Plač bábätka je jednou z najintenzívnejších skúseností, ktorou si rodičia prechádzajú. Je to univerzálny jazyk, ktorým nám naše deti oznamujú svoje potreby, nepohodlie alebo jednoducho túžbu po našej blízkosti. Pochopenie príčin plaču a osvojenie si účinných metód na jeho upokojenie je kľúčové pre pohodu dieťaťa aj rodičov. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty detského plaču, od bežných príčin počas dojčenia až po hlbšie psychologické potreby dieťaťa, a ponúka praktické rady a pohľady na to, ako čo najlepšie reagovať.
Plač pri dojčení: Keď mlieko nie je len o výžive
Plač počas dojčenia môže byť pre rodičov znepokojujúci, pretože dojčenie by malo byť prirodzeným a upokojujúcim procesom. Ak sa to stane len občas, potom bábätko väčšinou stačí trpezlivo a s láskou utešiť a skúsiť ho opäť nadojčiť. V prípade, že ide o pravidelný krik počas dojčenia, ktoré by malo dieťa naopak upokojiť, pravdepodobne má bábätko nejaký problém. Môže ich byť niekoľko, ale každý z nich vy a váš malý bojovník určite čoskoro vyriešite. Spoločne.
Prečo to netečie ako predtým? Nedostatočný tok mlieka
Najčastejšou príčinou, prečo sa bábätko na chvíľu prisaje, potom sa odtiahne, má zaťaté pästičky, plače a hnevá sa, je nedostatočný tok mlieka. K zníženiu toku mlieka často dochádza medzi 3. a 4. mesiacom života vášho malého pokladu. Tento problém majú aj mamičky, ktoré predtým mali mlieka dokonca veľký nadbytok. Dieťatko nechápe, prečo mlieko zrazu poriadne netečie a je z toho mrzuté. Riešením tohto problému je zvýšenie toku mlieka. Môžete sa obrátiť na laktačného poradcu, ale aj na svojho lekára či lekárnika, ktorý vám môže odporučiť farmakologické prostriedky. Tie majú za úlohu zvýšiť tvorbu materského mlieka vo vašom tele. Pomáha tiež veľmi častý telesný kontakt s dieťatkom. Noste ho v šatke, berte si ho do postele a maznajte sa s ním.
Štípe ma to: Gastroezofageálny reflux (GER)
Plač pri dojčení môže byť tiež prejavom tzv. gastroezofageálneho refluxu (GER). Reflux dojčaťa zjednodušene znamená situáciu, keď materské mlieko zo žalúdka spoločne s kyselinami a tráviacimi šťavami stúpa späť do pažeráka dieťatka. Malému stravníkovi je to nepríjemné, štípe ho to. Riešením môže byť podávanie výťažku zo svätojanského chleba pred dojčením. Ten by mal zahustiť obsah žalúdka. Dávajte si tiež pozor na polohu, v ktorej sa vaše bábätko pri dojčení nachádza. Mala by byť vyvýšená, niekedy je dokonca nutná úplne vzpriamená poloha dieťaťa. Tiež s ním manipulujte pomaly a šetrne a počas dojčenia ho nechajte si odgrgnúť. Chybu určite neurobíte, keď sa poradíte so svojím pediatrom o tom, čo by vášmu dieťatku mohlo pomôcť.
To mi vážne nechutí: Vplyv stravy matky na chuť mlieka
Ak máte materského mlieka dostatok a reflux vášho drobčeka netrápi, potom môže byť problém aj v tom, čo dostávate do svojho tela. Popremýšľajte, či ste do vášho jedálneho lístka nezaradili niečo nové, čo by mohlo vášmu dieťatku vadiť. Často ide o veľmi aromatické potraviny, napríklad citrusy alebo ostré jedlá. Tie môžu negatívne ovplyvniť chuť mlieka. V prípade, že fajčíte alebo pijete alkohol v čase, keď dojčíte svoje dieťa, je možné, že materské mlieko dieťatko odmieta z toho dôvodu, že mu nechutí. Navyše také mlieko obsahuje veľmi škodlivé látky, ktoré malému telíčku neprospievajú.
Plač po dojčení: Hľadanie skrytých príčin
Aj po úspešnom dojčení môže bábätko pokračovať v plači. Dôvodov môže byť hneď niekoľko, od tráviacich ťažkostí až po potrebu bezpečia a blízkosti.
