nerobia to len deti, aj dospelí často siahnu po anglických slovíčkach, ak sa chcú presne vyjadriť.
Dajú sa problémy, ktoré sa v reči dieťaťa vyskytnú, ak sa ocitne v "jazykovom chaose", odstrániť? Tatiana Galambošová hovorí, že ak je dominantným jazykom napríklad angličtina, lebo je to komunikatívny jazyk v rodine, slovenčina sa potom učí ako cudzí jazyk. Rodičia budujú slovnú zásobu, učia jednoduchú komunikáciu z bežného života, učia deti vyjadrovať sa najskôr v prítomnom čase, minulom čase, atď.
Mgr. Tatiana Húsková, na základe svojich dlhoročných skúseností s bilingválnou výchovou svojich detí, vyvracia niektoré bežné mýty o viacjazyčnosti. U nej sa zatiaľ žiaden z nasledujúcich problémov nepotvrdil:
- Deti vraj začnú rozprávať neskôr: Jej syn bol „ukecaný až hrôza“ a ako dvojročný uvádzal vychovávateľky do úžasu svojou slovnou zásobou. Druhý syn tiež výrečnosťou nezaostáva.
- Často sa takýmto deťom slová z rôznych jazykov miešajú: Veľmi skoro sa začalo stávať, že keď syn vedel povedať to slovo len v jednom jazyku, zastavil uprostred vety a opýtal sa, ako sa to povie po slovensky. Samozrejme, prvé slovíčka boli zmeskou slovenčiny a nemčiny (väčšinou si vybrali to slovo, ktoré bolo ľahšie na výslovnosť), ale to prešlo rýchlo.
- Deti rozprávajú nespisovne, nesprávne: Samozrejme, aj u nich sa sem-tam prihodilo, že povedali niečo nesprávne, ale keď ich opravila, tak si to zapamätali. Najväčší problém bolo odnaučiť syna hovoriť v ženskom rode, nakoľko sa reč naučil od nej a ona používala všetky slovesá v ženskom rode. Avšak, toto sú maličkosti a určite sa stávajú aj deťom, ktoré vyrastajú len v svojom materinskom jazyku.
- Deti môžu byť kvôli tomu od rovesníkov zosmiešňované: Našťastie, má len opačnú skúsenosť. Kamaráti jej synov boli skôr z toho fascinovaní, že vedeli rozprávať aj „inak“, ako ich denno-denne počuli.
Dôležité pravidlo na záver, akékoľvek pravidlá doma zavediete, deti by to mali vnímať ako niečo prirodzené, nie ako niečo robené na silu. Prvé dva roky života sú pre učenie jazyka na úrovni materinského jazyka úplne najdôležitejšie, dokonca už obdobie v brušku, kedy dieťa vníma hlas mamy a reč, ktorou sa mu prihovára. Keď sa toto obdobie zanedbá, už sa nikdy nedá dobehnúť na úroveň materinského jazyka. Deti sa síce reč určite naučia aj neskôr, ale už to nebudú brať ako svoj materinský jazyk, ale ako jazyk naučený. Netreba sa teda nechať odradiť, veď výchova k viacjazyčnosti je určite namáhavejšia ako klasická (monolingválna) výchova, ale prináša deťom obrovské množstvo výhod - napríklad sa takéto deti učia s ľahkosťou ďalšie reči, sú citlivejšie k iným kultúram, majú vynikajúce šance neskôr využiť ich znalosti počas štúdia a pri hľadaní práce v medzinárodných korporáciách.
tags: #ako #ucit #trojrocne #korejske #dieta #slovensky