Som hladné! Dôkladná kontrola sýtosti
Pamätáte si, ako ste sedeli pri stole v školskej jedálni so svojimi kamarátmi a spolužiakmi? Potom si určite spomeniete, že každý z nich jedol rozdielne rýchlo. Jeden už mal hotovo a na niekoho sa muselo čakať, pretože si jedlo vedel užiť. Aj vaše dieťatko môže byť labužníkom, ktorý si mliečko rado pokojne vychutná. Preto než začnete hľadať iné príčiny toho, prečo sa drobček po dojčení hnevá, uistite sa dôkladne a niekoľkokrát, že ste dojčenie neukončili predčasne a vaše dieťatko nechce ešte trošku mliečka.
Necítim sa dobre, mami: Potenciálne potravinové alergény
Pátrate po tom, čo môže spôsobovať plač vášho bábätka po nadojčení, a uvedomili ste si, že sa tak stáva vždy, keď zjete určitý druh potraviny, ktorý je zároveň aj potenciálnym potravinovým alergénom (mliečne výrobky, údeniny, ryby, paradajky, papriky, citrusové a tropické ovocie, jahody, oriešky, med, kakao a ďalšie)? V tom prípade by to mohlo byť dôvodom plaču vášho malého pokladu a určite by ste o svojom podozrení mali informovať detského lekára.
Potrebujem na toaletu: Gastrokolický reflex
Nemali by sme o tom veľmi písať, aby sme neurazili malého gentlemana alebo pravú dámu, ale často sa tiež stáva, že dôvodom, prečo je malý stravník po jedle značne nespokojný, býva veľmi silné nútenie na veľkú. Tú potom sprevádzajú dokonca aj kŕče a pocity plynatosti. Tento zosilnený gastrokolický reflex nastáva bezprostredne po nadojčení dieťatka a chvíľku je mu skutočne zle. Našťastie to nie je nič nebezpečné a keď dôjde k využitiu služieb plienky, tak nastáva rýchla úľava.
Chcem byť s Tebou, mamička: Potreba blízkosti a bezpečia
Veľmi častým prípadom, kedy dieťatko plače po dojčení, je prostý fakt, že mu bol odobraný prsník, ktorý ho nielen kŕmi, ale aj upokojuje, a tesná blízkosť mamičky, toho najdôležitejšieho človeka na svete. To predsa nie je niečo, čo musí malý človiečik brať pokojne, aj keď je bruško úplne naplnené.
Zlozvyky a mýty o detskom plači: Prečo zámerné vyplakanie nie je riešením
V histórii existovali rozličné obdobia, počas ktorých sa odporúčalo nechať deti zámerne vyplakať. Plač najviac akceptovali moderné výchovné smery z 30. - 50. rokov 20. storočia, ako napríklad výchovná metóda Sira Trubyho Kinga, ktorá ako svoju súčasť podporovala vyplakanie bábätka na to, aby sa mu "vytvoril" režim spánku a kŕmenia. Podľa jeho metódy malo bábätko už od narodenia spať od 19:00 do 7:00 bez prerušenia a bez rodičovskej kontroly a cez deň malo byť kŕmené raz za tri hodiny bez ohľadu na prejavy hladu. Spôsobom na dosiahnutie takéhoto režimu bolo okrem iného vyplakanie, ktoré propagátori tejto metódy dosahovali aj tým, že sedeli pri plačúcich matkách, a napriek všetkým ich inštinktom ich presviedčali, že sa nič nedeje a že plač bábätka je len manipuláciou a snahou o získanie pozornosti.
Predstavy Trubyho Kinga sa postupne transformovali do rozličných iných výchovných prístupov, ktoré presviedčali matky, že dosiahnuť celonočný spánok dieťaťa je možné prostredníctvom viacerých typov metód vyplakania - od Ferbera až po rozličné modifikácie "kontrolovaného plaču". Všetky tieto metódy majú jednu spoločnú vlastnosť v tom, že matky presviedčajú, že plač dieťaťa nevadí, že to, čo matky pri plači dieťaťa cítia, nie je relevantné, že je v poriadku, ak pri plači dieťaťa začne plakať aj žena samotná, že plač je vlastne potrebou dieťaťa a že "účel svätí prostriedky" - že teda "účel" (t. j. spiace dieťa) je to podstatné, a nie spôsob, akým sa takémuto spánku dospeje. Plač sa pri týchto prístupoch teda považuje za legitímny prostriedok dosiahnutia cieľa. Bábätko, ktoré celú noc spí, sa potom prezentuje ako "dôkaz", že je všetko v poriadku, že sa nič nestalo. Banalizovanie plaču postupne prešlo do vysvetlení, ako napríklad "bábätko si potrebuje trénovať pľúcka". Spolu s tým sa matky dozvedeli, že "nemajú skákať pri každom zaplakaní". Plač bol vnímaný ako spôsob, akým bábätká manipulujú s dospelými a úlohou dospelých je takémuto plaču "odolať" a "nepodľahnúť".
Svet sa zmenil. Postupne to vyzeralo, že matky začínali opäť vnímať svoje pocity a inštinkty, ktoré im hovorili, že plačúce bábätko je potrebné snažiť sa utíšiť a že nie je dobré nechať ho zámerne plakať bez toho, aby sa človek pokúsil urobiť niečo pre to, aby plakať prestalo. Plač detí začal byť dobre preskúmaný, negatívne fyzické reakcie a chemické zmeny v organizme plačúceho dieťaťa začali byť s pokrokom vedy zjavné. A napriek tomu v nedávnej dobe znovu prišli myšlienky, ktoré matky presviedčajú, že je v poriadku nechať bábätko zámerne plakať. Tentokrát sa plač ako vhodný prostriedok prezentuje v kontexte toho, že "plačúce bábätko si v náručí matky potrebuje odplakať všetku svoju bolesť" a že preto ho je správne nechať plakať a nepokúšať sa ho upokojiť. Že je niečo takéto v poriadku sa zdôvodňuje tým, že plač sa odohráva na bruchu matky vo fyzickom kontakte nahého bábätka a matky. Pri tejto metóde ide o niekoľkohodinový plač, pričom celý proces "reštartu" má rozličnú dĺžku. Vychádza z myšlienky, že plač v kontakte s matkou je "povolený", "terapeutický" a že je to niečo úplne iné, ako keď bábätká plačú v iných situáciách. Existujú dokonca "radcovia", ktorí matku naučia, že je v poriadku, ak idú proti svojim inštinktom a nebudú sa bábätko snažiť utíšiť. Takíto radcovia rovnako ako vychovávateľky metódy Trubyho Kinga dokážu v pokoji stáť nad plačúcim bábätkom a matkou, ktorej plač bábätka drása srdce, dušu i nervy, a vravieť jej, že je to tak normálne a dokonca prirodzené. Dokážu odporučiť to, že táto situácia môže trvať dlho bez toho, aby brali ohľad na vyčerpanie bábätka plačom, jeho potenciálnu dehydratáciu či nedostatočný príjem mlieka.
Prečo zámerné vyplakanie nie je pre bábätká dobré?
Plač, akýkoľvek plač, je pre bábätko stavom najvyššej pohotovosti. Z Milgramových experimentov vieme, že ľudia sú schopní ísť proti svojim inštinktom a ubližovať druhým (v Milgramových experimentoch púšťať im do tela elektrický prúd), ak pri nich stojí autorita, ktorá im hovorí, že je to v poriadku. Matky sú v období pôrodu a po pôrode pod vplyvom množstva takýchto autorít a o tom, že "plač je v poriadku", sa dozvedajú rozličným spôsobom. Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa, trpí, keď jej dieťa plače, a svojmu dieťaťu odovzdať svoju nežnosť a lásku. A predsa je v rozličných situáciách presviedčaná o opaku. Skutočnosť, že existujú ľudia, ktorí odporúčajú ako terapeutické to, aby dieťa dlhodobo a zámerne plakalo v kontakte koža na kožu s matkou, je jeden z novodobých príkladov takéhoto prístupu. To, že existuje štúdia, ktorá hovorí, že je rozdiel v tom, či dieťa plače mimo kontaktu s človekom alebo plače v kontakte s človekom, ešte nedáva podklad pre to, aby bolo v poriadku to, že bábätko dlhodobo zámerne plače. Táto štúdia mala byť upokojením pre rodičov, ktorých dieťa plače a dočasne ho nevedia utíšiť, hoci sa o to snažia. To je niečo úplne iné ako zámerný plač bez snahy o upokojenie. Mala im objasniť, že má zmysel, aby sa o utíšenie pokúšali a aby si bábätko nechali pri sebe, aj keď už nevedia, ako presne by bábätku pomohli. Je rozdiel medzi tým, že niekedy bábätko plače a je ťažké mu v niektorých situáciách pomôcť, a tým, že je bábätko ponechané plakať a jeho plač nie je vnímaný ako niečo, čo nie je v poriadku.
Plač bábätka je vždy komunikácia, ktorou prejavuje svoje potreby, ktoré majú byť naplnené. Bábätko plačom nemanipuluje. Nesnaží sa získať nič nelegitímne. Ani sa počas plaču nič neučí. Plač mu nepomáha, plač je vyjadrenie kritickej potreby, ktorú bábätko má. Existujú dve štádiá plaču bábätka - v prvej etape bábätko plače s cieľom nájsť správne miesto (matku), nájsť prsník a dojčiť alebo preto, že napríklad potrebuje zaspať (potreba zaspať alebo vyčerpanosť či prílišná miera podnetov je častým dôvodom na plač bábätka) - táto etapa sa nazýva protest, a keď sa v tejto etape potreby bábätka naplnia, tak tento plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný. Keď však plač trvá a prerastie do zúfalstva, jednotlivé sústavy v tele začnú obmedzovať svoj chod na minimum, aby prežili životne dôležité orgány. Plač pre dieťa neprináša nič dobré. Je presne taký urgentný, ako znie.
Plač v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Plač je stavom najvyššej pohotovosti. A to aj pre matku. Ak dieťa navyše plače neutíšiteľne a dlho, tak v matke vyvoláva negatívne pocity, znižuje jej ochotu starať sa oň a potenciálne spúšťa reakcie, ktoré môžu viesť k negatívnemu správaniu voči dieťaťu.
Aké sú dôvody, pre ktoré nie je dobré nechať bábätko zámerne dlhodobo plakať?
- Plač má vplyv na mozog a jeho rozvoj: „Rané interpersonálne zážitky pozitívne a negatívne ovplyvňujú štrukturálnu organizáciu mozgu.“
- Plač negatívne ovplyvňuje priberanie a prospievanie bábätka.
- Plač pre dieťa prináša zúfalstvo, ktoré je spojené s mnohými fyzickými a chemickými prejavmi v tele, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho imunitu, jeho rast a jeho vývoj.
- „Plač … znižuje zásoby energie a kyslíka, zvyšuje vnútrolebečný tlak, zvyšuje počet bielych krviniek, zvyšuje zásaditosť organizmu, znovu sa navodzuje fetálna cirkulácia, zabraňuje schopnosti dieťaťa vytvárať si vzťah s opatrovateľmi.“
- „Plač znamená riziko dychovej tiesne, pneumotoraxu, akútneho alebo subklinického vnútrolebečného krvácania, nepotrebného liečenia pseudosepsy a psychosociálnej adaptácie na život mimo maternice.“
- Plač bábätka je spojený so stresom a vyplavovaním stresových hormónov do tela bábätka.
Ako pomôcť bábätku plakať čo najmenej: Praktické tipy a rady
Je možné pomôcť bábätku, aby plakalo čo najmenej. Kľúčom je vnímať plač ako komunikáciu a reagovať naň s empatiou a porozumením.
Reagovanie na plač a jeho predchádzanie
Ak bábätko plače:a) Je dobré spoločne s poradkyňou pri dojčení z o. z. MAMILA pozorovať dojčenie a vylúčiť nedostatočný príjem mlieka ako jednu z príčin plaču.b) Získať efektívnu pomoc od poradkyne pri dojčení, ak sa bábätko neprisáva, neprijíma dostatok mlieka alebo ak sa vyskytne nejaká iná situácia pri dojčení.c) Naučiť sa, ako nosenie bábätka pomáha pri upokojovaní bábätka.d) Naučiť sa využívať kontakt koža na kožu ako pozitívny zážitok pre matku a dieťa bez toho, aby dieťa v kontakte koža na kožu plakalo.e) Reagovať na prvé prejavy nespokojnosti bábätka ešte pred tým, než začne plakať. Nebáť sa ponúknuť prsník ako spôsob upokojenia bábätka a nebáť sa dojčiť často ("aj keď sa bábätko práve pred chvíľou dojčilo").f) Naučiť sa o potrebách bábätka, začať vidieť prejavy únavy a dokázať reagovať na potrebu bábätka byť uspávané.g) Naučiť sa rozpoznať prejavy bábätka súvisiace s potrebou cikať či kakať.h) Napĺňať potrebu bábätka byť s nejakou ľudskou bytosťou v kontakte. Vedieť, ako je možné využiť pohyb či hudbu na upokojenie bábätka. Uspávanky vždy existovali preto, lebo matky svoje deti uspávali.i) Naučiť sa predchádzať nadmernej únave bábätka a prílišnej miere podnetov.j) Naučiť sa poznať svoje bábätko a v prípade neutíchajúceho plaču, ktorý súvisí so zdravotnými problémami, vyhľadať lekársku pomoc.
Ako utíšiť dieťa: Rôzne metódy a prístupy
Najčastejšou reakciou matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí. Ak tomu nie je tak, reaguje mamička väčšinou tak, že má dieťa zrejme nedostatok výživy a plačom si ho žiada. Ak žena dieťa dojčí, priloží ho k prsníku, dieťa sa upokojí a všetko je v poriadku. Ak dôvodom na plač nebol ani hlad, pristupuje mamička k ďalšiemu kroku - dieťa rozbalí a zhodnotí, či neplakalo kvôli mokrej plienke.
Všetko je v poriadku a plač nepoľavil? Ak dieťa stále plače, začína sa mamička väčšinou zapodievať myšlienkou, či nie je choré a ako ho má utíšiť. Cumlík dieťa odmieta, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby. Potom je potrebné zvážiť, či príčinou plaču nemôže byť nafúknuté bruško.
Plynatosť a tráviace ťažkosti
Nadmerná plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia. Najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia. Dieťaťu pomáha: teplý obklad na bruško, tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí. Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy.
Novorozenecká kolika: Masáž bříška a BKM
Zvýšená teplota a zdravotné problémy
Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu.
Rastúci zúbok a iné príčiny
U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja. Pri plači a nepokoji dieťaťa si všímame aj všetky ostatné prejavy jeho aktivity. Prietrž alebo zlomenina? Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek.
Tipy pre upokojenie bábätka: Od prsníka po biely šum
Ak sa vám nedarí utíšiť plačúce dieťa, možno ste len nevyskúšali všetky možnosti, ktoré sa ponúkajú. Deti majú často na plač dôvod. Ak sa ho rodičom podarí odhaliť (mokrá plienka, vnútorné napätie, veľa podnetov, málo podnetov a podobne), majú vyhraté. Často však dieťa plače akoby bezdôvodne a neprestáva ani po tom, čo odstránite všetky predpokladané dôvody slzičiek. Pretože deti jednoducho plačú. Je to ich spôsob úľavy alebo komunikácie, pretože veľa iných možností na vyjadrenie sa nemajú. A potom je dobré vedieť, ako ich utíšiť.
- Prsník: Najúčinnejšia a takmer zázračná metóda, ako dieťa utíšiť. Uspokojíte tak jeho potrebu jedla, satia i telesnej blízkosti. Maličké dieťa sať potrebuje, okrem prsníka im na to môže dobre poslúžiť aj prst (jeho či váš) alebo vreckovka.
- Nosenie v šatke alebo nosiči: S trochou šikovnosti sa s dieťaťom v šatke či nosiči naučíte aj variť či vysávať. Odmenou vám bude pokojnejšie dieťa. Nosené deti menej plačú, pretože cítia teplo blízkeho človeka, jeho vôňu a sú v pevnom, ohraničenom priestore, ktorý im vyhovuje, pretože aj v maternici mali len obmedzený priestor.
- Pohyb: Jemné húpanie je dieťaťu veľmi príjemné. Vezmite ho preto do náruče vždy, keď cítite, že má tú potrebu, nenechávajte dieťa vyplakať. Možno síce plakať prestane, ale to len z vyčerpania. Niekedy však vzatie na ruky na utíšenie nestačí a je treba s bábätkom chodiť alebo tancovať - a to často naozaj dlho, i hodiny. Veľmi účinné proti plaču býva aj jemné tľapkanie na zadočku či chrbátiku. Nemusíte sa báť, že „si na to zvykne“ a „bude s vami manipulovať“. Nič také malé dieťa nedokáže. Ako všetko v jeho živote, aj toto je len etapa, ktorá pominie, vydržte to a buďte radi za to, čo máte.
- Kolíska: Kolísky patria minulosti a je to škoda. „Naši predkovia pochopili, že pravidelný mierny pohyb bábätko upokojuje,“ vraví psychologička a psychoterapeutka Anne Bacus, autorka knihy Dieťa plače - čo robiť (vyšla v češtine). Našťastie sa však kolíska na trhu určite kúpiť dá. Alternatívou sú napríklad košíky, ktoré sa zavesia na strop. V čase núdze poslúži aj hlboký kočiarik, ktorým sa tiež dá pohupovať.
- Riekanky a pesničky: Ku kolíske či pohupovaniu patria pesničky a riekanky, ideálne pomalších rytmov, ktoré dieťa upokojujú. Skvelé je, ak sa naučíte pár „kúskov“, ktoré budete neustále opakovať. Známe slová a tóny prispejú k upokojeniu bábätka.
- Perinka: Niektoré deti perinku odmietajú a plačú ešte viac, keď ich do nej položíte, pretože potrebujú voľný pohyb. Iným však môže prospieť. „Zavinuté bábätko sa cíti dobre aspoň z troch dôvodov: je chránené pred vlastnými reflexnými pohybmi, kvôli ktorým sa často budí a plače, ďalej je v teple a jeho telo je chránené podobne ako v maternici,“ vysvetľuje Anne Bacus. Bábätko však nesmie byť v perinke príliš natesno ani nevoľno a neodporúča sa používať ju dlhšie ako prvých šesť týždňov.
- Telesný kontakt: „Pokožka bábätiek je veľmi citlivá a dotyk má významný podiel na ich upokojení. Citlivá koža nie je len tá, ktorá sa ľahko podráždi pri kontakte s plienkami alebo slnečnými lúčmi, ale aj tá, ktorá veľmi intenzívne reaguje na to, čo sa jej dotýka,“ uvádza odborníčka. Ak si nahé dieťa priložíte na svoju pokožku a budete ho hladkať, môžete ho až zázračne utíšiť a na plač si už ani nespomenie.
- Masáže: Vylepšenie predchádzajúcej rady. Nahé dieťatko jemne masírujte a to nielen v ľahu, ale môžete ho pritom držať i na rukách. K masáži použite napríklad jemný mandľový olej. Avšak pozor, niektoré deti sú veľmi citlivé na chlad a bránia sa tomu byť nahé.
- Teplá voda: Čo urobí veľa z nás, keď sa chce zbaviť napätia a relaxovať? Správne, naloží sa do teplej vane. Deti nie sú výnimka. Voda by mala mať teplotu cca 37 stupňov Celzia. „Môžete tiež vyskúšať sprchovanie s dieťaťom v náruči. Kontakt s vašou kožou, teplou vodou a pravidelný zvuk padajúcej vody môžu priniesť dobrý výsledok,“ myslí si Anne Bacus. Nahriaty ručník alebo nahrievacia fľaša priložené na bruško môžu pomôcť, ak dieťa plače kvôli bolesti tejto časti tela.
- Krabica: Dieťa bolo v maternici v uzavretom priestore, ktorý potrebuje aj po narodení. Ak ho nemá, môže ho to stresovať, tvrdí Anne Bacus. Navrhuje preto pre lepší spánok a menej plaču položiť bábätko do väčšej krabice vyloženej dekou, a to tak, aby sa hlavou dotýkalo hornej časti krabice: „Táto malá improvizovaná postieľka mu zaistí pohodlie a bezpečie a bude sa mu v nej možno lepšie spať ako vo veľkej.“
- Relaxačná hudba: To, čo upokojí nás, by mohlo aj dieťa. Na internete sa dá nájsť veľké množstvo rôznych relaxačných nahrávok od zvuku veľrýb cez šumenie listov až po jarnú búrku. Skúste ich bábätku pustiť a uvidíte, čo sa stane. Snáď najvýraznejšie na dieťa pôsobia zvuky vody.
- Biely šum: Veľmi upokojujúce sú pre dieťa zvuky takzvaného bieleho šumu, teda tie, ktoré vydáva práčka, sušička, fén či vysávač. Tento spôsob tíšenia, ale aj uspávania si obľúbilo veľa mamičiek a vo svojej slávnej knihe Najšťastnejšie bábätko v okolí ho ako stopercentne fungujúci odporúča aj svetoznámy pediater Harvey Karp. Vysvetľuje, že dieťa je z prenatálneho života zvyknuté, že ho neustále obklopujú zvuky a keď má zaspať v tichom prostredí, celkom prirodzene sa mu to nedarí, znervózňuje ho to, plače a k spánku je potom ďaleko. Biely šum sa dá pustiť aj na internete. Opatrne však s ním, nepúšťajte ho pričasto, dôležité tiež je, aby šum neznel hneď pri ušiach bábätka a nebol prihlučný.
- Nerobte nič: Niekedy je prekvapujúce účinné, ak nerobíte nič a len pri plačúcom dieťati ste. Deti jednoducho plačú a príčin môže byť veľa. Jedno je však isté: raz toto obdobie prestane a rodičom ešte možno aj bude ľúto, že ich dieťa tak rýchlo vyrástlo. Užívajte si preto každý deň s bábätkom, je to vzácny čas, ktorý ubehne rýchlejšie, ako si budete priať. A plač k tomu jednoducho patrí.
- Menej podnetov: Rodičia sa dnes vo výchove snažia nič nezanedbať a dieťa všemožne rozvíjajú, dôsledkom však môže byť nadmerné množstvo rôznych podnetov, ktoré sa na maličké valia od rána do večera. Netreba zabúdať, že dieťa ešte nemá vyspelú nervovú sústavu a ľahko sa začne cítiť podráždené a od toho je len krôčik k plaču. Množstvo podnetov preto obmedzujte na únosnú mieru a doprajte potomkovi aj dostatok pokoja.
- Zostať pokojným: Dieťa je v prvom období svojho života veľmi naviazané na svojich najbližších. Emócie, ktoré cítia, sa naň prenášajú. Ak teda cítite často napätie a stres, odrazom vášho psychického rozpoloženia môže byť plač dieťaťa. Snažte sa preto byť čo najpokojnejším.
Každý rodič pozná ten pocit zúfalstva, keď sa jeho bábätko rozplače a zdá sa, že žiaden trik nepomáha na jeho upokojenie. Nový výskum však naznačuje jednoduchý, ale veľmi účinný spôsob, ako dieťa utíšiť a dokonca uspať. Možno to tak aj robíte. Nestačí len držať dieťa v náručí a sedieť s ním na posteli. Takáto pasivita môže dokonca dieťa rozrušiť ešte viac a zrýchliť mu tep. Oveľa lepšie je bábätko v náručí jemne nosiť a prechádzať sa s ním po miestnosti. Výskumníci zistili, že už po piatich minútach chodenia s plačúcim bábätkom v náručí sa takmer polovici účastníkov podarilo svoje deti uspať. Tento efekt bol pozorovaný aj počas dňa, keď sú bábätká bežne v bdelom stave. Problém však nastáva pri prenášaní dieťaťa do postieľky. Mnohí rodičia poznajú ten nepríjemný moment, keď sa ich dieťa zobudí len pri nepatrnom pohybe. Vedci preto odporúčajú po chodení s dieťaťom v náručí ešte päť minút posedieť a nechať dieťa upokojiť sa v stabilnej polohe.
Rozlúštenie detského plaču: Od hladu po strach
Zdanlivo bezdôvodný a neutíchajúci plač dieťaťa dokáže priviesť do úzkostlivých stavov aj tých najpokojnejších rodičov. Prečo novorodenec plače a ako ho utíšiť? Ako sa bábätko postaví k tomu, ak ho rodičia nechajú „vyplakať,“ a môže byť jeho plač prejavom sebeckosti či nudy? Poď si prečítať o najväčších mýtoch, ktoré sú s detským plačom späté, a zisti, ako rozpoznať aj ďalšie signály, ktoré spolu s plačom prichádzajú.
Plač bábätka treba vnímať ako jeho komunikačný prostriedok.
Čo to znamená, ak dieťa plače?
Na začiatku treba povedať, že plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo tvoju pozornosť. Plač je totiž jedným z mála signálov a komunikačných prostriedkov, ktorými čerstvo narodené dieťa disponuje, a tak práve pomocou neho s tebou komunikuje a dáva ti najavo, že momentálne nie sú dostatočne naplnené jeho potreby.
Po príchode z pôrodnice domov sa budete s bábätkom čoraz väčšmi zoznamovať a prehlbovať si váš vzťah. Preto je logické, že napríklad aj počas šestonedelia nebudeš vedieť rozlúsknuť, čo presne ti chce bábätko dať najavo. Prvé dni, respektíve týždne, sa preto budú niesť v duchu pozorovania, skúšania, dosahovania výsledkov v utíšení dieťaťa, ale aj zlyhaní, kedy sa voči jeho plaču budeš cítiť bezmocná. Po čase naopak zistíš, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak si naplnila, nárek ustane. Pozri sa preto, aké ďalšie prejavy môžu jednotlivé typy detského plaču sprevádzať:
- Plač dieťaťa od hladu: S týmto nárekom sa niektoré mamičky stretávajú nesmierne často, iné zasa takmer vôbec - všetko závisí od toho, ako vyzerajú začiatky dojčenia, či je bábätko správne prisaté, prípadne či bábätku stačí interval kŕmenia umelým mliekom, ktorý si spočiatku nastavíte. Plač novorodenca od hladu môže spočiatku pripomínať jemné mrnkanie a ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté „jedlo,“ môže prerásť do silnejšej intenzity. Dôležitým rozpoznávajúcim faktorom sú taktiež ručičky dieťaťa - k ústam si prikladá päsť, pokúša sa cmúľať prsty alebo pokojne aj roh deky, ktorú má práve poruke.
- Plač dieťaťa od únavy: Nie je na škodu uvedomiť si, že každý, i ten najbanálnejší podnet, je pre bábätko novým. Ak má počas dňa týchto podnetov viac, jeho psychika sa preťaží natoľko, že je napríklad ťažké ho večer uspať. Medzi nové podnety možno zaradiť návštevu vo vašej domácnosti, prvú dlhšiu prechádzku, skúšku nosiča či akúkoľvek zmenu alebo novinku, s ktorou je konfrontované a ktorá si žiada jeho pozornosť. Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Intenzita plaču sa môže z bábätka na bábätko líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkávať a vyžadovať si tvoju prítomnosť, iné môže spustiť skutočne hlučný vresk.
- Plač dieťaťa od bolesti: Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíš na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci. Bolesť môže pochádzať z bruška, zastavených vetrov alebo po preklenutí novorodeneckého obdobia v neskorších mesiacoch aj zo zúbkov. Ďalšou formou takéhoto plaču je nárek z neprebalenej plienky - ide o istý typ diskomfortu, ktorý bábätko vyrušuje, a to predovšetkým vtedy, ak ho plná plienka na zadočku chladí, prípadne dráždi jeho zaparený zadoček.
- Plač dieťaťa pri detskej kolike: Plač spôsobený detskou kolikou je nesmierne špecifický - objavuje sa najčastejšie v podvečerných alebo večerných hodinách, trvá viac ako tri hodiny a tento scenár sa opakuje aj tri týždne po sebe. Rodičia vtedy dosahujú najvyšší level zúfalstva a bábätko sa zmieta v bolestivých kŕčoch. Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek, priťahovanie nožičiek k brušku. V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie. Prečítaj si o detskej kolike viac v našom samostatnom článku a dozvieš sa, ako môžeš bábätku čím skôr uľaviť od bolesti bruška: Dojčenská kolika. Dojčenská kolika je jednou z najčastejších príčin, prečo novorodenci a dojčatá dlhodobo plačú - a jednou z najväčších výziev pre rodičov. Ak má tvoje bábätko niekoľko týždňov a trápi ho každodenný večerný plač, ktorý trvá aj hodiny, bez zjavného dôvodu - možno sa stretávaš práve s kolikou.
- Plač dieťaťa zo strachu alebo separačnej úzkosti: Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky. Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži. Separačná úzkosť je jednou z úzkostí, ktorou trpia deti v detskom veku. Je to úzkostná porucha, ktorá vzniká okolo 9. mesiaca života dieťaťa. Je to normálna emocionálna fáza vývoja, ktorá začína vtedy, keď deti začínajú chápať, že ľudia a veci existujú aj keď ich nevidia. Dieťa vníma akékoľvek odlúčenie matky alebo rodičov ako strach, nevôľu. Bojí sa, že sa mamička alebo otecko už nevráti, keď niekam odchádza a ono ostane samo. Začne plakať, báť sa. Mnohokrát ide až o hysterický plač a rev, ktorý nejde zastaviť nijako, len príchodom mamičky/otecka.
Vyplakanie dieťaťa: Zastaralý prístup s vážnymi následkami
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou tvojho psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Určite si aj ty počula rady, ako by si si svoje dieťatko nemala často brať na ruky, prípadne by si k nemu nemala priskočiť, len čo zamrnká a zaplače. Žiaľ, ide o poriadne zastaraný názor, pretože novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb. Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť.
Ako utíšiť plačúce dieťa? Kombinácia empatií a praktických krokov
Ak chceš utíšiť plačúce bábätko, prvým krokom je zistiť, čo presne ti chce svojím plačom povedať. Za predpokladu, že je nakŕmené a prebalené, no i tak stále plače, môžeš vyskúšať nasledovné tipy, ktoré sa čerstvým maminkám osvedčili najviac:
- Snažiť sa zostať v pokoji: Áno, vieme, táto rada je niekedy v praxi len ťažko splniteľná. Niekoľkohodinový detský plač totiž rodičov privádza do zúfalstva, kedy majú doslova chuť vzdať sa rodičovských povinností. 🙂 Avšak je potrebné mať na pamäti, že bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Preto môžeme prehlásiť, že ide o tú najdôležitejšiu radu - ak nebudeš pokojná ty, neutíšiš ani svoje dieťatko.
- Húpavý pohyb: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budeš vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nie jeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal.
- Bližší kontakt s maminkou: Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. V prípade, že si tvoje dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zváž kúpu šatky alebo nosiča. Tvoja chrbtica sa síce odľahčí len čiastočne, no aspoň budeš mať počas dňa voľné ruky.
- Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku.
- Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy.
- Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemala by si zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžeš pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače. Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci.
Novorozenecká kolika: Masáž bříška a BKM
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľky MAMA a ja.